 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Všetko najlepšie, Ginny!Poslala: Ocean Dream 11.8.2010, 07:28:19; komentáre (21)  Trochu sa mi to vymklo spod kontroly, ale to podstatné nájdete v poslednom odseku... :)Pred dvadsiatimi deviatimi rokmi sa v Brlohu neďaleko Vydrieho Sv. Drábu stalo niečo úplne nečakané - narodilo sa malé dievčatko! Nuž, nebolo ani tak nečakané, že sa narodilo - v rodine so šiestimi chlapcami sa čo-to o príchode detí na svet tušilo, ale, ľudia, dievčatko! Prvé dievča, čo sa do weasleyovského klanu narodilo za niekoľko generácií produkovania výlučne mužských potomkov! Nevídaná udalosť! Drobné stvorenie s veľkými hnedými očami a chuchvalcom ohnivočervených vlasov dostalo vznešené meno Ginevra, no zakrátko ho všetci volali jednoducho - Ginny. +30 bodov - Tak toto bolo úplne skvelé! :) (Lukinčok) Malá Ginny sa rozhodne nenarodila do dobrého obdobia. Všade naokolo zúrila vojna. Čarodejnícka vojna proti Voldemortovi. Vojna, ktorá stála život jej strýkov Fabiana a Gideona. No potom prišli udalosti z 31. októbra a chlapec, ktorý prežil, zabezpečil dvojmesačnej Ginny radostné detstvo, plné hier, prekárania a neskôr učenia sa so staršími bratmi. A príbehov na dobrú noc. Príbehov o chlapcovi, ktorý prežil. Starší bratia. V mnohom boli vzorom pre malé dievčatko. Bill bol nadšený novou školou - a dvojročná Ginny sa začala tešiť, že jedného dňa aj ona pôjde na Rokfort. Charlie hral metlobal - a šesťročná Ginny si začala potajomky požičiavať metly, aby aj ona dokázala tak fantasticky lietať. Percy bol stelesnením zodpovednosti - a Ginny si uvedomila, že nič netreba preháňať. Fred a George boli rodinní klauni a výrobcovia problémov - a Ginny si v prvom rade potvrdila, že nič netreba preháňať, no zároveň pochopila, že s humorom je život krajší a časom zistila, že nič nie je nemožné, ak máš dostatok odvahy. A napokon Ron... - a Ginny sa naučila bojovať o svoje miesto medzi súrodencami, s hrdosťou čeliť rodinnému ekonomickému zázemiu a byť verná - rodine, priateľom, svojmu presvedčeniu i sama sebe. 1. september 1991 sa zdal najčiernejším dňom jej krátkeho života. Ron odchádzal na Rokfort. Posledný z jej bratov. Ten, s ktorým si bola najbližšie. Ten, s ktorým strávila najviac času. Odchádzal. Na Rokfort. Do školy, po ktorej túžila už osem rokov. A ona nemôže ísť s ním, maximálne ho odprevadiť na železničnú stanicu. Ale tam... to nie je možné! Videla ho! Videla chlapca, ktorý prežil! Toho z jej príbehov na dobrú noc. Toho, o ktorom sa hovorilo celý jej život, no rovnako dlho ho nikto nevidel. Harry Potter išiel na Rokfort s Ronom! A ona nemohla ísť. Len čo prestala mávať vlaku, ktorý už nebolo vidno, začala Ginny dúfať, že aj Harry Potter skončí v Chrabromile, tak ako jej bratia a Ron - a ona budúci rok. Splnenie tohto želania zároveň znamenalo nové listy jej bratov plné nových príbehov chlapca, ktorý prežil, ešte vzrušujúcejších, ako boli tie na dobrú noc. Harry je najmladším stíhačom za posledných sto rokov - ona bude ešte usilovnejšie trénovať lietanie, ale už nechce byť stíhačkou ako Charlie, radšej bude triafačkou. Harry porazil trola - ona sa nebude báť priblížiť k Charlieho drakom počas vianočnej návštevy v Rumunsku. Harry opäť premohol Toho-Koho-Netreba-Menovať - ona sa naučí všetky čary, kúzla, zaklínadlá a kliatby, ktoré ovláda Bill, pretože jedného dňa bude bojovať po Harryho boku. Leto prinieslo Rona na prázdniny a s ním aj nekonečné more príležitostí vypytovať sa na všetko o Harrym. List z Rokfortu nebol prekvapením, to ju čakalo až jedno ráno v podobe samotného Harryho sediaceho za ich rodinným stolom. A ona, pri Merlinovej brade, mala