Poviedka:
Pridaná: 11.2.2018, 18:45:06
Čítaná: 1954×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Narcissa, Draco, Harry
Stručný dej: Malfoyovci na súde...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Poviedka, ktorú som mal rozpísanú už dávnejšie. Momentálne čítam HP knihy od začiatku a to vo mne vyvolalo chuť niečo napísať, tak som sa rozhodol to zverejniť, hoci to nie je nič dychberúce. :)

****************************************************

Narcissa Malfoyová ležala na posteli vo svojej cele a zhlboka dýchala. Oči mala zavreté, no nespala. Bolo na nej vidieť, že v cele strávila už pár dní, pretože bola neupravená, schudnutá a na sebe mala špinavý habit. Odkedy bola na tomto mieste, spala len pár hodín denne. Vlastne spala len vtedy, keď ju premohlo jej vlastné telo, inak sa úpenlivo snažila ostať bdelá. A po celý ten čas, keď sa jej darilo nespať, úpenlivo premýšľala. Nad sebou, nad svojím synom, manželom a vlastne celým životom. Od malička bola vychovaná ako hrdý potomok starobylého rodu Blackovcov. Bola čistokrvná čarodejnica, hrdá na svoj pôvod a na seba a svoju rodinu. Našla si dokonalého manžela a všetko v jej živote bolo zdanlivo rovnako dokonalé, presne tak, akoby to chcela jej matka a všetci v jej rodine. Len to nebola skutočnosť. Bola to obrovská lož. Všetko sa pokazila, keď sa Temný pán vrátil. A ona to v kútiku duše vedela už od začiatku, len si nedovolila priznať si to. Snažila sa byť silná, podporovala svojho manžela a tým pádom aj Temného pána. Ale všetko sa zmenilo, keď do toho zatiahol Draca. Snažila sa ho vychovať, ako vychovali ju, no Luciusov vplyv bol takisto rozhodujúci. Bol z neho hrdý, sebavedomý a silný mladý muž, no vždy potajme dúfala, že sa nevydá cestou jej manžela. Že sa nejakým spôsobom vzoprie. Temný pán sa však rozhodol inak a zatiahol ho do plánov na ktoré bol primladý a ktoré prekračovali všetky jeho schopnosti. On bol z tejto úlohy navonok nadšený, no ona ako jeho matka vedela, že sa bojí. A teraz si uvedomovala, že presne vtedy sa rozhodla. Nechcela viac poslúchať príkazy muža (ak ho tak vôbec mohla nazývať), ktorý ohrozoval celú jej rodinu. Už vtedy, pred toľkými mesiacmi pred jeho pádom sa na neho nevedela ani pozrieť, nenávidela jeho prítomnosť, ani to ako sa správal k jej manželovi a synovi. Chcela, aby zmizol navždy a už sa nevrátil do ich životov. Ani keby to znamenalo, že musí stráviť celý svoj život v tejto pochmúrnej miestnosti. A bez toho, aby to plánovala, jej čas prišiel v posledný deň bitky o Rokfort. V deň, keď s napätím a obavami čakala na akékoľvek správy o svojom synovi - práve vtedy, keď do Zakázaného lesa vošiel Harry Potter - vtedy sa rozhodla. Podišla k nehybnému telu toho chlapca, ktorého mala z duše nenávidieť, no jediné, čo k nemu cítila bola ľahostajnosť. Ľahostajnosť a kdesi hlboko aj nádej, pretože vo svojom srdci túžila len po tom, aby uspel a ona už nikdy nemusela vidieť tú hadiu tvár, ani počuť ten nechutný, chladný hlas. Aby viac nemusela s trápením pozorovať svojho milovaného, kedysi silného a hrdého muža, z ktorého sa vďaka nemu stala troska. Oklamala Temného pána a dala Harrymu Potterovi šancu. Poslednú šancu, ktorá napokon viedla k jeho víťazstvu a pádu lorda Voldermota. Pokojne ju mohol Potter o Dracovom osude klamať, ale jej na tom nezáležalo. Uverila mu a tým mu do rúk zverila život celej jej rodiny. A ona vedela, že to rozhodnutie bolo správne, hoci nemohla vedieť, ako to dopadne. No to už bola minulosť. Teraz jej záležalo iba na Dracovi. Nemohol za nič, nezaslúžil si byť na tomto mieste. Vedela, že čoskoro ich čaká súd. Pre jej manžela už bolo neskoro. Možno ani ona si nezaslúžila tento údel, ale na jej osude nezáležalo. Premýšľala už len nad tým, ako by mohla zachrániť Draca.

