 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA 7.: Harry Potter a ďalší horcruxPoslal: peter394 23.7.2007, 18:00:00; komentáre (54)  Posledná poviedka, ktorá prišla do našej súťaže včas, sa volá Harry Potter a ďalší horcrux a nechcem nič hovoriť, alebo niekoho nedajbože uprednostňovať, ale toto dielko má veľké šance na víťazstvo. Veď posúďte sami...Pravdepodobne na Vás počkajú i tri ďalšie poviedky, ktoré prišli až po spustení súťaže. Uvidíme, akých budú kvalít... Možno sa práve jedna z nich umiestni v prvej "trojke"=). Hodnotenie poroty: peter394:  „Takmer ako Rowla. Všetko je skvelé, len ten koniec mi do toho dynamického a pútavého deja nesedí.“ Porotca 2: „Veľmi pekný príbeh. Dej je podrobný, veľmi dobre opísaný. Páči sa mi najviac. :)“ Porotca 3: „Pútavo napísané a páči sa mi nápad. Všetko na seba nadväzuje a nie je tam nič naviac...žiadne hlúposti, ktoré čitateľa mýlia a nudia. “ Porotca 4: „Toto je podľa mňa asi najlepšie dielko. Je tu veľa vynikajúcich pasáží a je to napísané pútavo. Skvelé zvládnutá obsahová stránka. Nemám čo viac dodať!“ ---------------------------------------------------------------------- Harry Potter a ďalší horcrux ___Harry tomu nedokázal uveriť. Celé mesiace dúfal, že nastane tento okamih, pripravoval sa naň a teraz... muž, ktorého tak nenávidel, na ktorého tak dlho čakal, stál oproti nemu úplne sám. ___Už nebolo nikoho, kto by Harryho pomste! S nenávisťou, takou, že aj jeho samého prekvapila, sa zadíval do tej tváre, do očí muža, ktorý zapríčinil smrť jeho matky, otca aj Dumbledora... Zabil ich! ___Aký úžasný bol pocit vedieť, že k pomste mu už chýba len posledný krok... odzbrojiť a zabiť ho tak, ako to urobil on! ___„Prišiel čas na náš rozhovor, Potter!“ povedal mu Snape ľadovo pokojným hlasom. Položil akúsi skrinku, ktorú dovtedy zvieral v rukách na stôl a vykročil k Harrymu. ___„ROZPRÁVAŤ SA NEBUDEM!“ zakričal Harry, vzápätí vytiahol prútik z vrecka riflí a namieril ho na Snapea. „Sectusempra!“ zareval. Z prútika vyšľahol červený lúč, stretol sa s lúčom zo Snapeovho prútika a obe odklonilo ku stene. ___„Ešte stále nevieš čarovať neverbálne?“ zasmial sa Snape svojím typickým úlisným hlasom. ___Harry sa usmial a vychutnával si Snapeov šokovaný výraz, keď bez slova vyšlo z jeho prútika ďalšie červené svetlo. ___Napriek prekvapeniu, ktoré sa zračilo na Snapeovej bledej tvári, sa mu ale podarilo uhnúť. ___Impedipimenta, zakričal v duchu skôr, ako sa Snape stihol spamätať. ___„Hlupák!“ zvolal nahnevane na Harryho, keď úspešne odklonil ďalšie zaklínadlo. ___Snape už očividne strácal trpezlivosť, zlostne namieril svoj prútik na Harryho a chystal sa všetko ukončiť. Z oboch prútikov vyšlo naraz zelené svetlo, ale ani jedno sa nedostalo k svojmu adresátovi. V strede miestnosti do seba narazili, leteli smerom ku stropu, potom narazili do skleneného lustra a zhodili ho na zem. Črepy sa rozleteli po celej miestnosti a jeden nepríjemne oškrel Snapeovu tvár. Po tvári mu začal stekať pramienok krvi. ___Harry neváhal, kým si Snape utrel krv, povedal neverbálne Expelliarmus. Tentokrát zaklínadlo našlo svoj cieľ. Vrazilo do Snapeovej hrude, odhodili ho dozadu a odzbrojilo. Harry pocítil krutú radosť, pomaly sa blížil ku svojmu otrasenému protivníkovi. Snažil sa uložiť si do pamäte každú chvíľu, každý pohyb predtým, ako sa to celé skončí. ___„Hlupák, neprišiel som bojovať! Musíme sa porozprávať,“ šepkal nahnevane Snape. ___Harry nemohol uveriť vlastným ušiam. „Zbabelec,“ zašepkal. Nemyslel si, že sa Snape niekedy zníži až tak hlboko. Srdce mu bilo ešte prudšie. ___Radosť z výhry ho však prešla, keď uvidel, ako Snape natiahol ruku a jeho prútik mu vletel späť do rúk. ___Petrificus totalus, povedal Harry vo chvíli, keď Snape namieril svoj prútik proti nemu. Harry ale nemieril presne, Snapea sa kliatba ani nedotkla, no svetlo zo Snapeovho prútika bolo presné. Harry sa mu nestihol vyhnúť, s nečakanou silou ho zasiahlo do ramena a spadol na zem, akoby doňho udrel obrovský balvan. Telo ho bolelo tak, že nebol schopný ani najmenšieho pohybu. ___„CHCEM, ABY SI MA POČÚVAL!