Poviedka:
Pridaná: 24.9.2006, 20:31:43
Čítaná: 3203×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Bella, Albus Dumbledore, Harry Potter, Rubeus Hagrid, Voldemort
Stručný dej: Voldemort vraj nevie milovať, preto ho treba zabiť láskou. Ale čo ak milovať vie? A čo ak tá milovaná osoba práve učí OPČM na Rokforte? Poviedka obsahuje 4 kapitoly.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

1.kapitola-Sen

„Ešte raz vám ďakujem pán profesor Dumbledore.“ Povedala som. „Nemáte začo. A ak sme už pritom, hovorte mi Albus.“ ,,Dovidenia.“ „Dovidenia Bella.“

Kráčala som prázdnou uličkou v Rokville. Našťastie som dostala izbu. Poslednú. Začalo sa zvečerievať. Vzdychla som si. O týždeň začnem učiť a ešte nemám ani šajnu čo ich naučím. Odrazu som zbadala obchodík. ,,Čo?“ spýtala som sa v duchu. Samozrejme, že som prešla tri metly keďže som bola zamyslená. Vrátila som sa a vošla. Privítala ma Rosmerta, ktorá sa zo vzrušeným hlasom spýtala: ,,No? Ako ste dopadli?“ Usmiala som sa na ňu. ,,Zobrali ma.“ ,,To je skvelá novina! Poďme to osláviť. Tu máte, vypite to, je to teplé.“ núkala mi Ďatelinové pivo. Samozrejme že som si zobrala. ,,Ďakujem.“ ,,Určite že ste unavená veď ísť v tom vetre.“ „Máte pravdu.“ Položila som pohár na stôl. ,,Ale predtým si dám ešte teplú kúpeľ.“ „To je dobrý nápad.“ Kráčali sme spolu po schodíkoch. Keď som vchádzala dnu, Rosmerta povedala: ,,Kým sa okúpete, pripravím vám posteľ. A ešte raz vám blahoželám. Čo ešte vravel Dumbledore?“ „Spýtal sa ma, či nechcem bývať s nimi v hrade, ale povedala som, že sa nasťahujem až na začiatku školského roka. Prišla by som o šancu mať zadarmo Ďatelinové pivo.“ Keď som sa kúpala, čítala som si knižku. Potom som išla spať. Sníval sa mi hrozný sen spojený s nádherou a mojou minulosťou. Keď som sa spotená v noci zobudila, v hlave sa mi ozývali slová: ,,Ja sa vrátim...!

