 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Preklad Dracovho príbehuPoslal: Dado 25.12.2014, 11:51:24; komentáre (6)  V predchádzajúcich dňoch sme vás niekoľkokrát informovali o hádankách na Pottermore, ktorých uhádnutie vám odhalilo zaujímavé informácie zo sveta Harryho Pottera. Na 23. december si však J.K. Rowlingová pripravila pre svojich fanúšikov poriadne prekvapenie v podobe rozsiahleho spracovania životného príbehu Draca Malfoya. K nemu navyše na záver pridala aj vlastné myšlienky a postrehy.Touto cestou vám však neprinášame krátky oznam, dokonca ani stručný obsah príbehu. V pokračovaní článku totiž nájdete rovno preklad celého textu, vrátane myšlienok našej obľúbenej autorky. Prajeme príjemné čítanie! +20 bodov - Ja sa Ti chcem veľmi pekne poďakovať za skvelý a rýchly preklad. Pre mňa bol obzvlášť dôležitý, keďže je o postave môjmu srdcu najbližšej! Preložil si to skvelo a čo sa samotného textu týka, presne vystihol to, čo som si ja vždy myslela. Dokonca aj tie myšlienky JKR. :) Odporúčam tento článok všetkým a... ešte raz ďakujem! Spríjemnilo mi to Vianoce. :) (Predvianočná nočná cuca)  Draco Malfoy Narodenie: 5. jún Prútik: hloh a vlas jednorožca, 25 a pol centimetra, pružný. Rokfortská fakulta: Slizolin Pôvod: matka čarodejnica, otec čarodejník Draco Malfoy vyrastal ako jediné dieťa v Malfoyovskom sídle, honosnom panstve vo Wiltshire, ktoré už po stáročia patrilo jeho rodine. Od prvého momentu, ako sa naučil hovoriť, bolo jasné, že je trojnásobné výnimočný: po prvé ako čarodejník, po druhé ako čistokrvný, a po tretie ako člen rodiny Malfoyovcov. Draco vyrastal v atmosfére ľútosti nad tým, že Temný pán neuspel v snahe prevziať velenie nad čarodejníckou komunitou, hoci bol obozretne upozorňovaný, že tieto názory nemá vyjadrovať mimo úzkeho kruhu rodiny a jej blízkych priateľov, 'inak bude mať ocko problémy'. V detstve sa Draco stretával najmä s čistokrvnými deťmi otcových smrťožrútskych kumpánov, a preto prišiel už do Rokfortu s malou partiou priateľov, vrátane Theodora Notta a Vincenta Crabba. Ako každé iné dieťa vo veku Harryho Pottera, aj Draco poznal z detstva príbehy o Chlapcovi, ktorý prežil. Roky kolovali mnohé teórie ohľadom toho, ako Harry prežil to, čo malo byť smrtiacim útokom. Jednou z najvýraznejších bola tá, že Harry je veľkým temným čarodejníkom. Fakt, že bol odstránený z čarodejníckej komunity (podľa tých, ktorí po tom túžili), tento názor ešte podporoval, a Dracov otec, ľstivý Lucius Malfoy, bol jedným z tých, ktorí sa pod podporu tejto teórie podpisovali najdychtivejšie. Bolo upokojujúce myslieť si, že on, Lucius, je pripravený na druhú šancu na ovládnutie sveta, kedy by sa tento mladý Potter mohol ukázať ako iný a väčší čistokrvný majster. To bolo dôvodom toho, že s vedomím nerobenia ničoho, čo by jeho otec neschvaľoval, a s nádejou, že by mohol priniesť domov akési zaujímavé novinky, ponúkol Draco Malfoy ruku Harrymu Potterovi po tom, čo ho spoznal v Rokfortskom exprese. Harryho odmietnutie Dracovho priateľského podnetu a fakt, že si už stihol vybudovať dôveru voči Ronovi Weasleymu, ktorého rodina prechovávala odpor voči Malfoyovcom, obrátili Malfoya v okamihu proti nemu. Draco si správne uvedomil, že odvážne nádeje bývalých smrťožrútov týkajúce sa toho, že by sa Harry Potter mohol stať ďalším a lepším Voldemortom, sú úplne neopodstatnené. V tomto bode