“ zakričal Snape zlostne. Harry sa naňho bezmocne díval a rozmýšľal... ___Cítil sa takto aj Dumbledore, keď zomieral? Aj moji rodičia? Spomienka na nich ho zrazu prebrala k životu, dodala mu energiu. Tuho schytil prútik a zakričal: ___„Perdikulus!“ Snapea zasiahla kliatba priamo do hrude, tak ako vtedy na veži Snapeova neodpustiteľná kliatba Dumbledora. ___Snape preletel na druhú stranu miestnosti. Harry, aj keď s bolesťami, vyskočil na nohy a už nechcel váhať. Chcel vysloviť poslednú kliatbu, slová, ktoré ukončili smrť toľkým ľuďom...Snape bol na rade! ___„Avada Ke-“ zarazil sa, očami plnými nenávisti sa pozeral na svojho protivníka, chcel ho zabiť, ale... Akýsi hlas, neznámy hlas v hlave sa pýtal: ___„Máš na to právo?“ ___„ÁNO, ÁNO!“ odpovedal mu. „Kvôli Dumbledorovi, Siriusovi, mame, otcovi!“ ___„Chceli by to?“ ___Harry stratil výhodu, Snape si opäť privolal svoj prútik a vyslal naňho oranžové svetlo. Harry sa rýchlo prekotúľal na zem a s veľkou dávkou šťastia sa uhol. Druhé zaklínadlo ho však zasiahlo a ochromilo celé jeho telo. ___„Hlupák!“ zopakoval Snape ešte raz. Namáhavo sa postavil a pokojne otriasol zo svojho habitu zvyšky po prachu a črepoch. ___Harryho telo bolo síce meravé, ale jeho oči jasne prezrádzali, všetko, čo cítil, všetko, čo by najradšej urobil... Tak ma už zabi, inak zabijem ja teba! chcel zakričať. ___„Teraz ma už budeš počúvať!“ povedal mu Snape ešte stále nahnevaným hlasom a pristúpil ku stolu, na ktorom bola položená neznáma skrinka. ___Hneď ako otvoril skrinku, Harry vedel, čo sa v nej nachádza. Videl to predsa toľkokrát... Teraz si už bol istý, že skrinka patrila Dumbledorovi! Pri pomyslení, že jeho vrah s ňou pokojne manipuloval, vzbĺkla v ňom ešte väčšia zlosť, ale vzápätí sa v ňom objavila aj zvedavosť... Prečo ho Snape ešte nezabil alebo neodmiestnil k Voldemortovi? Čo chce robiť s mysľomisou? Čo sa to deje? ___Snape zatiaľ vložil svoju spomienku do skrinky. ___„Ako som už povedal, je čas na náš rozhovor,“ začal. „Najprv ti však musím objasniť zopár maličkostí...“ Prútikom si k sebe privolal Harryho a nepríjemne ho schmatol za rameno. Potom Harry pocítil ten známy pocit zmätku spojeného so zvedavosťou, ktorý toľkokrát zažíval na lekciách s Dumbledorom... vstúpili do Snapeovej spomienky. ___Ocitli sa na okraji hustého lesa, v diaľke sa lesklo jazero, ktoré Harry veľmi dobre poznal. Vrátili sa späť do Rokfortu. Harrymu sa okamžite vynorili smutné spomienky na všetko, čo tam prežil, na všetko, čo už navráti späť. Teraz stál na mieste, kde Dumbledora pred mesiacmi pochovali, a je po boku jeho vraha! ___„Draco stále mlčí?“ ozvalo sa zrazu. Keby Harryho telo nebolo vďaka Snapeovmu zaklínadlu zmeravené, iste by sa strhol. Ten hlas poznal až príliš dobre... patril Dumbledorovi. ___„Je tvrdohlavý, neverí mi. Nemyslím si, že mi niekedy povie o svojich plánoch...“ odpovedal Snapeov hlas. Nebol to však ten Snape v zaprášenom habite, s ktorým Harry pred chvíľou bojoval. O niekoľko sekúnd sa mu naskytol pohľad na Dumbledorov typický špicatý klobúk a jeho múdre oči, ktoré sa upierali na mladšieho Snapea. Až vtedy si Harry uvedomil, ako sa Snape od ich posledného stretnutia na veži zmenil - mal oveľa viac vrások, strhanú tvár a dokonca by povedal, že je ešte bledší (ak to vôbec je možné). ___„Nemusím ti opakovať, ako je dôležité, aby si získal jeho dôveru, Severus... Nabudúce už môže niekomu ublížiť, už nemusí použiť náhrdelník,“ dohováral mu Dumbledore znepokojene. ___„Práve preto by ste ho mali zastaviť! Snaží sa vás predsa zabiť!“ naliehal Snape. ___„Pokiaľ si si to ešte nedomyslel,“ zašepkal ten Snape stojaci pri Harryho boku tlmeným hlasom, „tento rozhovor sa odohral po prvom Malfoyom pokuse s náhrdelníkom, v deň, keď sa otrávil Weasley.