O týždeň som nastúpila na Rokfort. Prvú hodinu som mala hneď s Potterom a spol. Keď som kráčala chodbou, pridala sa ku mne MgGonagalová a povedala: „Teraz máš hodinu s Potterom však?“ „Áno.“ „Neboj sa. On je v pohode. A...Grangerová...“ „Kto?“ prerušila som ju. „To dievča, ktoré s ním sedí. Tak ona je moc šikovná, vie všetky odpovede na tvoje otázky a...hop to je tvoja trieda.“ „Aha. Tak čau.“ „Ahoj.“ Nervózne som vkročila do triedy. Hneď som uvidela Pottera. A to dievča, to bola zrejme Grangerová. „No.“ Jedno súvislé slovo viem zo seba vypotiť???!!! Po dvoch rokoch učenia?! To bude Potterom. „Sadnite si.“ „Potter sa začal rozprávať s červenovlasým chlapcom. „Potter! Weasley! O čom sa rozprávate?!“ vyskočili s lavice, no ja som si chytila hlavu a vzdychla som si. „Sadnite si.“ Vymenili si prekvapujúce pohľady. „Ste štvrtáci. A my si preberieme Neodpustiteľné kliatby. Aké poznáte?“ Neville zdvihol roztrasene ruku. Nečudovala som sa, keď jeho rodičov smrťožrúti umučili až sa pomiatli. „Cruciatus.“ nepočuteľne povedal, no vedela som, že to povedal. Každý si šepkal: ,,Počula si čo povedal?“ „Správne.“ Ešte?“ spýtala som sa. Niekto vykríkol: „Impedimenta!“ „Nekrič!“ žiaci sa zasmiali. Ešte aj ten chlapec, ktorý to vykríkol. I ja som sa zasmiala. „Prečítajte si kapitolu o Neodpustiteľných kliatbach.“ Sadla som si, no odrazu som vstala. Ešte niekomu trčala ruka vo vzduchu. Vedela som, čo sa chystá. A Potter si tam sedí a baví sa... Keď to chce. „A tretia?“ hlasným hlasom som sa spýtala. „Slečna Grangerová?“ „Avada Kedavra.“ Zašepkala a pozrela na Harryho. Bol to súcit? Určite. „Povedala som: „Pán Potter a slečna Grangerová. Po hodine pôjdete so mnou.“ Potter na mňa prekvapene pozrel, ale Grangerová na mňa žmurkla. A ja na ňu. Obľubujem si ju? Zrejme. „Čítajte kapitolu.“ Hodina išla ďalej ako po masle. Vtipkovala som s nimi a celkom som si ich obľúbila. Po hodine som kráčala po chodbe, keď som počula, že na mňa niekto kričí. Otočila som sa a videla som, že Potter a Grangerová bežia ku mne. Zastala som a počkala som na nich. Bez slova sme išli k zborovni. Nakukla som dnu - nik tam nebol. Povedala som: „Grangerová dovnútra. Vy počkajte tu a pripravte sa na...“ nevedela som čo povedať. „Na čo, pani učiteľka?“ spýtal sa ma. „Na nič.“ Povedala som a zavrela som mu dvere pred nosom. Veci som si dala na stôl a povedala som: „Iba to chcem povedať, aby ste to nevraveli Potterovi. Chcem mu to povedať ja.“ „Dobre. Myslela som si.“ Už odchádzala a ja som povedala: „Dajte si keks a...urobte referát prosím vá...prosím ťa.“ Naznačila som jej, že môže odísť. Sadla som si. A teraz Potter. Otvorili sa dvere, ale nebola som schopná pozrieť sa do jeho očí. Odrazu...hlava sa mi zatočila, mala som pocit, že o chvíľu mám zvracať, oči sa mi divne krútili...a vtedy som to začula. Podivný hlas vychádzajúci priamo zo mňa. „Ja sa vrátim...!“ „Nie, nie, nie, nie, NIE!“ hystericky som kričala. Spadla som zo stoličky, hlavu som si silno buchla o roh stola, no stále som bola pri vedomí...Vynárali sa mi strašné príhody z minulosti...Príťažlivý chlapec...Skala...Pád...Bozk... „NIE!“ znova som zvrieskla. Potter odbehol asi pre madam Pomfreovú a ja som sa na zemi zvíjala ako had.