vzniklo ich vzájomné nepriateľstvo. Značná časť Dracovho správania sa odvíjala od najpôsobivejšej osoby, ktorú poznal - jeho otca - a tak verne kopíroval Luciusove chladné a pohŕdavé spôsoby voči každému mimo kruhu najbližších ľudí. Po regrutovaní druhého nohsleda (Crabbe zaujal túto pozíciu už pred Rokfortom) vo vlaku do školy, fyzicky menej zdatný Malfoy využíval Crabba a Goyla ako kombináciu poskokov a osobných strážcov počas šiestich rokov jeho školského života. Dracove pocity voči Harrymu boli vždy založené, aspoň z veľkej časti, na závisti. Harry bol nesporne najdiskutovanejšou a najobdivovanejšou osobou na škole, aj keď nikdy nevyhľadával slávu. To všetko bolo prirodzeným protikladom chlapca, ktorý bol vychovaný v presvedčení, že zastáva takmer kráľovské postavenie v čarodejníckej spoločnosti. Ba čo viac, Harry mal talent na lietanie, zručnosť, o ktorej si bol Malfoy istý, že v nej zatieni všetkých v prvom ročníku. Skutočnosť, že profesor elixírov Snape mal pre Malfoya slabosť a Harrym pohŕdal, bola len malou náplasťou. Draco sa uchýlil k rôznym zákerným postupom v jeho večnej snahe dostať sa Harrymo pod kožu, alebo ho zdiskreditovať v očiach ostatných, pričom sa neštítil lží v novinách, výroby urážlivých odznakov, preklínania od chrbta a prezliekania sa za jedného z dementorov (voči ktorým sa Harry ukázal byť obzvlášť zraniteľný). Avšak Malfoy zažil Harryho pričinením aj chvíle poníženia, najmä na metlobalovom ihrisku, a nikdy nezabudol ani na tú hanbu, keď ho profesor obrany proti čiernej mágii premenil na poskakujúcu fretku. Zatiaľ čo si mnohí ľudia mysleli, že Harry Potter, ktorý sa stal svedkom znovuzrodenia Temného pána, je len klamár a fantasta, Draco Malfoy bol jeden z mála tých, ktorí vedeli, že Harry hovorí pravdu. Jeho vlastný otec cítil pálenie temného znamenia a odletel, aby sa opäť pripojil k Temnému pánovi, pričom na vlastné oči videl Harryho a Voldemortov duel na cintoríne. Debaty o týchto udalostiach v sídle Malfoyovcov viedli Draca Malfoya k protichodným pocitom. Na jednej strane bol nadšený tajným vedomím, že Voldemort sa vrátil, čo jeho otec vždy opisoval ako návrat rodinnej slávy. Na druhej strane však tiché diskusie o tom, ako sa Harry opäť vyhol snahe Temného pána zabiť ho, boli pre Draca dôvodom ďalšieho hnevu a závisti. Väčšina smrťožrútov nenávidela Harryho ako prekážku a ako symbol, ktorý bol považovaný za vážneho protivníka. Draco pociťoval voči Harryho postaveniu závisť. Hnal sa za predstavou Voldemortovho triumfu, vidiac svoju rodinu ctenú v novom režime, a sám seba v Rokforte oslavoval ako dôležitého a pôsobivého syna Voldemortovho zástupcu. Školský život priniesol v piatom ročníku pre Draca obrat. Hoci mal zakázané hovoriť na Rokforte o tom, čo počul doma, tešil sa z drobných úspechov: stal sa prefektom (kým Harry nie) a Dolores Umbridgeová, nová profesorka obrany proti čiernej mágii, podľa všetkého nenávidela Harryho presne tak, ako on. Stal sa členom Umbridgeovej Inkvizičnej čaty a vzal si za úlohu pokúsiť sa vypátrať, čo má Harry a partia nesúrodých študentov za lubom. Tí sa totiž sformovali a začali tajne trénovať ako zakázaná organizácia Dumbledorova armáda. Avšak práve v momente triumfu, keď Draco zahnal Harryho a jeho kamarátov do kúta, a keď sa už zdalo, že Harry musí byť vylúčený Umbridgeovou, mu ten prekĺzol pomedzi prsty. Ešte horšie bolo