|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




nataly5

Stále ťa nenávidím

1. kapitola: Bez zľutovania


Aiuto! - Pomoc!

Merda! - Do čerta!


---------------------------


„…Povedz mi, vieš, prečo si uspel?“ opýtal sa starší sivovlasý muž druhého, o dosť mladšieho muža, stojaceho pred ním. Starší mal na sebe krvavo červený plášť, ktorý mu čiastočne zahaľoval odev pod ním a hnedé kožené topánky. Naproti nemu bol mladší odetý v tradičnom bielom assassínskom odeve a čiernych kožených topánkach. Na hlave mal kapucňu, takže mu nebolo poriadne vidieť do tváre.

Ticho. Ohlušujúce ticho sa nieslo celým nádvorím.

„Uspel si, pretože si poslúchol rozkazy,“ pokračoval starší. „Keby si ich poslúchol aj v Šalamúnovom chráme, mohli sme sa celej tej veci vyhnúť.“

„Urobil som, čo ste chcel,“ povedal mladší opatrne.

„Nie!“ vyštekol starší a oči mu zahoreli. „Urobil si, čo si chcel ty. Malik mi rozprával o tvojej arogancií. O tom, ako si nedbal na naše zákony.“

Strážcovia, ktorý stáli po mladšieho boku, k nemu pristúpili bližšie a vzali ho za paže. Mladší sa napol a zaprel, no nebojoval s nimi.

„Čo to robíte?“ opýtal sa obozretne.

Starší výrazne sčervenal. „Existujú pravidlá. Nie sme nič, keď nedodržujeme Zákon assassínov. Jedná sa o tri jednoduché zásady, na ktoré si očividne zabudol. Pripomeniem ti ich. Za prvé a predovšetkým: nedotkni sa čepeľou…“

„…nevinného,“ dokončil mladší zaňho. Bol viac uvoľnenejší, než predtým. „Ja viem.“

Starší ušetril mladšiemu zaucho. Plesknutie sa rozľahlo celým nádvorím ako prasknutie biča.

„Drž jazyk za zubami, pokiaľ ti nedovolím rozprávať,“ zrúkol starší. „Pokiaľ túto zásadu tak dobre poznáš, prečo si zabil starca v chráme? Bol nevinný. Nemusel zomrieť.“

Mladší mlčal.

„Tvoja drzosť nepozná medze,“ kričal starší. Ramená sa mu zdvíhali a klesali, ako sa snažil ovládnuť hnev. „Druhá zásada nám dáva silu,“ pokračoval. „Ukry sa všetkým na očiach. Splyň s davom, nechaj sa maskovať ľuďmi. Pamätáš? Pretože, pokiaľ som dobre počul, odhalil si sa, upútal si pozornosť, než si zasadil ranu.“

„Tretia a posledná zásada,“ pokračoval starší, „najhoršia z tvojich zrád: nikdy nekompromituj bratstvo. Jej význam by mal byť jasný. Tvoje činy nám nikdy nesmú ublížiť – priamo ani nepriamo. A aj tak nás tvoje sebecké správanie pod Jeruzalemom všetkých ohrozilo. A čo horšie, priviedol si nepriateľov rovno k nám. Máš na svedomí tých, ktorý zomreli.“

Mladší sa nedokázal na staršieho pozrieť. Hlavu mal otočenú do strany a tvár po facke mal ešte stále červenú. Keď ale započul, ako starší tasil dýku, konečne sa naňho pozrel.

„Je mi to ľúto. Naozaj,“ povedal starší. „Ale nemôžem strpieť zradcu.“

Mladší vytrieštil oči a zadíval sa na dýku v staršieho ruke. „Nie som zradca,“ dostal zo seba.

„Tvoje činy hovoria niečo iného. A preto nemám na výber.“ Starší sa ohnal dýkou. „Mier s tebou,“ povedal a vrazil ju mladšiemu do brucha.


