 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Persefan2. kapitola: Ťažké rozhodnutia„Rád by som sa s tebou porozprával,“ povedal Dumbledore. „O čom?“ spýtala sa Persefan podozrievavo. Starší muž sa usmial. „Môžeme ísť do vašej krásnej obývačky?“ opýtal sa Persefaninej mamy. „Ale áno, pokojne choďte,“ odvetila a upravila si bezchybný strohý účes. „Ja vám zatiaľ pripravím ďalší čaj,“ dodala s nadšeným výrazom na tvári. „Váš čaj nemá chybu,“ polichotil jej Dumbledore. Persefanina mama sa usmiala ešte väčšmi. Persefan sa premáhala, aby neprevrátila oči. „Môžeme teda už ísť?“ zasiahla do rozhovoru. „Nech sa páči,“ povedal Dumbledore a dovolil Persefan ísť dopredu. V obývačke si sadla na svoju obľúbenú pohovku a pozrela sa na hodinky na videu. /Výborne, ak nebude stručný zmeškám všetky dobré filmy/, pomyslela si nahnevane. „Tak teda, o čom sa chcete baviť. A kto vlastne ste?“ spýtala sa, aby muža popohnala. Nevyzeral, že by mal naponáhlo. „Som riaditeľ školy. Chcem ti ponúknuť štúdium na nej,“ odvetil jej pokojne. „Je zvyčajné, aby riaditeľ prišiel ponúkať miesta študentov a k tomu ešte k nim domov?“ Starec nedokázal skryť úsmev. „Nie, to iste nie. Ale moja škola JE nezvyčajná a ty si nezvyčajný prípad...“ „Skutočne? Viete, moje výsledky nie sú ktovieaké, takže prečo ste si ma vybrali? A ako ste vôbec prišli k môjmu menu? Alebo je vaša škola na tom až tak zle, že po večeroch chodí po domoch jej riaditeľ zháňať študentov?“ chrlila zo seba. „Máš veľa otázok,“ poznamenal a skúmavo sa jej zahľadel do očí. „Povedz mi najprv niečo ty.“ Persefan spýtavo nadvihla obočie. „Čo vieš o mágii a čarodejníkoch?“ Persefan sa zasmiala. „Toto je akože konkurz do vašej školy? Nuž o mágii toho veľa neviem...možno len to, že na ňu ľudia veria až do istého veku, keď si uvedomia, aká je to sprostosť...“ „Sprostosť,“ zamrmlal si muž a napravil si okrúhle okuliare. „Nikdy sa v tvojej prítomnosti nestalo niečo, čo si nedokázala racionálne vysvetliť?“ Persefan začínala nadobúdať pocit, že ten muž práve vyšiel z blázinca očividne nedoliečený...alebo, žeby niečo vedel o jej veštení? „Prečo mi kladiete také otázky?“ „Pretože si čarodejníčka,“ odvetil Dumbledore vážne. Persefan by sa možno zasmiala, keby pred ňou nesedel práve tento muž. Povedal to s takou istotou a presvedčením, že nedokázala reagovať inak, než odvrátiť zrak a pozrieť sa smerom k dverám. „Zaujímavé je, že tvoje meno nebolo zapísané v knihe čarodejníkov, preto som tu až dnes, o päť rokov neskôr ako by som mal byť. No nič to nemení na fakte, že čarodejníčkou naozaj si,“ pokračoval s rovnakou istotou a dôstojnosťou. „A ako vidím, vieš to aj ty.“ Persefan sa naňho konečne pozrela. „Ale prosím vás! Aká čarodejníčka! Nič také nie som. Kto vôbec ste? Nejaký šarlatán?“ „Nie, nie som šarlatán. Som riaditeľ Rokfortu, čarodejníckej školy.“ „A ja som Alžbeta, kráľovna Anglicka, teší ma,“ odvrkla. „Toto ste hovoril aj mojej mame?“ opýtala sa, pričom nedokázala v hlase skryť obavy. „Nie,“ odvetil, Persefan mala pocit, že pochopil, prečo má obavy. „Je jasné, že je mukelka.“ „Aha...“ zamračila sa, ten rozhovor sa zvrtol na akúsi frašku. „To je nadávka?