Poviedka:
Pridaná: 5.5.2014, 09:48:22
Čítaná: 6471×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci si vybrali špecifické zadanie, kde sa zvolené postavy mali stať alebo dobrými, alebo zlými. Ako to teda mohlo dopadnúť, ak by sa niečo zvrtlo?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Marrko Riccoli - Tom Riddle 2 » Bash - Sirius Black 3 » Jin - Harry Potter

Harryho Pottera zaradí Triediaci klobúk do Slizolinu

Podnadpis: Celkom iný život

Hovorí sa, že pred smrťou sa človeku pred očami premietne celý jeho život. Harrymu sa premietol, keď kráčal do miestnosti pri Veľkej sieni, len pár chvíľ po tom, ako z ohnivej čaše vyšlo jeho meno. V mysli sa mu mihali obrazy a on sa snažil zistiť, čím si toto všetko zaslúžil.

Mal jedenásť rokov cestoval v Rokfortsom exprese. V kupé sedel Ron Weasley a rozprával mu o škole. Vedel toho toľko veľa! Harry ho obdivoval a trošku mu závidel. Pre Rona bol čarodejnícky svet úplnou samozrejmosťou. Harry bol nováčikom, ktorý sa snaží zapadnúť. A ktovie, možno sa mu to vôbec nepodarí. To ho desilo najviac. Dúfal, že dokáže, že patrí do Rokfortu rovnako, ako všetci, čo boli práve vo vlaku.

Zrazu vošiel do kupé Draco Malfoy a navrhol Harrymu, aby sa stali priateľmi.

Obraz sa zmenil a Harry sa zrazu videl, ako sedí pred všetkými študentmi vo Veľkej sieni s klobúkom na hlave.

„Len nie Slizolin,“ myslel si a dúfal, že ho klobúk počuje. Očividne ho počul, lebo mu do ucha šepol, že môže byť slávnym aj tam. Malý Harry si pomyslel, že by bolo fajn, keby bol slávny pre niečo, čo vykoná sám a nie pre niečo, čo si ani nepamätá. Nechal sa prehovoriť a klobúk vykríkol: SLIZOLIN. Len čo si sadol k slizolinskému stolu, Draco Malfoy zopakoval svoju ponuku, aby sa Harry stal jeho kamarátom. Tentoraz neznel tak namyslene a tak Harry súhlasil.

Zrazu mal dvanáste narodeniny. Dostal kopec darčekov – od Draca úžasný ďalekohľad, od Crabba a Goyla po balíčku sladkostí a od nechuťáčky Pansy dostal pohľadnicu a cukrové lízatko s nápisom „mám ťa rada“. Samozrejme, dostal aj pozdrav od Rona Weasleyho, chlapca, s ktorým sedel cestou do Rokfortu. Už vo vlaku bolo jasné, že si „sadli“ a Harry nerád odhadzoval priateľstvá. Veď dovtedy žiadnych priateľov nemal. Hoci sa to Dracovi nepáčilo, Harry bol aj naďalej v kontakte s Ronom. Na spoločných hodinách s Chrabromilom s ním sedával a na konci prvého ročníka mu dal telefónne číslo ku strýkovi a tete. Ron mu na oplátku navrhol, aby šiel k nim na časť leta, ale Harry bol už dohodnutý s Dracom, že v ich sídle pobudne takmer celý august. Veľmi sa tam už tešil, pretože nikdy predtým u žiadneho kamaráta nebol ani na návšteve, nie ešte na niekoľko týždňov!

Koncom leta sa Malfoyovci vybrali do Šikmej uličky nakúpiť Dracovi veci do školy. Harry šiel s nimi. Bol nakoniec celkom rád, že sa mu pred pár dňami podarilo trošku sa priotráviť z jedla, lebo keby šli v plánovaný deň, narazili by na obrovské davy ľudí v kníhkupectve. Ako hlásil plagát vylepený v okne, predvčerom tu mal autogramiádu Gilderoy Lockhart, nový učiteľ obrany proti čiernej mágii na Rokforte. Harry nevedel, kto je ten Lockhart, ale dúfal, že bude schopnejší ako Quirrel. Ukázalo sa, že bývalý profesor bol posadnutý čiernou mágiou a tá ho na konci školského roka pohltila. Aspoň to im povedal profesor Dumbledore.