Bolestne zvrieskla a otvorila oči. Sťažka dýchala. Srdce jej narážalo do hrude ako splašené a na čele sa jej leskli kvapôčky potu. Okamžite sa posadila a zmätene sa okolo seba porozhliadla. Uľavilo sa jej, keď videla, že je spolu s Thomasom na záhrade za palácom. Bol jasný slnečný deň, preto sa obaja rozhodli ho stráviť leňošením na čerstvo pokosenej záhrade Larinho domu.

„Znovu si mala ten sen?“ opýtal sa hnedovlasý chlapec vedľa nej. Vystrašene pozrela na Thomasa, akoby aj on mal byť iba sen.

Thomas, syn Edwarda a Dalie, bol o štyri roky starší než Lara. Neposedné hnedé vlasy zdedil po otcovi, zatiaľ čo šibalsky zelené oči po mame. Bol assassín, rovnako ako Lara, čo dokazovala jeho mierne vyšportovaná postava.

Thomas bol Larin jediný kamarát. Bol spoločenskejší typ a s každým sa dokázal rýchlo skamarátiť. No Lara taká nebola. Mala radšej samotu, chvíle, keď je sama a môže v pokoji premýšľať. Vo veľkej spoločnosti sa nikdy necítila dobre, vždy ju z toho dokázala rozbolieť hlava.

„Už je to mesiac,“ prehovorila a odhrnula si čierne vlasy, ktoré sa jej prilepili na čelo. Potichu zívla a ponaťahovala sa. Spozornela, keď si uvedomila, že ju Thomas uprene pozoruje. Pohľad mu opätovala.

„Mala by si to niekomu povedať,“ poznamenal ustaraným hlasom. Lara vedela, že Thomas má o ňu starosť a nezazlievala mu to. Ale niekedy ju svojou prehnanou starostlivosťou dokázal naštvať. Už od malička bola samostatná, snažila sa nespoliehať na rodičov ani na nikoho iného. Ujo Alex jej vždy tvrdil, že je presne ako mama.

„A čo by sa tým vyriešilo? Aj keby som to niekomu povedala, nikto by nič nevyriešil. Navyše, mám pocit, že to nie je len tak obyčajný sen.“

„A čo iného by to mohlo byť?“

„Spomienka.“

Po tom slove sa medzi nimi rozhostilo ticho. Obaja boli ponorený do svojich myšlienok. Ticho nakoniec preťal Thomasov hlas:

„Ak je to spomienka, tak ako vravíš…“ uvažoval nahlas. „…tak potom koho spomienka to je? Vravela si, že nepoznáš ani jedného s tých mužov, dokonca ani nevieš, o čom to vlastne hovorili, nie?“

Prikývla. „Ale ten muž v assassínskom odeve… čím viac ten sen vidím, tým viac mi pripadá povedomí.“ Zamračila sa. „Akoby som ho už niekde videla, ale nedokážem si spomenúť, kde.“

„Možno…“

„THOMAS!!“ prerušil ho hlas blonďavého dievčaťa, ktoré mierilo k nim. Na sebe mala rúžové šaty pretkané jemnými striebornými nitkami. Dievčina na prvý pohľad pôsobila dôležito a namyslene, čo aj v skutočnosti bola.

Obaja sa na ňu pozreli. Thomas pri pohľade na ňu sčervenal, zatiaľ, čo Lara len pretočila očami a odvrátila od nej zrak, aby sa náhodou nezačala smiať na tom, ako sa dievčina k nim snaží dostať na niekoľko centimetrových opätkoch.

„May,“ usmial sa Thomas. V tej chvíli pôsobil ako zamilovaný školáčik, ktorý vidí prichádzať svoju veľkú „životnú“ lásku.

„Thom, už som si myslela, že ťa nenájdem,“ zašvitorila blondína a štebotavo sa zachichotala. Laru si vonkoncom nevšímala, tvárila sa, že tam vôbec nie je. Vtesnala sa medzi nich, načo nezabudla do Lary poriadne drgnúť lakťom. Lara mala sto chutí jej skrytú čepeľ, ktorú mala schovanú pod rukávom šiat, vraziť do hlavy, no ovládala sa.