2.kapitola-Priznanie

Mala som pravdu. Bežal pre madam Pomfreovú. Povedala, že nemôžem učiť, no ja som odmietla. Znova povedala, že nemôžem učiť a ona tomu zabráni, aj keď by musela zavolať trollov pred dvere. Začali sme sa hádať a nakoniec povedala: „Prečo chcete silou- mocou učiť?“ „Ne-.“ „Nepoviete?“ povrchne povedala. „Viete čo? Ja vám poviem prečo, a vy sa pokúsite pochopiť moju situáciu. Za-" „Začnime rodinou,“ nadšene povedala. „mám rada, keď ide všetko od začiatku. Čiže od rodiny.“ S očakávaním na mňa pozrela. „Nemám rodinu. Som sirota. Bývala som v sirotinci. A tam,“ vzdychla som si a pozrela som do okna. „som stretla najúžasnejšieho a zároveň najhoršieho človeka. Bol to chlapec a ja som sa do neho tajne zamilovala. Keď ma oslovil, skoro som odpadla. A vtedy...“ nedokázala som povedať to slovo. No z nenávisťou som pokračovala. „mi dal bozk a začali sme spolu chodiť. Vtedy sme spolu vystrájali a tak. Ale vždy sme zlé veci robili, akože zabili sme zajaca nejakého chlapca, lebo sa pohneval s chlapcom, naplašili sme dve deti a odvtedy boli čudné a tak...“ Pozrela som na ňu. Bola šokovaná. Pokračovala som: „Potom sme dostali list na Rokfort. Obidvaja sme šťastný, vykročili a hľadali rodinu, ale čím viac bol starší, tým menej som ho videla a nakoniec keď sme odišli ako hlavný prefekti zo školy mi dal bozk a povedal: „Ja sa vrátim...! A toto slovo ma máta v mojich snoch. Už o ňom čítam len v novinách. Jeho meno je,“ zhlboka som sa nadýchla a povedala“ „ Tom Marvolo Riddle.“ Keď sa na mňa nechápavo pozrela povedala som: „Lord Voldemort.“ Keď na mňa znova pozrela, videla že plačem. „A ja,“ pokračovala som hlbokým plačom. „Som Bellatrix stále neviem aká. „No toto!“ „Čo no toto?“ „No toto...všetko je neuveriteľné.“ „Ja viem. A viete, hovorí sa, že Dumbledore sa nikdy nemýli. Lenže on povedal, že Voldemorta môže zabiť Harry láskou lebo Tom nevie milovať. Lenže on vie, ja to viem, že vie, ja...“ stíchla som a odrazu som cítila, že som šťastná. Prečo? Lebo už viem, čo znamená ,,Ja sa vrátim...!“ !!!! Znamená to, že o týždeň sa vráti. Jupíííííííííííííííííííííííííííííííí!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Pretože som si uvedomila, že pri poslednom ,,záchvate,, som počula: „Ešte týždeň!“ radostným hlasom. Nevedela som sa dočkať. Madam Pomfreová povedala: „Vidím, že od svojho rozhodnutia neodstúpite, takže vám musím dovoliť učiť.“ Vyskočila som na nohy a bežala som preč. Vo dverách som sa ale otočila a povedala: „Ďakujem! A ... nepovedzte to nikomu prosím!“ „Počkajte! Počkajte!“ kričala za mnou Pomfreová, ale ja som si ju nevšímala a bežala ďalej. Od radosti som si začala spievať (zapchajte si uši) a začala som od radosti i lietať! Preboha, viete si predstaviť, že ja som si len tam spievala a keď som sa pozrela na nohy, bola som meter od zeme! Vykríkla som a vtedy som spadla na môj zadok. “Chvalabohu že mám veľký zadok.” Povedala som si pre seba. “Nemáte.” ozval sa za mnou mrazivý hlas. Otočila som sa a tam stál Snape. ,,Ďakujem.” Povedala som a vstala. ,,Dajte si pozor, ukrývate v sebe veľa mocí a to vás môže i zničiť.” Povedal a odišiel. Ja som len tak stála a potom som išla na dvor. Sadla som si k jazeru a rozmýšľala, čo to znamená. Snape je starý mizerák, ale občas (I keď náhodou) povie niečo, čo má zmysel a zároveň nemá zmysel. Aspoň tak to hovorí Dumbledore.

