Kapitola:
Pridaná: 24.9.2018, 14:29:31
Čítaná: 6110×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Severus Snape, Paulina Grantová, Timmy Grant
Stručný dej: Krátke pokračovanie k poviedke Vianočné svetielka :) Bude mať asi tri časti :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, romantika

Kapitola: 1 » Odmietnutá žiadosť 2 » Sloboda 3 » Pochopené veci 4 » Pochopenie 5 » Epilóg - Vianočné svetielka

Celým domom sa tiahla prenikavá vôňa nového korenia, škorice a zázvoru. Paulina už celé popoludnie kmitala v kuchyni a nasilu ignorujúc hustý sneh padajúci za oknami, pripravovala ingrediencie na vianočný puding. Netrvalo to dlho, no chcela si na tom dať záležať - vianočný puding ich so Severusom zviazal a každý rok ho pripravovali spolu. Toto predvianočné obdobie však bolo výnimkou - na Ministerstve sa zriadilo preskúšanie aurorov, a keďže to nemohlo korešpondovať s koncom júna, kedy sa konali aurorské skúšky, konalo sa pred Vianocami. Severus trávil celé dni na Ministerstve v komisii a domov sa vracal až za tmy.

Už však očakávala jeho tradičné puk! - ten krásny zvuk, ktorý oznamoval, že je doma.

Ozval sa tri minúty po siedmej, a len čo sa otvorili vchodové dvere, vyšla mu naproti. Bolo zjavné, že ho prekvapilo ako vyzerá. Namiesto domácich teplákov si vzala bordové pletené šaty a vlasy si vypla do drdola, takže náušnice po mamke sa jej vo svetle lámp v tvare lampášov krásne vynímali.

“Nehovor mi, že máme návštevu, na ktorú som zabudol” bolo prvé, čo jej povedal.

“Nie,” pokrútila hlavou, chytila ho za ruku a krátko ho pobozkala na pery. “Len pripravujem puding a čakala som na teba.”

“Nemusela si. Zdržali sme sa, tie skúšky trvajú dlhšie, než sme si mysleli. A neverila by si, koľkí majú z elixírov chabé vedomosti. Netuším, ako sa im podarilo zvrátiť smrteľnú otravu jedom. Asi pijú každé ráno Felix Felicis, lebo inak si to vysvetliť neviem.”

Paulina sa zasmiala. “Myslela som si, že obrana proti kúzlam je dôležitejšia.”

“Každý aspekt aurorstva je dôležitý,” prízvukoval takmer ako učiteľ, no keď ho Paulina zaviedla do kuchyne, zmĺkol. “Vonia to tu úžasne.”

“Ja viem,” šepla potichu. “Chcem, aby si ho zamiešal. Trikrát.” Do ruky mu vložila varechu. “Raz za Timmyho, raz za seba a raz za nás dvoch.”

Severus sa zamračil, no urobil, ako ho prosila. Nechápal tie iskričky v jej očiach. Aj on mal túto tradíciu rád, ale veď je to predsa len vianočný puding. Väčšiu radosť z neho bude mať, keď bude hotový.

Kým voda, nad ktorou mali puding naparovať, začínala vrieť, sadol si na stoličku a pozoroval ju. Niekedy, keď sa na to všetko podíval objektívne a odosobnene, nechápal, ako sa dostal až sem. Keď sa s Paulinou stretli, bol plný hnevu a sklamania. Neveril, že má vôbec dôvod žiť. Pri rozume ho udržiavali elixíry. A potom prišla Paulina a svojou nevtieravou láskavosťou a krehkosťou mu zo života urobila cestu, ktorú stálo za to zdolať. V poslednej dobe si to uvedomoval častejšie než kedykoľvek predtým. Chcel jej to niekoľkokrát povedať, lenže nebol sentimentálny typ, ktorý by len tak niečo také vypustil z úst. Takéto vyznanie si vyžadovalo výnimočnú príležitosť a on čakal, kedy nastane.

Lenže ona ani raz za uplynulé tri mesiace nenaznačila, že by bola pripravená vydať sa zaňho. Ostával trpezlivý, no tú otázku v sebe stále nosil.