May bola dcéra zemepána, ktorý sa prisťahoval do Podhory kvôli obchodom. Už od prvého stretnutia sa May a Lara nenávideli. Nielenže jej May neustále majetnícky kradla Thomasa, keď mali viesť (alebo keď viedli) dôležitú debatu, ale vždy ju svojimi komentármi dokázala naštvať do nepríčetnosti.

„Vravel som ti…“ chcel protestovať, lenže May mu pritisla prst, v bielej hodvábnej rukavičke, na ústa.

„Nie, nie, Thom,“ pokrútila hlavou a potichu sa zachichotala. „Už žiadne výhovorky.“ Zrazu nahodila žalostný výraz, akoby jej práve v rukách umrelo šteňa. „Som z teba smutná,“ smrkla. „Vôbec sa mi nevenuješ.“

Lara sa div že nerozosmiala na plné hrdlo. Dobre vedela, že to May len hrá. No Thomas jej to vždy zožral i s navijakom, začo mala niekedy nesmiernu chuť mu jednu vraziť.

„May, prepáč,“ Thomas chytil jej ruku do svojej a pobozkal ju. May sa znovu zachichotala. „Len Lara mala nejaký neodkladný problém.“ Pozrel na Laru a kývol hlavou jej smerom.

Akoby si až teraz May uvedomila, že Lara tam po celý čas sedí, vrhla na ňu znechutený pohľad. Lara jej ho rovnako opätovala.

„Prepáč, nevšimla som si ťa,“ poznamenala May priateľsky. V jej očiach však nebol ani náznak priateľstva. Len znechutenie a opovrhovanie.

„Rada by som povedala to isté,“ odvetila Lara a venovala May pobavený úškrn. „Lenže obrie monštrum v ružových šatoch si ide všimnúť aj na míle ďaleko.“

May výrazne zbledla od zlosti. Thomas, ktorý vycítil blížiacu sa hádku, rýchlo začal May ťahať za ruku s tým, že sa prejdú po okolitých lesoch, čo pre Laru bolo nepochopiteľné a začala uvažovať, či si Thomas všimol Mayních niekoľko centimetrových opätkov.

Keď odchádzali, všimla si okolo nich žiarivé aury. Tá Thomasova bola tmavomodrá, Mayna tmavo zlatá.


------------------


„Kde je Alex?“ spýtala sa Lou práve prichádzajúceho Mariana.

Mariano sa posadil do tmavočerveného kresla v Louinej pracovni a vyložil si nohy na konferenčný stolík pred ním. „Zostal doma s malou. Neverili by ste, aké je ťažké vychovávať batoľa.“

„Vedeli, mám už dospelú dcéru, ktorá je, mimochodom, tvoja neter,“ odvetil sarkasticky Alastair a pretočil nad Marianom očami. Posadil sa na pohovku vedľa Edwarda, ktorý zamyslene popíjal kávu.

„A ja mám už dospelého syna,“ pridal sa ku konverzácií Edward, pomaly upíjajúc z kávy.

„Mohli by ste toho nechať?!“ zrúkla na nich Lou, celá červená od hnevu.

„Si zase v tom?“ zavtipkoval Mariano. Lou naňho vrhla namosúrený pohľad, načo okamžite stíchol.

„Deje sa niečo, keď si akútne zvolala túto poradu?“ opýtal sa Edward a šálku s kávou položil na stolík vedľa pohovky.