to, že sa Harrymu podarilo prekaziť pokus Luciusa Malfoya o jeho zabitie. Dracov otec bol zajatý a poslaný do Azkabanu. Dracov svet sa rozpadol. Od momentu, kedy (ako on a jeho otec verili) boli na prahu autority a prestíže, akú nikdy predtým nepoznali, sa dostali k tomu, že jeho otca vzali z domu a uväznili ďaleko v obávanom čarodejníckom väzení stráženom dementormi. Lucius bol Dracovým vzorom a hrdinom už od narodenia. Teraz boli on a jeho matka vyvrheľmi medzi smrťožrútmi, Lucius zlyhal a bol zdiskreditovaný v očiach zúrivého lorda Voldemorta. Dracova existencia bola dovtedy pozorne strážená. Bol privilegovaným chlapcom s malým množstvom problémov, s istotou svojho postavenia vo sveta a hlavou plnou drobných obáv. Teraz, keď bol jeho otec preč a matka rozrušená a vystrašená, musel prevziať mužskú zodpovednosť. Všetko sa ešte zhoršilo. Voldemort, snažiaci sa potrestať Luciusa Malfoya za jeho neúspešné zajatie Harryho, požadoval, aby Draco vykonal skúšku tak náročnú, že bola takmer s určitosťou odsúdená na neúspech - a za ten mal zaplatiť životom. Draco mal zavraždiť Albusa Dumbledora - ako, to Voldemort nepovažoval za potrebné vysvetliť. Draco zostal na všetko sám a Narcissa správne predpokladala, že jej syn bol predurčený na neúspech čarodejníkom, ktorému chýbal súcit a netoleroval zlyhanie. Nahnevaný na svet, ktorý sa zjavne náhle obrátil proti jeho otcovi, prijal Draco členstvo medzi smrťožrútmi a súhlasil s vykonaním vraždy, ktorú Voldemort nariadil. V tejto počiatočnej fáze, plný túžby po pomste a návrate otca do Voldemortovej priazne, Draco len slabo chápal, aký čin sa od neho očakával. Vedel len, že Dumbledore reprezentoval všetko, čo jeho uväznený otec neznášal. Dracovi sa tak celkom ľahko podarilo presvedčiť samého seba, že svet by bol lepším miestom bez rokfortského riaditeľa, okolo ktorého sa vždy zhromažďovali Voldemortovi odporcovia. S myšlienkami na samého seba ako skutočného smrťozřúta, vyrazil Draco s horlivosťou do Rokfortu. S postupným zistením, že jeho úloha je omnoho ťažšia, než očakával, a po tom, čo takmer omylom zabil dvoch iných ľudí namiesto Dumbledora, začal Draco strácať nervy. S hrozbou visiacou nad jeho rodinou a ním samotným, začal pod tlakom strácať kontrolu. Predstavy, ktoré mal Draco o sebe a svojom mieste na svete, sa rozpadávali. Celý svoj život zbožňoval otca, ktorý obhajoval násilie a dokonca sa ho nebál použiť, no teraz, keď jeho syn odhalil v sebe odpor k vraždeniu, to považoval za hanebnú chybu. Aj tak sa však nedokázal oslobodiť od jeho vlastností: opakovane odmietol pomoc Severusa Snapa, pretože sa obával, že sa mu Snape pokúsi ukradnúť jeho "slávu". Voldemort a Snape podcenili Draca. Ukázalo sa, že je zdatný v oklumencii (magické umenie spočívajúce v odpudení pokusov prečítať myšlienky), ktorá bola nevyhnutná pre tajnú prácu, ku ktorej sa zaviazal. Po dvoch zmarených pokusoch o Dumbledorov život Draco uspel so svojím geniálnym plánom priviesť celú skupinu smrťožrútov do Rokfortu. Výsledkom bolo to, že Dumbledore bol skutočne zavraždený - i keď nie Dracovou rukou. Čeliac slabému a neozbrojenému Dumbledorovi si Draco uvedomil, že nie je schopný dať ani ranu z milosti, pretože, hoci proti jeho vôli, sa ho dotkli Dumbledorova láskavosť a súcit s jeho pokusmi o vraždu. Snape následne Draca kryl, klamal Voldemortovi o tom, ako Dracovi klesla ruka s prútikom