Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Mnoho známych z HP
Stručný dej: Príbeh jedného animága....
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor
Alastor Moody prerušil zaklínadlo a neveriacky sa posadil na neďalekú stoličku. Snape naďalej bez slova ležal na zemi.
„Lily? Bola vampírka?“ zízal naňho Moody. „Čo bolo ďalej? Ako zareagovali Záškodníci?“
Snape potlačil vzlyk.
„Nechali sme si to pre seba,“ šepkal. „Nikto to nikomu nepovedal, žili sme s tým tajomstvom až do konca školy. Môžeš ma rozviazať?“
„Prepáč, ale nie,“ odvetil mu. „Pokračuj.“
„Prestali ma šikanovať. Aspoň niečo dobré na tom bolo. Svojím spôsobom nás to všetkých akosi spojilo. Dokonca som s Lily po nociach začal chodiť na lov.“
Severusovi začali modrať končeky prstov. Alastor napokon usúdil, že ho treba rozviazať, aby si ponaťahoval údy. Pre istotu ale mal v ruke pripravený prútik.
„A potom prišiel ten incident so Zúrivou vŕbou,“ pokračoval. „V tej chvíli, po tom ako ma James zachránil, sa z nás s Jamesom stali niečo ako naozajstní priatelia. Zmenilo ho to, už nebol taký fagan ako kedysi. No potom sa s Lily do seba zamilovali, aj napriek jej prekliatiu.“
Nastalo ťaživé ticho.
„Odpustil si jej niekedy? Lily?“
Snape pokrútil hlavou.
„Radšej by som bol v Azkabane,“ do očí sa mu nahrnuli slzy. „Je to prekliatie a nie záchrana. A potom, keď ostali spolu...“
Moody prejavil súcit a odvrátil sa. Nikdy v živote nevidel takto plakať dospelého muža.
„Keby si zabil len tie zvieratá,“ začal Moody po chvíli, keď Severus dovzlykal, „myslím, že by ti to prešlo. Nechali by sme to tak. Napokon, po svete behajú aj horšie monštrá ako ty. Ale kvôli tomu muklovskému dievčaťu, ktoré si skántril a taktiež pre Andrewa, môjho kolegu, ktorý zrejme bude vďaka tebe po zvyšok života odkázaný na pomoc druhým....Musím ťa vziať do cely predbežného zadržania.“
Severus prikývol a nebránil sa.
Cela predbežného zadržania sa nachádzala na najvyššom poschodí ministerstva mágie. Severus dostával trikrát denne stravu, pod dozorom mu boli dovolené prechádzky na poschodí a mohol pre skrátenie času požiadať o hocijakú knihu z ministerskej knižnice. Po týždni ho zaviedli do osvetlenej miestnosti, kde ho čakala návšteva.
Boli to traja muži. Poznal iba jedného z nich, Albusa Dumbledorea.
„Ahoj, Severus,“ začal riaditeľ. „Toto sú moji priatelia, ktorí ti spolu so mnou prišli pomôcť. Dovoľ, aby som vás predstavil. Páni Nicolas Flamel a Matthew Todd.“
Podali si navzájom ruky.
„Mal si vo vlastníctve niečo, čo patrí môjmu priateľovi Nicolasovi, Severus.“
Snape na Nicolasa Flamela zvedavo pozrel. Ten vytiahol ruku z vrecka a zvieral v nej sýtočervený kameň. Kameň Mudrcov.
„Ako ste...?“
„Iba ten, kto chce Kameň nájsť a nepoužiť ho, ho môže aj získať.“
Severus s povzdychom prikývol.
„Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, Severus,“ ujal sa slova Dumbledore. „Si voľný. Kornelius Fudge nakoniec dal na moje slová. Súhlasil, že nie si nebezpečný a že po istých opatreniach, o ktoré sa s tebou teraz podelím, už nikomu neublížiš.“
Snape zvedavo hltal každé Albusovo slovo.
„Tak najprv- Kameň Mudrcov. Končíš so spoluprácou s Tým, Čo Ho Netreba Menovať. Ako som sa nedávno dozvedel, žije v opustenej chatrči v Albánsku bez kontaktu s civilizáciou. Myslím si, že takto to môže ostať. Je dostatočne silný na to, aby pomocou mágie prežil, to mu bude musieť stačiť. Ak sa mu ale ešte raz pokúsiš pomôcť získať jeho telo, okamžite poputuješ do Azkabanu. Rozumieš mi?“
Severus prikývol.
„Ďalej,“ obrátil sa riaditeľ na Matthewa, „tuto môj priateľ, bývalý žiak Rokfortu, vymyslel elixír, za ktorý mu budeš veľmi vďačný. Potlačí tvoje vampírie schopnosti natoľko, že už nebudeš mať potrebu živiť sa cudzou krvou. Schopnosť premieňať sa na netopiera ti ale naďalej ostane.“
Čím viac Dumbledore rozprával, tým väčšmi bola Severusova tvár vlhká od sĺz.
