KNIHA 7
Autorka: J. K. Rowling Vydavateľstvo: Ikar (v r. 2008) Počet strán: 624 s. Väzba: tvrdá Rozmer: 125x200 mm Hmotnosť: 0,620 kg
|
Fakty o knihe
zoznam zaujímavých faktov
Chyby
preklepy, chyby nájdené v knihe
Zaujímavosti
ostatné zaujímavé veci o/v knihe
|
Ukážka
ukážka z Darov Smrti
Obsah kapitol
obsah jednotlivých kapitol knihy |
Objednaj si knihu: Kúpiť! Cena v slovenských e-shopoch:
|
UKÁŽKA Z KNIHY
Kapitola 10. KREACHER ROZPRÁVA
Harry sa na druhý deň ráno zobudil zavčasu, zamotaný v spacom vaku na dlážke
v salóne. Pomedzi ťažké závesy presvital kúsok oblohy. Bola chladná,
jasnomodrá ako atrament rozriedený vodou, medzi nocou a úsvitom. Všade bolo
ticho, bolo počuť iba Ronov a Hermionin pomalý hlboký dych. Harry pozrel na
tmavé tiene, ktoré tvorili ich postavy na dlážke vedľa neho. Ron mal záchvat
rytierstva a naliehal, aby Hermiona spala na vankúšoch z gauča, takže jej
silueta bola nad ním. Ruku mala ohnutú k zemi a prsty len kúštik od
Ronových. Harry rozmýšľal, či zaspali, držiac sa za ruky. Pri tej myšlienke
sa cítil zvláštne osamelo.
Pozrel na tmavý strop, na luster pokrytý pavučinami. Ani nie pred
dvadsiatimi štyrmi hodinami stál v slnečnom svetle pri vchode do šiatra a
uvádzal svadobných hostí. Zdalo sa mu, akoby odvtedy uplynul celý život. Čo
bude teraz? Ležal na zemi a myslel na horcruxy, na skľučujúcu zložitú úlohu,
ktorú mu zanechal Dumbledore... Dumbledore...
Žiaľ, ktorý sa ho zmocnil po Dumbledorovej smrti, bol teraz iný.
Obvinenia, ktoré počul od Muriel na svadbe, akoby sa zahniezdili v jeho
mozgu ako niečo choré a zamorili jeho spomienky na čarodejníka, ktorý bol
preňho idolom. Mohol Dumbledore dopustiť, aby sa stali také veci? Bol ako
Dudley, spokojne sledoval zanedbávanie a zneužívanie, pokiaľ len nezasiahlo
jeho? Mohol sa obrátiť chrbtom k sestre, ktorá bola uväznená a skrytá?
Harry myslel na Godricovu Úžľabinu, na hroby, ktoré Dumbledore nikdy
nespomínal, myslel na záhadné predmety, ktoré im Dumbledore bez vysvetlenia
odkázal, a v tme narastal jeho hnev. Prečo mu to Dumbledore nepovedal? Prečo
nevysvetlil? Záležalo vôbec Dumbledorovi na Harrym? Alebo bol Harry iba
nástroj, ktorý treba leštiť a brúsiť, ale ktorému nemožno veriť, ani sa naň
spoľahnúť?
Harry tu nevydržal ležať tak sám iba v spoločnosti trpkých myšlienok.
Zúfalo potreboval robiť niečo, čo by ho od nich odpútalo, a tak vykĺzol zo
spacieho vaku, zobral si prútik a vyšiel z izby. Na schodisku zašepkal:
„Lumos,“ a vo svetle prútika začal vystupovať hore schodmi.
Na druhej plošinke bola spálňa, v ktorej s Ronom spali naposledy.
Nazrel do nej. Skriňa bola otvorená a posteľná bielizeň strhnutá. Harry si
spomenul na prevrátenú trolliu nohu v predsieni. Niekto po odchode rádu
prehľadal dom. Snape? Alebo žeby Mundungus, ktorý odtiaľto ukradol množstvo
vecí predtým aj po Siriusovej smrti? Harryho pohľad zablúdil na obraz, na
ktorom bol kedysi Phineas Nigellus Black, Siriusov pra-prastarý otec,
ale ten bol teraz prázdny, zostalo na ňom iba pozadie blatovej farby.
Phineas Nigellus očividne trávil noc v riaditeľovej pracovni v Rokforte.
Harry išiel ďalej hore schodmi, až prišiel na najvyššiu plošinu, kde bolo
iba dvoje dverí. Tie oproti nemu označovala ceduľka s nápisom Sirius. Harry
ešte nikdy nebol v izbe svojho krstného otca. Pritisol dvere a prútik držal
vysoko, aby osvetlil čo najviac. Izba bola priestranná a zatuchnutá, no
kedysi musela byť pekná. Stála tam veľká posteľ s vyrezávanou záhlavnou
doskou, vysoké okno zakrývali zamatové závesy a luster pokrývala hrubá
vrstva prachu. Zo sviečok na lustri visel stuhnutý vosk ako zamrznuté
kvapky. Jemná vrstva prachu sa usadila aj na obrazoch na stenách a nad
posteľou. Medzi lustrom a vrchom veľkej drevenej skrine visela pavučina, a
keď Harry vošiel hlbšie, počul, ako po podlahe beží vyrušená myš.
Dospievajúci Sirius si nalepil na steny toľko plagátov a obrázkov, že
pod nimi bolo sotva vidieť striebristé hodvábne tapety. Harry predpokladal,
že Siriusovi rodičia nemohli zrušiť zaklínadlo večného lepidla, ktoré ich
držalo na stene, lebo sa im určite nepáčil vkus ich najstaršieho syna.
