Kapitola:
Pridaná: 27.12.2017, 08:38:47
Čítaná: 1310×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Harry Potter, Ginny Potterová, Albus S. Potter, Draco Malfoy, Astoria Malfoyová, Scorpius Malfoy
Stručný dej: Súťažiaci mali za úlohu napísať vianočnú poviedku odohrávajúcu sa počas Vianoc.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » 1. Alebo to bude tými Vianocami 2 » 2. Rozhodne nie vhodný vianočný darček 3 » 3. Siriusove prvé Vianoce 4 » 4. Duch minulých Vianoc

„Som gay.“

Slnečné lúče zimného slnka prenikali cez sklené tabule vysokých okien v pracovni Draca Malfoya, zohrievali každý kúsok miestnosti okrem jej majiteľa a jeho syna, ktorý sedel v koženom kresle priamo oproti nemu. Mrazivý pocit paniky sa rozlieval Dracovi pod pokožkou a váha tých slov donútila jeho ramená klesnúť o centimeter nižšie. Vyhýbal sa pohľadu do Scorpiusovej tváre, odhodlanej stáť si za svojím a zároveň prosiacej o pochopenie, a sivými očami blúdil po predmetoch v pracovni. Zrakom zastal na ťažidle s vyrytým erbom rodu Malfoyovcov, skúmal hladké ťahy, ktoré by obyčajná ľudská ruka nedokázala vytvoriť a snažil sa v nich nájsť odpoveď na to, ako by sa mal zachovať. Čo by ako správny rodič mal povedať? V hlave sa mu ozval opovrhujúci hlas jeho vlastného otca, ktorý veľmi rýchlo umlčal a radšej sa odvrátil. Periférne si všimol pohyb a otočil hlavu tak, aby sa mohol pozrieť priamo na fotografiu svojho syna – sedemročného, vysmiateho, stále dookola ukazujúceho práve vypadnuté predné zuby. Miloval tú fotografiu aspoň z polovice tak, ako ju Scorpius neznášal.

Začul nádych, akým sa ľudia nadychujú, keď sa chystajú povedať niečo vážne a definitívne, a prerušil svojho syna skôr, ako stihol z úst vypustiť prvú slabiku.

„Som rád, že si mi to povedal, Scorpius, naozaj.“ Odtrhol oči od chlapca na fotke a zahľadel sa na o deväť rokov staršiu verziu pred sebou, ktorá mu dnes znova dokázala, že už dávno nie je malým dieťaťom. Videl, ako sa Scorpiusova vráska medzi obočím vyhladzuje úľavou a potom sa zase prehlbuje, pretože si nebol istý, či tie slová správne pochopil. V tejto chvíli vyzeral úplne ako Astoria.

„Netvrdím, že to pre mňa nie je šok, to samozrejme je, no... Mama to už vie, však?“ odmlčal sa, počkal si na jedno neisté prikývnutie a len čo ho dostal, pokračoval: „Predpokladám, že ti povedala presne to, čo ti poviem aj ja.“

Masívny pracovný stôl, ktorý stál medzi nimi, mu zrazu prišiel ako vysoký múr oddeľujúci ich svety.

Preto sa postavil zo svojho kresla, prešiel bližšie ku Scorpiusovi a zastavil sa rukou na jeho ramene, ktoré pevne stisol. Nepremýšľal nad tým, čo na to povie zvyšok ich rodiny – myslel iba na toho štrbavého chlapca na fotografii.

„To, že si gay, absolútne nemení to, ako ťa ľúbim, Scorpius.“

Keď sa na Scorpiusových perách objavil drobný úsmev, bol si istý, že by na neho bola Astoria teraz vážne hrdá.

„Oh, no vlastne... je tu ešte jedna vec, ktorú by si mal vedieť, tatko.“

Draco sa narovnal a odtiahol ruku zo synovho ramena.

