 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA 5. súťažná poviedka: PomocPoslal: peter394 21.7.2007, 16:00:00; komentáre (62)  V poradí piatu poviedku, ktorá nesie meno Pomoc, napísalo isté dievča z našej stránky. Toto dielo patrí medzi skutočné skvosty... Užite si ho!Prosím, ospravedlňte odstavce, no pri našom redakčnom systéme (pochybujem, či aj pri nejakom inom) nemôžem urobiť klasické členenie textu, ktoré sa používa napríklad aj v slovenskom preklade kníh o HP. Preto musím použiť pre oddelenie novej myšlienky v poviedke ďalší riadok. Dúfam, že mi túto malú chybičku krásy odpustíte a neodradí Vás to od ohodnotenia nasledovného, tiež veľmi podareného dielka. Hodnotenie poroty: peter394:  „Táto poviedka by sa dala charakterizovať jedným slovom: skvelá. Maximálne sa mi páčilo Severusovo rozprávanie, celý príbeh a všetko, čo sa v tomto dielku odohralo. Ale jedna vec mi tam predsalen chýbala: opis. Opis situácie, opis miestností, opis ľudí a opäť niekto začaroval z tohto textu uvádzacie vety! Dalo sa ich tam využiť viac... no i tak 5 hviezdičiek za skutočne skvelé spracovanie.“ Porotca 2: „Snape je dobrý!!! :D No dobre. Ale aspoň som sa zasmial. Pekný príbeh. A aj celkom dobre napísaný. Ako som povedal. Veľmi pekné. :)“ Porotca 3: „Krásne! No, poporiadku: bezchybne napísané, pútavé. Zaujímavý nápad a hlavne... krátke a výstižné!“ Porotca 4: „Napísané z pohľadu Severusa, čo sa tu ešte neobjavilo. Je tu aj istá dávka romantiky, no nie priveľa na tému: a Harry si zobral Ginny, Ron s Hermionou sa milovali až do smrti... veľmi pekné, má to svoju kvalitu, jedna z najlepších poviedok v tejto súťaži!“ ---------------------------------------------------------------------- Pomoc „Nenávidím vás! Ste nič, len odporný smrad a špina!“ vrieskalo to arogantné chlapčisko. „Ani ty nie si o nič lepší,“ zasyčal som. Mykol sa na reťaziach, ktoré ho spútavali. „Prisahám, že keby som nebol zviazaný, zabijem vás!“ „Neprisahaj a nevrešti toľko. Bolia ma z toho ušné bubienky!“ „Tak to som teda naozaj rád!“ Napol som sa a pokúsil otočiť toľko, koľko sa len dalo. „Ak neprestaneš jačať ako nejaký démon, nevymyslíme nič a nedostaneme sa odtiaľto!“ veľavravne som zaštrngotal reťazami. „Ak skapete, tak je mi to jedno. A nehovorte my.“ „Mne to teda nie je jedno.“ To "my" som odignoroval. „Jasné, urobili by ste všetko preto, aby ste si zachránili tú svoju odpornú kožu.“ „Nechceš pomstiť svojich rodičov? Nechceš zadupať toho plaza pod zem za svoju matku? Si ešte menšie nič, ako som si myslel. Ako sa za teba Lilly mohla obetovať...“ „Do toho vás nič,“ odsekol, „A neopovažujte sa ešte raz vypustiť meno mojej mamy z tých vašich podradných úst!“ „Ľudstvo musí byť fakt príšerné, ak nás Boh trestá tým, že ty máš byť našou záchranou a spásou!“ vložil som do toho toľko urážky, koľko sa len dalo. „Ako vás môže trápiť záchrana ľudstva, keď aj tak ste zatratený a mŕtvy?“ „Iba si myslím, že je to nesmierne nespravodlivé.“ Chvíľu bolo ticho. „Napadlo ti niečo?“ spýtal som sa. „Pokúšam sa striasť si tú reťaz z rúk.“ „A myslíš, že sa ti to podarí?“ posmešne som sa spýtal. „Áno!“ víťazoslávne mi ukázal jednu ruku voľnú. Ešteže nemohol vidieť môj úsmev. Možnože predsa len má aj niečo po matke. „Uvoľním si aj druhú a s radosťou vás uškrtím!“ zjavne sa už na to tešil. „A to si taký nešikovný, že to nevieš jednou rukou?“ dobiedzal som. „Bohužiaľ nie, keď ste ku mne priviazaný chrbtom,“ odsekol. „Pche!