Kapitola:
Pridaná: 4.4.2019, 09:40:57
Čítaná: 6470×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Samantha Lewis, Severus Snape, Remus Lupin, Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozhodnutie 2 » Kto som? 3 » Zlom 4 » Stále hrmí 5 » Zápas 6 » Zotavenie 7 » Svetlo 8 » Pýcha a pád

Sam sa s Lutherom vracali do hradu. „Ďakujem ti za spoločnosť, Luther. Spríjemnilo mi to deň.“ Povedala Sam s miernym úsmevom. Luther jej úsmev opätoval, ale mal dojem, že ju stále niečo trápilo.

„Aj ja ti ďakujem, ale stále mám však pocit, že ťa niečo trápi.“ Zahľadel sa jej do očí a Sam si povzdychla.

„Vieš, len rozmýšľam nad metlobalom a...“ Chcela dopovedať, ale niekto ich pri konverzácii vyrušil. Bol to Remus, ktorý prechádzal okolo.

„Slečna Lewis, som rád, že vás vidím zdravú. Dúfam, že budete čoskoro pripravená hrať,“ Povedal Remus s úsmevom a potom prešiel očami na Luthera. „Pán Wolf, na minulej hodine ste predviedli skvelý výkon, len tak ďalej.“ Povedal a potom vošiel do hradu. Luther sa pozrel na Sam.

„Kde sme to prestali?“

„Ale, už ani neviem. Prepáč, Luther, ale už musím ísť. Ďakujem ti ešte raz za milú spoločnosť.“ Zaklamala Sam a potom sa aj ona vytratila v hrade. Luther sa za ňou obzrel a slabo sa usmial. Keď sa jej silueta stratila z dohľadu, vydal sa aj on svojou cestou.

Blížil sa večer a v Slizolinskej klubovni zavládla vrava metlobalového družstva. Draco sa pripravoval na svoju pozíciu stíhača a pozíciu dočasného odrážača zaujal Matt Barty, Slizolinský štvrták.

„Barty, opráš metlu, dokonca roka si odrážačom ty!“ Povedal presvedčivo a sebavedomo Draco.

„Ale veď Snape povedal, že hrám len jeden zápas. Lewis má potom znovu hrať.“ Pokrčil ramenami Barty.

„Hlúposť! Lewis nemá ďalšiu metlu! Jej stará a ošarpaná kométa sa rozletela na kusy pri jej skvelom páde. A veľmi pochybujem, že si bude môcť dovoliť kúpiť novú.“ Draco sa zasmial pri spomienke na jej pád. Barty sa k tejto téme už nevyjadroval, pretože nikto sa neodvažoval Dracovi niečo povedať. Flint sa ako vždy priklonil k Dracovi. Aj iní Slizolinčania počúvali ich konverzáciu.

Sam sa stihla navečerať a vracala sa cez hlavnú sieň do podzemia. Chcela ísť do svojej izby. Bola unavená a hlavu mala plnú myšlienok. Nevedela ako získa metlu. Nechcela to povedať ani Lutherovi, pretože sa trochu za to hanbila. Ako prechádzala cez hlavnú sieň, zbadala riaditeľa ako sa rozpráva s profesorom Snapeom. V hlavnej sieni bolo aj veľa žiakov, ktorí prechádzali okolo. Prechádzala okolo nich a zdvorilo ich oboch pozdravila. Potom pokračovala v ceste. Teda, aspoň chcela.

„Slečna Lewis.“ Oslovil ju Albus a ona sa otočila.

„Pán riaditeľ?“ Pozrela sa naňho spýtavo. Severus mlčal a nepovedal nič.

„Vidím, že ste v poriadku. To ma teší. Dúfam, že sa dáte čoskoro do poriadku a budete môcť znovu hrať. Podali ste skvelý výkon a pozíciu stíhačky si právom zaslúžite.“ Pochválil ju Albus.

„Ďakujem, pane. Ale myslím si, že to pre tento rok už nebude možné.“ Povedala so smutným úsmevom. Severus zdvihol nechápavo obočie.

„Ako to myslíte, slečna? Ste nebodaj zranená? Madam Pomfreyová sa vyjadrila, že je nutné len aby ste vynechali nasledujúcu hru.“ Pýtal sa Albus nechápavo. Sam o tom nechcela hovoriť, pretože sa cítila trápne priznať, že na novú metlu nemala.