Doviedli ju do súdnej siene a sa usadila ju na stoličku. Asi meter od nej naľavo bola rovnaká stolička na ktorej sedel Draco. Nečakala, že ho tu uvidí, no srdce jej od radosti poskočilo. Bol ešte bledší než obyčajne, vyzeral choro. Ustarostene na neho pozerala, no nepovedala nič. Poobzerala sa po sieni a v laviciach okolo nich sa týčili hlavy čarodejníkov. A rovno pred nimi bola tvár ministra mágie – Kingsleyho Shacklebolta. Pozeral na nich, no nedával najavo žiadne emócie.

„Vítam vás na súdnom konaní proti Narcisse Malfoyovej, rodenej Blackovej a Dracovi Malfoyovi, synovi Narcissy a Luciusa Malfoyovcov. Obaja sú obvinení z napomáhania lordovi Voldemortovi počas Druhej čarodejníckej vojny a Draco Malfoy je navyše obvinený z pokusu o vraždu Albusa Dumbledora,“ minister sa na moment odmlčal.

„Po dlhom rozhovore s Harrym Potterom sme sa rozhodli súdiť vás dvoch spolu v rámci jedného konania. Súhlasíte s týmto rozhodnutím?“ spýtavo sa pozrel na Narcissu a Draca. Obaja prikývli.

„Je pravda, že ste boli za posledné tri roky v kontakte s čarodejníkom, ktorého celý svet pozná ako lord Voldemort a že ste...“ Kingsley nestihol ani dokončiť prvú otázku, pretože Narcissa sa náhle postavila. Musela to urobiť teraz, ešte predtým než začnú ju a jej syna obviňovať zo všetkého, čo spáchali aj nespáchali. Aurori za ňou sa okamžite pohli k nej, no minister ich jediným pohľadom zastavil.

„Chcem,“ odkašlala si a pozrela sa do očí rovno ministrovi, „chcem len niečo povedať.“ Minister prikývol a dal jej slovo.

„Môj syn, prosím, môj syn s tým nemá nič spoločné. Všetky tie veci robil, pretože bol donútený. Nemal na výber. Je to len chlapec. Prosím, dajte mu šancu. Netrestajte ho za činy jeho rodičov, ktorí sa postavili na nesprávnu stranu. Urobím čokoľvek, odpykám si za neho jeho trest... urobím čokoľvek.“ Nikdy svoje emócie nedávala najavo, no dnes nemala na výber.

„Ja pôjdem do Azkabanu... urobím... hocičo... prosím.“

„Mama, nie!“ Vtedy sa postavil aj Draco, no auror ho po chvíli usadil naspäť na stoličku, zatiaľ čo Narcissa naďalej stála. Chvíľku bolo ticho.

Minister mágie na ňu úpenlivo pozeral: „Toto vyhlásenie budeme brať do úvahy pri našom rozhodnutí. Teraz si prosím sadnite a budeme pokračovať.“ Narcissa vyzerala, že chce niečo povedať, ale minister pokrútil hlavou a tak sa usadila. Možno mohla urobiť viac... mohla... mohla mu pomôcť utiecť. Ako si mohla myslieť, že len pár slov jej syna zachráni? Oni chcú vidieť, ako budú trpieť, chcú ich potrestať. Bola o tom presvedčená.

Vypočúvanie trvalo asi polhodinu. Niekoľko svedkov vypovedalo proti nim, no väčšinu času sa pýtali otázky priamo nich. Na všetko sa snažila odpoveď pravdivo a Draca z toho vynechať najviac ako sa len dalo. Draco povedal pravdu tiež, hoci len vyhýbavo priznával, že sa skutočne bál o život svoj a svojej rodiny.

„Ďakujeme,“ povedal minister, keď na záver Narcissa opäť prehovorila s rovnakou prosbou ako predtým. Netušila, či jej slová zabrali a tak sa len nepokojne pomrvila na svojej stoličke.

Zrazu minister pokračoval: „Sú tu nejakí svedkovia, ktorí by radi vypovedali v prospech obvinených?“ po tejto otázke nastalo v sieni hrobové ticho. Chvíľku sa dokonca zdalo, že sa nikto neozve, Narcissa len smutne pozerala naokolo, no potom sa dvere súdnej siene otvorili a ozval sa hlas. Ihneď ho spoznala, hoci ho nevidela. Jeho nečakala.

„Ja.“

Harry Potter prešiel popri nich a zastal vedľa nej. Na moment sa na ňu pozrel a potom sa pohľadom presunul k ministrovi.

„Narcissa Malfoyová mi zachránila život.“ Tieto slová mali okamžitý účinok, pretože sa zdalo, že pre niektorých prítomných to bolo prekvapenie.