„Áno, deje,“ prikývla Lou a oprela sa o stôl. „Pred pár dňami mi prišiel list z Florencie. Templári znovu povstali a idú po Prsteni.“

„To nie je možné,“ pokrútil hlavou Alastair. „Veď sme všetkých zabili a tí, ktorý ostali nažive, zomreli vo väzení.“

„To som si hovorila tiež. Lenže Florenciu začal okupovať nejaký Rodrigo Borgia. Mocný pápež a vodca templárského Rádu. Naverboval si okolo seba vojakov, z ktorých urobil nových templárov. A čo je najhoršie… vie, že sme to boli my, ktorý zabili predošlého vodcu. Preto sem, do Podhory, vyslal špeha.“

„Vieš, kto by to mohol byť?“ opýtal sa Mariano prekvapene.

Lou pokrútila hlavou. „Neviem, ale… už dlhšiu dobu nad tým premýšľam a myslím, že by to mohol byť De’Flare.“

Lare po tých slovách zarezonovalo v ušiach. Vedela, že je nevychované počúvať za dverami, no nemohla si pomôcť. Po matkiných slovách hneď vedela, o koho ide.

De’Flare.

May De’Flare.

Okamžite vedela, čo má robiť.


------------------


Tušila, že tá zlatá žiara okolo May, nebola len náhoda. Že to niečo muselo znamenať. Už od začiatku mala o nej zlú predtuchu, ktorá sa jej, po matkiných slovách, potvrdila. Nemohla už viac čakať. Musela to urobiť – okamžite.

Upravila si spony na kovovej rukavici a napravila si skrytú čepeľ. Trhla rukou. Čepeľ vystrelila a v slabom svetle lampičky sa zaleskla, pripravená zabíjať. Znovu trhla rukou, čím čepeľ skryla.

Vsúkala sa do čierneho kabátu a na hlavu si nasadila kapucňu. Naposledy sa obzrela v zrkadle. Usmiala sa. Toto bola ona. Jej skutočné ja.

Za opasok si zastrčila niekoľko dýk pre prípad núdze a rovný meč, ktorý používala najradšej. Naposledy sa poobzerala po izbe, či na niečo nezabudla, kým preliezla balkónovú rímsu a vydala sa do chladnej noci.


----


Dom Mayinho otca bol jeden z tých veľkých domov, ktoré boli v Podhore postavené. Okolie vždy strážili niekoľký vojaci, rovnako tak aj bránu. Lara ich zabíjať nechcela, vedela, že vojaci sú podriadený jej rodičom. Dobre vedela, že pre ňu nie sú nepriatelia, čo značila aj tmavomodrá žiara okolo nich, ktorá sa prelínala s červenou.

Sedela na konári veľkého stromu neďaleko od domu a rozhliadala sa navôkol seba. Mala veľmi dobrý zrak, čo sa jej vždy vyplatilo. Na chvíľu zatvorila oči. Sústreď sa, sústreď sa, hovorila si v duchu. Keď ich otvorila, pohľad namierila na dom. Okamžite videla a počula, čo sa v dome deje.

„Pane, prišiel Vám list od pána Borgiu,“ povedala jedna zo slúžok a podala statnému čiernovlasému mužovi bielu obálku. Muž si ju bez slova prevzal a slúžka odišla.

O niekoľko izieb ďalej si May pospevovala nejakú melódiu, ktorú počula len ona, zatiaľ, čo si prečesávala svoje blond vlasy. Pravdepodobne sa chystala ísť spať, čo sa Lare potvrdilo o pár sekúnd neskôr.

Zo stromu zoskočila na červenú strechu domu. Dávala si pozor, aby ju nijaký zo strážnikov nevidel. Ak by ju uvideli, hneď by ju na mieste zabili.

Počkala si, kým strážnici neprejdú z jej dosahu. Potichu, ale zároveň rýchlo skĺzla na balkónik Mayinej izby. Mala šťastie, že si May nechávala na noc otvorené dvere. Ticho ako myška vkĺzla dnu a trhla ľavou rukou. V miernom podrepe sa dostala k May, ktorá pokojne driemala, nevnímajúc okolitý svet. Strhla sa a bojazlivo otvorila oči, až keď jej Lara pravú ruku pritisla na ústa, aby nekričala, zatiaľ, čo jej povolenú čepeľ na ľavej ruke, pritisla ku krku.