“ „Nie, označenie pre tých, ktorí nie sú čarodejníci,“ vysvetlil jej. „Dovoľ, aby som ti v skratke dal pár informácií o čarodejnom svete, pretože vidím, že bez toho sa nepohneme ďalej.“ „Nechcem, aby to moja mama počula!“ takmer vykríkla. „Upokoj sa, tvoju mamu som požiadal, aby nás nechala osamote, keď prídeš. Nebude počuť nič,“ žmurkol na ňu a zahniezdil sa v kresle. Dumbledore sa potom pustil do toho najnezmyselnejšieho rozprávania aké kedy Persefan počula. Reči o čarovaní, zaklínadlách, ministerstve mágie, Rokforte jej pripadali tak šialené...šialené až natoľko, že im musela uveriť. „Takže Rokfort?“ zopakovala, keď dokončil rozprávanie. „Nenazýva sa tak niektorá odroda syru?“ „Rokfort je v prvom rade škola, na ktorú by si mala nastúpiť aj ty,“ odvetil jej trpezlivo. „Ale ako ste prišli k môjmu menu?“ „Zrazu akosi jednoducho prijímaš fakt, že existuje čarodejnícky svet,“ podotkol a rozmýšľal, či ho dievča celý čas nevodí za nos, na to by však musela byť majstrom oklumencie. . „Mnohým to trvá niekoľko dní, kým sa s tým zmieria.“ Persefan sa naňho srdečne usmiala. „Máte pravdu. Naozaj som sa s tým možno až príliš jednoducho zmierila, ale vlastne od svojich ôsmych rokov som takúto možnosť v sebe nezapierala...ale predsa len, rada by som videla nejaký dôkaz.“ Dumbledore sa na ňu spýtavo pozrel. „Od ôsmych rokov?“ „Najprv ten dôkaz, prosím,“ prerušila ho. „V poriadku. Očakával som to. Mám napríklad levitovať túto vázu?“ ukázal na vázu so slnečnicami, položenú na stole. „Nie. Ja vám musím povedať, čo máte urobiť, pretože ste si to mohli vopred pripraviť, aby ste zo mňa urobil blázna,“ namietla. „Mohli by ste napríklad...“ natiahla sa k váze a vybrala z nej jednu slnečnicu. „Mohli by ste napríklad privolať k sebe túto slnečnicu.“ Dumledore vytiahol akúsi paličku a povedal: „Accio slnečnica.“ Slnečnica vyletela z Persefaninej ruky a pristála na ruke Dumbledora. „To je...“ nedokázala nájsť správne slová a to sa jej často nestávalo. Aspoň na minútu nastalo ticho, potrebovala si všetko prebrať v mysli. „TO budem vedieť aj ja?“ Riaditeľ prikývol. „A o mnoho viac. Aj keď...na Rokforte sa študenti učia od desiatich rokov. Ty si vymeškala päť rokov.“ „A ako sa tam učia? Sú to nejaké kurzy?“ opýtala sa Persefan zvedavo. „Na Rokforte žijú a učia sa celý školský rok.“ Persefan klesli plecia. „To znamená, že ak chcem, aby som sa učila čarovať, musím odísť zo svojej školy aj z domu?“ „Nie tak úplne, cez prázdniny sa domov môžeš vrátiť,“ vysvetlil jej. Persefan sa na chvíľu zamyslela. Má odísť a vstúpiť do pochybného sveta mágie, má sa vzdať svojich priateľov, opustiť mamu a to všetko len kvôli tomu, aby sa naučila nejaké Abrakadabra? A k tomu ešte päť rokov vymeškala! „Ale ako to chcete vyriešiť, keď viete, že som päť rokov pozadu? Kde ste tých päť rokov vôbec boli?“ nechápala. „Prečo ste prišli až teraz?“ Dumbledore sa zatváril takmer až previnilo. „Nevedeli sme o tebe. Nevedeli sme o tvojej existencii. Čarovné pero, ktoré do knihy zapisuje meno každého čarodejníka, ktorý sa narodí v tvojom prípade z neznámeho dôvodu zlyhalo.“ „Čarovné pero? Tak to nemáte bohvieako vyspelé technológie!