|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

KNIHA 3



Autorka: J. K. Rowling
Vydavateľstvo: Ikar (v r. 2001)
Počet strán: 440 s.
Väzba: tvrdá
Rozmer: 125x200 mm
Hmotnosť: 0,4850 kg
Fakty o knihe
zoznam zaujímavých faktov

Chyby
preklepy, chyby nájdené v knihe

Zaujímavosti
ostatné zaujímavé veci o/v knihe
Ukážka
ukážka z Väzňa z Azkabanu

Obsah kapitol
obsah jednotlivých kapitol knihy

Objednaj si knihu: Kúpiť! Cena v slovenských e-shopoch:

UKÁŽKA Z KNIHY

Kapitola 3.
RYTIERSKY AUTOBUS

   Harry prešiel niekoľko ulíc, keď napokon klesol na nízky múrik na Magnóliovom oblúku, zadychčaný od vlečenia ťažkého kufra. Sedel nehybne, ešte stále zachvátený hnevom , a počúval, ako mu šialene tlčie srdce.
   No po desiatich minútach, pretože bol na tmavej ulici sám, premohli ho iné pocity - strach. Nech sa na to pozrel z hociktorej strany, nikdy nebol v horšej kaši. Ocitol sa v bezvýchodiskovej situácii, za tmy vo svete muklov a nemal kam ísť. A čo bolo najhoršie, pred chvíľou naozajstne čaroval, čo znamenalo, že ho celkom iste vylúčia z Rokfortu. Tak veľmi porušil Nariadenie obmedzujúce čary mladistvých, až ho prekvapovalo, že predstavitelia Ministerstva mágie sa ešte naňho nevrhli, kým tu tak sedí.
   Harry sa striasol a pozrel sa na obe strany Magnóliového oblúka. Čo s ním bude? Zatknú ho alebo ho jednoducho vyženú zo sveta čarodejníkov? Myslel na Rona a Hermionu a bolo mu ešte mizernejšie. Harry si bol istý, že aj keby sa dopustil trestného činu, Ron a Hermiona by mu ochotne pomohli. Lenže obaja sú v zahraničí, Hedviga je tiež preč a on sa s nimi nemôže spojiť.
   Nemal ani muklovské peniaze. Na spodku kufra v mešci mu ešte zostalo trochu čarodejníckeho zlata, ale zvyšok dedičstva po rodičoch ležal v trezore Gringottbanky v Londýne. Nikdy sa mu nepodarí dovliecť kufor až do Londýna. Ibaže...
   Pozrel na svoj čarovný prútik, ktorý ešte stále zvieral v ruke. Ak je už aj tak vylúčený (pri tejto myšlienke sa mu srdce roztĺklo tak rýchlo, až ho zabolelo), nič sa nestane, ak bude čarovať ešte troška. Po otcovi zdedil neviditeľný plášť. Čo keby začaroval kufor, aby bol ľahký ako pierko, priviazal by si ho k metle, prikryl sa plášťom a letel do Londýna? Mohol by si potom vybrať ostatné peniaze z trezoru a... začať život vyhnanca. Bola to strašná predstava, lenže nemohol zostať sedieť na tomto múriku naveky, inak by musel muklovskej polícii vysvetľovať, prečo je uprostred noci vonku s plným kufrom čarodejníckych kníh a s metlou.
   Harry znova otvoril kufor a hrabal sa v ňom. Hľadal neviditeľný plášť, ale prv ako ho našiel, odrazu sa vystrel a obzeral sa okolo seba.
   Vzadu na krku pocítil zvláštne šteklenie. Mal pocit, akoby ho niekto sledoval, hoci ulica bola na pohľad pustá a z veľkých hranatých domov nedopadalo nijaké svetlo.
   Znovu sa sklonil nad kufor, ale takmer vzápätí sa zase vystrel a pevnejšie zovrel v ruke prútik. Skôr cítil, ako počul - niekto alebo niečo stálo za ním v úzkej medzere medzi garážou a plotom. Harry prižmuroval oči, aby dovidel do tmavej uličky. Keby sa to pohlo, vedel by, či je to len zatúlaná mačka alebo niečo iné.
