Kapitola:
Pridaná: 26.2.2018, 12:21:05
Čítaná: 5025×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Superhrdinovia
Stručný dej: Súťažiaci mali toto kolo za úlohu napísať poviedku vo forme listu na tému Mama, otec, som superhrdina!

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Na rozlúčku 2 » Mama, otec, som superhrdina 3 » S láskou, Wade 4 » Mama, otec, som superhrdina

Ja viem, že je trocha neskoro. Ale rovnako aj viem to, že by sa nič nezmenilo.

Nie som si úplne istý, prečo Vám to vlastne všetko píšem - Pepper vravela, že to pomôže. To je jedno. Viem, že by sa nič nezmenilo.

Vždy som dostal, čo som chcel, no nikdy som nedostal to, čo som skutočne potreboval - čas. Váš čas, ktorý ste tak urputne venovali tomu, aby som mal dobrú budúcnosť. Váš čas, ktorý ste tak urputne trávili budovaním svetlejšieho zajtrajška, alebo ste si to aspoň mysleli. Je pochopiteľné, že ste túto snahu považovali za lásku. Po všetkom, čo sme pre teba urobili... Čo som sa ja napočúval tejto vety. No keď sa na všetko pozriem spätne, bolo to všetko vlastne pre mňa? Viedlo to všetko, k tomu, čím som sa stal? To je jedno. Viem, že by sa nič nezmenilo.

Pokračujem v tom, čo ste začali - to je predsa to, čo ste vždy chceli. Áno, to ste chceli. Zmeniť svet. A svet sa zmenil, bez Vás. Pretože svet zmenia len tí, ktorí ho skúsia na vlastnej koži. Nestačí sedieť v pracovni, v dielni, v kancelárií, v triede, nie. Treba ísť tam von, treba vziať veci do vlastných rúk a nenechávať všetko na hrdinov. Bol som ako vy. Hľadel som na svet zo svojej slonovinovej veže, mysliac si, že ho robím lepším. No jediný svet, ktorý som robil lepším, bol ten môj. Autá, lietadla, dovolenky, domy, ženy... To všetko som mal. Ale až keď som o všetko prišiel, aj keď nie na dlho, až vtedy som videl, čo sa deje tam vonku. Videl som to, čo vy nie, aspoň nie ku koncu. Ale to je jedno. Viem, že by sa nič nezmenilo.

Napriek všetkému, vždy som Vás obdivoval. Ako malý som počúval otcove príbehy z vojny a nemohol som sa cítiť pyšnejšie - môj otec je vojnový hrdina! Možno nie pre svet, ale pre mňa si hrdinom bol. Nikdy som však nechcel byť ako ty. Prečo? Pretože tým by som si ťa nezískal. Namiesto toho som chcel byť Stevenom Rogersom, slávnym Kapitánom Amerika, ktorý pomohol vyhrať vojnu a obetoval svoj život pre záchranu sveta. Pre teba bol vždy hrdinom on. Bude to znieť neuveriteľne, ale dostalo sa mi tej cti a stretol som sa s ním aj ja. Dokonca som s ním bojoval, bok po boku sme zachránili svet - niekoľkokrát. A keď už spomínam Kapitána Ameriku, možno by som mal spomenúť aj jeho najlepšieho priateľa, Buckyho Barnesa. Poprípade Zimného Vojaka, ale to predbieham Vašu dobu. Ten taktiež zmenil svet, a nie raz. Dokonca sa mu podarilo zmeniť aj ten môj, i keď o tom vtedy nevedel. Ako? Vzal z neho dvoch najdôležitejších ľudí. Dvoch ľudí, ktorých som miloval najviac zo všetkých. Nie vždy to tak vyzeralo, ja viem. Ale to je jedno. Viem, že by sa nič nezmenilo.

Latka bola nastavená vysoko a síce ste tomu nikdy neverili, ja som ju prekročil. A neplánujem tam zastaviť. Svet sa mení a ja sa mením spolu s ním.

Mama, otec, som superhrdina.

Navždy Váš

Anthony Edward Stark

Alebo ako ma teraz pozná svet,

Iron Man

Hodnotenie poroty:

cuca

Téma – 8

Zadanie – 10

Jazyk – 8

Celkový dojem – 8

Mentor – 8

SPOLU: 42

Pekné. Silné. Pekné. Dá sa na to pozrieť z dvoch uhlov pohľadu. Na strane jednej je ten Tony, ktorého v podstate poznáme. Ten Tony, ktorý by asi nenapísal niečo takéto. Chýba tam „on“. Chýba tam nejaký ten jeho charakter, nejaká tá jeho črta, niečo... viac. Ale na strane druhej, jasné, my nepoznáme Tonyho citlivú stránku. A nech už je muž akýkoľvek, keď sa rozhodol napísať svojim mŕtvym rodičom list, tak asi bol opustený, asi ho to bolelo. Asi proste potreboval tie veci dostať zo seba von a aj keď vedel, že je neskoro, že jeho rodičia sú mŕtvi, jednoducho im „napísal“. Veď aj tak by sa pravdepodobne nič nezmenilo. Joj, mám ja rada takúto melodrámu. Viem si Tonyho predstaviť... a aj keď to nie je ten Iron Man, ten mocný, vtipný a drsný... je to jednoducho Tony, muž, ktorému zomreli milovaní rodičia. Pekné... :)

Marrko Riccoli

Po gramatickej stránke vynikajúce. Tonyho vyznanie je do určitej miery veľmi zaujímavým počinom. Vôbec tam nespomína svoje schopnosti, nevystatuje sa (teda aspoň nie na takej úrovni, ako si ho ja predstavujem), žiadne narážky, nič. Akoby to ani nebol Stark. Je to čisto len list svojim rodičom, list, v ktorom priznáva, ako ich obdivuje. To ma na tom asi najviac šokovalo. :) Vážne veľmi pekne napísané.

R.i.x

Téma – 10

Zadanie – 10

Jazyk – 9

Celkový dojem – 9

SPOLU: 38

Dúfal som, že niekto využije túto postavu a postaví sa k zadaniu tak, ako si to urobil ty. Všetci vieme, kto je Tony a všetci vieme, že jeho rodičia sú mŕtvi. Išlo len o nájdenie tých správnych slov, ktoré usporiadaš od úvodu až po záver. A tebe sa to podarilo skvele. Je to plné úprimných emócií, rešpektu a lásky. Je to list o ceste, na ktorej sa Tony stal superhrdinom, nie o aktuálnych hrdinských počinoch muža v železnom obleku. Skutočne krásne. Jeden bod ti strhávam za to, že si odflákal nadpis svojej poviedky.

[ » na začiatok « ]