KNIHA 4
Autorka: J. K. Rowling Vydavateľstvo: Ikar (v r. 2001) Počet strán: 712 s. Väzba: tvrdá Rozmer: 125x200 mm Hmotnosť: 0,7340 kg
|
Fakty o knihe
zoznam zaujímavých faktov
Chyby
preklepy, chyby nájdené v knihe
Zaujímavosti
ostatné zaujímavé veci o/v knihe
|
Ukážka
ukážka z Ohnivej Čaše
Obsah kapitol
obsah jednotlivých kapitol knihy |
Objednaj si knihu: Kúpiť! Cena v slovenských e-shopoch:
|
UKÁŽKA Z KNIHY
Kapitola 16. OHNIVÁ ČAŠA
"To je neuveriteľné," žasol Ron, keď rokfortskí študenti kráčali hore schodmi za hosťami z Durmstangu. "Krum, Harry! Viktor Krum!" "Prepánajána, Ron, je to len hráč metlobalu," ohŕňala nos Hermiona. "Iba hráč metlobalu?" Ron na ňu pozrel, akoby neveril vlastným ušiam. "Hermiona, je to jeden z najlepších stíhačov na svete. Netušil som, že ešte chodí do školy!" Keď znova s ostatnými študentmi prechádzali cez vstupnú halu, Harry videl, ako Lee Jordan vyskakuje, aby mal lepší výhľad na hlavu Viktora Kruma, i keď len zozadu. Niekoľko šiestačiek si cestou horúčkovito prehľadávalo vrecká. "Hrozné! Nemám pri sebe jediné brko..." "Myslíš, že by sa mi podpísal na klobúk rúžom?" "To je vrchol," povýšenecky precedila Hermiona, keď prechádzali okolo dievčat, ktoré sa teraz doťahovali o rúž. "Aj ja si zoženiem jeho autogram, ak sa bude dať," zaumienil si Ron. "Nemáš brko, Harry?" "Nie, všetky mám hore v taške," odvetil Harry. Šli ku chrabromilskému stolu a usadili sa. Ron si dal záležať na tom, aby sedel oproti dverám, kde sa zhŕkli Krum a jeho spolužiaci z Durmstangu, očividne nevediac, kam si majú sadnúť. Študenti z Beauxbatonsu si vybrali miesta za stolom Bystrohlavu. Zamračene sa obzerali po Veľkej sieni. Traja si ešte stále pridŕžali na hlavách šatky a šály. "Nie je predsa až taká zima," zastáva svoju školu Hermiona. "Prečo si nepriniesli plášte?" "Sem! Poďte si sadnúť sem!" zasyčal Ron. "Sem! Hermiona, posuň sa, urob trochu miesta..." "Čo?" "Už je neskoro," s trpkosťou poznamenal Ron. Viktor Krum a jeho spolužiaci z Durmstangu sa usadili za slizolinský stôl. Harry videl samoľúbe tváre Malfoya, Crabba a Goyla. Malfoy sa naklonil ku Krumovi a prihovoril sa mu. "Len sa podlizuj, Malfoy," jedoval sa Ron. "Stavím sa, že Krum ho prehliadol... ľudia mu určite stále podliezajú... Čo myslíte, kde budú spať? Mohli by sme im ponúknuť miesto v našej spálni, Harry... Uvoľnil by som mu aj svoju posteľ, ja by som sa vyspal aj na skladacej." Hermiona odfrkla. "Vyzerajú oveľa spokojnejšie ako Beauxbatonsčania," skonštatoval Harry. Študenti z Durmstrangu si vyzliekli huňaté kožuchy a hľadeli so záujmom na hviezdnatý strop, niektorí z nich brali do rúk zlaté taniere a čaše, skúmali ich a očividne to na nich zapôsobilo. Školník Filch pridával k učiteľskému stolu stoličky. Na túto príležitosť si obliekol svoj starý splesnený frak. Harryho prekvapilo, že pristavil až štyri stoličky, po dve z každej strany Dumbledora. "Ale veď sú iba dvaja ľudia navyše. Prečo Filch pridal štyri stoličky? Kto ešte príde?" "Hm?" nechápavo sa spýtal Ron, ktorý stále zo záujmom sledoval Kruma. Keď sa v sieni konečne zišli všetci študenti a usadili sa pri svojich stoloch, nastúpili aj učitelia, zoradili sa pri hlavnom stole a sadli si. Poslední prišli Dumbledore, profesor Karkarov a madam Maxime. Keď sa zjavila riaditeľka Beauxbatonsu, všetci jej žiaci vstali. Niekoľkí Rokfortčania sa zasmiali. Beauxbatonsčanov to však vôbec nevyviedlo z rovnováhy a stáli, až kým si madam Maxime nesadla po Dumbledorovej ľavici. Dumbledore zostal stáť a vo Veľkej sieni zavládlo ticho. "Dobrý večer, dámy a páni, duchovia a najmä naši vzácni hostia," začal Dumbledore a usmieval sa na zahraničných študentov. "Mám to potešenie privítať vás všetkých na Rokforte. Dúfam a verím, že vás tunajší pobyt bude príjemný a bude sa vám páčiť." Jedna z Beauxbatonsčaniek, stále si pridŕžajúc na hlave šál, sa pohŕdavo zasmiala. "Nikto ťa nenúti zostať!" zašepkala Hermiona naježene. "Turnaj oficiálne otvoríme na konci hostiny," oznámil Dumbledore. "Teraz, nech sa páči, všetci sa najedzte, napite a cíťte sa tu ako doma!" Posadil sa a Harry videl, že Karkarov sa okamžite k nemu naklonil a pustil sa s ním do rozhovoru. Taniere pred nimi sa ako vždy naplnili jedlom. Domáci škriatkovia v kuchyni sa ničím nenechali obmedziť, výber jedál bol taký bohatý, aký Harry ešte nezažil, vrátane niekoľkých určite cudzokrajných. "Čo je toto?" spýtal sa Ron ukazujúc na veľkú misu akéhosi rybacieho jedla vedľa mäsového nákypu. "Bouillabaisse," povedala Hermiona. "Na zdravie!" zvolal Ron. "Mne sa nekýchlo. To bolo po francúzsky. Jedla som to predvlani cez prázdniny. Je to veľmi dobré." "Beriem ťa za slovo," povedal Ron a nabral si.
|