   "Lumos," zamumlal Harry, na konci jeho prútika sa zjavilo svetlo a skoro ho oslepilo. Držal prútik vysoko nad hlavou a múry na dome číslo dva s hrubou omietkou za zrazu zatrblietali, garážové dvere sa leskli a medzi nimi Harry celkom jasne videl mohutné obrysy niečoho obrovského s veľkými žiariacimi očami.
   Harry cúvol. Potkol sa o kufor, prútik mu vyletel z ruky, keď natiahol ruku, aby stlmil pád, a on tvrdo pristál v jarku.
   Ozvalo sa ohlušujúce TRESK a Harry si rýchlo zakryl rukami oči pred oslepujúcim svetlom.
   S výkrikom sa práve včas prekotúlil naspäť na chodník. V nasledujúcom okamžiku presne na tom mieste, kde pred chvíľkou ležal Harry, pristáli dve obrovské kolesá a reflektory. Keď Harry zdvihol hlavu, videl, že patria trojposchodovému, krikľavofialovému autobusu, ktorý sa tu zjavil, akoby spadol z neba. Zlatými písmenami bolo na prednom skle napísané Rytiersky autobus.
   Na okamih si Harry pomyslel, či sa mu to pri páde nepomiešalo v hlave. Vtedy z autobusu vyskočil sprievodca vo fialovej uniforme a hlasno začal oznamovať v nočnej tme.
   "Vitajte v Rytierskom autobuse, pohotovostnom dopravnom prostriedku pre čarodejníkov alebo čarodejnice v núdzi. Len vystrčte ruku, ktorou čarujete, nasadnite a my vás odvezieme, kam budete chcieť. Moje meno je Stan Shunpike a dnes večer budem vaším sprie..."
   Sprievodca odrazu zmĺkol. Práve zbadal Harryho, ktorý ešte stále sedel na zemi. Harry rýchlo chytil prútik a vstával. Zblízka videl, že Stan Shunpike je len o trochu od neho starší, že má najviac osemnásť-devätnásť rokov, veľké odstávajúce uši a po tvári kopu pupienkov.
   "Čo si sa váľal po zemi?" spýtal sa Stan a zabudol na svoje profesionálne vystupovanie.
   "Spadol som," odvetil Harry.
   "Si spadol len tak?" chichotal sa Stan.
   "Nespravil som to náročky," nahnevane odsekol Harry. Jedno koleno na džínsach mal roztrhané a ruka, ktorou chcel stlmiť pád, mu krvácala. Odrazu si spomenul, prečo spadol, rýchlo sa otočil a hľadel do medzery medzi garážou a plotom. Reflektory Rytierskeho autobusu ju zalievali svetlom a bola prázdna.
   "Na čo čumíš?" vyzvedal sa Stan.
   "Bolo tam niečo veľké čierne," povedal Harry a neisto ukazoval do medzery. "Niečo ako pes... ale obrovský..."
   Pozrel na Stana, ktorý mal otvorené ústa. Harry s nepríjemným pocitom zbadal, že Stanov pohľad sa presúva na jazvu na jeho čele.
   "Čo to máš na čele?" spýtal sa Stan zrazu.
   "Nič," rýchlo odvetil Harry a zakryl si jazvu vlasmi. Ak ho Ministerstvo mágie už hľadá, nechcel im to uľahčiť.
   "Voláš sa?" chcel vedieť Stan.
   "Neville Longbottom," povedal Harry prvé meno, čo mu zišlo na um. "Takže tento autobus ," pokračoval rýchlo v nádeji, že Stana odpúta, "povedal si, že ide hocikam?"
   "Uhm," hrdo prikývol Stan, "kam len chceš, ak je to na zemi. Pod vodu nelezie." Znovu sa tváril podozrievavo. "Dával si nám znamenie, aby sme zastavili, nie? Vystrčil si ruku s prútikom, nie?"
