 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Všetko najlepšie, pani profesorka!Poslala: Ocean Dream 6.10.2012, 16:12:11; komentáre (11)  Predvčerom, 4. októbra, oslavovala svoje (nevednokoľké) narodeniny pani profesorka Minerva McGonagallová.Hoci trochu oneskorene, radi by sme sa pridali k početnému zástupu gratulantov a zaželali pani profesorke v prvom rade pevné zdravie, veľa trpezlivosti so študentmi, podriadenými i nadriadenými, veľa tvorivosti pri ručných prácach, málo nezrovnalostí v periodiku Transfigurácia dnes a mnoho radosti pri sledovaní metlobalu. No a samozrejme... ... many happy returns! Osobne môžete pani profesorke zagratulovať v komentároch a potom si môžete v pokračovaní tejto novinky prečítať niečo o jej živote. Nasledujúci text je prekladom životopisu Minervy McGonagallovej, ktorý napísala J.K. Rowlingová pre pottermore. Dúfam, že nás jej právnici nebudú žalovať. Ak ste o McGonagallovej čítali na pottermore, nič nové sa nedozviete, snáď len to, ako sa mi podarilo preložiť do slovenčiny výraz "Hatstall". Majiteľom tohto prekladu je Sedo. Keďže on, na rozdiel od Rowlingovej, má milý zvyk odpovedať na poštu, pýtala som sa ho, či ho môžem použiť v novinke, takže ho teraz zverejňujem s jeho láskavým súhlasom. Detstvo Minerva McGonagallová bola prvorodené dieťa a jediná dcéra kňaza škótskej presbyteriánskej cirkvi a čarodejnice vzdelanej na Rokforte. Vyrastala na škótskej vysočine na začiatku 20. storočia a len postupne si uvedomovala, že niečo je zvláštne – jednak na jej vlastných schopnostiach, jednak na manželstve jej rodičov. Minervinho otca, reverenda Roberta McGonagalla, uchvátila temperamentná Isobel Rossová, ktorá bývala v tej istej dedine. Tak ako jeho susedia, aj Robert veril, že Isobel navštevovala prestížnu dievčenskú internátnu školu v Anglicku. V skutočnosti, keď Isobel zmizla z domova na celé mesiace, bola to Rokfortská stredná škola čarodejnícka, ktorú navštevovala. Vedomá si toho, že jej rodičia (čarodejnica a čarodejník) by s nevôľou hľadeli na jej vzťah s vážnym mladým muklom, Isobel udržiavala svoj prekvitajúci vzťah v tajnosti. Kým dovŕšila osemnásť rokov, bola do Roberta zaľúbená. Nanešťastie, nenašla odvahu prezradiť mu, čím je. Párik utiekol a potajme sa zosobášil, na zlosť obom párov rodičov. Odcudzená od svojej rodiny, Isobel sa nemohla prinútiť skaziť blaženosť medových týždňov tým, že by prezradila, že maturovala na Rokforte ako najlepšia v svojom ročníku z čarovania, ani že bola kapitánkou školského metlobalového mužstva. Isobel a Robert sa nasťahovali na faru na okraji Caithness, kde sa ukázalo, že pôvabná Isobel je prekvapujúco schopná vyťažiť maximum zo skromného farárskeho platu. Narodenie prvého dieťaťa páru, Minervy, prinieslo radosť, ale aj krízu. Keďže jej chýbala rodina a čarodejnícka komunita, ktorých sa vzdala pre lásku, Isobel trvala na tom, že svoju novorodenú dcéru pomenuje po svojej starej mame, neuveriteľne talentovanej čarodejnici. Cudzokrajné meno však dvíhalo obočia v komunite, kde žila, a reverend Robert McGonagall mal problémy vysvetliť svojim farníkom manželkin výber dcérinho mena. Navyše, znepokojovala ho manželkina náladovosť. Priatelia ho uistili, že ženy sú po pôrode často rozcítené a že Isobel čoskoro zase bude sama sebou. Avšak Isobel bola čím ďalej tým odtiahnutejšia, často sa s Minervou uťahovala do ústrania na celé dni. Neskôr svojej dcére prezradila, že sa u nej prejavovali malé, no nepopierateľné znamenia mágie prakticky od okamihu narodenia. Hračky, ktoré boli odložené na horných policiach, sa ocitli v jej postieľke. Zdalo sa, že rodinná mačka ju na slovo poslúchala ešte skôr, ako sa naučila rozprávať. Otcove gajdy sa z času na čas samé rozozvučali vo vzdialených miestnostiach, čo