“ Harry ho však nevnímal, sústredil sa iba na rozhovor, uši mal nastražené, aby mu neušlo jediné slovo. ___„Nie,“ odvetil stroho Dumbledore. „Už som povedal, teraz to nemôžem urobiť. A nezabúdaj na svoju prísahu!“ ___Snape nahnevane pokrútil hlavou. „Dokedy chcete čakať? Kým Malfoy naozaj nenájde spôsob na vniknutie do Rokfortu? Kým vás...nezabije? Čo vôbec plánujete?“ ___„Severus,“ Dumbledorov hlas znel rozhodne, Harry v ňom počul jeho výnimočnú silu, „môj život nestojí za smrť Draca ani teba. Ak budem musieť zomrieť, chcem, aby si sa postaral o všetko a -“ ___„To nehovorte!“ prerušil ho Snape. ___„Chcem, aby si pokračoval v hľadaní horcruxov, aby si pomohol Harrymu.“ Každé slovo sa zabodávalo do Harryho srdca ako kôl. To predsa nemôže byť pravda... Čo sa to deje? ___„Prečo stále veríte, že on dokáže zabiť Temného pána?“ vybuchol Snape. „Ste oveľa silnejší ako on! Len vy ho dokážete premôcť!“ ___„Harrymu verím,“ odvetil Dumbledore pokojne. „Aj ty si počul proroctvo, vieš, že sa napĺňa. Na živote starca ako ja záleží najmenej...“ na chvíľu sa oči oboch mužov upreli na Dumbledorovu zranenú ruku. „Malfoy ma nedokáže zabiť. Ak nebude iné východisko, musíš to urobiť ty.“ ___Snapeove oči sa rozšírili od hrôzy. „NIE! TO NEMÔŽEM!“ vykríkol. V jeho hlase sa ozývala rovnaká hrôza, akú cítil Harry vo svojom srdci. ___„Ak zostanem žiť, zomrie Draco, ty aj Narcissa. Kým budem žiť, urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som Harrymu pomohol. Potom bude rad na tebe.“ ___„Myslíte si, že on mi potom bude veriť?“ zasmial sa. Zdesene hľadel na riaditeľa, v očiach mal bezmocnosť. ___„Viem, že ty nájdeš spôsob, akým ho presvedčíš...“ odvetil Dumbledore sebaisto, zároveň aj netrpezlivo. ___„Príliš veľa vecí beriete za samozrejmé,“ pokrútil hlavou Snape. Harryho očiam, na rozdiel od mužov pred ním, neušla robustná postava Hagrida načúvajúca pri lese. Až vtedy si Harry spomenul na rozhovor v deň Ronových narodenín, pri ktorom mu Hagrid povedal o hádke medzi Dumbledorom a Snapeom. ___„Možno že v tom už nebudem chcieť pokračovať...“ dodal Snape bezmocne. ___„Sľúbil si mi to pred pätnástimi rokmi, nezabúdaj! Je to tvoja povinnosť!“ Z Dumbledorových očí sršali blesky, Harry ho ešte nevidel tak nehnevaného a smutne si uvedomil, že už ani neuvidí. „Pokračuj ďalej vo vyšetrovaní a rob to, čo si prisahal...“ dodal už pokojnejšie. ___„K čomu ma ešte chcete prinútiť?“ Harry by prisahal, že v Snapeovom hlase počul zúfalstvo. ___V tom sa ruka Snapea staršieho natiahla k Harryho ramenu, chcela ho čo najrýchlejšie vrátiť späť do reality, no nestihla to včas. Harry ešte počul Dumbledorove slová, ktoré ním opäť otriasli: „Ak ešte stále chceš pomstiť Lilinu smrť...“ ___Vrátili sa späť. Opäť sa nachádzali v miestnosti, v ktorej len pred pár minútami bojovali. Vtedy Harry vedel presne, čo chcel – Snapeovu smrť. Ale teraz... čo chcel teraz? ___„Skôr ako zruším zaklínadlo,“ začal Snape chladným hlasom, „chcem ťa uistiť, že to bola skutočná spomienka. Sám si videl, ako ju vkladám do mysľomisy. Už si sa stretol s manipulovanou spomienkou, tou Slughornovou, takže musíš vedieť, že tá moja je nedotknutá. Už sa teda nechcem k tejto téme vracať. Prišiel som z oveľa vážnejších dôvodov ako sú tvoje pochybnosti.“ ___Nastalo ticho, Snape upriamil pohľad do Harryho očí, akoby z nich chcel vyčítať jeho nasledujúcu reakciu, potom pomaly namieril prútik na Harryho. O pár sekúnd už Harry pocítil ako sa mu vracia cit do tela. ___„PREČO?“ vykríkol hneď, ako mohol hýbať perami. ___„Povedal som – nechcem sa k tomu vracať!“ precedil Snape pomedzi zuby. Harry sa začal zúrivo prechádzať po izbe, črepy rozbitého lustra mu pukali pod nohami, ale nevšímal si ich. Snažil sa ovládnuť svoj hnev, zlosť a zmätok. Prečo? Prečo to urobil? ___Napokon sa zastavil pred Snapeom. „AKO SI TO MOHOL UROBIŤ?