   "Áno," rýchlo povedal Harry. "Počuj, koľko by to stálo do Londýna?"
   "Jedenásť siklov," odpovedal Stan, "ale za štrnásť dostaneš aj horúcu čokoládu a za pätnásť termofor a zubnú kefku v takej farbe, akú si vyberieš."
   Harry sa znovu prehrabával v kufri, vytiahol mešec s peniazmi a strčil Stanovi do ruky zopár strieborných mincí. Potom so sprievodcom zdvihol kufor, na ktorom bola Hedvigina klietka, a vyložili ho po schodoch do autobusu.
   Pod oknami so záclonkami namiesto sedadiel stálo v autobuse šesť mosadzných postelí. V svietnikoch pri každej posteli horeli sviečky a osvetľovali drevom obložené steny. Malý čarodejník v nočnom čepci zo zadnej časti autobusu zahundral: "Teraz nie, ďakujem, práve nakladám slimáky," a v spánku sa pretočil na druhý bok.
   "Tvoja bude táto," zašepkal Stan a strčil Harryho kufor pod posteľ hneď za vodičom. "Toto je náš vodič Ernie Prang. Ern, toto je Neville Longbottom."
   Ernie Prang, postarší čarodejník s hrubými okuliarmi, Harrymu kývol a ten si znovu nervózne prilepil ofinu na čelo a sadol si na posteľ.
   "Poďme, Ern," prikázal Stan a usadil sa do kresla vedľa Ernieho.
   Znovu sa ozvalo strašné TRESK a Harry sa zvalil na posteľ, kam ho odhodilo, pretože Rytiersky autobus vyrazil veľkou rýchlosťou. Harry sa zdvihol, hľadel cez tmavé okno a videl, že uháňajú po celkom inej ulici. Stan s veľkým pobavením sledoval Harryho ohromenú tvár.
   "Tu sme boli predtým, než si nás stopol," povedal. "Kde sme teraz, Ern? Niekde vo Walesi?"
   "Uhm," odvetil Ernie.
   "Ako to, že muklovia autobus nepočujú?" čudoval sa Harry.
   "Tí?!" pohŕdavo precedil Stan. "Veď tí ani poriadne nepočúvajú. Ani sa poriadne nepozerajú. Nikdy si nič nevšimnú..."
   "Radšej zobuď madam Marshovú, Stan," povedal Ern. "O chvíľu sme v Abergavenny."
   Stan prešiel okolo Harryho postele a zmizol na úzkom drevenom schodisku. Harry hľadel von oknom a bol čoraz nervóznejší. Ernie zrejme veľmi nevedel narábať s volantom. Rytiersky autobus stále vyliezal na chodník, i keď do ničoho nevrazil - keď sa blížil, kandelábre, poštové schránky a smetníky mu totiž uskakovali z cesty, a keď prešiel, vracali sa na miesta.
   Stan zišiel dolu a za ním bledozelená čarodejnica zakrútená v cestovnom plášti.
   "A sme tu, madam Marshová," veselo oznámil Stan, keď Ern dupol na brzdu a postele sa posunuli k predku autobusu. Madam Marshová si priložila k ústam vreckovku a tackavo schádzala dolu schodíkmi. Stan vyhodil za ňou jej tašku a zabuchol dvere, ozvalo sa ďalšie mohutné TRESK a už sa rútili po úzkej vidieckej ceste a stromy im uskakovali z cesty.
   Harry by nezaspal, ani keby cestoval autobusom, ktorý by tak hlasno netrieskal a neskákal stomíľovými skokmi. Zvieralo mu žalúdok, keď si znova pomyslel, čo sa s ním stane, a či sa už Dursleyovcom podarilo stiahnuť tetu Marge na zem.
   Stan si otvoril Denného Proroka a s jazykom medzi zubami ho čítal. Na Harryho z prednej strany pomaly zažmurkala veľká fotografia muža s vpadnutou tvárou a dlhými, strapatými vlasmi. Zdal sa mu akosi povedomý.