na sebe pyžamo! Na nákupnom výlete do Šikmej uličky sa toho zomlelo tak veľa! Najprv sa Harry stratil. Potom ten slizký chalan povedal, že je Harryho frajerkou (síce si to želala, no predsa mu weasleyovsky vynadala). Potom sa ocko pobil (!) s rovnako slizkým otcom slizkého chalana. Harry jej venoval celú sadu kníh Gilderoya Lockharta!!! (Vážne, prečo všetky ženy, vrátane mamky (!), vzdychali nad Lockhartom? Veď stáli vedľa seba; prečo nevideli, že Harrymu sa jednoducho nevyrovná?) Och, toľko sa toho zomlelo! Ako dobre, že jej rodičia medzi ostatnými knihami z druhej ruky kúpili aj niečo špeciálne - síce starý, no vôbec nepoužitý denník. Ginnin denník nebol obyčajný. Bol veľmi, veľmi zvláštny. Všetko, čo doň napísala, zmizlo. Na druhej strane, denník jej odpovedal! A volal sa Tom. Ginny milovala mágiu. Škola bola... fajn. Mala pár nových priateľov, no s Ronom sa často nestretala. Niektorí učitelia boli skvelí a Hagrid bol super, mal rád Charlieho... a Harryho. Inak si toho veľa z prvého ročníka nepamätala. Občas sa niekde vyskytla a nespomínala si, ako sa tam dostala. Nevedela si vysvetliť, prečo je mokrá, alebo lepkavá s krvavými rukami, a občas dokonca samé perie. Bohužiaľ, veľmi jasne si spomínala na tú nešťastnú valentínku, čo poslala Harrymu. A tiež na to, prečo si vlastne nevedela spomenúť na to ostatné. Tom Riddle. Voldemort. Ten, koho netreba menovať. A najmä si s ním netreba písať a vylievať si pred ním dušu. Nikdy nezabudne na ten chlad a bolesť v duši. Na zomierajúceho Harryho. Na Félixovu záchranu v poslednej chvíli. Na úľavu v Ronovej tvári. Na utrápené oči svojich rodičov. Na Dumbledorovu láskavosť. Našťastie sa jej podarilo to, čo sa nepodarilo mnohým dospelým a kvalifikovaným čarodejníkom - prežila stretnutie s Voldemortom. Leto a výlet k Billovi do Egypta jej vliali nové sily, no že zabudnúť nebude jednoduché, pochopila hneď pri návrate do Rokfortu, keď v Rokfortskom exprese stretla prvého dementora. Prítomnosť strážcov Azkabanu jej bola neustálou pripomienkou udalostí predošlého roka, no nejako sa jej podarilo pozabudnúť na tú nešťastnú valentínku - spomenula si až vtedy, keď zranenému Harrymu podávala spievajúce želanie skorého uzdravenia. Úspešne sa vyhla rozruchu na konci školského roka, počas ktorého Ron prišiel o svojho potkana, no získal miniatúrnu sovu, ktorej sa ujalo meno od Ginny - Kvík. Leto 1994 bolo super. Konal sa Svetový pohár v metlobale a to priamo v Anglicku, a tatkovi sa podarilo zohnať lístky nielen pre rodinu, ale aj pre zvyšných dvoch členov rokfortského tria - Harryho a Hermionu. Hermiona bola super - v to leto spolu strávili hrozne veľa času a Ginny konečne mala blízku priateľku, ktorej sa mohla zdôveriť so svojimi tajomstvami. Hermiona ju nevysmiala, bola pozornou poslucháčkou a v súlade so svojou povahou poskytla nejednu radu. Len vďaka nej sa Ginny cítila istejšie aj v Harryho prítomnosti. No diali sa aj čudné veci. Na Svetovom pohári sa zjavili smrťožrúti a temné znamenie. Harry sa stal štvrtým šampiónom v Trojčarodejníckom turnaji. Ron sa zamiloval do víly, čo mu načisto pomútilo rozum, takže navrhol, aby ju Harry pozval na Vianočný ples. Išla naň s Nevillom longbottomom a zoznámila sa s Michaelom Cornerom. S Michaelom začala neskôr chodiť, pretože Hermiona jej poradila, aby si všímala aj iných chlapcov, nielen Harryho. Potom sa stala tragédia, ktorá otriasla stále relatívne pokojnými časmi. Cedric Diggory bol mŕtvy a Voldemort bol späť vo svojej koži. Doslova. Začala sa druhá čarodejnícka vojna. Otriaslo to aj jej rodinou. Rodičia sa okamžite pridali k Dumbledorovmu Fénixovmu rádu. Percy sa rozhodol veriť