“ kričal naňho. „JA BY SOM TO NEDOKÁZAL ANI KEBY MA DUMBLEDORE PROSIL!“ ___Snape sa zasmial. „Nespomínaš si?“ opýtal sa Harryho. „Tam na veži Dumbledore prosil. Naozaj si si myslel, že ON prosí o život?“ ___Harry sa otočil chrbtom od Snapea a v zúrivosti buchol päsťou do dreveného stola. No nestačilo to, cítil v sebe toľko chaosu, nenávisti... Ale nenávisť ku komu? ___Schmatol vysoký vyrezávaný svietnik a hodil ho o stenu. S rachotom dopadol na zem a napoly vypálené sviečky sa kotúľali po zemi. ___„PREČO, DUMBLEDORE?!“ kričal zúrivo. Na koho sa vôbec hnevám?, pýtal sa sám seba. Na koho? Kto vôbec bol vinníkom? Veci, v ktorých mal jasno celé mesiace, ktoré ho hnali vpred, všetko sa zmenilo a on zrazu nevedel, na koho má obrátiť svoj hnev a trpkosť... Všetko naňho dopadalo ako balvan príliš ťažký, aby ho zastavil a príliš veľký, aby sa mu vyhol... ___Dumbledore zomrel kvôli mne!, uvedomil si a premkla ho ešte väčšia túžba niečo rozbiť, tĺcť do steny, až kým si ruky nezoderie do krvi! ___„Ak si už skončil...“ začal Snape ľahostajne. Harry dočista zabudol na jeho prítomnosť. Celý čas tam musel stáť a kochať sa jeho beznádejou! ___„AJ TAK SI VRAH!“ vykríkol naňho Harry, bez rozmyslu k nemu pristúpil, schmatol ho za špinavý habit a zopakoval: „VRAH!“ ___„Tak ako aj ty,“ odvetil Snape pokojným hlasom a odsotil Harryho. Harry zmätene pokrútil hlavou, akoby už jeho myseľ nebola schopná prijímať ďalšie správy, nie už žiadna bolesť, žiadne výčitky! V tej chvíli si bolestne spomenul na Dumbledorove slová: „Pre vyrovnanú myseľ je smrť len ďalším dobrodružstvom...“ Znovu tresol päsťou do stola. Okamžite sa mu však vynorili v hlave aj ďalšie slová, na ktoré v toľkom zmätku zabudol... ___„Čo to hovoril Dumbledore?“ opýtal sa Snapea akýmsi cudzím hlasom. Snapeova bledá tvár v tej chvíli očervenela, neodpovedal. ___„TAK ČO TO HOVORIL? Čo mal na mysli tou poslednou vetou?“ naliehal v neblahej predtuche. ___Snapeove oči ho zavŕtavali do zeme, ale odpoveď nepriniesli. ___„PREČO BY SI CHCEL POMSTIŤ SMRŤ MOJEJ MAMY?“ zareval. ___Snape nepokojne prešliapol, nevraživo hľadel na Harryho. ___„TAK MI ODPOVEDZ!“ ___Snape sa zamračene pozrel na znak Temného pána, ktorý mal vypálený do ruky. „Keď som Voldemortovi,“ jeho meno zašepkal, „keď som mu povedal o proroctve, netušil som, že tým spôsobím smrť jedinej ženy, ktorú som kedy miloval...“ ___Harry sa naňho pozrel s novou nenávisťou. Už konečne chápal tú nevysvetliteľnú nenávisť medzi Jamesom a ním! A aj Snapeov postoj k Harrymu... Aké to preňho muselo byť, keď sa díval na Harryho a videl muža, ktorého nenávidel najviac na svete, aké to muselo byť, keď sa pozrel do Harryho očí a videl ženu, ktorú miloval najviac na svete? ___„VRAH! Mama by ťa nikdy nechcela!“ povedal mu Harry zhnusene. ___„A čo bol tvoj otec?“ zasmial sa Snape. „James bol len obyčajný -“ ___„NEURÁŽAJ MÔJHO OTCA!“ prerušil ho Harry a po prvýkrát od ich návratu zo spomienky si uvedomil, že nemá prútik. ___„Myslím, že s touto témou sme už skončili!“ uzavrel to Snape a privolal si Harryho prútik. Náročky si pomalým a pokojným krokom prešiel ku stolu a posadil sa na stoličku. ___Potom hodil Harrymu jeho prútik, ten ho šikovne chytil a opýtal sa: „Prečo si prišiel až teraz? Čo vlastne chceš?“ Konečne mal pocit, že začína uvažovať jasnejšie. ___„Neboj sa, Potter, o tvoje odpustenie nestojím,“ začal Snape. „Dumbledore ma poveril istými záležitosťami, ale nemohol som prísť skôr, aby som nevzbudil zbytočné podozrenie. Sledoval som všetko z bezpečnej diaľky. Viem, že sa ti podarilo zničiť aspoň dva horcruxy – pohár a Chrabromilský znak. Preto som prišiel-“ ___„Odkiaľ to vieš?“ skočil mu do reči zhrozený Harry. ___„Ako som povedal, sledoval som všetko z bezpečnej vzdialenosti. Neviem však, či sa ti podarilo nájsť medailónový horcrux...