“ „Dokelu,“ zanadával. Asi mu to s tou druhou rukou išlo horšie. „Nejde ti to?“ spýtal som sa sladko. Jediné, čo som ľutoval, bolo, že som nevidel výraz na jeho tvári. Neodpovedal, len sa ďalej trápil. „Počuj Potter, je aspoň maličká možnosť, že Temného pána zabiješ?“ pýtal som sa zas. „A prečo by nebola?“ „Ja len, ak sa ti náhodou podarí vyslobodiť,“ uškrnul som sa, „aby som sa pokojne zmieril so smrťou.“ Potter na malú chvíľu znehybnel. „Čo to na mňa zase hráte?“ „Čo by som hral?“ „Nehovorte, že chcete aby Voldemort zomrel.“ „A prečo by som to nemal chcieť?“ „Pretože ste mu slúžili!“ „A čo myslíš, prečo som tajné informácie hovoril Dumbledorovi?“ „Pretože ste chcel zničiť celý Rád!“ „Nie celý.“ „Och a koho nie?“ spýtal sa vysmievačno-milým hláskom. Lilly. „No, koho ste nechceli vlastnoručne zabiť? Bol vôbec niekto na svete, pre koho by ste obetovali život?“ Bolo mi úplne jasné, že ničomu z toho neverí. „Bola,“ šepol som. V živote by som mu to nehovoril, no teraz to aj tak vyzeralo, že zomriem, tak na čo tajnosti. Potter sa rozosmial: „Nehovorte, že ste dokonca boli hlboko zamilovaný.“ Malý sprostý vyvrheľ! „A prečo by som nemal byť?“ vytisol som pomedzi zuby. „Pretože ste od základu zlý a slovo láska pre vás neexistuje.“ „Mýliš sa ako vždy, Potter,“ odpovedal som výsmešne. Začínal som ľutovať, že som sa s ním rozprával. „Áno, a kto bola tá chudera, ktorú ste milovali? Žije ešte vôbec?“ pokračoval výsmešne. „Nežije.“ „Stavím sa, že vašou vinou.“ „Sklapni, ty odporné, hnusné chlapčisko!“ vykríkol som. Čo ten idiot môže vedieť o mojej láske? „Nesklapnem!“ „Si rovnako sprostý, ako tvoj debilný otec!“ zasyčal som. Zjavne si už na urážky z mojej strany zvykol a nechcel sa dať vyprovokovať... Tomu fakt hovorím pokrok. „Áno, a rovnako sprostej a naivnej matky, že?“ Chvíľu som bol ticho. „Lilly urobila v živote len jednu chybu. Zamilovala sa do tvojho otca.“ „Čo?“ vykríkol Potter. Tak predsa mu to sebaovládanie tak dobre nejde. „Keby sa za neho nevydala, nikdy by nezomrela.“ „To nie je pravda! Keby ste ju vy nezradili, bola by žila!“ chalan zase začal vrieskať. „Keby si nezačala s tvojím otcom, nestalo by sa to!“ „Neopovažujte sa obviňovať môjho otca z niečoho, za čo môžete vy! Vy ste nás zradili! Vy!“ Nebolo mi to ani trochu príjemné. „Keby som bol vedel, že sa to týka Lilly a že ju bude chcieť Temný pán zabiť, mlčal by som.“ Teraz bol Potter chvíľu ticho. „Čo tým chcete povedať?“ „Čo by som mal?“ „Vyznie to, akoby vám ani neprekážalo, že mala muklovskú krv.“ „Nemohla za to.“ „Miloval ste ju?“ spýtal sa opatrne. „Áno,“ prikývol som takmer nepočuteľne. V tej chvíli si uvoľnil aj druhú ruku a okamžite vstal. Začal sa obzerať po kobke, kde nás zatvorili. „Dvere sú otvorené,“ povedal prekvapene. „Nepredpokladali, že sa vykrútiš z tých reťazí ako had.“ Znechutene na mňa pozrel a išiel smerom k dverám. „Potter!“ zakričal som ešte. „Čo je?“ „Zabi ho. Neuvažuj nad ničím, iba ho zabi. Nemaj s ním zľutovania, tak ako ani on nemal s nikým.“ Trochu prekvapene na mňa pozrel, ale prikývol a odišiel. „Severus... Severus musíš sa zobudiť...“ šepkal mi do ucha jemný hlások... niekde som ho už počul. Pomaly som otvoril oči. Predo mnou stála ONA. „Lilly...“ „Vstávaj, je čas...“ jej hlas znel tak ďaleko. „Čas na čo?“ „Aby si odtiaľ odišiel a splnil svoju prísahu...“ Bola taká nádherná... „Mám Voldemorta zabiť?“ „Máš pomôcť môjmu synovi...