„Mám priateľa.“

„A mám priateľa.“

Albus Severus Potter si síce tieto slová v hlave prehrával viac ako stokrát, no ani raz nezneli tak priškrtene ako naostro. Sedel na konferenčnom stolíku v obývačke rovno pred svojimi rodičmi usadenými na sedačke a hľadel na ich šokované tváre, ktoré v ňom vyvolávali skoro až nutkanie so smiechom rozhodiť ruky a povedať „prvý apríl“. Lenže nebol prvý apríl – boli Vianoce. A nebol to vtip – každé jedno slovo myslel smrteľne vážne.

Nervózne si pošúchal dlane, preglgol, pootvoril ústa, zavrel ich, zase preglgol a želal si mať už sedemnásť, aby mohol prútikom umlčať rádio, ktoré ako jediné vypĺňalo dusivé ticho svojimi vianočnými koledami o láske a rodine.

Ako prvá zareagovala mama. Zhlboka sa nadýchla, párkrát zažmurkala, aby zahnala slzy a keď sa jej v hlave pospájali všetky náznaky, ktoré na Albusovi badala počas predchádzajúcich rokov, zahľadela sa na neho pohľadom jasne hovoriacim o tom, že to vlastne celý čas tušila. Láskyplný úsmev, ktorý sa objavil na jej perách, dovolil Albusovi trochu ľahšie dýchať.

Otec skĺzol zelenými očami z Albusa na Ginny a potom naspäť na svojho najmladšieho syna. Snažil sa spracovať informácie a napokon z neho vyletelo: „Nečakal som, že z tých všetkých vecí budeš mať so svojím menovcom spoločné práve toto.“

Bol to tak nevhodný vtip, až všetci traja vyprskli do previnilého smiechu. Aspoň z celej miestnosti vysal napätie.

„Tak teda, Al, hovoril si, že máš priateľa? Je mladší alebo starší? Je z rovnakej fakulty? Oh, nie je to ten chlapec, ten s čiernymi kučeravými vlasmi? Ako sa len volá... Rob? Ten milý, čo ti pomáhal s kufrom na stanici, ten fešák.“ Ginny sa posunula na sedačke viac dopredu, podoprela si bradu rukami a jej tvár pohltila zvedavosť. Nemala rada klebety, ostatné ženy za to odsudzovala, ale tu išlo o jej syna! To je úplne iná situácia! A toto jej prišlo ako dobrý spôsob, ako sa s ňou čo najrýchlejšie vyrovnať.

Albus zo seba dostal nervózny smiech, pričom teplo a červeň sa mu rozlievali po lícach až ku krku – vo svojom nacvičovaní nikdy nezašiel až tak ďaleko, že by pred rodičmi rozprával o Scorpiusovi. No jednu vec musel ihneď priviesť na správnu mieru: „Pre Merlina, mama, nie, Rob to nie je! Fuj! A vôbec nie je milý!“

Albusov prvý plán bol taký, že im to povie a potom zmizne do svojej izby, dúfajúc, že vianočná atmosféra lásky a odpúšťania urobí všetko za neho. No keď mu Scorpius napísal, že by ho jeho mama veľmi rada spoznala, musel prísť druhý plán. A po ňom nasledoval tretí, pretože by bolo spravodlivé, aby boli pri tom spoznávaní prítomní všetci rodičia. Každý jeden. Áno, dokonca aj ich otcovia. (To ho viedlo ku štvrtému plánu, ktorý pozostával zväčša z toho, že keď večera nevyjde, utečú spoločne so Scorpiusom z domu.)

Odpovede na mamine otázky boli veľmi jednoduché, no on sa rozhodol pre ešte ľahšiu cestu.

„Uh, no... Mama, oco... Môj priateľ je Scorpius Malfoy.“

Slová Albus Severus Potter zazneli v pracovni Draca Malfoya už pred dobrými tromi minútami a zatiaľ boli aj posledné. Scorpius si bol istý, že keby sa postavil a odišiel čo najďalej od otcovej pulzujúcej žily na čele a toho príšerného tiku v oku, ktorým hľadel cez okno, nik by si to ani len nevšimol. Kožené kreslo pri jeho pohybe zavŕzgalo, prekazilo mu pokus o únik a vytrhlo Draca z tranzu.