Keď Paulina konečne položila misu nad vriacu vodu a otočila sa k nemu, precitol zo svojich úvah. Vzala ho za ruku a spolu sa odobrali do obývačky. Vždy, kým sa puding naparoval, pozerali staré filmy - nie vždy vianočné, jednoducho staré, čiernobiele, ktoré tak veľmi pripomínali čarodejnícke fotografie, a zvyčajne pri nich podriemkávali.

Usadili sa na pohovku a Paulina siahla po ovládači na stole.

Oboch ich ožiarilo jemné červeno-žlto-modro-zelené svetlo.

Severus sa nechápavo obzrel, no vzápätí pochopil. Celá obývačka bola ozdobená vianočnými svetielkami, podobnými, akými on kedysi vyzdobil svoju obývačku, aby Timmymu a Pauline urobil radosť.

Paulina sa zvonivo zasmiala. “Pripomína ti to niečo?”

Prikývol. “Ten večer.”

Usmiala sa. “Ten večer.” Chytila ho za ruku a pobozkala mu ju.

“Sev, ja viem, že to býva opačne… a aj to bolo opačne, ale ja som si vtedy nebola istá…” začala.

Nie, bolo prvé, čo mu zišlo na um. Lenže ona drmolila ďalej.

“No ty si kvôli mne, kvôli mne i Timmymu toho urobil veľmi veľa. I my kvôli tebe. Najmä ja,” uznala, “no urobila som to z lásky. Neľutujem nič. Naozaj. Stal si sa pre mňa tým, čo mi v živote chýbalo. Dal si mi ochranu, potom oporu, potom dôveru a nakoniec lásku. Nikdy som sa ti za to poriadne nepoďakovala. Viem, že si to ani nechcel, ale asi je čas na to, aby som ti to aspoň raz v živote povedala.”

Konečne sa mu podarilo prehovoriť. “Paulina…”

“Nie, Sev, nechaj ma dohovoriť, prosím ťa,” požiadala ho. Posunula sa na pohovke bližšie k nemu. “Ty si bol ten, čo mi navrhol sobáš. Nebola som naňho pripravená, hoci som chcela byť. Nepotrebovala som pokľaknutie, ani ružu, ani prsteň. Viem, že ani ty to nepotrebuješ. Vlastne… by to bolo čudné…” hlas sa jej zatriasol. “Ale chcem ti dať aspoň svetlo. Rovnaké, ako si mi kedysi dal podobným vianočným darčekom ty. Vtedy som pochopila, že môžem byť slobodná. Tie vianočné svetielka vo mne prebudili niečo, čo som necítila asi nikdy v živote. Slobodu byť sama sebou. Slobodu tešiť sa do takej miery, do akej chcem. Slobodu veriť, že sa veci zlepšia. Tú slobodu si mi dal ty.

A teraz ju chcem spojiť s tou svojou.

Sev,” prisunula sa ešte bližšie, takže sa perami takmer dokýtala tých jeho, “vezmeš si ma za ženu?”

Aj keby stála na opačnom konci zemegule, bol by povedal áno. Cítil sa nepríjemne, že ho o ruku požiadala ona, lenže v tejto chvíli mu to bolo zároveň jedno. Toto bolo pre ňu dôležité a on ju chcel urobiť šťastnou.

Namiesto odpovede ju pobozkal, hlboko a vášnivo, a privinul ju k sebe. Objala ho okolo ramien a šťastie sa zasmiala.

Na chvíľu sa odtiahol a odhrnul jej vlasy z tváre. “Ale aby to bolo po poriadku - vezmeš si aj ty mňa?” opýtal sa zastretým hlasom.

Pokrútila hlavou. “A koho iného?”

Prevrátil oči stĺpkom. “Obyčajné ‘áno’ by stačilo.”

Žmurkla naňho. “Ja viem. Áno, vezmem.”

***

Tak, a toto je koniec :) Ďakujem vám všetkým, ktorí ste s touto poviedkou ostali a počkali si na epilóg :) Mrzí ma, ak bol trošku prisladký, no tie vianočné svetielka mi jednoducho nedali - museli tam byť spomenuté :)

[ » na začiatok « ]