“ „Jamesovmu. A nie môjmu. Prečo nie môjmu, ale jeho?“ „Severus, ja som si už raz vybrala...“ „Ale prečo jeho?“ „Nechápeš, že my by sme sa k sebe nehodili? Mne sa čierna mágia nikdy nepáčila a ty si ňou bol posadnutý...“ „Vzdal by som sa jej. Vzdal by som sa všetkého, len aby si bola so mnou.“ „Nevzdal. Nemohol by si sa. Ty ju máš v krvi...“ „Nie!“ „Áno...“ „Nemám!“ „Ale máš. Ale neotáľaj už toľko. Musíš mu pomôcť. Musíš pomôcť môjmu synovi. Prosím... Môže vyhrať iba v spravodlivom boji...“ „Prečo prosíš?“ „Aby si to urobil...“ „Ach, Lilly...“ „Bež už, Severus. Reťaze zmizli a môj syn potrebuje pomoc.“ Prekrásny prízrak zmizol a ja som zrazu precitol. „Lilly...“ šepol som, no bol to asi len sen. Nahnevane som chcel zaštrngotať reťazami, no žiadne som na rukách nemal. Prekvapene som sa okolo seba poobzeral. Nikde po nej ani stopy... Veď je mŕtva... Ale čo som videl? Anjela? Tak to asi Potterovho strážneho anjela... Rýchlo som vstal a vošiel do chodby za mrežami. Bola tmavá, ale to pre mňa nebol problém. Mnohokrát som tadiaľ chodil za väzňami. Prešiel som do haly domu Riddlovcov. Sídlo Temného pána. Po ceste som našiel omráčeného smrťožrúta, ktorý sa preberal. Postaral som sa, aby sa už neprebral nikdy a pokračoval som cez schodište hore. Cestou som našiel ďalších dvoch smrťožrútov a poslal som ich pred bránu pekla... Konečne som začul hlasy. Lord sa zjavne dobre zabával a Pottera doviedol do nepríčetnosti. Hlupák, stáva sa tak ľahko zraniteľným a nepozornejším. Fakt bude potrebovať moju pomoc. Na konci chodby boli otvorené dvere, z ktorých sa ozval Voldemortov hlas: „Nemáš šancu, Potter. Si nič. Uvedom si to konečne.“ Voldemort tam stál bez jediného škrabanca, zatiaľ čo Potter mal kopec rán. Ale nevzdával sa. „Pefricus totalus!“ „Och, aké detské...“ smial sa Temný pán. To sa mu smialo, keď všetky zaklínadlá od neho odrážal verný psíček Malfoy. Bolo mi jasné, že Potter takto nemá šancu. „Môže vyhrať iba v spravodlivom boji...“ zašepkal mi do ucha Lillyn hlas. Bez váhania som Malfoya, ktorý ku mne stál chrbtom, umlčal jednoduchým zaklínadlom. Presne v tej chvíli Potter pozbieral zvyšok síl a vypálil na Temného pána smrtiacu kliatbu. Voldemort sa ani nenamáhal odvrátiť ju, veď to urobí Malfoy... Až príliš neskoro si uvedomil, že som sa o Malfoya postaral. Tvár sa mu naplnila desivým strachom pred smrťou a už si ho zubatá odvliekla. Spokojne som sa usmial. Potter sa vyčerpane zviezol na zem. „Niééé!“ zajačala mi do ucha banší. Otočil som sa a zbadal Bellu, ako zhrozene pozerá na Voldemortovo telo. Náhle ňou prebehol kŕč, zdvihla prútik a mieriac ním na Pottera, skríkla: „AVADA KEDAVRA"“ V tej chvíli sa na ňu Potter pozrel, ale už nevládal urobiť nič. Zrazu ma niečo pochytilo a ja som sa vrhol do dráhy zaklínadla, aby som zachránil JEJ syna. A pocítil som úľavu... ------------------------------------------------------------------------- (Ak chce, tak autor poviedky si môže vytvoriť nick bez žiadnych kontaktných údajov s menom Autor_Pomoc a môže spätne komentovať odkazy čitateľov). ------------------------------------------------------------------------- Ak by mal niekto záujem prečítať si predošlé poviedky, môže tak učiniť na nasledovných odkazoch: Prvá poviedka (Smrť), druhá poviedka (Lov), tretia poviedka (Ako málo stačí na zničenie horcruxu) a napokon, štvrtá poviedka (Za závojom). Prosím, tieto poviedky už nekomentujte. |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|