„To v škole nie sú iní chlapci?“

Scorpiusove sivomodré oči sa rozšírili a nechápavo sa obrátili na otca; čo je to vôbec za otázku?

„Čo taký Robert McGrath? Vyzerá celkom obstojne, aj keď zdedil tie otrasné kučeravé vlasy po svojej matke, no v škole sa mu darí a vyzerá byť milý.“

„Tatko, ver mi, Rob nie je v žiadnom prípade milý. A okrem toho – ew!“

„A čo Jeremy Sc-“

„Otec! Pre Merlina, toto je fakt trápne...“

Scorpius sa s hlasným povzdychom hodil naspäť do kresla, ignorujúc ten doterný, vŕzgavý zvuk, ktorý vydávalo trenie kože, a pozoroval pohybujúce sa svaly na otcovej napnutej sánke. Vyzeralo to, akoby rozprával, no skutočné slová sa z neho dostali až pár sekúnd na to.

„Scorpius, ale... prečo práve Potter? Na svete je niekoľko miliárd ľudí a ty si zo všetkých vyberieš Pottera? Dobre, keď ste sa dostali do rovnakej fakulty, tak to nebolo niečo, čo som mohol ovplyvniť a keď ste sa spriatelili, tak som si povedal fajn, aj keď nebolo ľahké vyrovnať sa s tým a potom si jedného dňa prišiel domov a zrazu ste boli najlepší kamaráti, ale aj to som prekusol, pretože to nebolo tak, že by som sa musel stretávať s jeho rodinou, no... Toto...“ odmlčal sa a odvrátil sa od okna, aby mohol pozrieť na svojho syna, ktorý sa v kresle ihneď narovnal.

„A nie si príliš mladý na to, aby si mal priateľa? Máš iba šestnásť!“

Scorpius vzdorovito vystrčil bradu a otvoril ústa, aby mu oponoval, no otec mu stihol skočiť do reči ešte skôr, ako vydal prvú hlásku.

„Ja som mal vždy takú predstavu, že budeš mať prvého partnera tak, ja neviem, v tridsiatke a teda že rozhodne nebude mať priezvisko ‚Potter‘, a vôbec, Scorpius, dovolím ti to iba cez moju mŕtv-“

„S Albusom chodím skoro už polroka.“

Poslednú časť Dracovej vety pohltilo Scorpiusove priznanie, po ktorom na neho zostal nemo hľadieť. Jeho syn nikdy nemal tajomstvá. V tomto bol ako Astoria – svoje srdce nosil na dlani, emócie nedokázal potlačiť, pretože sa s nimi potreboval podeliť s celým svetom. Scorpius sa rozhodol využiť chvíľu otcovho ochromenia na to, aby mu konečne povedal poslednú časť svojho plánu.

„Myslím, že by bolo fajn, keby ste s mamou spoznali Albusa aj ako môjho priateľa a bolo by fér, keby jeho rodičia spoznali mňa, však? Preto sme teda boli pozvaní na večeru ku Potterovcom. Mama o tom už vie a myslí si, že je to výborný nápad.“

Dal otcovi priestor na reakciu, no nie príliš veľký, aby zase nezačal so svojím monológom, a postavil sa z kresla. Pokračoval:

„Takisto hovorila, že dvadsiateho siedmeho nemáte žiadny program, takže poslala Potterovcom súhlas a poďakovanie za pozvanie.“ To nebola tak úplne pravda, no bol si istý, že v tomto bude mama stáť za ním.

„Ale-“ začal Draco, no Scorpius mu opäť skočil do reči.

„Tatko, prosím. Znamená to pre mňa naozaj veľmi veľa.“

Zmizol z pracovne skôr, ako na to jeho otec stihol zareagovať. Nemal záujem vidieť to, ako sa mu ideológia Vianoc rozpadá priamo pred očami.

-

Dom Potterovcov bol asi tá najobyčajnejšia stavba, akú Draco Malfoy vo svojom živote videl.

