Kapitola:
Pridaná: 27.10.2018, 23:15:55
Čítaná: 6853×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Draco Malfoy, Hermiona Granger, ostatné postavy z HP
Stručný dej: Dospelý Draco Malfoy spomína na život na Rokforte

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Zlý nápad 2 » Snívam? 3 » Núdzová miestnosť 4 » Nový začiatok 5 » Sivomodré oči 6 » Pravda 7 » Pansy 8 » 8. Blais

Hermiona

,,A potom mu povedal, že by sa so mnou radšej zrazil on. Čo si myslíš Hermiona? Ako to myslel?" Ginny už asi desať minút pochodovala po dievčenskej spálni a stále dookola sa vracala k tejto otázke, na ktorú jej nedokážem odpovedať. Aspoň nie teraz, myslím, že by som sa mohla opýtať Draca, keď už sme sa takpovediac uzmierili.

,,Počuj Ginny, ak to chceš naozaj vedieť, opýtam sa na to Draca. Teraz, keď sme zakopali vojnovú sekeru mi môžno niečo prezradí." Ginny sa na mňa dívala ako na zjavenie a do tváre jej vystúpil rumenec.

,,Hermiona, ja to naozaj netúžim vedieť, je mi to srdečne jedno! Naozaj ma nezaujíma nejaký Blais Zabiny!" Tvárila sa rozhodne, no ja som vedela, že to nemyslí vážne. Naozaj ju zaujímalo, ako to Blais myslel a to mi vŕtalo v hlave. Rozhodla som sa, že sa na to Draca pri najbližšej príležitosti opýtam. Keďže Ginny odchádzala na Vianoce do Brlohu, mala som na to dosť času. Aj keď som nevedela, či tu Draco na prázdniny ostáva. Dúfala som, že áno.

......................................................

Draco

Vianočné prázdniny sa začali a v Slizolinskej klubovni sa to vyprázdnilo. Ostal som tu vlastne len ja a Blais. Nechcel ísť domov, aj keď mohol. Povedal niečo v zmysle, že ma tu nechce nechať samého, čo v preklade znamenalo, že sa mu naozaj nechce ísť domov. Keď som sa naposledy stretol s Hermionou, pýtala sa ma na incident s Ginny a na Blaisovu zvláštnu poznámku. Tiež mi povedala, že Ginny by veľmi zaujímalo, ako to myslel. Nedokázal som sa udržať a všetko som jej povedal. Teda takmer všetko. Nechcel som jej hovoriť, že som sa do nej pravdepodobne zaľúbil. Asi po dvoch prerozprávaných hodinách sme sa dohodli, že na naše ďalšie stretnutie privediem aj Blaisa, aby sa aj oni uzmierili a skamarátili.

,,No tak Blais, poďme už, máme tam byť o desať minút, nechcem aby tam Hermiona na nás čakala." Náhlil som kamaráta, ktorý sa pokúšal zaviazať si kravatu bez pomoci kúziel. Nakoniec ma prešla trpezlivosť a švihol som prútikom. Blais sa na mňa zamračil a vykročili sme smerom z klubovne. Do núdzovej miestnosti sme prišli tesne pred ôsmou hodinou. V miestnosti sme čakali sotva desať minút, keď prišla zadýchaná Hermiona.

,,Ahojte. Prepáčte, že meškám, no Harry chcel vedieť, kam sa chystám a keď som mu povedala, že do knižnice, tak chcel ísť so mnou. Musela som mu utiecť." usmiala sa a sadla si vedľa mňa na gauč. Potom svoje orieškovo hnedé oči netrpezlivo uprela na mňa. Chvíľu sme tam len tak sedeli a dívali sme sa jeden druhému do očí, no Blais si odkašľal a tým nás vrátil do reality. Hermione na líce vystúpil rumenec a sklopila oči.

,,Takže Hermiona, chcem aby to bolo oficiálne, toto je Blais Zabini, môj kamarát." tváril som sa vážne a žmurkol som na ňu, na čo sa ona začala chichotať a nastrčila Blaisovi ruku.

,,Ahoj Hermiona, rád ťa spoznávam.!" Povedal so smiechom Blais, pobozkal podávanú ruku a ja som sa začal smiať tiež. Najbližšiu hodinu sme strávili príjemným rozhovorom. Bol som prekvapený, ako si Hermiona s Blaisom rozumeli.

,,A Ginny išla na prázdniny domov?" opýtal sa odrazu Blais. Zabehol mi čaj, z ktorého som sa práve napil a začal som sa smiať ale našťastie som to zamaskoval kašľom.

,,Áno išla domov, na poslednú chvíľu sa dozvedela, že príde domov jej brat, ktorý pracuje v Rumunsku s drakmi. Ak budete chcieť, niekedy ju môžem pozvať na naše tajné stretnutie." Hermiona na Blaisa veľavýznamne žmurkla a on sa za to na mňa škaredo pozrel.

,,Pre Merlina! To už je toľko?" pozrel sa Blais na hodiny a zdvihol sa na odchod. V rýchlosti objal Hermionu, na čo zostala dosť prekvapená, potľapkal ma po pleci a pobral sa z miestnosti.

,,Čo si taká napätá Hermiona?" usmial som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.

,,Nič, len som nečakala, že sa niekedy budem objímať s Blaisom Zabinim. Myslím si, že Ginny bude žiarliť." povedala a šibalsky sa usmiala. Po ďalšej hodine rozprávania Hermiona unavene zazívala a to bol znak, že by sme sa mali rozlúčiť. Ale nejako sa do toho nikomu z nás nechcelo. Bolo mi s ňou až príliš dobre. Bol som prekvapený, ako dobre si rozumieme.

,,Draco, mala by som už ísť." povedala odrazu Hermiona a zadívala sa mi do očí. Chvíľu sme tam len tak sedeli a ja som sa strácal v jej krásnych orieškovo hnedých očiach. Na zlomok sekundy mi zrak padol na jej krásne, plné pery. Jednou rukou som jej odhrnul vlasy z čela a druhou rukou som vyhľadal tú jej. Hermiona zatajila dych ale neodtiahla sa. Pomaly sme sa k sebe začali približovať, až nás delilo len zopár centimetrov. Oblizol som si spodnú peru a videl som, že Hermione do líc vystúpil rumenec. Bola taká krásna, nikdy som si to nevšimol. Keby som nebol povrchný hlupák, možno by som si to bol všimol už dávno. Dávno pred tým, ako som ju začal urážať. Posledný krát mi zrak skĺzol na jej pery. Už som to nevydržal. Pritiahol som si ju ešte bližšie a keď neprotestovala, dal som jej malý nežný bozk na pery.

[ » na začiatok « ]