„Nie, pane, je v tom iný dôvod, ale ak dovolíte, nerada by som to ďalej rozoberala.“ Snažila sa tomu vyhnúť.

„No, je to na vás, slečna, ale ak by ste sa o tom chceli porozprávať, tak môžete prísť za mnou do riaditeľne.“ Pousmial sa Albus a napravil si svoje polmesiačikovité okuliare. Sam prikývla a po rozlúčení sa odobrala do podzemia. Albus sa pozrel na Severusa so zdvihnutým obočím.

„Neviem, čo sa deje.“ Povedal Severus skôr než sa Albus stihol spýtať.

„Nevravel si mi, Severus, že má už ďalší zápas hrať?“

„Áno, hovoril som to, ale nerozumiem jej postoju.“ Vyjadril sa Severus a pokrčil ramenami.

„Nevyhrážal sa jej, náhodou, pán Malfoy?“ Rozmýšľal Albus.

„Nie som si istý, ale taká možnosť tu je.“ Uvažoval Severus.

„Bol by som rád, keby si sa s ňou o tom porozprával. Nechcem, aby to vyústilo k jej ďalšiemu pokusu o samovraždu.“ Povedal Albus vážne. Severus sa kyslo zatváril, pretože nemal rád, keď musel viesť nejaké rozhovory so študentmi a starať sa o ich duševné zdravie. S týmto úškrnom odišiel do podzemia. Jeho kroky dozneli a s tým skončil aj tento deň.

Nastal ďalší deň a s ním aj toľko ospevovaný metlobalový zápas. Draco bol celý nadšený, v šatni sa pripravoval na zápas a radoval sa zo svojho nového Nimbusu 2001, ktorý mu kúpil Lucius. Onedlho vyleteli na ihrisko. Tam už lietali aj Bystrohlavčania, ktorí boli pripravení hrať. Lucius sedel v hľadisku, rovno pri Severusovi.

„Vidím, Severus, že si prišiel k rozumu a konečne si obsadil tím tak, ako sa patrí.“ Prehodil Lucius k Severusovi. Ten zúžil pery v tenkú linku a nepovedal nič. Sam sedela v hľadisku a so smútkom v očiach sledovala hru. Bola by šťastnejšia, keby hrala ona. Mala však ešte nejaké zranenia z minulej hry, ktoré jej to nedovoľovali.

Hra sa začala. Draco sa okamžite rozhliadol po zlatej strele. Slizolin sa dostal do vedenia, keď Marcus Flint skóroval. Barty si viedol tiež celkom dobre a svojou dorážačkou zdecimoval Bystrohlavskú triafačku. Draco sa pohyboval na metle dosť neobratne. Bystrohlavský stíhač, Casey Howard, bol hneď pri ňom. Bolo vidieť, že je Howard veľmi skúsený.

Lucius sledoval celý zápas s napätím. Slizolin si udržoval vedenie vďaka Marcusovi Flintovi. Dnes mal naozaj vydarený deň.

Draco sa pokúsil chytiť zlatú strelu svojským manévrom, ale nebol úspešný. Z boku doň narazil Howard a začala sa bitka o strelu. Sam pokrútila hlavou v hľadisku, pretože nechápala Dracove rozhodnutie. Veď skoro spadol z metly.

„Mi nehovor, že je lepší než ty.“ Povedal Luther Samanthe, ktorý sedel vedľa nej v hľadisku. Ani to nedopovedal a Howard už držal v ruke zlatú strelu. Kompletne Draca znemožnil, pretože hra ani netrvala dlho. Slizolin celý čas viedol, ale Draco to celé pokazil. Snape sa znechutene uškrnul a pozrel sa na Luciusa, ktorý bol celý červený a v rozpakoch. Okamžite vystrelil z tribúny a rýchlo kráčal, zahanbený, preč.

Slizolinčania boli na Draca nahnevaní. Kvôli nemu Slizolin prehral. Bystrohlavčania sa radovali a Slizolinčania išli sklamaní rovno do šatne.

„To nebola moja chyba!“ Kričal Draco a hodil svoju metlu a chrániče do rohu svojej šatne. Nikto mu nič nepovedal, ale to len preto, že to bol Draco Malfoy. Dokonca aj Flint mal sto chutí mu niečo povedať, pretože mu pokazil dobrý deň. Severus vošiel nahnevaný rovno do šatne.

„Tento výkon je neprípustný!“ Povedal veľmi chladne a z očí mu šľahali plamene.