Dvojposchodovú budovu s tehlovým obložením lemoval nízky kovový plot a ku vchodovým dverám viedol len jeden krátky chodník, pri ktorom boli zasadené zmrznuté kery ruží. Žiadne kilometrové príjazdové cesty obkolesené sochami s výjavmi z Alighieriho Božskej komédie, žiadne biele pávy, ktoré by ohlásili ich príchod svojím nádherným, škrekotavým pazvukom.

Draco ohrnul hornú peru nad Potterovým nedostatkom výnimočnosti a očividne aj vkusu, keď sa mu očami podarilo zaostriť na vianočnú ozdobu na vchode. Určite bola vyrobená doma a pravdepodobne neohrabanými detskými rukami, pretože obchod by pri vystavení takejto ohyzdnosti už dávno zavreli.

„Toto je naozaj veľmi zlý nápad,“ zašepkal Astorii a uvoľnil si škrtiaci uzol na sivej kravate. Nechcel, aby ho Scorpius počul. Z pravej strany k nemu doľahol tichý povzdych, štíhle prsty jeho manželky sa mu obmotali okolo zápästia a zastavili ho jemným potiahnutím. Otočila si ho čelom k sebe a iritovane zatskala, len čo zbadala dokrčenú látku kravaty.

„Správaš sa ako malé dieťa,“ prehovorila s nepatrnou vráskou medzi upraveným obočím, začala mu kravatu napravovať naučenými pohybmi a ignorovala Dracov skúmavý pohľad. Miloval jej plné a vykrojené pery, momentálne pevne stisnuté podráždením, ktoré sa inokedy tak príťažlivo krivili úsmevom. Zdvihla k nemu bledozelené oči a zavŕtala sa nimi až do hĺbky jeho duše.

„Veď má iba šestnásť, Tori.“

„A? Ja som mala štrnásť, keď som sa do teba zamilovala a pozri, kam sme to dotiahli.“ Draco sa nadýchol, aby jej oponoval, no ona ho umlčala svojím intenzívnym pohľadom. Uhladila mu kravatu, oprášila ramená a potom zdvihla ruky k jeho tvári, aby ju mohla chytiť do dlaní.

„Draco, dnešný večer nie je o tebe a tvojej minulosti s Potterom a Weasleyovcami, takže neskúšaj vyťahovať staré hriechy. Dnešný večer je v prvom rade o našom synovi a ja ťa dopredu upozorňujem, že ak pri jedle čo i len začujem to, ako si myslíš, že niekoho syn nie je pre toho tvojho dosť dobrý, hodím po tebe rozvodové papiere skôr, než stihneš povedať ‚svätý Potter‘.“

Vždy si myslel, že hlasné preglgnutie je mýtus, ktorý vznikol v literatúre. No v tejto chvíli by bol odprisahal, že naozaj začul seba samého, ako strachom pregĺga po Astoriinej vyhrážke.

„Viem, že sa stále bojíš, že budeš ako Lucius, no už len to, že si prijal Scorpiusa takého, aký je, svedčí o tom, že vôbec nie si ako on. Si skvelý otec, Draco. Prosím, dokáž to nášmu synovi ešte raz, o nič viac ťa nežiadam.“

Nepočkala si na odpoveď, vtisla mu krátky bozk na pery a náhlivo vykročila smerom ku vchodu, pri ktorom už postával Scorpius s rukami plnými kytice pre pani Potterovú a vianočného darčeka pre Albusa.

Po ostrom zvuku zvončeka, ktorý bol veľmi chabou náhradou za dunivé tóny klopadla, sa vchodové dvere okamžite otvorili dokorán.

Harry Potter stál na prahu svojho domu odetý do tmavomodrého habitu so zlatým lemovaním, uniformy, ktorú povinne nosil do práce ako Hlavný auror. Na hrudi sa mu leskol práve vyleštený odznak, ktorý zvyčajne ráno nevedel nájsť, no dnes si dal obzvlášť záležať, aby ho mal na sebe. Chcel vzbudzovať rešpekt a možno i nahnať strach, no jeho sny sa rozplynuli v momente, ako Draco Malfoy vstúpil s rodinou dovnútra. Jeho niekdajší rival bol stále o niekoľko centimetrov vyšší.