bol fenomén, na ktorom sa malá Minerva len chichotala. Isobel bola rozpoltená medzi hrdosťou a strachom. Vedela, že musí priznať Robertovi pravdu skôr, než bude svedkom niečoho, čo by ho vydesilo. Nakoniec, v odpovedi na Robertovo trpezlivé vypytovanie sa, Isobel prepukla v plač, zo zamknutej skrinky pod posteľou vytiahla prútik a predviedla mu, čo je zač. Hoci Minerva bola príliš maličká na to, aby si pamätala tú noc, jej následky jej priniesli trpké poznanie komplikácií vyrastania s mágiou v muklovskom svete. Hoci Robert po tom, ako zistil, že je čarodejnicou, nemiloval svoju ženu o nič menej, bol hlboko šokovaný jej odhaleniami a najmä skutočnosťou, že niečo také pred ním držala tak dlho v tajnosti. Navyše, on, ktorý si zakladal na vlastnej priamočiarosti a čestnosti, bol teraz zatiahnutý do života s tajomstvami, ktoré boli celkom cudzie jeho povahe. Isobel mu však pomedzi vzlyky vysvetlila, že ju (a jej dcéru) zväzuje Medzinárodný zákon o utajení, takže musia zatajovať pravdu o sebe – alebo čeliť hnevu Ministerstva mágie. Robertovi taktiež naháňali strach myšlienky na to, ako by miestni – v podstate prostý, priamy a konvenčný ľud – reagovali na to, že ich reverend má za manželku čarodejnicu. Láska vytrvala, no dôvera medzi jej rodičmi bola naštrbená, a Minerva, múdre dieťa s pozorovacím talentom, to sledovala so smútkom. McGonagallovcom sa narodili ďalšie dve deti, obaja synovia, ktorí časom prejavili magické schopnosti. Minerva pomohla matke vysvetliť Malcolmovi a Roberovi mladšiemu, že svoju mágiu nesmú predvádzať, rovnako ako jej pomáhala zatajovať pred otcom nehody a rozpaky, ktoré ich schopnosti niekedy spôsobili. Minerva si bola so svojím muklovským otcom veľmi blízka, zdedila skôr jeho povahové vlastnosti než matkine. S bolesťou sledovala, ako veľmi zápasil so zvláštnou situáciou ich rodiny. Taktiež vycítila, koľko námahy stálo jej matku zapadnúť do muklovského prostredia ich dediny a ako veľmi jej chýbala sloboda žitia medzi čarodejníkmi a využívania jej pozoruhodného talentu. Minerva nikdy nezabudla, ako veľmi jej matka plakala, keď na svoje jedenáste narodeniny dostala prijímací list z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej; vedela, že Isobel nevzlyká len od radosti, ale aj zo závisti. Školská kariéra Ako to často býva v prípadoch, keď mladí čarodejníci prichádzajú z rodín, ktoré zápasia so svojou magickou identitou, Rokfort bol pre Minervu McGonagallovú miestom radostného uvoľnenia a slobody. Neobvyklá pozornosť sa jej ušla hneď v prvý večer, keď sa ukázalo, že je klobúkový prieťažník*. Po päť a pol minúte ju Triediaci klobúk, ktorý váhal medzi Bystrohlavom a Chrabromilom, zaradil do neskôr menovanej fakulty. (V neskorších rokoch boli tieto okolnosti zdrojom nežného humoru medzi Minervou a jej kolegom Filiusom Flitwickom, v ktorého prípade Triediaci klobúk riešil tú istú dilemu s opačným záverom. Dvojica vedúcich fakulty pobavene dumala nad tým, že mohli mať vymenené funkcie, keby tých pár kľúčových okamihov v ich ranej mladosti skončilo inak.) Minerva bola čoskoro považovaná za najlepšiu študentku svojho ročníka, so špeciálnym nadaním na transfiguráciu. Ako postupovala z ročníka do ročníka, preukázala, že nezdedila len matkino nadanie, ale aj otcov pevný zmysel pre morálku. Jej školská kariéra sa o dva roky prekrývala s Pomonou Sproutovou, neskoršou vedúcou Bifľomoru, a obidve ženy si pestovali vynikajúci vzťah ako počas školy, tak aj v neskorších rokoch. Do konca svojho vzdelávania na Rokforte dosiahla Minerva McGonagallová pôsobivé výsledky: špičkové známky na VČÚ a MLOKoch, prefektka, hlavná prefektka a víťazka ceny Najsľubnejší nováčik od Transfigurácia Dnes. Pod vedením jej inšpiratívneho profesora transfigurácie, Albusa Dumbledora, sa