ministerstvu, že sa nič nedeje, že Harry a Dumbledore... preháňajú. Percy sa teda odsťahoval, no aj zvyšok rodiny dočasne zmenil bydlisko - leto strávili v hlavnom stane rádu, na Grimmauldovom námestí. Ginny sa zoznámila s masovým vrahom Siriusom Blackom, ktorý však nebol masovým vrahom, ale Harryho krstným otcom. Spolu s Hermionou si tajne adoptovali Tonksovú za staršiu sestru. A hoci sa nesmela zúčastňovať žiadnych stretnutí a celé dni len upratovala, zrazu zistila, že je aj v Harryho prítomnosti sama sebou, dokonca sa nehanbila spievať a tancovať. Na oslavu jeho oslobodenia. Akurát stratila štipku dôvery v Dumbledora - veď kto so zdravým rozumom by urobil prefekta z jej najmladšieho brata? Rokfort medzitým ovládla ropucha Umbrigová. Možno aj to prispelo k tomu, že Ginny začala niečo, čo predtým nebolo práve bežným javom - začala spájať fakulty. Najprv zoznámila Harryho a Nevilla s bystrohlavskou spolužiačkou (a susedou) Lunou Lovegoodovou. Keď Hermiona s Harrym a Ronom začali organizovať doučovanie z obrany proti čiernej mágii, doviedla aj svojho priateľa a jeho spolužiakov z Bystrohlavu. A bola to práve ona, kto prišiel s názvom Dumbledorova armáda. Celoživotný zákaz hrania metlobalu pre Harryho, Freda a Georga znamenal príležitosť pre Ginny. Stala sa novou stíhačkou chrabromilského tímu a dokonca aj jej bratia uznali jej kvality, no ona bola rozhodnutá stať sa triafačkou, akonáhle sa Harry bude môcť vrátiť na svoj post. Všetko prestalo byť dôležité v okamihu, keď pána Weasleyho v službách rádu napadol Voldemortov had. Našťastie všetko dobre dopadlo, hoci najdlhšie o tom museli presviedčať Harryho. Ukázalo sa, že Ginny má schopnosť ostatným chýbajúcu - dokázala sa postaviť Harryho výbuchom hnevu a upokojiť jeho obavy aj vo chvíľach, keď sa iní radšej stiahli. Znovu to potvrdila počas veľkonočných prázdnin, keď mu pomohla spojiť sa so Siriusom, a potom počas VČÚ skúšok, keď sa o podobné spojenie pokúšali po Harryho vízii Siriusovho mučenia. Ginny pomohla Ronovi, Lune a Nevillovi oslobodiť sa z moci Inkvizičnej čaty. Zaklínadlo netopierích soplí. Zabudnite na odpaľovacie zaklínadlá zo slovenského prekladu a reducto z filmov. Harry má svoj expelliarmus, Ginniným poznávacím znamením je zaklínadlo netopierých soplí. Pomocou tohto zaklínadla nosný hlien zakliatej osoby narastie do veľkosti a tvaru netopiera a mláti svoju obeť krídlami. Mnohokrát ho vyskúšala na svojich bratoch, no nikdy jej neposkytlo toľko zadosťučinenia ako pri použití na Malfoya v Umbrigkinej pracovni. Pohľad pre Merlina! Trvala na tom, že sa s ostatnými vyberie na záchrannú misiu po Siriusa na Ministerstvo mágie. Mala predsa o tri roky viac ako Harry, keď zachraňoval kameň mudrcov a mala za sebou aj výcvik Dumbledorovej armády. Skutočný boj bol oveľa... ťažší, než očakávala. Obkľúčili ich smrťožrúti. Tá Lestrangová, čo umučila Nevillových rodičov do šialenstva, sa jej vyhrážala cruciom. Zničili Halu proroctiev. Smrťožrúti ich naháňali. Jeden jej dolámal členok. Vybrali sa zachrániť Siriusa, no on zomrel pri tom, ako prišiel zachrániť ich. Voldemort posadol Harryho a zviedol urputný súboj s Dumbledorom. A hoci nakoniec ušiel, nestihol to urobiť pred príchodom ministra mágie. Celý čarodejnícky svet sa dozvedel o jeho návrate. Na súkromnom fronte dala kopačky Michaelovi, ktorý nezniesol prehru svojej fakulty, a začala chodiť s Ronovým a Harryho spolužiakom Deanom Thomasom. Čo však mal znamenať ten Ronov pohľad na Harryho, keď jej navrhoval, aby si nabudúce našla niekoho lepšieho? Akoby nestačilo, že Ron bol pred rokom a pol celý hin z tej čiastočnej víly, Bill, jej obľúbený brat Bill, s ňou začal