Po pár týždňoch v druhom ročníku bolo jasné, že Lockhart je úplne nepoužiteľný. Obrana proti čiernej mágii sa stala najtrápnejšou hodinou v celom rozvrhu. Našťastie Draco dostal nápad, aby sa spolu prihlásili do metlobalového družstva, ktorému chýbal stíhač. Harry o metlobale v tom čase nevedel takmer nič, no v prvom ročníku mu lietanie celkom šlo a tak sa rozhodol, že sa aspoň zúčastní konkurzu.

Po prvom vyraďovacom kole sa cítil ako znovuzrodený. Lietanie bolo úžasné! Takmer každú zlatú strelu chytil skôr, ako sa vôbec ostatní hráči stihli rozohrať. Okamžite sa stal súčasťou slizolinského metlobalového družstva. Dracovi sa to však nepodarilo. Napriek tomu, že požiadal otca, aby družstvu daroval metly a tým inšpiroval kapitána družstva, aby vybral správneho stíhača. Marcus Flint však vedel, že keď majú v družstve Harryho, je jedno, na akých metlách lietajú ostatní hráči.

Po tomto incidente sa z Dracovho a Harryho priateľstva stalo otvorené nepriateľstvo. Aspoň z Dracovej strany.

Mal trinásť rokov, onedlho mal nastúpiť do tretieho ročníka. Nanešťastie strýkova sestra, teta Marge, spôsobila, že Harryho prázdniny u Dursleyovcov sa skončili trošku predčasne. Sám nechápal, ako je možné, že ho minister mágie za čarovanie mimo školy rovno nezavrel do Azkabanu.

No o pár dní to zistil. Cestou do Rokfortu mu Draco veselo povedal, že Sirius Black, ten známy vrah, ušiel z Azkabanu, aby ho zabil. A navyše – vraj zabil aj jeho rodičov a je to jeho krstný otec. Preto ho Kornelius Fudge čakal v Deravom kotlíku v tú noc, keď ušiel od Dursleyovcov. Harry Dracovi nechcel veriť, dúfal, že si to len vymýšľa, aby Harrymu ublížil.

No jeho myseľ naďalej pracovala na plné obrátky. Videl sa, ako beží za Ronom Weasleym. Chcel mu povedať tú hroznú správu, že Sirius Black ho chce zabiť. Veril, že Ron mu povie: „Čo si? Sirius Black s tebou nemá nič spoločné!“ Ale Ron potvrdil Dracove slová. Vraj mu to povedal tatko.

Celý rok tŕpol, či sa ten vrah nedostane cez brány Rokfortu. Hoci hranice strážili dementori, niekoľkokrát sa Blackovi podarilo dostať do areálu školy, no nikdy sa nedostal dosť blízko k Slizolinskej klubovni. Harry sa Siriusa Blacka bál natoľko, že požiadal nového profesora obrany proti čiernej mágii, profesora Lupina, aby mu poradil nejaké užitočné útočné kúzlo. Lupin však odmietol a Draco mu v ten deň so smiechom povedal: „Prečo by ti pomáhal? Lupin bol Blackov najlepší kamarát.“ To Harryho vystrašilo ešte viac. Rozhodol sa, že po celý rok ostane v hrade. Aj tak do Rokvillu nemohol chodiť.

Počas roka Denný prorok prinášal viac či menej overené informácie o tom, kde všade zazreli Siriusa Blacka, no nikdy sa im ho skutočne nepodarilo chytiť.

Na konci školského roka hlásil titulok Denného proroka: „Sirius Black stále na slobode!“

Toto všetko sa prehnalo Harrymu hlavou skôr, než vošiel do malej miestnosti. Bol už pri dverách, stisol kľučku a vošiel. Stáli tam všetci – Fleur Delacourová, Viktor Krum s riaditeľmi, Cedric a pán Crouch. Všetci boli takí vysokí! A vyzerali tak múdro. Ako by mohol on, štrnásťročný čarodejník súperiť s Viktorom Krumom?

Cítil sa ako pavúky profesora Moodyho. Tie, ktoré im ukazoval na prvej hodine obrany proti čiernej mágii.

Najprv ho, rovnako ako nič netušiace pavúky, vybrali z bezpečnej nádoby a prinútili ho, proti jeho vôli, stať sa šampiónom. Bol si istý, že to, čo bude nasledovať, budú neznesiteľné muky a nakoniec... Nakoniec smrť.

Po chvíľke ticha sa ho ktosi spýtal, či im prišiel niečo oznámiť. Mdlo odpovedal, že nie. Keď Ludo Bagman vyhlásil, že je štvrtým šampiónom, Harry nevnímal nič, čo sa okolo neho deje. Chcel len odísť. Ísť pokojne do svojej izby, ľahnúť si, zaspať a zobudiť sa s vedomím, že toto je iba zlý sen.