dokázala stať animágom; jej zvieracia podoba s charakteristickými znakmi (strakatá mačka, štvorcové rámiky okolo očí) boli náležite zaznamenané v Registri animágov na Ministerstve mágie. Minerva bola tiež, ako jej matka, talentovanou hráčkou metlobalu, hoci škaredý pád v poslednom ročníku (následkom faulu počas zápasu medzi Chrabromilom a Slizolinom, ktorý mal rozhodnúť o víťazovi pohára) zapríčinil otras mozgu, niekoľko zlomených rebier a jej celoživotnú túžbu vidieť Slizolin rozdrvený na metlobalovom ihrisku. Hoci sa po absolvovaní Rokfortu vzdala metlobalu, vrodene súťaživá profesorka McGonagallová neskôr prejavovala živý záujem o úspechy svojho fakultného mužstva a zachovala si pozorné oko na metlobalové talenty. Zlomené srdce v mladosti Po ukončení Rokfortu sa Minerva vrátila na faru, aby si užila posledné leto s rodinou pred odchodom do Londýna, kde jej ponúkli miesto na Ministerstve mágie (Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva). Tieto mesiace sa ukázali najťažšími v jej živote, keďže sa práve vtedy, vo veku len osemnásť rokov, prejavila ako pravá dcéra svojej matky tým, že sa bezhlavo zamilovala do muklovského chlapca. Bolo to po prvý – a jediný – raz v živote Minervy McGonagallovej, keď sa dá povedať, že stratila hlavu. Dougal McGregor bol fešný, múdry a vtipný syn miestneho farmára. Hoci bola menej pôvabná ako Isobel, Minerva bola múdra a vtipná. S Dougalom mali spoločný zmysel pre humor, vášnivo sa hádali a vo svojom proťajšku tušili záhadnú hĺbku. Kým sa ktokoľvek z nich spamätal, Dougal bol na jednom kolene na pooranom poli, žiadajúc ju o ruku – a Minerva ponuku prijala. Domov sa vrátila s úmyslom povedať rodičom o svojich zásnubách, avšak zistila, že to nedokáže. Celú noc nezažmúrila oko a rozmýšľala o svojej budúcnosti. Dougal nevedel, čím v skutočnosti je, o nič viac, než jej otec poznal pred svadbou pravdu o Isobele. Minerva mohla z bezprostrednej blízkosti sledovať, aké manželstvo by mala s Dougalom. Znamenalo by to koniec všetkým jej ambíciám, zamknutý prútik a učenie detí klamať, zrejme aj ich vlastnému otcovi. Ani na okamih si nenahovárala, že Dougal McGregor by ju nasledoval do Londýna, kde by ona mohla každý deň pracovať na Ministerstve. On sa tešil na deň, keď zdedí otcovu farmu. Zavčas rána nasledujúci deň Minerva vykĺzla z rodičovského domu a šla oznámiť Dougalovi, že si to rozmyslela a nemôže sa zaňho vydať. Mysliac na to, že keby porušila Medzinárodný zákon o utajení, prišla by o zamestnanie, kvôli ktorému sa ho zriekala, nemohla mu dať ani žiaden poriadny dôvod jej náhlej zmeny rozhodnutia. Nechala ho zničeného a o tri dni neskôr sa vydala do Londýna. Kariéra na Ministerstve Hoci jej pocity z Ministerstva mágie boli bez pochyby podfarbené skutočnosťou, že prednedávnom prešla citovou krízou, Minerve McGonagallovej sa jej nový domov a pracovisko veľmi nezapáčili. Niektorí jej spolupracovníci mali zakorenené predsudky voči muklom, čo vzhľadom na obdiv k svojmu otcovi a pretrvávajúcu lásku k Dougalovi McGregorovi odsudzovala. Hoci bola najvýkonnejšou a najtalentovanejšou zamestnankyňou, a obdivovala svojho omnoho staršieho šéfa Elphinstona Urquarta, Minerva bola v Londýne nešťastná, a navyše jej chýbalo Škótsko. Nakoniec jej po dvoch rokoch na Ministerstve ponúkli prestížne povýšenie, avšak odmietla ho. Namiesto toho poslala sovu na Rokfort s otázkou, či by sa mohla uchádzať o učiteľské miesto. Sova sa vrátila do niekoľkých hodín a priniesla ponuku na miesto na katedre transfigurácie, ktorej vedúcim bol Albus Dumbledore. Priateľstvo s Albusom Dumbledorom Škola uvítala návrat Minervy McGonagallovej s potešením. Minerva sa vrhla do svojej práce a ukázalo sa, že je z nej prísna, no inšpirujúca učiteľka. To, že uchovávala