Ava

Vojdem do siene a sadnem si vedľa Mayi. Jej dlhé blond vlasy krásne kontrastujú s mojimi krátkymi čiernymi. Naberiem si grécky šalát a pustím sa do neho.

,,Ava, už máš priateľa?" drgne do mňa Emilly. Zabehne mi, začnem kašľať, ale hneď ako ma záchvat prejde pozriem na ňu. Usmieva sa od ucha k uchu a hádže do seba ryžu.

,,Prosím ťa. Kde by som ho nabrala?" odpoviem jej protiotázkou a pokračujem v jedení. No ona sa len tak nenechá a znova do mňa ďobne.

,,Ale nehovor. Vidím na tebe, že sa ti niekto páči. Kto je to? Malvin? Kevin? Anthony?" začne vymenúvať chlapcov z bifľomoru, no ja zakaždým pokrútim hlavou. V jednom sa však nemýli. Páči sa mi jeden chlapec, ale kebyže jej poviem kto to je, tak by sa so mnou už nebavila. Nie je z bifľomoru, čo by sa jej páčilo asi najmenej. Je totižto zo slizolinu.

,,Maya, povedz jej niečo. Ja to s ňou už fakt nezvládam," otočím sa na hnedovlásku. Iba sa na mňa usmeje a v jej hnedožltých očiach badať pobavenie.

,,Niečo," povie smerom k Emilly. Tá sa zasmeje a tľapnú si rukami poza môj chrbát. Vložím si hlavu do dlaní a pokrútim ňou. Ako ich ja mám rada. Vždy si vedia zo všetkého spraviť srandu. V tom si uvedomím, že som si ešte nespravila domácu úlohu z transfigurácie a dejín. Zodvihnem sa na odchod. Obe na mňa začudovane pozrú.

,,Kam ideš?" spýtajú sa jednohlasne. Pozrú na seba a rozchichocú sa.

,,Ešte som si nespravila úlohy. Ak chcete, zostaňte. Ja vám ich dám potom opísať," zahlásim a odchádzam od nich. Viem, že nepôjdú so mnou. Radšej si to prepíšu, akoby to mali ony robiť a hľadať. Prejdem cez sieň na chodbu a ani si to neuvedomím, ležím na zemi. Zastonám od bolesti, ktorá mi vypukla v chrbte. Nemyslím, že ho mám zlomený, ale asi je narazený. Dotyčný, ktorý ma zobral so sebou na zem sa postaví a v kľude odkráča preč. Opatrne sa postavím a pozriem za ním. Nie je to...? Nie, nie je to Tom. On je vyšší. A má dlhšie vlasy. Ale aj tak sa mohol ako ospravedlniť. Pozviecham sa zo zeme a odhodlám sa ísť za ním.

,,Hej! Stoj!" zvolám na neho. Arogantne sa otočí a začne si ma okato prezerať. Otvorím ústa, že niečo poviem, ale stihne ma predbehnúť.

,,No čo by si rada?" povie. Podvihnem jedno obočie a zazriem na neho. Vážne sa musím baviť s týmto magorom?

,,Tak za prvé. Nevšimol si si, že si ma len tak náhodou zhodil na zem?" šplechnem mu naštvane do tváre a podídem k nemu. Zasmeje sa. Pre Merlina! Prečo sú na svete takýto kreténi? ,,Je ti na tom niečo smiešne?" poviem zúfalo a pozriem na neho. Všimnem si jeho dlhšie hnedé vlasy a modrasté oči. Je docela pekný. Len keby sa neškeril ako primitív.

,,Nie. Vlastne hej. Ty si smiešna," povie s kľudom v hlase a otočí sa na odchod. Tak toto nie chlapče. Takto sa so mnou baviť nebudeš. Podídem k nemu a schmatnem ho za pažu, aby som ho mohla na seba otočiť. Otočí sa a vytiahne prútik. Namieri ho na mňa. Opatrne ustúpim o krok dozadu, ale on sa ku mne pohne a zapichne mi prútik do hrude. Zbadám, ako sa mi pozerá na prsia.