“ neodpustila si. „Je spoľahlivejšie ako sa ti môže zdať. Dozvedel som sa o tebe z veštby.“ To ju zaujalo. Ani Dumbledorovi neušlo, ako jej zažiarili oči. „Veštba?“ „Presne tak, veštba hovorila o havranovlasom dievčati menom Persefan, ktoré žije v Londýne. Tvoje meno je tak nezvyčajné, že mi trvalo len dva dni, kým som ťa vypátral.“ „Tú veštbu niekto vyslovil?“ pri veštbách bola skôr zvyknutá na obrazy ako na slová. „A čo presne hovorila?“ Dumbledore sa na ňu spod okuliarov zahľadel. Nie, to dievča ešte nie je pripravené vypočuť si ju. Na to možno nebude pripravená nikdy, ale raz jej to bude musieť prezradiť. Nie však dnes. „Hovorila, že budeš mať výnimočné čarodejné schopnosti,“ povedal to, čo bola schopná prijať. „O akých schopnostiach vieš, Persefan? Ak som správne pochopil, v tvojich ôsmych rokoch sa ti stalo niečo nezvyčajné...“ Persefanin pohľad preletel ku dverám. Nikto, nikto o tom nevie. Naozaj mu to má prezradiť. Neznámemu človeku, ktorý o sebe vyhlasuje, že je riaditeľ nejakej syrovej čarodejníckej školy? „Potrebujem to vedieť. Ja to pochopím,“ hovoril. „Vidím...vidím budúcnosť,“ priznala sa potichu. „Ale nik o tom nevie. Nechcem, aby sa to niekto dozvedel. Oni by to nepochopili. Preto pre mňa nebolo ťažké zmieriť s tým vaším čarovaním. Myslím..myslím, že aj ja mám čarovné schopnosti.“ Dumbledore sa znepokojene zahniezdil. „Veštkyňa,“ zamrmlal. „Áno, niečo také,“ prikývla. „Prišiel som sem s ponukou, ale je len na tebe, či ju budeš chcieť prijať,“ začal Dumbledore vážne. „Chcem, aby si začala štúdium na mojej škole.“ „Ako prváčka?“ Prikývol. „Mám študovať s deťmi o päť rokov mladšími? Mám im robiť mamu?“ spýtala sa nechápavo. „Persefan, veštba tvrdí, že tvoje schopnosti budú výnimočné. Tie schopnosti budeme v budúcnosti zaiste potrebovať, nech sú akékoľvek. Záleží mi na tom, aby si sa začala učiť mágiu.“ „Prečo si myslíte, že by ste moje schopnosti mohli potrebovať?“ nechápala. „V boji proti zlu. Zlo je tu stále, Persefan. A niektorí si už všimli, mnohí už tušia, že kdesi stúpa veľké zlo,“ odvetil priamo. „To, že ti bola venovaná veštba je skutočne výnimočné. Nešlo len o zhodu náhod. Persefan, ty patríš do nášho sveta.“ Do čarodejníckeho sveta? pýtala sa samej seba. Musela si priznať, že v tom svete, v ktorom do teraz žila, sa nikdy necítila ako doma. No pri predstave, že by mala opustiť všetko, čo poznala, čo mala rada a začať študovať školu, kde by sa musela vrátiť o päť rokov vzad, sa jej obracal žalúdok. „Mám pätnásť rokov, školu by som teda kedy skončila?“ chcela vedieť. „O sedem rokov neskôr,“ odvetil. Pokrútila hlavou. „Nie, to nechcem! Nechcem to!“ rozhodla sa. „Nerob unáhlené rozhodnutia. Dám ti ešte týždeň na rozmyslenie, potom prídem. Zatiaľ o mojej ponuke rozmýšľaj,“ povedal jej a postavil sa z kresla. „Ďakujem, ale to naozaj nebude potrebné, profesor Dumbledore,“ ubezpečila ho. „Vy už odchádzate? A čo ten čajík?“ spýtala sa Persefanina mama z kuchyne, keď videla, že Dumledore prechádza po chodbe. Usmial sa. „Ešte prídem na budúci týždeň, potom sa rád ponúknem vaším čajom, ďakujem.“ Persafan ho aj s mamou odprevadila ku dverám. „Tešilo ma,“ povedal a podal jej ruku. Persefan ju tentokrát prijala. Jemne ju stiskla.