„Potter,“ oslovil ho Draco pomaly a ťahavo, pričom jeden kútik úst sa mu podvihol do spokojného úsmevu, že môže na Pottera pozerať zvrchu.

„Malfoy,“ odpovedal mu bývalý Vyvolený v snahe o neutrálny tón.

„Chceli by sme vám ešte osobne veľmi pekne poďakovať za pozvanie, naozaj si to ceníme.“ Astoria sa takmer okamžite zjavila vedľa Draca a zovrela jeho dlaň v železnom stisku.

„Nemáte za čo, my sme radi, že môžeme spoznať rodičov priateľa nášho syna.“ Ginny sa natisla z pravej strany na Harryho bok a snažila sa nenápadne cez látku habitu zaryť nechty do jeho ruky, no rukáv bol príliš hrubý a jej nechty príliš krátke.

Matky si vymenili jeden pohľad plný paniky, ktorý nasledoval nervózny úsmev, zosynchronizovaný hlboký nádych a krátke prikývnutie. Astoria mierne zatriasla svojím manželom, čo spôsobilo, že Draco odtrhol zrak od Pottera a tak prehral ich mĺkvu vojnu v pozeraní si do očí.

Dostal zo seba neidentifikovateľný zvuk, ktorý by sa dal voľne preložiť ako ‚jasné, vďaka‘ a strčil Potterovi do rúk fľašu drahého a kvalitného vína, ktoré sa u nich doma povaľovalo niekoľko mesiacov, keďže táto značka nechutila ani jednému z nich. Možno preto ju jeho rodičia darovali Astorii.

Harrymu pomedzi pery prekĺzlo takisto čosi, čo sa asi malo podobať slovám a potom obaja otcovia na seba kývli.

„Scorp!“

Harry s Dracom sa strhli, keď začuli zvolanie a sledovali Albusa, ako náhlivo schádza posledné schody. Na jednu desivú sekundu ich oblial studený pot z toho, že sa ich synovia pobozkajú, no dva obrovské kamene im spadli zo srdca, len čo sa Scorpius s Albusom pustili do komplikovaného pozdravu, ktorý zväčša pozostával zo zložitých gest rúk. Akonáhle ich zvítanie skončilo, Albus sa ponúkol, že hosťom vezme kabáty.

Draco sa len ťažko vyrovnával s faktom, že sa musia tisnúť v malej chodbe alebo že nemajú domáceho škriatka, ktorý by im pomohol s vyzliekaním. Nadviazal s Astoriou očný kontakt, nepatrne kývol hlavou smerom k Potterovi a naznačil jej perami ‚pozri sa, čo má ten idiot na sebe‘. Jeho manželka iba zamračene pokrútila hlavou a vykročila za Ginny, ktorá ich viedla do jedálne.

Pani Potterová usadila otcov za vrch stola, aby boli čo najďalej od seba a Scorpiusa stiahla k sebe, nech sa ho môže povypytovať na všetky tie nepríjemné otázky.

Stôl sa prehýbal jedlom, vzduch bol preplnený vôňou pečeného mäsa, ktorú dopĺňala sladká a výrazná aróma pomarančov a brusnicovej omáčky. Po krátkom prípitku si všetci začali nakladať na taniere a Draco Malfoy iba nemo sledoval, ako to Scorpius s Astoriou robia bez zaváhania, i keď obyčajne čakajú s rukami mimo stola, aby im mohol škriatok primiestniť jedlo. Naprázdno preglgol, len čo si všimol čerstvo upečený chlieb a klobásky obmotané slaninou, červenú kapustu, misky s orechmi či krémovú zemiakovú kašu. Každým jedným detailom to bolo úplne iné ako to, čo im servírovala Andy v ich sídle – toto bolo príliš jednoduché, také... sedliacke.