“ Harry mlčal, sledoval nevyspytateľné črty Snapeovej tváre. Môže mu dôverovať? Zdalo sa mu nemožné prezradiť tak dôležitú informáciu mužovi, s ktorým len pred pár minútami bojoval na život a na smrť, ktorého celé tie roky zo srdca nenávidel! ___„Chceš mi tvrdiť, že aj po tom, čo si videl a počul, nevieš, na ktorej strane som?“ opýtal sa netrpezlivo. ___„Neverím ti!“ priznal Harry bez okolkov. ___„Viem, že ma nenávidíš, ja ťa rovnako neznášam-“ ___„- to mi srdce netrhá,“ neodpustil si. ___„-ale my dvaja máme spoločný cieľ a navzájom si môžeme a MUSÍME pomôcť! Kvôli tomu zomrel Dumbledore!“ Harry mlčky stál na mieste, pripomienka Dumbledorovej smrti ho opäť zabolela, vedel, že Snape má pravdu. Urobil pár krokov vzad, čelo sa mu zvraštilo, na chvíľu jeho tvár pripomínala muža o mnoho rokov staršieho. ___„Medailón sa podarilo získať Regulovi Blackovi. Bol v dome Blackovcov, mali sme ho celý čas pod nosom...“ zhrnul Harry stručne. ___„Zostávajú teda už len dve duše – Voldemort a -“ ___„Nagini,“ dokončil Harry. ___„Pravdepodobne,“ prikývol Snape. „Je čas, aby si sa porozprával s Pettingrewoom!“ ___Harry sa zatváril nechápavo. S Červochvostom? ___„Peter bol odjakživa hlupák. Nedávno som sa dozvedel, že v tú noc, keď...zomreli tvoji rodičia, Voldemort nebol sám. Červochvost tam bol tiež...“ ___„Takže on vie, ako...“ zarazil sa. ___Snape pokrčil plecami. „Bolo logické, že tam musel byť ešte niekto ďalší, Voldemort by sa do toho nepúšťal sám. Donedávna som si nebol istý, či tam bol Peter, ale po tom, čo mi ten hlupák povedal, som si už istý... Dumbledore vždy považoval za mimoriadne dôležité vedieť, čo sa tam udialo. Pokúšal sa zistiť to celé roky, ale zatiaľ neúspešne.“ ___„Prečo?“ nechápal Harry, aj jeho to veľmi zaujímalo, dozvedel by sa, ako je možné, že prežil Avadu Kedavru, ale mimoriadne dôležité? Dumbledore nezvykol preháňať, takže Snapeove slová ho znepokojili. ___„Dôvod sa možno dozvieš od Petra a ak nie, nestojí to za to, aby som čokoľvek vysvetľoval,“ odbil ho Snape. ___Harry nadvihol obočie. „Len by ma zaujímalo, ako ho chceš prinútiť prehovoriť...“ ___„Nie JA,“ zdôraznil Snape, „TY! Peter nesmie vedieť, že som sa s tebou stretol.“ Harry sa takmer zasmial, to mu má povedať: „Čau Červochvost, ako sa máš? Povedz, čo si pamätáš z tej noci, keď zomreli moji rodičia?“ Bola to hlúposť. ___Snape pokračoval ďalej: „Červochvost ti dlhuje život, nie?! Nech ti ho splatí, nech ti dá spomienku a ide po svojom. Je to dostatočná odmena.“ ___„Nemyslím si, že ho to presvedčí,“ zapochyboval Harry. „A vôbec, ako by som sa s ním mohol stretnúť?“ ___„Odmiestnime sa na miesto, kde sa zdržiava a ty sa s ním porozprávaš. Nezáleží ako naňho budeš tlačiť. Dumbledore ti veril, tak konečne ukáž, že oprávnene, zbabelec!“ Harry cítil radosť, s akou mu Snape vrátil to označenie; ešte si spomínal, čo naňho kričal v Rokforte po tom, ako zabil Dumbledora: „Nenazývaj ma ZBABELEC!“ ___Uvedomoval si, že to Dumbledorovi dlhuje... zomrel kvôli nemu, zomrel preto, aby mohli zvíťaziť nad Voldemortom, aby našli jeho horcruxy. ___„Chcem vedieť, kam sa premiestnime, nechcem nič riskovať!“ povedal napokon Harry. ___„Opatrnosti nikdy nie je dosť,“ uškrnul sa. „Červochvost je v mojom dome, na Pradiarskej uličke. Teraz tam nie je nik iný.“ ___„Musím si to premyslieť, nechcem-“ zaváhal Harry, ale Snape ho prerušil. ___„Nemám čas na tvoje úvahy! Musíme ísť teraz, Červochvost je teraz tam a sám. Mám nepríjemné tušenie, že Voldemort ho poveril nielen slúžiť mi, ale aj sledovať ma. Dnes sa mi podarilo zbaviť sa ho, nabudúce to už nebude také jednoduché.