chodiť a rovno ju na leto dosťahoval do Brlohu. Ešteže tam s nimi takmer celé leto strávili aj Harry a Hermiona! Tie nekonečné hodiny, ktoré strávili pri improvizovaných metlobalových zápasoch jej aspoň pomohli získať miesto v chrabromilskom metlobalovom družstve kapitána Harryho. A jej povedtné zaklínadlo netopierích soplí (použité vo vlaku na otravného Zachariasa Smitha) jej pomohlo získať miesto v Sluggyho klube, čo bolo... zaujímavé. Napriek vojne zúriacej za bránami Rokfortu, život bol priam tínedžersky dokonalý. Až na tú hádku s Ronom, keď ju nachytal bozkávať sa s Deanom. A čo, pri Merlinovej brade, mali znamenať tie Harryho pohľady? A prečo ju tak potešilo, keď ju po vyhratom zápase krátko objal? A ozaj, Percy bol stále somár, dokonca väčší ako ten pokrytec Ron, ktorý sa teraz všade bozkával s tou husou Lavender (chúďatko Hermiona!). Ronovi musela odpustiť, keď sa takmer otrávil medovinou, ktorú mu profesor Slughorn nalial na posilnenie po tom, čo zožral cukríky naplnené elixírom lásky. (A prečo ju tak vytáčalo, že tá megahus Romilda Vanová chce zbaliť Harryho?) Zato Deanovi takmer neodpustila, robiť si srandu zo zraneného kamaráta je fakt hnusné! Najmä, keď ide o Harryho. Hej, život mal blízko k dokonalosti. Napriek tomu, že sa rozišla s Deanom. Napriek tomu, že Harry takmer zabil Malfoya. Napriek tomu, že preto musel tráviť každú sobotu do konca roka so Snapom, vrátane tej, keď sa hral záverečný zápas o školský metlobalový pohár a ona musela zase hrať stíhačku. To boli len drobnosti. A potom sa to stalo. Bozk. B-O-Z-K! BOZK! Bozkala Harryho, alebo on bozkal ju, to bolo vlastne jedno. Aj to, že to videla celá chrabromilská klubovňa, že ich pri tom prebodlo niekoľko zlých pohľadov a že sa Ron tváril, že im dáva súhlas. Nikdy, nikdy nebolo Čierne jazero takým pôvabným miestom, a Ginny a Harry boli pár a život bol fakt perfektný. A potom sa rozpútalo peklo. Hermiona a Ron jej nanútili dúšok felix felicis a v škole boli smrťožrúti a bolo to horšie ako na Ministerstve mágie a kliatby lietali všade navôkol. Potom okolo prebehol Harry a boj ustal. No Bill bol celý doráňaný, od vlkolaka, pri Merlinovej brade. A Dumbledore... Dumbledore bol mŕtvy. Pohľad na Harryho kľačiaceho nad jeho dolámaným telom bolo to najsmutnejšie, čo kedy videla. Rovnako poddajnosť, s akou sa Harry nechal odviesť preč. Ešte pár dní do zásoby, a na Dumbledorovom pohrebe prišli slová rozlúčky aj od Harryho. Nechala ho odísť, vedela, že ho to bolí rovnako ako ju. Ani si nevšimol, že začala Voldemorta volať menom. Tak sa vrátila k tomu, čo robila ako malá zamilovaná školáčka. Začala dúfať. Jedného dňa... Zdalo sa priam neuveriteľné, že Brloh môže žiť niečím tak svetským ako sú prípravy svadby. Víla ukázala charakter a Billove jazvy jej vôbec nevadili, a tak boli prípravy v plnom prúde. Fénixov rád okrem toho pripravoval Harryho definitívny odchod od Dursleyovcov, keďže sa blížil dátum jeho plnoletosti, a Hermiona s Ronom mali rozbehnuté ešte nejaké iné prípravy - očividne však nesúviseli s tým, že na seba vrhali čím ďalej tým sladšie pohľady, skôr sa zdalo, že plánujú niečo po Harryho príchode. Do Harryho presunu bol zapojený každý okrem Ginny a mamky. Nedovolili jej ísť, namiesto toho sa doma triasla s každým premrhaným prenášadlom. Harry bol v poriadku! Aj skoro všetci ostatní, pravda, až na Georgovo ucho. Ale chudák Divooký doplatil na jediný okamih svojho dospelého života, v ktorom nebol celkom v strehu. A Hedviga. Spolu s ňou zomrel ďalší z jej detských snov. Ticho pred búrkou, tak jej pripadalo tých pár dní, čo ostávali do svadby. Trio plánovalo útek. Nie, misiu. Plánovali zničenie