   "To je ten muž!" povedal Harry a na chvíľu zabudol na svoje starosti. "Ten bol v muklovských správach!"
   Stanley prevrátil noviny na prednú stranu a zasmial sa.
   "To je Sirius Black," prikyvoval. "Jasnačka, že bol v muklovských správach, Neville, kde si bol doteraz?"
   Povýšenecky sa zasmial nechápavému výrazu na Harryho tvári, zobral prednú stranu a podal ju Harrymu.
   "Mal by si viac čítať noviny, Neville."
   Harry zdvihol noviny, aby naňho nedopadalo svetlo sviečok, a čítal:

BLACK STÁLE NA SLOBODE
Sirius Black, zrejme najpreslávenejší väzeň, aký obýval pevnosť Azkaban, stále uniká pred dolapením, potvrdilo dnes Ministerstvo mágie.
   "Robíme všetko, čo môžeme, aby sme Blacka znovu zaistili," prehlásil minister mágie Kornelius Fudge dnes ráno, "a prosíme čarodejnícku verejnosť, aby zostala pokojná."
   Niektorí členovia Medzinárodnej čarodejníckej federácie kritizovali Fudgea za to, že o kríze informoval muklovského premiéra.
   "Musel som to urobiť," podráždene odpovedal Fudge. "Black je šialenec. Je nebezpečný pre každého, kto mu skríži cestu, či je to čarodejník alebo mukel. Premiér ma ubezpečil, že sa ani slovkom nezmieni o skutočnej totožnosti Blacka. A povedzme si na rovinu - kto by mu aj uveril, keby niečo povedal?"
   Zatiaľ čo muklom oznámili, že nosí pri sebe pištoľ (akýsi kovový prútik, ktorým sa muklo-via navzájom zabíjajú), čarodejnícka verejnosť žije v obavách, že sa zopakuje masaker spred dvanástich rokov, keď Black jedinou kliatbou zabil trinásť ľudí.

   Harry pozrel do zastretých očí Siriusa Blacka, jedinej časti tváre, ktorá vyzerala živo. Nikdy sa nestretol s upírom, ale na hodinách obrany proti čiernej mágii videl ich obrázky a Black s voskovobledou pokožkou vyzeral presne ako upír. "Hrozný, však?" povedal Stan, ktorý Harryho sledoval pri čítaní.
   "Zabil trinásť ľudí?" spýtal sa Harry a vrátil stranu Stanovi. "Jedinou kliatbou?"
   "Uhm," potvrdil Stan, "a to pred svedkami. Za bieleho dňa. To bolo, čo, Ern?"
   "Ehm," zamračene povedal Ern.
   Stan sa otočil v kresle a ruky položil na zadné operadlo, aby lepšie videl na Harryho.
   "Black bol veľkým stúpencom Veď-Vieš-Koho," povedal.
   "Čo? Voldemorta?" vyhŕkol Harry bez rozmýšľania.
   Stanovi zbledli ešte aj pupáky na tvári a Ern mykol volantom tak silno, že celá farma musela odskočiť, aby sa vyhla autobusu.
   "Si spadol z jahody?" hlesol Stan. "Prečo vyslovuješ jeho meno?"
   "Prepáčte," rýchlo sa ospravedlňoval Harry. "Prepáčte, zabudol som..."
   "Zabudol!" potichu opakoval Stan. "Moje nervy, srdce mi ide vyskočiť..."
   "Takže... Tak teda Black bol prívržencom Veď-Vieš-Koho?" pripomínal Harry ospravedlňujúco.
   "Ehm," povedal Stan a šúchal si hruď. "Ehm, presne tak. Vraj bol veľmi blízky Veď-Vieš-Komu. Skrátka, keď malý Harry Potter zvíťazil nad Veď-Vieš-Kým..."
   Harry si znovu nervózne pripľasol ofinu.
   "Všetkých prívržencov Veď-Vieš-Koho vypátrali, nebolo to tak, Ern? Väčšina z nich vedela, že je po všetkom, že Veď-Vieš-Kto zmizol, a stiahli sa. No nie Sirius Black. Počul som, vraj si myslel, že keď všetko prevezme Veď-Vieš-Kto, bude jeho priamym zástupcom.