Nechápal, ako sa jeho manželka a syn dokážu v tomto prostredí správať tak prirodzene, akoby v ňom vyrastali celý život. On bol úprimne rád, keď sa mu napokon podarilo na svoj tanier naložiť niečo, čo vyzeralo aspoň trochu konzumovateľne, a neisto sa pustil do ochutnávky prvého sústa.

Morčacie mäso sa mu rozplynulo na jazyku a náznak brusnicovej omáčky dokonale doplnil jeho bohatú chuť. Nedvíhal oči od taniera, zahanbený vlastnými myšlienkami, ktoré udivene konštatovali, že to jedlo bolo sakramentsky dobré. Kútikom oka pohliadol na Astoriu, ktorá mu venovala široký úsmev a on ju v tejto chvíli naozaj neznášal za to, že ho tak dobre pozná.

„Ginny, to jedlo je naozaj výborné,“ pochválila hostiteľku pani Malfoyová a rozpútala nenútenú debatu, ktorú viedli prevažne matky.

Večer postupoval bezproblémovo, až dokým sa Ginny Potterová nerozhodla výrazne zmeniť smer konverzácie dvomi otázkami:

„Takže, ako ste sa vy dvaja dali vlastne dokopy? Kto spravil prvý krok?“ Jej dychtivé oči preskakovali z Albusa na Scorpiusa a hlavy Draca a Harryho sa prudko zdvihli od svojich porcií.

„Uh... nooo,“ začal Scorpius neisto a okamžite pohľadom vyhľadal Alovu tvár, ktorému sa na perách rozťahoval nadšený úsmev, ktorý človek nedokáže ovládať.

„Zhodli sme sa, že prvý krok som v podstate urobil ja, aj keď Scorp tvrdí, že mi to naznačoval niekoľko mesiacov,“ odpovedal prvý Albus a pozrel na svoju mamu a pani Malfoyovú. Na to, aby sa pozrel na otca a pána Malfoya nemal v sebe dosť odvahy.

„Samozrejme, že som ti to naznačoval niekoľko mesiacov. Ľudia predsa bežne nehovoria kamarátom, že vyzerajú dobre v metlobalovom drese a nežmurkajú pri tom, akoby im niečo padlo do oka. Tomu sa hovorí flirtovanie, Albus,“ ozval sa Scorpius skôr, ako si stihol zahryznúť do jazyka. Aby ho Al uchránil od trápneho ticha, začal rozprávať:

„V každom prípade, môj prvý krok a náš prvý bozk predchádzala taká menšia katastrofa. Mali sme pred posledným zápasom proti Chrabromilu, celý týždeň boli príšerné búrky a silné dažde a v ten deň bola viditeľnosť naozaj mizerná. V jednom momente sa na mňa vyrútila dorážačka, tak som sa ju snažil odraziť, no pálka mi pri odraze vykĺzla z ruky a dorážačka trochu zmenila trajektóriu... a narazila do Scorpiusa.“ Albus sa odmlčal vo svojom rozprávaní a obzrel sa okolo seba. Všetky oči boli obrátené k nemu, dokonca ešte aj tie Scorpiusove, ktoré na neho vykúkali cez prsty, ako sa snažil dlaňami si skryť zahanbenú tvár.

„V šatni, kde sa nám podarilo napraviť Scorpov zlomený nos, sme sa pustili do takej hádky, že sa naši spoluhráči radšej rozhodli nechať nás osamote... Doteraz presne neviem, kvôli čomu všetkému sme sa hádali, no vrieskali sme na seba bez zastavenia, prekrikovali sa, až napokon Scorpius povedal... oh, toto si presne pamätám! Povedal ‚ty si úplne slepý idiot, Albus‘. A potom sa nadýchol, aby po mne ešte niečo zakričal, no ja som ho umlčal tým, že som ho pobozkal. Takže... takto to bolo.“ Albus, spokojný so svojím príbehom, sa pohodlne oprel na stoličke a žmurkol na Scorpiusa, ktorý vyzeral, že sa nevie rozhodnúť, ako veľmi ho v tejto chvíli neznáša.