Voldemorta, ktoré ich odvedie preč od nej, z Brlohu aj z Rokfortu. A tak sa snažila rozlúčiť tak, aby na ňu nezabudol. A bola by sa rozlúčila ešte dôkladnejšie, keby ich nebol vyrušil somár Ron. Svadba. Chvíľa starostlivo vsugerovanej bezstarostnosti a dôkladne zahranej veselosti. Harryho pohľady, v uličke, pri stole, na parkete. A potom chaos a peklo, aké vedia spôsobiť jedine smrťožrúti. Harry, Ron a Hermiona boli preč a Ginny sa musela vrátiť na Rokfort. Musela, bolo to povinné. Rokfort pod Snapovým vedením a s nasadenými smrťožrútmi bol ako vystrihnutý z najhoršej nočnej mory. Spomienky na Dolores Umbrigovú bledli závisťou, takže nastal čas na jediné možné riešenie - znovuobnovenie Dumbledoreovej armády. Ginny sa celkom prirodzene postavila po boku Nevilla Longbottoma a Luny Lovegoodovej na čelo rokfortského odboja. Grafitti na rokfortských múroch, ochrana mladších spolužiakov. Pokus o krádež Chrabromilovho meča, Zakázaný les s Hagridom ako trest. Lunu zobrali smrťožrúti priamo z Rokfortského expresu cestou domov na vianočné prázdniny. Po ilegálnej párty na Harryho podporu musel ujsť aj Hagrid, ich najväčšia opora. A potom veľkonočné sviatky, keď ju Bill zobudil uprostred noci, že Ronovo krytie padlo a do úkrytu musí ísť s celou rodinou aj ona. Nekonečné dni u tetušky Muriel, keď jedinou zábavou bolo pozorovanie Freda a Georga doháňajúcich tetušku do nepríčetnosti svojimi obchodnými transakciami. Až kým sa podvečer 1. mája nerozpálil falošný galeon Dumbledorovej armády s odkazom, že Harry sa vrátil na Rokfort a ide sa bojovať. Ginny dorazila na Rokfort medzi prvými. Nechceli jej dovoliť bojovať, nechceli jej dovoliť ani len zostať, až kým Remus nenavrhol, aby ostala v Núdzovej miestnosti. Avšak využila prvú príležitosť na to, aby sa zapojila do boja. Remus. Tonksová. Fred. Colin. Harry!!! Ako môže uniesť toľko strát? No Ron sa nevzdáva. Neville sa nevzdáva. Dumbledorova armáda! Bellatrix je tuhá protivníčka. Bojuje neľútostne. No Ginny, Luna a Hermiona sú rovnako neľútostné. Za Siriusa, za Tonksovú, za Nevillových rodičov. Za Harryho! Keď Molly skoncovala s Bellatrix, Ginny si nebola istá, či je viac šokovaná mamkinými bojovými schopnosťami, alebo jej slovníkom. No nebol čas rozjímať o tom. Bol tu Harry. Harry žil!!! No stál zoči-voči Voldemortovi, či skôr tak akosi krúžili okolo seba, a vykladal mu niečo o Daroch Smrti a prútikoch. A potom, v jedinom okamihu, Voldemort klesal k zemi a Harry stál s dvoma prútikmi v natiahnutej ruke. Prvé chvíle víťazstva boli ohlušujúce, premohli aj smútok za tými, ktorí sa ich už nemohli zúčastniť. Objať Harryho, hoci len nakrátko, bol v tej chvíli najkrajší pocit na svete. Smútok za padlými sa dostavil, oplakali každého z nich. No život... život pokračoval a bol lepší ako kedykoľvek predtým. Bol pokojný, bez bezprostredného nebezpečenstva. Bol normálny. Ginny dokončila štúdium na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej a ako profesionálna hráčka metlobalu hrala niekoľko sezón za Hollyheadské harpyje, jediný čisto ženský metlobalový tím v britskej lige. Metlobalovej kariéry sa vzdala až v prospech svojej mladej rodinky. So svojou školskou láskou Harrym Potterom má tri deti, šesťročného Jamesa, štvorročného Ala a dvojročnú Lily. Spolu s nimi pomáha vychovávať Harryho krstného syna, Teddyho Lupina. Popri starostlivosti o rodinu si pomaly buduje kariéru metlobalovej reportérky. Ginny Potterová dnes oslavuje 29. narodeniny. Pridajme sa k jej priateľom, príbuzným, manželovi a deťom a zaželajme jej zo všetkého len to najlepšie! Many happy returns, Ginny! |
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|