   Skrátka, Blacka zahnali do úzkych na prostriedku ulice plnej muklov a on vytiahol prútik a vyhodil do luftu pol ulice. Odniesol si to jeden čarodejník a tucet muklov, ktorí tam práve boli. Hrozné, čo? A vieš, čo urobil Black potom?" Stan pokračoval dramatickým šeptom.
   "Čo?" spýtal sa Harry.
   "Smial sa," povedal Stan. "Len tam stál a smial sa. A keď ta dorazili posily z Ministerstva mágie, išiel s nimi celkom pokojne a stále sa smial ako blázon. Lebo je blázon, vážne. Však, Ern, však je to blázon?"
   "Keď nebol pred Azkabanom, tak je blázon určite teraz," pomaly odvetil Ernie. "Ja by som sa radšej zabil, než by som ta mal vkročiť. Ale s prepáčením, tak mu treba... po tom, čo urobil..."
   "Mali čo robiť, aby to zamaskovali, však Ern?"
   "Výbuch plynu," zahundral Ern.
   "A teraz utiekol," pokračoval Stan a znovu v novinách hľadel na vyziabnutú Blackovu tvár. "Nikdy predtým nikto z Azkabanu neušiel, však, Ernie? By som bol zvedavý, ako to urobil. Desivé, čo? Som si myslel, že proti azkabanským strážcom nemá šance, čo, Ern?"
   Ernieho zrazu striaslo.
   "Rozprávaj o niečom inom, Stan, je tu chlapec. Pri pomyslení na tých azkabanských strážcov mám čudný pocit."
   Stan nevoľky odložil noviny a Harry sa oprel o okno Rytierskeho autobusu a cítil sa ešte horšie. Nemohol sa ubrániť predstave, čo asi bude Stan rozprávať svojim pasažierom o pár dní.
   "Ste počuli o tom Harrym Potterovi? Nafúkol tetu. Sme ho mali tu, v autobuse. Pravda, Ern? Pokúšal sa ujsť..."
   On, Harry Potter, porušil čarodejnícke zákony rovnako ako Sirius Balck. Je nafúknutie tety Marge taký veľký priestupok, že sa dostane do Azkabanu? Harry o čarodejníckom väzení nevedel nič, hoci každý, koho o ňom počul rozprávať, hovoril rovnako zdeseným tónom. Rokfortský hájnik Hagrid tam vlani strávil dva mesiace. Harry tak ľahko nezabudne na hrôzu na Hagridovej tvári, keď mu oznámili, kam ide, a pritom Hagrid patril k najstatočnejším ľuďom, akých Harry poznal.
   Rytiersky autobus sa valil tmou, odstrašoval kríky a smetníky, telefónne búdky a stromy a Harry, nepokojný a nešťastný, ležal na páperovej posteli. Po chvíli si Stan spomenul, že Harry zaplatil za horúcu čokoládu, ale pooblieval mu ňou celý vankúš, lebo práve vtedy autobus prudko odbočil z Anglesey do Aberdeenu. Čarodejníci a čarodejnice v habitoch po jednom schádzali z horných poschodí autobusu a vystupovali. Na všetkých bolo vidieť, že sa už tešia.
   Napokon zostal Harry ako jediný cestujúci.
   "Tak teda, Neville," spýtal sa Stan a pleskol dlaňami, "kam to bude v Londýne?"
   "Šikmá ulička," odvetil Harry.
   "Hneď sme tam," povedal Stan. "Sa teda dobre drž!..."
   TRESK.
   Hrmeli po centre Londýna. Harry sa posadil a sledoval budovy a lavičky, ktoré sa tisli k sebe, aby sa vyhli rytierskemu autobusu. Obloha bola trochu svetlejšia. Chvíľu sa bude skrývať a len čo otvoria Gringottbanku, pôjde do nej a potom sa poberie... Kam, to nevedel.