Vtom do miestnosti vošiel Albus Dumbledore s profesorom Moodym a spýtal sa ho, či svoje meno vložil do čaše. Harry opäť odpovedal: „Nie!“ Rovnakú odpoveď dal na otázku, či požiadal niekoho, aby jeho meno do čaše vložil. Nastala hádka.

Harry si ani nepamätal, ako sa vlastne dostal do klubovne.

Oslava už bola v plnom prúde, no on sa necítil veľmi oslavne. Striasol zo seba Pansy a zamieril do spálne, kde už naňho čakal Draco.

„Šikovné, takto oklamať Dumbledora,“ povedal s úškrnom, „Uvažoval som, že aj ja sa prihlásim...“

„Ja som sa neprihlásil,“ prerušil ho Harry.

„Jasné, jasné,“ naďalej sa škľabil Draco, „Mne to nevadí. Slizolin bude mať vlastného šampióna. Musíš Diggoryho rozdrviť.“

Prevrátil očami. Očakával, že mu Draco neuverí. Tak trochu dúfal, že sa naňho nahnevá, že mu neprezradil, ako oklamal čašu a dá mu pokoj.

„Už sme vyrobili odznaky,“ pokračoval Draco, „zatiaľ tam svieti Diggory smrdí, ale bude sa to meniť s Podporujte Harryho Pottera, šampióna Slizolinu. Nie je to super?“

Do Harryho vošlo sto čertov.

„Nie, nie je to super!“ zvolal. So zaťatými päsťami sa obrátil k Dracovi: „Ja som sa neprihlásil! Ja som nechcel riskovať život! Nechápeš to?“ zreval na kamaráta a bolo mu jedno, že ho zrejme počujú až v klubovni, „Ten, kto tam dal moje meno, ma chce zabiť! Ale tebe je to asi jedno!“

Harry sa hodil na posteľ a zatiahol závesy. Počul, že Draco spravil to isté. Nech! Nepotrebuje kamaráta, ktorý mu nebude veriť, a ktorý pokladá za úžasné, že sa mu podarilo dostať sa na samovražednú misiu.

Harry po prvýkrát vo svojom živote chcel vrátiť čas. Chcel sa vrátiť do prvého ročníka, znova si sadnúť na stoličku pred všetkých študentov a presvedčiť klobúk, že do Slizolinu nepatrí. Premýšľal, ako by sa teraz cítil, keby bol v chrabromilskej klubovni. Keby sa naňho neustále nevešala Pansy Parkinsonová, ale napríklad taká Hermiona Grangerová. Alebo, a trošku sa za to hanbil, Ronova mladšia sestra Ginny. A keby na vedľajšej posteli neležal Draco, ktorý je jeho priateľom len vtedy, keď z toho niečo má, ale Ron Weasley. Ten sa s ním neprestal priateliť ani po tom, ako ho klobúk zaradil do Slizolinu. Ron by mu určite veril. Povedal by niečo ako: „To sa nejako vyrieši.“ A veril by Harrymu, aj keby mu povedal, kto sa ho pokúša zabiť.

Pretože Harry to už tušil. Tušil to od chvíle, keď vošiel do malej miestnosti pri Veľkej sieni. Keď si spomenul na pavúky profesora Moodyho a na kúzlo Avada Kedavra. To, ktoré zabilo jeho rodičov.

Bol to Sirius Black. To určite on vložil Harryho meno do ohnivej čaše a poslal tak Harryho na istú smrť. Nepodarilo sa mu zabiť ho keď bol dieťa, nepodarilo sa mu to ani počas minulého školského roka, ale konečne má príležitosť zbaviť sa posledného člena Potterovskej rodiny.

Harry s otvorenými očami ležal na posteli a myslel na to, ako strašne nenávidí Blacka. Počul, ako sa z klubovne vrátil Crabbe aj Goyle, neskôr aj Blaise. S odporom si pomyslel, že tých chlapcov vlastne neznáša, rovnako neznáša svoju vlastnú fakultu. Vyšiel z nej vrah jeho rodičov, očividne Blackov najlepší kamoš.