„To nebola moja chyba, profesor! Barty ma nekryl!“ Kričal Draco, jeho tvár začala červenieť od zlosti a vôbec ho nezaujímalo, čo si budú ostatní myslieť. Barty sa postavil a chcel sa hádať, ale Severus ho zastavil gestom ruky.

„Pán Malfoy, chyba bola iba na vašej strane. Potupili ste Slizolinský tím svojim podpriemerným výkonom a teraz sa to snažíte zakryť tým, že obviníte Bartyho. Od ďalšej hry už prevezme post stíhača slečna Lewis a post odrážača bude naďalej zastávať pán Barty. Dnes ste ukázali, že nie ste hoden žiadnej pozície v metlobalovom družstve.“ Rozhodol Severus. Jeho hlas bol neobvykle chladný a bol z neho cítiť hnev. Bolo to neobvyklé preto, pretože sa k svojim hadom takto nezvykol správať. V poslednú dobu ho však Draco veľmi sklamal.

„Môj otec o tomto bude počuť!“ Zavrčal Draco k Snapeovi.

„Váš otec odišiel z tribúny veľmi zahanbený, takže pochybujem, že sťažovaním sa uňho uspejete.“ Povedal Severus s jemným sarkastickým podtónom. Otočil sa na podpätku a vyplachtil zo šatne. Nikto sa s Dracom nerozprával. Každý si vzal veci a odišiel preč.

„Toto by sa nestalo, keby si bola stíhačkou ty, Sam.“ Povedal Luther k nej, keď spolu kráčali späť k hradu.

„Asi to takto malo byť, Luther.“ Povedala Sam, na čo Luther zdvihol spýtavo obočie.

„Potreboval padnúť na dno. Už bol príliš sebavedomý.“ Dodala a Luther sa zasmial.

„Máš pravdu.“ Súhlasne prikývol. Vkročili do hradu a prechádzali smerom k podzemiu.

„Slečna Lewis.“ Ozvalo sa za jej chrbtom. Otočili sa za hlasom.

„Profesor Snape.“ Pozdravili jednohlasne.

„Potrebujem sa s vami porozprávať. V mojom kabinete. Ihneď.“ Povedal hlasom, ktorému sa nedalo povedať nie a pokračoval smerom k podzemiu. Jeho plášť nebezpečne plachtil. Luther si so Sam vymenili prekvapené pohľady a Sam sa bez slova vydala za ním.

„Počkám ťa v klubovni!“ Stihol jej zakričať a ona prikývla na súhlas.

Snape vošiel do kabinetu a pustil ju dovnútra. Sam sa bez slova posadila na stoličku, na ktorú Snape letmo ukázal prstom, a čakala, čo sa bude diať.

„Neviem, čo to malo včera znamenať, že do konca roka nenastúpite na zápas. Myslím, že som sa pri poslednom rozhovore vyjadril dosť jasne, Lewis. Na ďalší zápas nastúpite vy.“ Pokračoval Severus vo svojej rozhodnosti.

„Ale pane...“ Chcela namietať, ale nepustil ju k slovu.

„Žiadne ale, Lewis!“ Vyprskol Severus, no potom si uvedomil, že by sa mal kontrolovať, pretože uvidel jej vystrašený pohľad. „Nie ste predsa zranená, aby ste nemohli nastúpiť. Preto som rozhodol, že budete hrať. To je všetko, môžete odísť.“ Povedal už pokojne a Sam neostávalo nič iné len odísť bez slova preč. Severus si nalial červeného vína, aby sa upokojil. Takú hanbu Slizolinský tím ešte nezažil.

Sam sa vrátila do klubovne a na tvári mala veľmi smutný pohľad, ktorý nevedela skryť. Prešla rovno do izby a ani si nevšimla Luthera, ktorý na ňu čakal.

„Čo sa jej stalo?“ Spýtala sa Astoria Luthera. Bolo to pre Luthera prekvapenie, že sa pýta zrovna ona, ale keď uvidel jej úprimný záujem, tak jej odpovedal.

„Profesor Snape si ju zavolal do kabinetu, pretože sa s ňou potreboval rozprávať, ale neviem čom to bolo. Neviem, čo jej povedal.“ Pokrútil hlavou a nemal rád, keď ju videl smutnú. Astoria chvíľu rozmýšľala. Potom zvolala k sebe celý Slizolinský tím a chvíľu sa s nimi rozprávala. Luther tomu nerozumel.

[ » na začiatok « ]