“ Harry sa nepríjemne pomrvil, snažil sa zvážiť všetky možnosti a hlavne nájsť odpoveď, prečo to bolo pre Dumbledora tak dôležité. Aké zvláštne! Teraz má veriť mužovi, ktorého smrť si ešte včera prial možno väčšmi ako Voldemortovu! ___„Dobre, poďme teda hneď,“ súhlasil napokon a dúfal, že svoje rozhodnutie neoľutuje. Urobí to kvôli Dumbledorovi... Snape vstal, vzal mysľomisu do rúk, schytil Harryho za rameno a spolu s ním sa premiestnil do tmavej noci v niektorom odľahlom kúte Anglicka. ___„Hľadaj najprv mňa, aby sme sa vyvarovali podozrievaniu,“ poradil Harrymu, podal mu skrinku s mysľomisou a ukázal na tmavý dom pred nimi. ___Harryho telom prešla triaška a vedel, že to nie je len mrazivým počasím. Akoby cítil, že ho vo vnútri domu nečaká nič dobré... ~~~ Harry kráčal istým, nehlučným krokom, blížil sa k domu ako líška ku svojej koristi. Dúfal, že vo vnútri sa úlohy neotočia a z dravca sa nestane korisť. Počul, ako sa Snape odmiestnil, ale nelámal si hlavu, kam. Myseľ mu zamestnávalo príliš veľa myšlienok... ___S prútikom pripraveným na útok potichu otvoril dvere a vstúpil... Chvíľu načúval, ale po celom dome sa rozliehalo iba ticho, občas prerušené slabým zavýjaním vetra. Položil mysľomisu na zem a vkročil do neupravenej a špinavej obývačky, do vnútra prenikalo len slabé mesačné svetlo, ale aj napriek tomu si bol istý, že v izbe sa nenachádza nik iný. Silný zimný vietor sa zrazu vzniesol nad Snapeov dom a s rachotom zabuchol pootvorené vchodové dvere. Harry priskočil do tmavého kúta, srdce mu bilo ako zvon. ___„Čo je?“ začul spoza vedľajších dverí Pettingrewov hlas. S rozvahou počkal, kým Peter šuchtavým krokom prejde do stredu miestnosti. ___„Expelliarmus!“ zareval. ___Červochvosta odhodilo zaklínadlo na zem a odzbrojilo. Harry k nemu spokojne pristúpil a zašepkal s predstieraným prekvapením: „Červochvost? Kde je Snape?“ ___„Potter? Ja...ja neviem...“ zajakával sa Peter a začal sa nenápadne plaziť dozadu. „Išiel preč...“ ___„To nevadí...“ usmial sa Harry. „Aj teba som chcel vidieť, len som netušil, že ťa tak ľahko nájdem... Mám na teba niekoľko otázok.“ ___„Na mňa?“ Červochvost sa snažil tváriť nevinne, ale teraz sa už plazil rýchlejšie. ___„Viem, že si bol v Godricovej úžľabine, keď Voldemort zabil mojich rodičov...“ ___„NIE!“ vykríkol Peter a naposledy sa pritiahol ku stene, narazil na tvrdú stenu. Pokúsil sa postaviť, keď však zbadal Harryho prútik hrozivo upriamený na jeho čelo, zastal. ___„Hádam by si nechcel zomrieť tak, ako moja mama a otec... Už som ti raz zachránil život, pamätáš sa?“ ___„Áno, áno... ale ja som tam nebol, naozaj!“ vyhováral sa zúfalý Červochvost. ___Harry pevne zovrel prútik. ___„Nepamätám si na veľa vecí, ktoré sa vtedy udiali, ale som si istý, že si tam bol, Peter! Neklam!“ ___„Nič neviem...“ šepkal Peter, na jeho tvár dopadal úzky pás mesačného svetla, takže Harry jasne videl strach v jeho očiach. Pocítil k nemu ešte väčší odpor! On žije, táto troska, tak prečo musel zomrieť jeho otec a Sirius, prečo musel zomrieť Dumbledore? ___So zlosťou, ktorá v ňom vrela ešte aj z rozhovoru so Snapeom, potiahol Červochvosta za rameno a drsne ho prinútil postaviť sa na nohy. ___„Nič neviem, nič neviem...,“opakoval Peter, ale keď zdvihol svoj pohľad do Harryho zúrivých očí, stíchol. ___„Nezaslúžiš si žiť, kvôli tebe zomreli moji rodičia, KVÔLI TEBE! Ak mi nedáš svoju spomienku na tú noc, si mi úplne zbytočný!“ zašepkal Harry. „Môžeš zomrieť...!“ ___„Nie, nie...“ krútil hlavou Peter. „Ak sa to dozvie Temný pán..., nie, nie...“ ___„Voldemort,“ povedal Harry a cítil, ako sa Peter roztriasol ešte viac, „sa o ničom nemusí dozvedieť. Máš len dve možnosti – dáš mi spomienku alebo zomrieš!“ ___Červochvost sa prestrašene pozrel na Harryho prútik, ale mlčal. ___„Si mi to dlžný, Pettingrew!