3.kapitola – návrat

Zvečerievalo sa. Nemalo zmysel trčať vonku a čakať na jeho návrat, veď to bude až na budúci týždeň. No, musím to povedať Dumbledorovi. A tak som vykročila k hrade a o chvíľu som zbadala Hagrida. Usmial sa na mňa a opýtal sa: „Idete dnu?“ „Hm za Dumbledorom. A tykajte mi prosím vás.“ „Aj vy mne. Ozaj, Harry mi rozprával, že si odpadla. Šak len žartoval?“ opatrne sa ma spýtal. „Je to pravda.“ ledabolo som prikývla. „Ale nevypadáte na to.“ uškrnul sa. „No a čo!“ napodobnila som malé decko. Hagrid sa zasmial. „Ja idem tadeto,“ povedal a ukázal za seba. „ty ideš asi hentadial, že?“ „Áno.“ povedala som. „Tak ahoj.“ povedal. „Čau.“ povedala som. Keď Hagrid odišiel, ubezpečila som sa, že na chodbe nikto nieje a rozbehla som sa. Zakrátko som znova lietala. Bol to úúúúúúúúúúúúúúúúžasný pocit. Lietala som po chodbe, kde boli okná bez skla a ja som tam kľučkovala ako blázon. Nakoniec som došla k Dumbledorovi. Povedala som mu všetko. Zatváril sa vážne a povedal: „Ale nikomu inému toto nepovedzte. Môžete odísť.“ „Počkajte, nechcem ani aby niekto pomocou oklumencie zistil, čo som vám povedala.“ Vykročila som k nemu a on doniesol mysľomisu. Vložila som do nej moje spomienky a odišla. Na druhý deň bola druhá hodina s Potterom. Nevedela som, čo budeme preberať, no nakoniec ma to napadlo. Potter sa na mňa usmial a ja tiež. Ale na celú triedu. Učila som ich, ako sa majú obraňovať, keďže príde Tom. Ten týždeň sa vliekol tak pomaly ako nikdy. Ale už som nedostávala ,,záchvaty“ takže to bolo dobre. Keď konečne prešiel týždeň, naradostená som vybehla s hradu. Celkom som zabudla že mám hodinu. Lenže som zas dostala záchvat. Odpadla som a tentoraz som počula: „Počkaj trošku niečo mi zabránilo cestu.“ určite ide niekoho zabiť. Keďže nikto nebol vonku, iba v hrade, som nešla za Pomfreovou, ale zostala som vonku a rozmýšľala, čo sa stane, ak príde, čo spraví, napadne hrad, príde za mnou, zabije ma, zabije Pottera, zabije Dumbledora,...................?Možností je veľa a on je schopný to urobiť. Desím sa myšlienky, že by ma zabil. Schúlená som pri jazere zaspala. V noci ma zobudil podozrivý šum. Obzrela som sa. Nikoho som nevidela, no myslela som si, že je to Potter, Weasley a Grangerová. Myslela som si, že idú k Hagridovi, takže som rýchlo bežala, aby som bola uňho prvá. Dobehla som presne. Počula som, že Harry, Hermiona a Ron zastali. Zaklopala som. Chvílu som počkala, až potom mi otvoril. ,,Ahoj." prekvapene povedal. ,,Čau." povedala som. Naklonila som sa k nemu a pošepkala: ,,Máš návštevu." mykla som hlavou smerom k Potterovi. Hagrid sa usmial a povedal: ,,Poď dnu." Potom sa pozrel k Harrymu a povedal: ,, Môže ísť ku mne každý!" takže si Potter strhol plášť a spolu s ostatnými bežali k Hagridovi. Od tej noci som ich začala volať krstnými menami a túlala som sa s nimi po zakázanom lese. Aj cez OPČM sme chodievali do lesa precvičovať zaklínadlá. Raz, keď som bola na čaji u Hagrida, som zas dostala záchvat. Už je to u mňa na dennom rozvrhu. Lenže som počula: ,,Už len deň!" S radosťou som sa zdvihla zo zeme a povedala som: Ja musím padať. Ciao!" a odišla som. Ešte sa ma stihol spýtať: Ty vieš po španielsky?" ,,Sí!" Odbehla som do svojej pracovne. ,,Teraz by som fakt potrebovala PC." pomyslela som si. Odrazu ma napadla myšlienka, že by som sa premiestnila do Londýna a skočila by som do Internet caffé. No potom som na ten nápad zabudla. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem spať. Čím rýchlejšie sa zobudím, tým kratšie musím trvať. Hneď po konci OPČM som sa ponáhľala do Zakázaného lesa, lebo ma tam ťahalo. Mala som malé problémy s Hagridom ale prežila som. Asi hodinu som čakala, keď som začula šušťanie plášťa. Obzrela som sa a tam...stál ON!!!!!!!!!!!!

4.kapitola - ON!!!!

,,A- ahoj." povedala som vzrušene. Tom sa na mňa pozrel tými svojimi očami a ja som vyhŕkla:

,,Ako to, že máš túto podobu?"

,,Elixír."

,,Aký?"

,,Divný."

,,Dobrý?"

,,Nechutí."

,,Ideš ma zabiť?"

,,Nie."

,,Dumbledora?"

,,Nie."

,,Harryho?"

,,Nie."

,,Do **** tak koho?"

,,Poď sem."

,,Počkaj...si spomienka?"

,,Nie."

,,Si ten minulý alebo ten zlý To...Voldemort?"

,,Minulý."

,,Poď sem."

,,Prečo?"

,,Bella..."

,,Čo je?"

,,Zabijem ťa..."

,,Čím?"

,,Na teba stačí ruka."

,,Myslíš? Už som sa oveľa zlepšila, učím predmet Obranu Proti Čiernej Mágii, Dumbledore ti nechcel dať vtedy to miesto, však? A ešte viem aj to, že..."

,,BELLA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"

Rozosmiala som sa a rozbehla som sa k nemu. Skočila som mu do náruče a on povedal: ,,Kebyže ešte niečo povieš ďalej, tak by som ťa už naozaj zabil." ,,Ha-ha." ,,Kde...kde je Dumbledore?" ,Ahá! Tak predsa ho ideš zabiť." ,,Nie len sa pýtam." ,Jaj a teraz...

........................................

Pokračovanie nabudúce! (možno)

[ » na začiatok « ]