Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Dudley Dursley, Charity Dixonová, Jimmy Dursley, Petunia a Vernon Dursleyovci, Harry Potter
Stručný dej: Dudley Dursley vyrástol, dospel a svoj život má pevne v rukách. Aspoň si to myslí – no osud si preňho pripravil zopár väčších-menších prekvapení.
Literárna forma: próza
Žáner: komédia
Tak, posledná kapitola z tejto „trilógie“. :D Zistila som (opäť), že asi naozaj neviem písať komédie, nabralo to trochu vážnejší smer, ale snáď nevadí. :D
---
Snažil sa dýchať zhlboka, aj keď to vôbec nebolo jednoduché. Pohrdlivo si premeriaval podivne oblečené osoby, ktoré obchádzali, a vyhýbal sa ich očiam. Čarodejníci a ich „móda“, to bolo čosi príšerné – a Dudley stále odmietal naplno uveriť, že jeho syn patrí k nim.
Samotný Jimmy sa nadšene rozhliadal a ukazoval mu na rôznych ľudí, ktorí ho zaujali, no Dudley ho zakaždým napomenul, aby sa správal slušne. Teraz mu však očividne nemohol pokaziť náladu. Ako každé jedenásťročné dieťa, aj Jimmy chcel byť výnimočný a zažívať neopísateľné dobrodružstvá. Preto ho správa, že má výnimočné schopnosti, ktoré treba rozvíjať, úplne nadchla a Rokfortu sa nemohol dočkať.
Len čo zbadal Harryho, ktorý sa lúčil so svojimi synmi, Jimmy sa rozbehol k nim, aby ich pozdravil. Počas leta sa spoznali a spriatelili, čo prinútilo Dudleyho rodičov, aby sa vyhýbali návštevám obydlia svojho jediného syna. Ako Dudley postupom času zistil, tento dôsledok ho ktovieako netrápil. Niežeby sa z neho a Harryho stali priatelia, ale bol rád, že Jimmy nebude v Rokforte sám – starší bratranci z druhého kolena, síce s podivnými menami James Sirius a Albus Severus, mu snáď budú oporou. (Dudley sa radšej nezamýšľal nad tým, aká „náhoda“ chcela, aby sa ich synovia volali rovnako – James.)
Charity stískala Dudleyho rameno priam bolestivým spôsobom, ale nebránil sa. „Čo s ním bude, Dudley?“ spýtala sa ustarostene. „Čo tam s ním len bude...“
„Či chceme, či nie, patrí tam.“
„Možno som zlá matka, ale nechcem oňho prísť.“
„To ani ja. No čo viac môžeme urobiť ako to, že budeme stáť pri ňom?“
V tomto mal Harry Potter rozhodne pravdu. Dudley bol otec a musel sa za svojho syna postaviť – a uprednostnil ho aj pred vlastnými rodičmi. Vlastne až o tak veľa neprišiel, Jimmyho šťastie bolo omnoho dôležitejšie než zachovávať dekórum v rodine.
Charity vzdychla. „Nikdy by som si nebola pomyslela, že niečo takéto zvládneš s takým pokojom.“
„To ani ja,“ priznal, „ale mal som roky, aby som sa s tým pomaly vyrovnal.“
„Zato ja som mala sotva pár mesiacov,“ pozrela naňho vyčítavo.