“ pripomenul mu Harry nakoniec. To definitívne prelomilo Červochvostovu obranu, rezignovane prikývol. ___Harry pustil jeho rameno a privolal si k sebe Petrov prútik. ___„O nič sa nepokúšaj,“ varoval ho s prútikom namiereným na jeho srdce. Druhou rukou podal Červochvostovi jeho prútik a pozorne, pripravený na všetko, sledoval ako ním Peter vyťahuje a namotáva svoju spomienku. ___„To je všetko,“ zašepkal Peter skľúčene a podal do Harryho mierne trasúcich sa rúk bledý chumáčik. Harry privolal mysľomisu na stôl pár krokov od nich, otočil sa s úmyslom vložiť do nej spomienku. Stihol si však všimnúť Červochvostov prútik, ako sa pomaly zdvíha a smeruje mu na chrbát. Skôr ako stihol Peter vyriecť čo i len písmeno zo zaklínadla, Harry sa bleskovo zvrtol a neverbálne ho znehybnil. ___Nepovedal nič, nechal ležať Červochvostove zmeravené telo pri stene, otvoril skrinku s mysľomisou a vložil do nej chumáčik. Hmota vo vnútri a rozvírila a rozliala po celom objeme skrinky. Farby začali splývať, meniť sa zo svetlých na desivo tmavé. Keď sa hladina upokojila, Harry jasne videl Voldemortovu postavu na priedomí jeho domu v Godricovej úžľabine. ___„Som rád, že si sa nepokúsil oklamať ma,“ usmial sa Harry, hoci mu vôbec nebolo do smiechu. ___Konečne sa dozvie, čo sa tam udialo, uvidí ako zomreli jeho rodičia... ___Zrušil znehybňovacie zaklínadlo a skôr, ako sa do celého Petrovho tela vrátil cit, premiestnil sa s mysľomisou pred dom Blackovcov. ___Vstúpil dnu, počul Hermionin a Ronov hlas v kuchyni, ale nezastavil sa, jeho kroky smerovali priamo do izby na poschodí. ___„Harry? Čo sa stalo? Bol si dlho preč...“ začul za sebou. Bola to Hermiona, so spýtavým výrazom na tvári stála vedľa Rona vo dverách kuchyne. ___„Potrebujem byť sám,“ povedal Harry a kráčal ďalej po schodoch. Prial si, aby nemali zbytočné otázky, nemal chuť na vysvetľovanie, v tej chvíli chcel vedieť len jediné – čo je v Červochvostovej spomienke. Mysľomisu skryl pred ich pohľadmi, aby sa zbytočne nevypytovali. ___„Ale -“ chcela namietnuť Hermiona, no Ron ju zastavil, chytil ju za ruku a ťahal späť do kuchyne. „Ako chceš, Harry,“ povedal mu. ___Harry mu bol vďačný, rýchlo bežal do svojej izby a položil skrinku na stôl. Odstúpil o pár krokov vzad a pár sekúnd na ňu neprítomne hľadel. Potom opatrne odkryl vrchnák. Už vtedy pocítil ako silno mu bije srdce, už vtedy cítil tú bolesť, ktorá mala byť ešte silnejšia, keď uvidí ako zomreli... ___Privrel oči, zhlboka sa nadýchol a rýchlo, možno aby si to nerozmyslel, vstúpil dovnútra udalostí, ktoré mu predurčili osud. ~~~ „Ustúp dievča, nemusíš zomrieť, chcem len tvojho syna,“ povedal Voldemort. Harry otvoril oči a naskytol sa mu desivý pohľad na priedomie domu. Voldemortova chladná, vysoká postava sa vynímala v strede kruhu, ktorý tvorili jeho smrťožrúti. Harry ich len prebehol pohľadom, všimol si Luciusa Malfoya aj Červochvosta, svoju pozornosť však upriamil na vystrašenú ženu stojacu oproti Voldemortovi. Bola to jeho matka. Za ňou nariekal malý, ročný chlapec, Harry, ktorý ešte nebol poznačený jazvou na čele. Lilin prútik už mal vo svojej moci Voldemort. ___„NIE!“ zvreskla naňho Lilly a po líci jej stiekli ďalšie slzy. „Prosím, nie!“ Objala chlapca, v snahe ubrániť ho pred neodvratným osudom. Vietor im nemilosrdne šľahal do tváre, rozvieval Voldemortov plášť a Liline krásne dlhé vlasy, ktoré Harry tak túžil pohladiť... ___Bolo mu už jasné, že Červochvost ho oklamal – nedal mu celú spomienku! Ten zbabelec pravdepodobne vynechal časť, v ktorej aj on zohrával úlohu... ___„Ustúp!“ zopakoval Voldemort a pristúpil ešte bližšie k plačúcej matke a synovi. Lilly ešte silnejšie, naposledy objala Harryho, potom odstúpila. ___„Dobre teda,“ prikývla s nevýslovnou bolesťou na tvári. Harry, ten s jazvou, nedokázal uveriť vlastným očiam, pribehol k nej, chcel ju zastaviť. Nie to nemôže urobiť! Aké sklamnie cítil! Nie to predsa nemôže urobiť...! ___„Výborne,“ Voldemortov hlas znel spokojne. „Bude mi potešením.“ Potom jej ešte zašepkal slová, ktoré mohla počuť len ona a Harry, ktorého začala jazva štípať tak, ako už dávno nie: „Bude to zaujímavé...Priprav sa na blesk, ktorý z teba urobí moju siedmu dušu...