Toto uvedomenie bolo nesmierne bolestivé. Zrazu vedel, že v žiadnom prípade nepatrí do Slizolinu. Bol Chrabromilčan. Ako jeho otec a mama, rovnako ako jeho kamarát Ron. Mal pocit, akoby jedno zlé rozhodnutie zmenilo celý jeho život. Možno... možno keby si vtedy v prvom ročníku vybral Chrabromil... možno keby ešte trošku prehováral klobúk... mohol mať celkom iný život.

Body užívateľov: 16,75 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 3 – 3 – 4 – 2 – 5 – 3; spolu 20

V prvom rade musím vyjadriť ľútosť nad tým, že si úplne zbytočne do Harryho vkladala chrabromilskú nádej. Zadanie bolo o tom, že sa mala postava zmeniť, nič chrabromilské v Harrym byť nemalo, mal sa jednoducho zmieriť s tým, že bol v Slizoline. Možno by som ti aj odpustil jeho myšlienky, ak by si vsunula veľmi zaujímavý rozhovor medzi Harrym a napríklad Dumbledorom. Toto bol chronologický prehľad zmenených udalostí, chýbala mi tam akcia, dôvody, prečo sa udalosti stali inak. Skrátka, to, že bol Harry v Slizoline, tvoj príbeh takmer vôbec neovplyvňovalo a malo to byť presne naopak, to malo byť pre poviedky tohto kola kľúčové. Ani tvoji súperi presne nepochopili tú myšlienku, ktorú mali do poviedky vložiť. V druhom rade ti musím vyčítať aj štylistiku, ktorá bola naozaj pod tvoju úroveň, myšlienky vieš formulovať s oveľa väčšou istotou, no a problémom sa stali aj čiarky, či preklepy, ktoré tam byť v predposlednom kole nemuseli. Mrzí ma to, toto ti naozaj nevyšlo.

Cuca: 5 – 3 – 5 – 3,5 – 5 – 3; spolu 24,5

Musím možno trošku neobjektívne povedať, že od tejto poviedky som mala najväčšie očakávania. Toto je „nápad“ s ktorým sa ja sama často pohrávam a predstavujem si, ako to všetko mohlo byť... A možno práve preto mám trošku iné kritéria na hodnotenie. Ale aj keď sa nad ne povznesiem, tak musím povedať, že som bola mierne sklamaná... :( Chýbal mi tam príbeh. Tu šlo len o také prosté zhrnutie troch rokov. Ono, všetky tie veci boli zaujímavé, ale možno by sa mi viac páčilo, keby si si vybral/a len jeden rok a rozpísala ho. No takto to bolo také... nemastné-neslané. To, že to bolo úplne inak, ako si to predstavujem ja, to je už druhá vec a od tej som sa naozaj odosobnila. :D Čo sa mi však páčilo veľmi, bolo to, ako si dokázal/a známe veci z HP zaradiť do tohto „nového“ príbehu. Takže to oceňujem... No inak... škoda... :( Šlo podľa mňa o najľahšiu tému tohto kola a popasoval/a si sa s ňou najhoršie. :(

Siriusly Sirius: 1 – 3 – 5 – 3 – 5 – 3; spolu 20

Chýbajúce čiarky.

Názov predmetu veľkým začiatočným písmenom.

Chyba v mene - Quirrell je s dvoma l.

Slizolinskej s malým s, je to prídavné meno.

Micho: 4 – 4 – 3,5 – 3,5 – 5 – 4; spolu 24

Spomedzi všetkých poviedok je tu najlepšie spracovaná reflexia postavy, páčilo sa mi previazanie s momentom výberu reprezentantov do Trojčarodejníckeho turnaja. Trošku paradoxne vyznela skutočnosť, že Harry v podstate zostal Harrym skrytým Chrabromilčanom, ktorý nezapadol do Slizolinu (t.j. vlastne sa nezmenil), no Slizolin ho napriek tomu prijal s vlastnosťami, ktoré sú typické pre Chrabromil. Akosi sa mi to vylučuje. Inak celkom fajn.

Aliyz: 5 – 4 – 5 – 5 – 5 – 5; spolu 29

Pri tejto poviedke som si ako pri jedinej nepísala poznámky popri tom ako som ju čítala. Jednoducho som začala čítať a dočítala som ju až do konca. Asi to o niečom svedčí, nie?

Nebola nejako veľmi originálna, ale mňa zaujala. Možno tomu pomohla jednoduchosť, použitie známych viet a uveriteľnosť toho čo sa dialo.

Vlastne v podstate ani neviem čo by som ti vytkla. Možno len trošku viac akcie.

Umiestnenie 3. (celkovo v súťaži: 3. miesto)

[ » na začiatok « ]