,,Už nikdy sa ma nedotýkaj a nepokúšaj sa ma sledovať, lebo to s tebou dopadne nie dobre. Pochopila si?" zasyčí. Prikývnem. Akože on sa mi vyhráža? Ustúpim na znak porážky, ale to nemám vôbec v úmysle. Akonáhle sa otočí na odchod schytím svoj prútik a dotknem sa ním jeho chrbta. Snáď pochopí, že so mnou je neradno sa zahrávať. Otočí sa a ocitne sa priamo oproti prútiku. Hrdo ho zodvihnem a namierim ho na jeho srdce. Rozochvejem sa, nikdy som sa nikomu nevyhrážala.

,,Nikto sa mi nebude vyhrážať," šepnem tak, aby to počul aj on.

,,Takže vravíš, že nikto čo? Ale čo ak sa ti budem vyhrážať ja? Čo ty na to?" povie arogantne a aj on vytiahne ten jeho prútik.

,,To určite nie. Expeliarmus!" zvolám a vyšlem k nemu kúzlo, ktoré ale okamžite odrazí, akoby ho predvídal.

,,Myslíš si, že ma porazíš? Maličká, odlož ten prútik, lebo si ublížiš," povie mojím smerom. Takže ja som maličká? Myslíš to vážne? Tak toto si poriadne prehnal. Znova k nemu pošlem kúzlo, ktoré takisto odrazí, akoby nič.

,,To ani náhodou," poviem a pošlem na neho spŕšku kúziel. Zasa ich odrazí. Ani jedno sa k nemu nedostane. Prejde okolo nás jeden čiernovlasý chalan, ale ani na nás nepozrie a ide ďalej. To vážne? Tak my tu bojujeme a ty nič?

,,Takže si nedáš povedať, čo?" spýta sa a na oplátku pošle spŕšku kúziel on. Je ich moc na to, aby som ich všetky odrazila. Snažím sa zo všetkých síl, aby som sa udržala na nohách. Napokon ma jedno z kúziel omráči a ja padnem na zem. Narazím si zadok, ale inak sa mi nič nestane. Zaregistrujem, ako sa ten pako po niečo zohne. Zbadám, že je to môj prútik. Vyvalím oči. Vypadol mi? Kedy? Len nech mi ho nezlomí, prosím.

,,Máš dosť, alebo pokračujeme?" povie a oprie sa o stĺp. Posnažím sa postaviť. Je to namáhavé, ale nakoniec sa predsa len postavím na nohy. Vytrisknú mi slzy bolesti. Podídem k nemu. V jeho modrých očiach zbadám pobavenie. Vytrhnem mu prútik a namierim ho na neho. Mám znova začať bitku? Aj tak by ma porazil, načo sa o to snažiť. Zotriem si slzy a sklopím prútik. Zastrčím si ho za sukňu, aby som ho nedržala v ruke.

,,My dvaja sme ešte neskončili. Ak si myslíš, že sa tak ľahko vzdám, tak si na omyle," zapichnem mu prst do hrude a pozriem mu do očí. Potom sa otočím a idem preč. Po pár metroch sa rozplačem. Prečo som si s ním vlastne začínala? Pre Merlina, aká som len hlúpa. Zvlyknem, zotriem si slzy z oboch líc a vojdem do bifľomorskej spoločenskej miestnosti. Zbadám Emilly s Mayou, ako sedia pri stole a lúštia niečo z kníh. Usmejem sa a podídem k nim.

,,Čo tu robíte?" položím im otázku, na ktorú však ani jedna neodpovie. Obe sa pozerajú na moje oči, ktoré musia byť zrejme opuchnuté a celé červené od toho, ako som plakala.

,,Čo sa ti stalo?" opýta sa Maya ustarostene. Pozriem na ňu a usmejem sa. Nebudem im predsa vešať na nos, že som sa bila s jedným slizolinčanom. To veru nie, lebo z toho budú klebety.

,,Nič, len som sa pošmykla a padla som na zem. Bol to tvrdý pád, narazila som si zadok," zaklamem a zasa sa na ne usmejem.

,,Au," zvolajú jednohlasne a obe ma objímu. Som za ne rada, nikto druhý mi tak nerozumie, ako ony dve. Ešte asi hodinu spolu sedíme pri úlohách až sa unavíme na toľko, že sa rozhodneme ísť spať. Vyjdeme na izbu, prezlečieme sa do pyžám a ľahneme si.

,,Dobrú noc," zaležám im a aj ony zaželajú dobrú noc mne.

[ » na začiatok « ]