„Nemusela to robiť a možno to urobila len preto, že som jej povedal, že jej syn Draco je nažive, no napriek tomu tento čin viedol k porážke lorda Voldemorta. Oklamala ho, povedala mu, že som mŕtvy, keď na mňa v Zakázanom lese vyslal smrtiacu kliatbu, a tak mi dala šancu vrátiť sa do hradu a pokračovať v boji, kde všetci viete, čo sa stalo.“ Harry bol chvíľku ticho a pozeral sa Narcisse rovno do očí. V jeho tvári videla odhodlanie, ktoré ju prekvapilo a snáď po druhýkrát v živote bola rada, že ho vidí. Pozerala na neho a pocítila k nemu akýsi zvláštny druh uznania.

„Jej syn Draco Malfoy nebol nikdy môj najlepší priateľ a nikdy ním ani nebude,“ teraz sa Harry pozeral už na Draca, ktorý sa tváril napoly prekvapene, napoly naštvane, „no napriek tomu nechcem, aby strávil zvyšok svojho života v Azkabane. Narodil sa do rodiny smrťožrúta a to nebola jeho chyba. Všetky jeho činy v prospech lorda Voldemorta boli len výsledkom Voldemortovho nátlaku. Draco Malfoy sa pokúsil zabiť Albusa Dumbledore, no jediným dôvodom bol strach. Voldemort by ho zabil a rovnako aj jeho rodinu,“ Harry bol chvíľku opäť ticho, no potom pokračoval: „Nežiadam, aby sa na ich skutky zabudlo, ale prosím vás všetkých,“ pohľadom prešiel po celej sieni a napokon sa zastavil na ministrovi, ktorý očividne vedel, že dnes príde, „dajte týmto dvom ľuďom šancu začať od začiatku vo svete v ktorom sa už ani oni nemusia báť o svoj život. Rozhodli sa zmeniť stranu možno neskoro - až na úplnom konci, ale urobili to a aj vďaka nim tu oslavujeme nový začiatok. Ďakujem.“

Potom nasledovala prestávka, počas ktorej mali rozhodnúť o ich osude, nakoľko už nikto sa nerozhodol vypovedať v ich prospech. Na rozsudok čakali veľmi dlho. Narcisse sa zdalo, že prešli hodiny, kým po ňu prišli aurori do malej miestnosti v ktorej ju zamkli. Draca uvidela až na chodbe.

„Bude to dobré,“ po prvýkrát k nemu prihovorila, hoci nevedela, či je to pravda. Len dúfala. Draco sa tváril trochu vystrašene, no snažil sa zachovať maximálne pokojnú tvár. Vošli dnu a oboch ich usadili na rovnaké miesta. Narcissa pozrela na ministra nad sebou a vedľa neho stál Harry Potter.

„Dospeli sme k rozhodnutiu.“

Nemohla tomu uveriť. Odchádzala zo súdnej siene ako slobodná žena a jej syn kráčal vedľa nej. Vedela, že zajtra takéto súdne konanie čaká jej muža a bola si istá, že on odtiaľto tak ľahko nevyjde, no aspoň na okamih pocítila pokoj a šťastie. Vyšli von a okamžite Draca objala. A síce to nečakala, ale on jej to objatie vrúcne opätoval. Objímali sa snáď minútu a po celom jej tele sa rozlievalo príjemné teplo. Napokon sa pustili.

„Poďme,“ Draco si utrel tvár rukou a vykročil na odchod, no ona sa ani nepohla. Musela ešte niečo urobiť. Bola mu to dlžná. Pozrel na ňu a ona zakrútila hlavou, tak k nej pristúpil naspať. Ľudia začali zo siene vychádzať a úplne na záver vyšiel minister mágie a ten, na koho čakala. Rozprávali sa medzi sebou, no Harry si čoskoro všimol, že Draco a ona tu ešte stále sú. Očividne mu došlo, že čakajú na neho, tak ministrovi povedal, že za ním o chvíľku príde a opatrne k nim pristúpil. Nič nepovedal, len na nich striedavo pozeral.

„Chcela som sa ti len poďakovať. Nemusel si sa za nás postaviť, no aj za môjho syna ti ďakujem a sľubujem, že túto šancu nepremárnime.“ Vystrela bledú ruku, ktorú jej Harry jemne zovrel. Krátko ňou potriasla a pustila ho.

„Urobil som len to, čo bolo správne,“ povedal Harry a na moment sa pozrel na Draca vedľa nej. Aj Narcissa na neho pozrela, hoci nevedela, čo má od svojho syna čakať. Vedela len to, že Harryho Pottera nenávidí alebo sa tak aspoň navonok choval. Určite by bol najradšej hoci aj naspäť v Azkabane, len aby tu nemusel teraz stáť oproti nemu. Draco sa snažil tváriť nanajvýš nezúčastnene a chvíľku bolo cítiť stúpajúce napätie. Harry sa už chystal odísť, keď sa na neho Draco konečne pozrel a podal mu ruku.

„Ďakujem, Potter.“

Draco a Narcissa potom spolu vykročili do prvého dňa ich nového života.

[ » na začiatok « ]