„Ďakujem....ďakujem...“
„No predovšetkým, Severus,“ nahol sa Dumbledore, „tu ide o to proroctvo. Musíš mi pomôcť ochrániť toho chlapca.“
Moody odprevadil Dumbledorea a Snapa do Rokfortu. Práve prechádzal cez Rokville naa vlakovú stanicu, keď z jedného domu vyšiel starý známy Quirrell. Mal na pleciach zavesený batoh.
„Pán Moody! Pán Moody!“
Moody podišiel k nemu. Podali si ruky a dali sa spolu do reči.
„Azda sa niekam nechystáte?“ opýtal sa Alastor.
„Viete čo,“ odvetil Quirrell, „po tom, čo mi odišla Antoni, tu už nemám nikoho. Nevidím zmysel tu zostávať. Rozhodol som sa, že začnem cestovať, určite mi to veľa dá. Začnem Albánskom, je tam krásny les, s rodičmi sme tam strávili veľa času. A k tomu dúfam, že sa mi podarí osvojiť si hlbšie poznatky z čiernej mágie. Len teoreticky, samozrejme.“
„Tak to veľa šťastia, pán Quirrell.“ Opäť si podali ruky a rozdelili sa.
„Pán Moody!“ zavolal na aurora opäť. „Vyriešili ste to? Chytili ste toho netvora?“
Alastor si vzdychol a uvažoval, čo povedať. Nakoniec sa rozhodol pre možnosť, ktorá Quirrella najmenej raní. V podstate to nebola lož, len pochyboval, či by zniesol fakt, že vinník bol zbavený viny a ešte sa dokonca svojho prekliatia zbavil.
„Áno.“
Albus Dumbledore kráčal po dlhej chodbe vstupnej haly v Gringottbanke. Došiel na koniec chodby, kde za pultom sedel škriatok menom Griphook.
„Dobrý deň,“ pozdravil sa Albus. „Potreboval by som vo vašich trezoroch ukryť jednu cennú vec. Ale ešte vo vašej banke nemám rezervovaný trezor.“
Griphook zobral dlhý zoznam, otvoril ho a prechádzal riadok po riadku.
„Máme voľný iba jeden trezor. Číslo 713.“
Quirinus Quirrell bol vyčerpaný. Došli mu posledné zásoby vody a beznádejne hľadal aspoň nejaký prameň vody, kde by si doplnil fľašu. V duchu preklínal svoje rozhodnutie odísť do Albánska.
Zrazu zbadal za kopcom chalupu. Vyzerala opustene, ale ktohovie, možno ju nejaký pustovník predsalen obýva. Vybral sa ta.
Zaklopal a opatrne vošiel dnu. Vnútri chatrče sa nachádzala len detská kolíska. I tak ale zavolal:
„Haló? Je tu niekto?“
Andrew Mack o sebe mohol povedať, že sa má dobre. Síce neočakával, že sa jeho stav vrátí do normálu, aj napriek tomu urobil výrazný pokrok. S trochou úsilia sa vedel sám najesť a povedať pár slov.
Jediné, čo ho mrzelo, bol jeho syn Igor. Ten to celé ťažko znášal a Anna sa mu horko-ťažko snažila byť oporou.
Ale dnes urobil ďalší pokrok. Pokúsil sa sám posadiť a až sa mu do očí nahrnuli slzy, keď zistil, že sa mu to podarilo.
Bol naozaj šťastný. Po dlhej dobe cítil, že všetko bude také, ako predtým. Začal v to veriť.
Zahľadel sa na okno. Vonku bol krásny slnečný deň a hoci ho lákalo dostať sa na čerstvý vzduch, jeho pozornosť upútalo čosi iné. Zvonku na okennej parapete sedel netopier a díval sa priamo naňho.
Ďakujem všetkým tým, ktorým sa poviedka páčila. Počet ľudí, ktorí si každú novú kapitolu prečítali, bol stále nesmierne uspokojivý a motivačný. Veľká vďaka patrí Sovičke Marike, ktorá je s týmto príbehom od začiatku, a ktorej slová chvály mi v priebehu písania vždy veľmi dobre padli. Ak sa vám teda tento príbeh páčil, veľmi pekne ďakujem, a ak nie, nabudúce prídem s niečím novým a snáď poteším aj Vás. Kedy to ale bude, to povedať neviem. Možno o týždeň, o mesiac....nápadov by bolo dosť, len času nie :D. Tak teda ešte raz ďakujem všetkým čitateľom a do skorého videnia. :)
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...