“ Z Lillinho pohľadu Harry pochopil, že nechápe, čo tým Voldemort myslel. On to vedel až príliš dobre... ___Zdvihol prútik do výšky, namieril ho na Harryho drobné telíčko, ktoré sa triaslo od hrôzy a studeného, divokého vetra a slávnostne zakričal: „Mortaneus Archasis Avada Keda-“ V tej chvíli, skôr ako stihol dokončiť celé smrteľné zaklínadlo, vrhla sa naňho Lilly a vytrhla mu svoj prútik z jeho chladných rúk. Voldemort nestihol včas zareagovať, bol príliš sústredený na Harryho, dokončil zaklínadlo: „-vra.“ Zelený lúč vyšľahol z jeho prútika, ale vzápätí z Lillinho vyšľahlo biele svetlo, vrazilo do zeleného, s hlasným zaburácaním zmenilo farbu na krvavočervenú a otočilo sa na Voldemorta. Ten ešte stihol obrátiť svoj prútik na Lilly a vyriecť: „Avada Kedavra!“ ___Červený lúč zasiahol jeho telo v rovnakej chvíli, ako zelený, smrteľný lúč zavraždil Lilly. Obaja dopadli na zem takmer súčasne, no zatiaľčo Liline telo ihneď ochablo a jej srdce prestalo tĺcť, z Voldemortovho tela vytryskli zelené iskry tak silné a tak desivé, že zaplavili celé okolie domu a všetci prítomní začali ustupovať vzad. ___Po chvíli iskrenie ustalo a všetci napäto hľadeli na miesto, kde pred chvíľou stál Voldemort. Plač malého Harryho sa rozliehal po celom okolí a zvláštnym spôsobom dopĺňal zavíjanie vetra. ___Zeleň z iskier postupne mizla v chladnom vzduchu, niektorí smrťožrúti, medzi nimi aj Lucius, sa pomaly približovali ku Voldemortmu plášťu, ktorý sa na zemi krútil a vlnil akoby ho ovládli všetci zlí duchovia zeme. ___Šokovaný Harry, ktorého jazva začínala už neznesiteľne páliť, pristupoval tiež bližšie. Vzápätí, nečakane, z plášťa vyletel zelený blesk a vrazil priamo do čela plačúceho chlapčeka – malého Harryho. Čelo sa mu rozžiarilo a zelená clona na chvíľu pokryla celú jeho šokovanú tváričku. Začal plakať ešte hlasnejšie, Harry starší cítil jeho bolesť, aj on ju v tej chvíli prežíval, obaja sa držali za čelo a túžili, aby tá bolesť konečne prestala. ___„Čo to bolo?“ vykríkol zo strachu Lucius a spolu s ostatnými začal ustupovať. Harry si už len stihol všimnúť, ako sa čosi sivasté zdvíha spod plášťa, potom sa všetko naokolo začalo vlniť, rozmazávať a napokon ho obklopila tma. Musel sa vrátiť späť do prítomnosti. ___„BLESK!“ zakričal Harry, keď už bol vo svojej izbe. Cítil ako bolesť jazvy pomaly ustupuje, ale objavovala sa nová a silnejšia bolesť, bolesť, ktorá mu bránila nadýchnuť sa. Ohromná bolesť, ktorá mu zvierala srdce. Ihneď k nemu pribehli Ron s Hermionou. ___„Čo sa stalo?“ pýtali sa hneď, ako uvideli Harryho výraz prezrádzajúci hrozný šok. ___„HORCRUX!“ kričal Harry, kútiky očí ho začali nevysvetliteľne štípať. Znova si chytil jazvu, snažil sa upokojiť, presvedčiť samého seba, že to tak nemôže byť! Je to len sen! „NAGINI NIE JE HORCRUX!“ kričal na svojich priateľov. „Moja jazva, JA SOM HORCRUX!“ Hermiona aj Ron naňho zarazene hľadeli, pravdepodobne premýšľali, či sa Harry nezbláznil. Harry však mal v hlave všetko v poriadku, konečne si uvedomoval, ako veľa ho vždy spájalo s Voldemortom, už vedel, prečo ovláda parselčinu, aj keď nie je potomok Slizolina- pretože je súčasťou Voldemorta! A vedel tiež, že musí zomrieť skôr ako Voldemort... existuje snáď iný spôsob ako zneškodniť horcrux? ------------------------------------------------------------------------- (Ak chce, tak autor poviedky si môže vytvoriť nick bez žiadnych kontaktných údajov s menom Autor_Horcrux a môže spätne komentovať odkazy čitateľov). ------------------------------------------------------------------------- Ak by mal niekto záujem prečítať si predošlé poviedky, môže tak učiniť na nasledovných odkazoch: Prvá poviedka (Smrť), druhá poviedka (Lov), tretia poviedka (Ako málo stačí na zničenie horcruxu), štvrtá poviedka (Za závojom), piata poviedka (Pomoc) a šiesta poviedka (Koniec). Prosím, tieto poviedky už nekomentujte. |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|