   Ern dupol na brzdu a Rytiersky autobus so šmykom zastal pred malým ošarpaným hostincom Deravý kotlík, za ktorým bol čarovný vchod do Šikmej uličky.
   "Ďakujem," povedal Harry Ernovi.
   Zoskočil zo schodíkov a pomohol Stanovi zložiť kufor a Hedviginu klietku na chodník.
   "Tak teda dovi!" rozlúčil sa Harry
   No Stan si ho nevšímal. Stál vo dverách autobusu a vytriešťal oči na vchod do Deravého kotlíka.
   "Tak tu si, Harry," povedal nejaký hlas.
   Kým sa Harry stihol otočiť, pocítil na pleci niečiu ruku. V tej chvíli Stan zakričal: "No nech oslepnem! Ern, sem poď! Poď sem!"
   Harry pozrel na muža, ktorému patrila ruka, a mal pocit, akoby mu do brucha vysypali plné vedro ľadu - natrafil rovno na samotného ministra mágie Kornelia Fudgea.
   Stan zoskočil na chodník k nim.
   "Ako ste to povedali Nevillovi, pán minister?" spytoval sa vzrušene.
   Fudge, tučný nízky muž v dlhom plášti s tenkými svetlými pásikmi, sa tváril chladne a vyčerpane.
   "Neville?" zopakoval zamračene. "Toto je Harry Potter."
   "Ja som to vedel!" radostne skríkol Stan. "Ern! Ern! Hádaj, kto je ten Neville! To je Harry Potter! Aha, má jazvu!"
   "Áno," povedal Fudge namrzene, "som veľmi rád, že Rytiersky autobus odviezol Harryho, ale my teraz potrebujeme vojsť do Deravého kotlíka..."
   Fudge silnejšie stisol Harryho plece a odvádzal ho do hostinca. Spoza dverí za barovým pultom vyšla zhrbená postava s lampášom. Bol to Tom, scvrknutý, bezzubý majiteľ.
   "Tak ho teda máte, pán minister," povedal Tom. "Dáte si niečo? Pivo? Brandy?"
   "Asi radšej kanvicu čaju, požiadal Fudge, ktorý Harryho stále nepúšťal.
   Spoza nich bolo počuť hlasné štuchanie a fučanie a zjavili sa Stan a Ern s Harryho kufrom a Hedviginou klietkou a vzrušene sa obzerali okolo seba.
   "Čo si nám nepovedal, kto si, Neville?" usmieval sa Stan na Harryho a ponad plece mu zvedavo nakúkala Ernieho sovia tvár.
   "A nerušený salónik, Tom, prosím vás," zdôraznil Fudge.
   "Dovidenia," nešťastne zavolal Harry Stanovi a Erniemu, keď Tom ukazoval Fudgeovi na chodbu, ktorá viedla z baru.
   "Maj sa, Neville!" zavolal za ním Stan.
   Fudge viedol Harryho úzkou chodbou za Tomovým lampášom a potom do malého salónika. Tom luskol prstami a v ohnisku zapukotal oheň, uklonil sa a vyšiel z miestnosti.
   "Sadni si, Harry," povedal Fudge a ukázal mu na stoličku pri ohni.
   Harry si sadol a cítil, ako mu napriek žiare ohňa na rukách naskakujú zimomriavky. Fudge si vyzliekol plášť s tenkými pásikmi, odhodil ho nabok, potom si povytiahol nohavice fľaškovozeleného obleku a sadol si oproti Harrymu.
   "Som Kornelius Fudge. Minister mágie."
   To Harry, samozrejme, vedel, už Fudgea videl, ale pretože vtedy mal na sebe neviditeľný plášť, ktorý zdedil po otcovi, nemohol sa k tomu priznať.
   Hostinský Tom sa vrátil, na nočnej košeli mal zásteru a priniesol podnos s čajom a lievancami. Položil ho na stôl medzi Fudgea a Harryho, potom odišiel a zavrel za sebou dvere.