„Teraz už nie si taká hrdinka, že?“ zasmiala sa Lara potichu. May sa snažila niečo povedať, či kričať, no Larina ruka jej to nedovoľovala.

„Zahrávaš sa so všetkými, ale predovšetkým si zahrávaš s Thomasom.“ Lara si hneď po dopovedaní uvedomila, že vysloviť Thomasovo meno bola chyba. May okamžite vedela, o koho ide. Prekvapene na Laru vytrieštila oči.

„Prekvapená? Mala by si byť,“ uškrnula sa Lara. „Rovnako tak, ako som bola prekvapená ja, keď som zistila, že si jedna z templárov.“

May okamžite začala krútiť hlavou, akoby jej niečo chcela povedať, no Lara si toho nevšímala. Zaujato pokračovala ďalej:

„Assassíni odjakživa zabíjali templárov pre dobro ľudstva. Preto mi tvojej smrti nepríde ľúto. Nenávidela som ťa, rovnako ako si ty nenávidela mňa.“

Na malý okamih dala Lara svoju ruku dole z Mayiných úst, čo bola obrovská chyba. May toho využila a z celých síl zrevala: „Aiuto!!!“. Lara vedela, že je zle. Jediným trhnutím podrezala May hrdlo.

Nestihla utiecť, pretože sa dvere v mihu sekundy rozleteli a v nich stál mohutný čiernovlasý muž, v ruke zvierajúc dlhý zahnutý meč. Prvé, čo uvidel, bola jeho mŕtva dcéra ležiaca na posteli. Okamžite mu zrak padol na Laru stojacu vedľa postele. Lara len tak-tak stačila vytasiť meč z pošvy a zabrániť tak útoku mužovho meču.

„TY…ŠPINA!!!“ zvrieskol na ňu a znovu zaútočil.

„Ja nie som špina, to vy, templári!“ bránila sa Lara a zabránila ďalšiemu mužovmu útoku.

Muž očividne podľa hlasu vedel, koľká bije. S bojovým pokrikom znovu na Laru zaútočil. Sekali po sebe až dovtedy, kým sa Lare nepodarilo mu meč vyraziť z ruky. Veľmi dobre vedela, že proti nej nemá šancu – bola veľmi dobrou šermiarkou. Muž sa bolestne zosunul k zemi. Lara neváhala, muža nasilu dotlačila k stene a priložila mu meč ku krku.

„Čo má Borgia v pláne?“ opýtala sa, meč mu ku krku tlačiac viac a viac.

Muž sa chrapľavo zasmial. „Myslíš, že ti to poviem, dievča? Ty ani tvoji rodičia nikdy nezistíte práve plány Rodriga Borgiu.“

Lara mečom zatlačila tak hlboko dole, že mu skoro sťala hlavu. Muž chvíľu lapal po dychu, no onedlho vydýchol naposledy. Lara si pohŕdavo odfrkla. Zamierila preč z izby. Na chodbe sa takmer zrazila zo slúžkou, ktorá sa začala tlačiť k stene a so strachom v očiach hľadela na Laru. Lara len pretočila očami a rýchlym pohybom ju bez zľutovania zabila. Slúžkino nevládne telo sa zviezlo k zemi.

Lara sa o chvíľu ocitla v pracovni Mayinho otca. Hľadala list, ktorý mu Borgia poslal, no ani za mak ho nemohla nájsť. Až si nakoniec všimla dohorievajúci kus pergamenu v krbe.

Merda!“ zakliala.


[ » na začiatok « ]

« Prológ: Prológ 2. kap.: Vinný i nevinný »


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Krik ešte nedospelej Mandragory dokáže človeka omráčiť na niekoľko hodín.
CITÁTY
Moody, my nikdy netrestáme transfiguráciou! Na to vás profesor Dumbledore určite upozornil.

prof. Minerva McGonagallová
HP4: Ohnivá čaša
(kap. 13, str. 210)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018