„A uverila by si mi predtým?“ nadvihol obočie. „Stále si robila z Jimmyho iluzionistu.“
Pokrútila hlavou. „Neviem, ako to bez neho zvládnem.“
„A čo mám vravieť ja? Niekedy nás len jeho prítomnosť dokázala zastaviť v hádke.“
Chvíľu mlčala a zrazu zastala neďaleko šarlátovočerveného vlaku, ktorému sa už parilo z lokomotívy. Pomaly sa obrátila k Dudleymu. „Vieš, že keď si mi povedal pravdu o Jimmym, pôvodne som si myslela, že sa chceš rozviesť?“
„Čo?“ Na tvári sa mu mihlo úprimné prekvapenie. „Prečo by som chcel niečo také?“
„Ja neviem,“ mykla plecami. „Nie sme k sebe najmilší.“
Dudley pokrútil hlavou. „To neznamená, že chcem rozvod.“
„Dúfala som, že nie. Mám ťa rada.“
„Niekedy mi lezie na nervy, ako mi pripomínaš mamu. No potom si zas úplne iná než ona,“ pousmial sa a chytil ju okolo pása, „provokuješ ju a vychutnávaš si to. Presne takúto ťa mám rád ja.“
Na perách sa jej zavlnil úsmev, keď do nej zozadu narazil Jimmy. „Fuj, čo to tu predvádzate? Chcete ma znemožniť v prvý deň?“
Pozreli naňho a obaja sa nevdojak rozosmiali. Charity odstúpila od manžela a položila synovi ruku na plece. „Dávaj si na seba pozor, Jimmy. A správaj sa slušne.“
„Neboj sa,“ prekrútil očami.
Dudley sa naňho zahľadel a chvíľu dumal, aké rady do života by mu mal teraz dať. Nepripravil si rozlúčkovú reč a nechcel ho poučovať; na vyjadrovanie citov tiež veľmi nebol... „Dudley,“ pozdravil ho Harry, ktorý sa zjavil za Jimmym. „Charity.“
„Harry,“ obaja mu kývli a pozreli na jeho synov. Ryšavá dcérka ostala pri svojej ryšavej matke, spolu sa držali za ruky obďaleč.
„Poď, Jim,“ potiahli ho a on sa bez rozlúčky ponáhľal do vlaku.
Dudley len naprázdno otvoril ústa a zdvihol ruku, no vzápätí mu klesla vedľa tela.
„Spravili ste dobre,“ uistil ich Harry s miernym úsmevom.
„A toto tu... celé toto divadlo...“ Dudley sa poobzeral okolo seba a neisto pozrel na bratranca, „bude to postupne ľahšie?“
„Ani o piaď,“ zavrtel hlavou Harry a uškrnul sa na synov, ktorí mu zamávali z okna. „No oni sú šťastní. Nie je ľahké vidieť ich vylietať z hniezda – ale musia to urobiť. Pre seba samých.“
Povzdychol si a uprel zrak do najbližšieho vozňa, aby našiel Jimmyho. Usadil sa s Albusom Severusom a Jamesom Siriusom v jednom z kupé a kývol rodičom z okna.
„A okrem toho, aj keď ty si to nikdy nezažil, čaká ho tam veľa úžasných vecí, to mi môžeš veriť.“
„Snažil si sa nás o tom presvedčiť celé leto,“ podotkla Charity a oprela sa o Dudleyho, načo ju podvedome objal okolo pása.
„Ja mu verím. Veď koho by nezaujímali čarovné odvary, čo vybuchujú, zvieratá s horiacimi chvostami, draci či paličky, s ktorými vieš robiť divy?“
Harry si ho premeral a zasmial sa. „Keby si túto vetu vyriekol pred dvadsiatimi rokmi, bol by to čistý výsmech.“
„Bol,“ prisvedčil. „No teraz, keď to čaká Jimmyho...“ nedopovedal, prehlušil ho vlak, ktorý sa pomaly začal hýbať. Jimmy im kýval čoraz rýchlejšie a po chvíľke vstal, nalepil sa na okno a s úsmevom im veselo mával, až sa zmenil na fliačik v diaľke. A postupne sa naň premenil celý šarlátový vlak, ktorý ho viezol tak veľmi ďaleko, za novým životom.
Dudley mlčal a aj s Harrym sa rozlúčil iba pohľadom a kývnutím hlavy. „Poďme, hm?“ navrhla napokon Charity a spolu vykročili domov. Dudley sa ešte raz obzrel na koľaje a vtedy si to uvedomil: veď on Harrymu istým spôsobom celý život jeho výnimočnosť závidel. Nepohŕdal ňou tak ako jeho rodičia. A preto nemohol pohŕdať ani svojím synom – skôr naopak. Vlastne bol naňho už teraz hrdý.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...