   "Nuž, Harry, musím ti povedať, že si nám pripravil krušné chvíle," povedal Fudge, keď nalieval čaj. "Takto utiecť od tety a strýka! Už som si začal myslieť... ale si živý a zdravý a to je najdôležitejšie."
   Fudge si natrel lievanec lekvárom a posunul tanier pred Harryho.
   "Jedz, Harry, vyzeráš hrozne. No tak teda... Určite budeš spokojný, keď ti poviem, že sme dali nešťastne nafúknutú slečnu Marjorie Dursleyovú do poriadku. Pred pár hodinami sme na Privátnu cestu vyslali dvoch pracovníkov Oddelenia nápravy náhodných kúzel. Slečnu Dursleyovú spľasli a upravili jej pamäť. Vôbec si na tú nepríjemnosť nespomína. Takže to dopadlo dobre a nestali sa nijaké škody."
   Fudge sa ponad okraj šálky usmial na Harryho skoro ako strýko, ktorý si premeriava svojho obľúbeného synovca. Harry neveril vlastným ušiam. Už otvoril ústa, aby prehovoril, ale nevedel, čo povedať, a tak ich znova zavrel.
   "Obávaš sa, ako zareagovali tvoj strýko s tetou?" spýtal sa Fudge. "Nuž, nepopieram, že sú strašne nahnevaní, Harry, ale sú ochotní vziať ťa na budúce leto naspäť, ak zostaneš na Rokforte cez vianočné a veľkonočné prázdniny."
   Harry si odkašľal.
   "Cez Vianoce a Veľkú Noc vždy zostávam na Rokforte," povedal, "a už sa nikdy nechcem vrátiť na Privátnu cestu."
   "Ale, no tak, určite to budeš vidieť inak, keď sa upokojíš," povedal Fudge znepokojene. "Je to predsa tvoja rodina a určite sa máte radi... ehm... niekde v hĺbke duše."
   Harrymu ani na um nezišlo Fudgea opraviť. Stále čakal, že sa dozvie, čo bude s ním.
   "Takže zostáva len rozhodnúť, kde stráviš posledné dva týždne," povedal Fudge a natieral si druhý lievanec. "Navrhujem, aby si sa ubytoval tu v Deravom kotlíku. A..."
   "Počkajte," vyhŕklo z Harryho. "A čo bude s mojím trestom?"
   Fudge zažmurkal.
   "Trestom?"
   "Porušil som zákon!" povedal Harry. "Nariadenie obmedzujúce čary mladistvých!"
   "Och, chlapče môj drahý, za takú maličkosť ťa nebudeme trestať!" zvolal Fudge netrpezlivo mávajúc lievancom. "Bola to náhoda! Neposielame ľudí do Azkabanu len za to, že nafúknu svoje tety."
   Lenže toto akosi nešlo dohromady s Harryho predchádzajúcimi skúsenosťami s Ministerstvom mágie.
   "Vlani som dostal oficiálne varovanie len preto, že domáci škriatok rozplesol v strýkovom dome tortu!" povedal Fudgeovi zamračený. "Ministerstvo mágie mi napísalo, že ma vylúčia z Rokfortu, ak tam ešte budem čarovať."
   Ak len Harryho neklamal zrak, Fudge sa zrazu tváril čudne.
   "Okolnosti sa menia. Harry... Musíme brať do úvahy... v súčastnej atmosfére... Hádam len nechceš, aby ťa vylúčili?"
   "Pravdaže nie," povedal Harry.
   "Tak teda načo ten rozruch?" smial sa Fudge. "A teraz si daj lievanec, Harry, a ja sa zatiaľ idem pozrieť, či má Tom pre teba izbu."
   Fudge vyšiel zo salónika a Harry civel za ním. Dialo sa niečo veľmi čudné. Prečo naňho Fudge čakal v Deravom kotlíku, ak nie preto, aby ho potrestal za to, čo urobil? A keď tak teraz Harry o tom premýšľal, určite nebolo bežné, aby sa minister mágie osobne zaoberal prípadmi čarovania mladistvých.
   Fudge sa vrátil s hostinským Tomom.