listy od Dougala McGregora zamknuté v skrinke pod svojou posteľou, bolo (ako sama sebe pevne povedala) lepšie, akoby tam mala uchovávať svoj prútik. Aj tak to však bol šok, keď sa od nič netušiacej Isobel dozvedela (uprostred utáraného listu plného miestnych noviniek), že sa Dougal oženil s dcérou iného farmára. V neskorých hodinách toho večera ju zaliatu v slzách objavil v jej triede Albus Dumbledore, ktorému nakoniec prezradila celý príbeh. Albus Dumbledore jej ponúkol útechu, ale aj životné skúsenosti. Prezradil jej aj niečo z vlastnej rodinnej histórie, ktorú predtým nepoznala. Priznania, ktoré si v tú noc títo dvaja rezervovaní ľudia, strážiaci si svoje súkromie, vymenili, položili základy pretrvávajúcej vzájomnej úcty a priateľstva. Manželstvo Počas prvých rokov na Rokforte Minerva McGonagallová ostala v priateľskom vzťahu so svojím starým šéfom z Ministerstva, Elphinstonom Urquartom. Navštívil ju počas svojej dovolenky v Škótsku, a na jej veľké prekvapenie – a značné rozpaky – ju požiadal o ruku v Čajovni madam Puddifootovej. Stále zamilovaná do Dougala McGregora, Minerva ho odmietla. Avšak Elphinstone ju nikdy neprestal milovať, rovnako ako ju z času na čas neprestal žiadať o ruku, hoci ona ho naďalej odmietala. Ukázalo sa, že až smrť Dougala McGregora, hoci traumatizujúca, Minervu oslobodila. Krátko po prvej porážke Voldemorta Elphinstone, teraz už šedivý, znovu požiadal o ruku počas letnej prechádzky okolo jazera v rokfortskom areáli. Tentokrát Minerva súhlasila. Elphinstone, už na dôchodku, bol celý bez seba od radosti, a okamžite kúpil pre nich malý domček v Rokville, aby Minerva mohla naďalej každý deň bez problémov dochádzať do práce. Keďže ju celé generácie študentov poznali ako profesorku McGonagallovú, Minerva – vždy tak trochu feministka – oznámila, že si po sobáši ponechá svoje dievčenské meno. Tradicionalisti krčili nosy – prečo odmietala prijať čistokrvné meno a nechávala si priezvisko svojho muklovského otca? Manželstvo (hoci bolo predurčené na tragicky krátke trvanie) bolo veľmi šťastné. Hoci nemali svoje vlastné deti, Minervine netere a synovci (deti jej bratov Malcolma a Roberta) boli častými návštevníkmi ich domova. Toto bolo pre Minervu obdobie obrovského naplnenia. Nešťastná smrť Elphinstona po uhryznutí upínavcom jedovatým tri roky po svadbe priniesla hlboký zármutok každému, kto tento pár poznal. Minerva nedokázala ostať bývať sama v ich domčeku, a tak si po Elphinstonovom pohrebe zbalila svoje veci a vrátila sa do svojej skromnej spálne s kamennou dlažbou v Rokfortskom hrade, do ktorej sa vchádzalo cez tajné dvere v stene jej pracovne na prvom poschodí. Ako veľmi statočná osoba, strážiaca svoje súkromie, venovala všetku svoju energiu práci a málokto – snáď len s výnimkou Albusa Dumbledora – si uvedomoval, koľko trpela. Narodeniny: 4. októbra Prútik: borovica a šľacha z dračieho srdca, 24 cm, tuhý Rokfortská fakulta: Chrabromil Špeciálne schopnosti: animágus (strieborno-škvrnitá mačka s charakteristickými značkami) Pôvod: otec mukel, matka čarodejnica Rodina: manžel Elphinstone Urquart, nebohý; žiadne deti Záľuby: ručné práce, opravovanie článkov v Transigurácia Dnes, sledovanie metlobalu, fandenie Montroským strakám * prvák, ktorého zatriedenie trvá viac ako päť minút; nie je to veľmi častý jav, no z času na čas sa zopakuje; klobúkovými prieťažníkmi sa takmer stali aj Hermiona a Neville (ich zatriedenie trvalo cca. 4 a pol minúty) – v prípade Hermiony sa klobúk nevedel rozhodnúť medzi Bystrohlavom a Chrabromilom; v Nevillovom prípade ho klobúk chcel hneď zaradiť do Chrabromilu, no Neville sa domnieval, že by mal byť v Bifľomore – ich tiché dohadovanie sa nakoniec vyhral klobúk :) |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|