Sirius sa zrejme veľmi snažil nahnevať rodičov. Viselo tam niekoľko veľkých
vyblednutých šarlátovo-zlatých chrabromilských transparentov, len aby
zdôraznilo jeho odlišnosť od zvyšku slizolinskej rodiny. Bolo tam aj
množstvo obrázkov muklovských motoriek a tiež (Harry musel obdivovať
Siriusovu odvahu) niekoľko plagátov muklovských dievčat v bikinách. Harry
vedel, že sú to mukelky, lebo sa na obrázkoch nehýbali, ich vyblednuté
úsmevy a sklené pohľady zamrzli na papieri. Tým sa od nich líšila jediná
čarovná fotografia na stene - boli na nej štyria rokfortskí študenti, ako sa
držia okolo pliec a smejú sa do fotoaparátu.
Harry sa potešil, keď spoznal svojho otca. Neposlušné čierne vlasy mu
vzadu trčali ako Harrymu a aj on mal okuliare. Vedľa neho stál Sirius, takým
nedbanlivým spôsobom príťažlivý, a jeho trochu arogantná tvár bola oveľa
mladšia a šťastnejšia, než ako ho Harry poznal. Napravo od Siriusa stál
Pettigrew, viac ako o hlavu menší, okrúhly, s vodnatými očami a červený od
radosti, že ho prijala medzi seba táto banda frajerov, do ktorej patrili
obdivovaní rebeli James a Sirius. Vľavo od Jamesa stál Lupin. Už vtedy
vyzeral trochu ošumelo, no aj z neho bolo cítiť radostné prekvapenie, že ho
niekto má rád a vzal ho medzi seba. Alebo Harry vyčítal tieto veci z obrázku
iba preto, lebo vedel, ako to bolo? Pokúsil sa zvesiť ho zo steny, veď teraz
patril jemu – Sirius mu zanechal všetko - ale nedal sa odtiahnuť. Sirius to
nenechal na náhodu a zabránil rodičom jeho izbu prerobiť.
Harry sa obzrel po dlážke. Obloha vonku bola už svetlejšia. Lúč svetla
odhalil kúsky papiera, knihy a malé predmety rozhádzané po koberci. Niekto
očividne prehľadával aj Siriusovu izbu, hoci to, čo v nej zostalo, bolo
väčšinou, ak nie celkom, bezcenné. Po dlážke sa povaľovali jednotlivé
stránky niekoľkých kníh, drsne odhodených, až sa vnútro oddelilo od obálok.
Harry sa sklonil, zdvihol zopár kúskov papiera a prezeral si ich. V
jednom spoznal časť starého vydania Dejín mágie od Bathildy Bagshotovej a
druhý patril k príručke na údržbu motoriek. Tretí bol písaný rukou a
pokrčený. Vystrel ho.
Milý Tichošľap,
ďakujem Ti, ďakujem za darček k Harryho narodeninám! Zo všetkých sa mu
páčil najviac. Má jeden rok a už lieta na hračkárskej metle, nesmierne
spokojný sám so sebou. Prikladám fotografiu, aby si videl. Vieš, že metla
lieta asi len pol metra nad zemou, no skoro zabil mačku a rozbil tú strašnú
vázu, ktorú mi Petunia poslala na Vianoce (nesťažujem sa). Jamesovi sa to,
pravdaže, zdalo smiešne, hovorí, že z neho bude veľký metlobalový hráč, ale
museli sme odpratať všetky ozdoby, a keď začne lietať, nesmieme z neho
spúšťať oči.
Mali sme veľmi tichú oslavu, iba my a stará Bathilda, ktorá k nám vždy
bola milá a je zbláznená do Harryho. Bolo nám tak ľúto, že si nemohol prísť,
ale rád je na prvom mieste a Harry je ešte primalý na to, aby vedel, že má
narodeniny. James začína byť trochu sklamaný, že je tu zavretý. Usiluje sa
nedať to najavo, ale viem to. A navyše, Dumbledore má stále jeho neviditeľný
plášť, takže nie je šanca ani na malé výlety. Keby si nás mohol navštíviť,
veľmi by ho to povzbudilo. Červochvost tu bol minulý víkend. Zdalo sa mi, že
vyzerá skľúčene, ale bolo to pravdepodobne pre tú správu o McKinnonovcoch.
Plakala som celý večer, keď som sa to dopočula.
Bathilda sa tu zastaví skoro každý deň, je to úžasná starenka a rozpráva
nám prekvapujúce príbehy o Dumbledorovi. Nie som si istá, či by sa potešil,
keby to vedel! Neviem, koľko z toho mám veriť, vlastne zdá sa mi
neuveriteľné, že Dumbledore
Harrymu sa zdalo, akoby mu zmeraveli končatiny. Stál celkom nehybne a držal
zázračný papier v necitlivých prstoch, zatiaľ čo mu v žilách pulzovali tiché
výbuchy radosti i žiaľu zároveň. Vrhol sa k posteli a sadol si.
Čítal ten list znova, ale nemohol z neho vydolovať nijaký iný význam než
po prvý raz, a tak iba hľadel na rukopis. G písala rovnako ako on. Vyhľadal
v liste všetky a každé sa mu zdalo ako priateľské malé kývnutie spoza
závoja. ten list bol neuveriteľný poklad, dôkaz, že Lily Potterová žila,
skutočne žila, že jej teplá ruka sa kedysi pohybovala po tomto pergamene,
tvarovala atrament do písmen, do týchto slov, slov o ňom, o Harrym, o svojom
synovi.
|