pred jeho príchodom na vrch Astronomickej veže. Snape zdôraznil Dracovu schopnosť priviesť smrťožrútov do školy a jeho pritlačenie Dumbledora k múru, aby ho on, Snape, zabil. Keď bol Lucius krátko na to prepustený z Azkabanu, rodine bolo umožnené vrátiť sa do rodinného sídla. Avšak teraz stratili aj zvyšok cti. Zo snov o najvyššom postavení v novom Voldemortovom režime, sa Malfoyovci ocitli najnižšie v radoch smrťožrútov; slabosi a skrachovanci, ku ktorým bol Voldemort odvtedy pohŕdavý a vysmieval sa im. Draco sa zmenil, jeho osobnosť sa začala prejavovať v jeho aktivitách počas zvyšku vojny medzi Voldemortom a tými, ktorí sa ho snažili zastaviť. Hoci sa Draco nezbavil nádeje na návrat rodiny k jej bývalému vysokému postaveniu, jeho nevhodne prebudené svedomie ho priviedlo k snahe - možno polovičatej, no za daných okolností pravdepodobne najlepšej - zachrániť Harryho pred Voldemortom, keď bol ten zajatý a odvlečený do sídla Malfoyovcov. Počas záverečného boja na Rokforte sa však Malfoy pokúsil Harryho zajať a zachrániť tak prestíž svojich rodičov a pravdepodobne aj ich životy. Či by však dokázal Harryho vydať, je diskutabilné. Obávam sa, že podobne, ako v prípade Dumbledorovej vraždy, by si opäť uvedomil, že poslať niekoho na smrť je v praxi omnoho ťažšie, než v predstavách. Draco prežil Voldemortove obliehanie Rokfortu, pretože mu Harry a Ron zachránili život. Po boji sa jeho otec vyhol väzeniu tým, že poskytol dôkazy proti ostatným smrťožrútom, čím pomohol pri dolapení mnohých nasledovníkov lorda Voldemorta, ktorí utiekli a schovávali sa. Udalosti z Dracovho dospievania navždy zmenili jeho život. Presvedčenia, v ktorých vyrástol, mu pripravili najťažšiu skúšku: zažil hrôzu a zúfalstvo, videl trpieť svojich rodičov za ich oddanosť a bol svedkom rozpadu všetkého, čomu jeho rodina verila. Ľudia, ktorých bol naučený nenávidieť, ako napríklad Dumbledore, mu ponúkli pomoc a láskavosť, Harry Potter mu dokonca zachránil život. Po udalostiach druhej čarodejníckej vojny Lucius našiel svojho syna rovnako milujúceho, ako vždy, no odmietajúceho nasledovať rovnakú starú, čistokrvnú líniu. Draco sa oženil s mladšou sestrou jeho kamarátky zo Slizolinu. Astoria Greengrassová, ktorá si prešla podobným (i keď menej násilným a desivým) prechodom od ideálov o čistej krvi až k omnoho tolerantnejšiemu životnému pohľadu, bola pre Narcissu a Luciusa ako nevesta istým sklamaním. Mali obrovské predstavy o dievčati, ktorej rodina patrila do 'Posvätnej dvadsať osmičky' (28 britských čarodejníckych rodín s čistou krvou), avšak potom, čo Astoria odmietla vychovávať ich vnuka Scorpiusa v presvedčení, že muklovia sú spodina, boli rodinné oslavy často plné napätia.  Myšlienky J.K. Rowlingovej Na začiatku série je Draco, takmer v každom ohľade, typickým tyranom. S bezvýhradnou vierou vo svoje nadradené postavenie, ktorú nasával od svojich čistokrvných rodičov, spočiatku ponúka Harrymu priateľstvo na základe predpokladu, že táto ponuka musí byť akceptovaná. Bohatstvo jeho rodiny v kontraste s chudobou Weasleyovcov; aj toto je zdrojom Dracovej pýchy, hoci sú rovnako čistokrvní, ako on. Postava Draca je všetkým povedomá, pretože každý pozná podobnú osobu. Viera takýchto ľudí v ich nadradenosť môže človeka doviesť k hnevu, smiechu, či strachu, záleží na okolnostiach, v akých ich stretne. Dracovi sa v Harrym, Ronovi a Hermione