   "Jedenástka je voľná, Harry," povedal Fudge. "Myslím, že tam budeš mať pohodlie. Ešte jedna vec. Určite to pochopíš... Nechcem, aby si sa túlal po muklovskom Londýne, dobre? Zdržuj sa len v Šikmej uličke. A každý večer pred zotmením nech si tu. Určite to chápeš. Tom mi na teba bude dávať pozor."
   "Okej," pomaly odpovedal Harry, "ale prečo...?"
   "Nechceme ťa zase stratiť, všakže?" povedal Fudge a srdečne sa zasmial. "Nie, nie... je lepšie, ak vieme, kde si... teda..."
   Fudge si hlasno odkašľal a zobral si pásikavý plášť.
   "No, ja už idem, mám veľa práce, vieš..."
   "Už sa vám podarilo chytiť Blacka?" spýtal sa Harry.
   Fudgeovi sa pošmykol prst na striebornej spone plášťa.
   "Čo to má...? Ach, počul si... nuž, ešte nie, ale je to len otázka času. Strážcovia z Azkabanu nikdy nezlyhali... a ešte nikdy som ich nevidel takých nahnevaných."
   Fudgea trochu striaslo.
   "Takže sa rozlúčim."
   Podával Harrymu ruku, a keď mu ňou Harry triasol, zrazu dostal nápad.
   "Ehm, pán minister? Môžem vás o niečo požiadať?"
   "Pravdaže," povedal Fudge s úsmevom.
   "Treťoročiaci v Rokforte smú navštevovať Rokville, ale teta so strýkom mi nepodpísali dovolenie. Myslíte, že by ste mohli...?"
   Na Fudgeovi bolo vidieť, že je nesvoj.
   "Ach, nie, nie. Je mi to veľmi ľúto, Harry, ale nie som tvoj otec, ani poručník."
   "Ale ste minister mágie," dôvodnil Harry nedočkavo. "Keby ste mi dali to povolenie..."
   "Nie, Harry, je mi ľúto, ale predpisy sú predpisy," odvetil Fudge rozhodne. "Možno budeš môcť navštevovať Rokville na budúci rok. Vlastne, myslím, že je pre teba lepšie, ak ta nepôjdeš... áno... no ja už idem. Nech sa ti tu páči, Harry."
   Ešte raz sa usmial, potriasol Harrymu rukou a odišiel z miestnosti. Tom sa na Harryho usmieval.
   "Nasledujte ma pán Potter," vyzval ho, "už som vám veci odniesol hore..."
   Harry šiel za Tomom po peknom drevenom schodisku k dverám s mosadzným číslom jedenásť, Tom ich odomkol a otvoril.
   V izbe bola veľmi pohodlne vyzerajúca posteľ, vysokoleštený dubový nábytok, v kozube veselo pukotal oheň a na bielizníku...
   "Hedviga!" zhíkol Harry.
   Snežná sova zacvakla zobákom a zletela Harrymu na ruku.
   "Máte veľmi múdru sovu," zasmial sa Tom. "Prišla asi päť minút po vás. Keby ste niečo potrebovali, pán Potter, neváhajte a vypýtajte si."
   Znovu sa uklonil a odišiel.
   Harry dlho sedel na posteli a zamyslene hladkal Hedvigu. Obloha za oknom sa rýchlo menila z tmavej zamatovomodrej na chladnú oceľovosivú a potom pomaly na ružovú so zlatistými pásmi. Harry skoro neveril, že len pred pár hodinami odišiel z Privátnej cesty, že ho nevylúčia z Rokfortu a že má teraz pred sebou dva týždne celkom bez Dursleyovcov.
   "Bola to prezvláštna noc, Hedviga," zazíval.
   Ani si nezložil okuliare, klesol na vankúš a zaspal.


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Ronov potkan je v skutočnosti animágus Peter Pettigrew.
CITÁTY
Prisahám, že po ničom netúžim väčšmi ako stretnúť sa so Snapeom!

Harry Potter,
HP7: Dary Smrti
(kap. 9., str. 147)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018