„Si skutočne talentovaná, myslím, že to do budúceho roka zvládneš.“ „Nechcem, aby vaše hádky pokračovali.“ „Ste mladí, na všetko máte ešte čas.“ „Ďakujeme ti za pomoc.“ Obrazy sa striedali tak rýchlo, že ich nestihla ani zaregistrovať. V ušiach jej len zneli Dumbledorove slová. „Je mi to ľúto, je to aj moja vina.“ „Harry si v poriadku? Vedel som...vedel som, že sa niečo takéto...čo sa stalo?“ „Severus...prosím.“
„Persefan, čo sa stalo?“ pýtal sa naliehavo Dumbledore. Vrátila sa do reality. „Pers?“ ozval sa mamin znepokejený hlas. Stisla jej plece. „Harry, Severus...“ Persefan šepkala mená, ktoré jej nič nehovorili. /Ďakujeme ti za pomoc/, znelo jej neustále v hlave. „Diana, mohla by ste nás prosím, ešte na chvíľu nechať osamote?“ požiadal ju Dumbledore. Keď Persefan prikývla, napokon odišla. „Videla som vás a počula som vás... Ja myslím...myslím, že som si to rozhodnutie rozmyslela.“ Ďakujeme ti za pomoc. „Čo si videla?“ pýtal sa jej. „Vás, ďakoval ste mi za pomoc,“ odvetila popravde. „Viem, že sa to raz stane. Myslím, že musím ísť na ten váš Rokfort.“ „V prvom rade to musíš chcieť ty.“ Neprítomne prikyvovala. „Ale mám podmienky,“ ozvala sa po chvíli a nervózne prešliapla. „Chcem sa začať učiť hneď, ako sa to bude dať! Nechcem chodiť do triedy s desaťročnými deckami! Ja to zvládnem, ja tých päť rokov dobehnem za tento rok, len...potrebujem vašu pomoc, myslím.“ „Individuálne štúdium? Persefan, niečo také neprichádza do úvahy. Musela si dohnať šesť rokov štúdia za jeden jediný. To by si nezvládla.“ „Si skutočne talentovaná, myslím, že to do budúceho roka zvládneš,“ zopakovala jednu jeho vetu. „To mi raz poviete. Žiadam vás o to.“ Z jeho tváre videla, že jej príliš nedôveruje, ale čosi jej hovorilo, že ani on to nepovažuje za zlý nápad. Prečo, to bola iná otázka. „Môžeme sa o to pokúsiť, ale znamená to viac, ako si myslíš. Budeš sa musieť učiť veľa a tvrdo. Je pravda, že ak začneme s výukou už cez prázdniny, mohla by si počas celého roka dohnať aspoň toľko, aby si potom mohla navštevovať aspoň štvrtý ročník. Ale aj ja mám podmienku.“ Persefan sa pri jeho slovách uľavilo. „Akú podmienku?“ „Nik okrem mňa a niekoľkých profesorov nebude vedieť, že máš takéto privilégiá. Nik sa nesmie dozvedieť, že si na Rokforte a učíš sa individuálne.“ „Nechápem prečo...“ „To ti teraz nepoviem.“ „A kde teda budem?“ „Na Rokforte, ale vyhradím ti zopár miestností, v ktorých sa budeš môcť pohybovať počas roka. Nebudeš sa môcť stretávať s ostatnými študentmi a nikdy im nesmieš prezradiť o svojom štúdiu.“ „A vy to zase nepoviete mojej mame, dobre? Ona by niečo také ťažko znášala, len jej poviem, že...že odídem na internátnu školu...a...že tam musím ísť čo najskôr,“ dodala. Dumbledore po chvíli rozmýšľania prikývol. „Súhlasím. Platí teda naša dohoda?“ „A...učí sa tam aj matematika?“ nadhodila. Riaditeľ sa usmial. „Nie.“ „Platí teda!“ Svoju dohodu spečatili potrasením rukami.
na zamyslenie: už viete, v akej dobe sa bude Persefanin príbeh odohrávať?
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|