darí prebudiť z času na čas každý z týchto pocitov. Môj britský korektor spochybňoval fakt, že Draco bol dokonalý v oklumencii, ktorú Harry (pri jeho schopnosti vyčarovať už v mladosti Patronusa) nikdy neovládal. Tvrdila som však, že tento fakt bol v perfektnom súlade s Dracovou postavou, ktorá dokázala poľahky odstaviť emócie, odosobniť sa a poprieť základné časti samej seba. Dumbledore hovorí na konci Fénixovho rádu Harrymu, že základnou súčasťou jeho ľudskosti je pociťovanie bolesti. Pri Dracovi som sa pokúšala ukázať, že popieranie bolesti a potláčanie vnútorného konfliktu môže viesť k poškodenej osobe (ktorá má omnoho väčšie sklony škodiť iným ľuďom). Draco si nikdy neuvedomil, že sa na takmer celý rok stal skutočným pánom bazového prútika. Je to čiastočne dobre, pretože Temný pán je odborník na legilimenciu a bol by Draca v momente zabil, keby čo i len tušil pravdu. Avšak aj preto, že i napriek jeho skrytému svedomiu, ho mohli zviesť pokušenia, ku ktorým bol od malička vedený - násilie a moc nevynímajúc. Ľutujem Draca, presne ako ľutujem Dudleyho. Vyrastať buď pri Malfoyovcoch alebo Dursleyovcoch, to musela veľmi škodlivá skúsenosť. Draco podstupuje hrozivé skúšky ako priamy dôsledok chybných zásad jeho rodiny. Napriek tomu však Malfoyovci majú aj svetlú stránku: milujú jeden druhého. Draco je viac motivovaný strachom o svojich rodičov, než o seba, kým Narcissa riskuje všetko, keď na konci Darov smrti klame Voldemortovi a povie mu, že Harry je mŕtvy, len aby sa mohla dostať k svojmu synovi. Pre toto všetko Draco zostáva vo všetkých siedmich knihách osobou pochybnej morálky. Často si musím pripomínať, ako ma vyviedol z miery počet dievčat, ktoré sa zaľúbili do tejto fiktívnej postavy (hoci nepodceňujem príťažlivosť Toma Feltona, ktorý hrá Draca vo filmoch skvele, a ironicky, je asi najmilšou osobou, akú môžete stretnúť). Draco má to temné kúzlo antihrdinu; dievčatá sú veľmi náchylné k idealizovaniu takýchto ľudí. To všetko ma dostalo do nezávideniahodnej situácie schladiť snívanie horlivých čitateľov, kedy som im, radšej stručne, povedala, že Draco pod tými posmeškami a predsudkami neskrýval srdce zo zlata a jemu a Harrymu nebolo nikdy súdené stať sa nakoniec najlepšími priateľmi. Predstavujem si, že Draco vyrástol v upravenú verziu jeho otca; bohatý, bez potreby pracovať, Draco obýva Malfoyovské sídlo so svojou ženou a synom. Vidím, ako jeho koníčky potvrdzujú jeho dvojakú povahu. Zbierka temných artefaktov sa navracia späť k jeho rodinnej histórii, aj keď ich má vystavené a nepoužíva ich. Avšak jeho zvláštny záujem o alchymistické rukopisy, z ktorých sa nikdy nepokúsi vyrobiť kameň mudrcov, vedú k želaniu niečoho iného, než bohatstva, možno dokonca k prianiu stať sa lepším človekom. Vkladám veľkú nádej do toho, že vychováva Scorpiusa tak, aby sa z neho stal omnoho láskavejší a tolerantnejší Malfoy, než akým bol vo svojej mladosti on. Draco mal nejedno priezvisko, než som sa rozhodla pre 'Malfoya'. V pôvodných návrhoch sa volá aj Smart, Spinks, Spungen. Jeho krstné meno je odvodené od súhvezdie draka, aj napriek tomu, že jadrom jeho prútika je vlas jednorožca. Bolo to symbolické. Koniec koncov, aj keď riskujem opätovné vzplanutie nezdravých fantázií, akési neuhasiteľné dobro sa nachádza aj v Dracovom srdci. Zdroj: Pottermore.com |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|