„Bozk pri hádke je naozaj veľmi silná zbraň, zvyčajne umlčí aj Scorpiusovho otca,“ poznamenala Astoria s pobaveným úsmevom a aby dostala svojho syna do ešte väčších rozpakov, ako to matky bežne robia, dodala: „Toto máte spoločné, zlatko.“

„Oh, ver mi, drahá, že Harry je taký istý.“ Z nejakých naozaj nepochopiteľných príčin si tie dve ženy rozumeli viac, ako by človek očakával, a po prvom dojme, že spolu vychádzajú iba kvôli tomu, aby dnešný večer dobre dopadol, si začali ostatní všímať, že sa medzi nimi formuje niečo viac – niečo, čo by sa možno časom dalo nazvať priateľstvom.

„A čo vaše prvé rande? Dúfam, že bolo romantickejšie ako váš prvý bozk... a prosím, povedzte mi, že ste neboli v čajovni madam Puddifootovej.“ Ginny sa zhrozene pozrela na oboch chlapcov a jej obavy sa rozplynuli v momente, keď sa Scorpius Malfoy zasmial a pokrútil hlavou. Bol dosť hanblivý, no predsa len sa rozhodol tento príbeh povedať sám.

„Nemajte strach, pani Potterová, tam sme ešte ani neboli... Naše prvé rande som zorganizoval ja.

Predposlednú noc na Rokforte som Albusa vytiahol z postele, vzal som jeho nevidite-“

„Plášť, aby nám nebola zima,“ zasiahol Albus okamžite a vypúlenými zelenými očami sa snažil Scorpiusovi niečo naznačiť.

„Ehm... jasné, tak som zobral jeho plášť, aby nám nebola zima, keď sa budeme túlať po chodbách a pomocou Záško-“

„Mal si na mysli pomocou našej pamäte,“ upozornil ho Al znova a rýchlo pozrel na svojho otca, ktorý ich zamyslene pozoroval. Nechcel, aby sa jeho tatko dostal do nálady ‚zakazujem ti‘ a ‚ten chlapec je samý problém‘.

„Tak teda pomocou našej pamäte sme sa cez skratky dostali až do Astronomickej veže, kde som nám pripravil malý piknik. Sedeli sme na deke, jedli a pozorovali hviezdy... zdá sa mi, že som v tú noc dokonca vyriešil úlohu na Astronómiu. A potom... som sa Albusa spýtal, či bude mojím priateľom,“ dopovedal Scorpius a škeril sa na Ala ponad stôl. Ginny a Astoria zo seba dostali dojaté ‚oooooh‘ a ešte aj otcovia sa na niečom zhodli – obaja nechápavo pozreli na svoje manželky a potom navzájom na seba, pričom nepatrne podvihli obočie.

„Astoria, môžem ťa na moment poprosiť ísť so mnou do kuchyne? Potrebovala by som menšiu pomoc s rozhodnutím, ktorý dezert servírovať.“ Astoria Malfoyová sa s okamžitým prikývnutím postavila z miesta a tvárila sa, ako keby to bola úplne bežná záležitosť. Všetci, čo zostali sedieť pri stole, vedeli, že tie dve ušli do kuchyne ohovárať.

Draco a Harry sledovali svoje odchádzajúce manželky prosebnými pohľadmi, aby ich tu nenechávali samých. Harry sa dokonca pohrával s myšlienkou, že by Ginny nasledoval, no nechcel pred Malfoyom vyzerať ako zbabelec. Takú radosť mu neurobí.

Scorpius odložil príbor na prázdny tanier a odpil si z perlivej vody, zatiaľ čo sa snažil vymyslieť tému, ktorá by ich otcov donútila vyplniť to trápne ticho rozťahujúce sa medzi nimi. Prvá mu napadla škola, no nechcel zbytočne pichať do osieho hniezda, a tak pokračoval témou dovolenky, ktorú tiež veľmi rýchlo zavrhol, pretože jeho otec by sa začal vyťahovať. Tí dvaja muži oproti sebe mali toho tak málo spoločného okrem hroznej minulosti, že jednoducho-

„Metlobal.“ Napadlo Scorpiusovi odrazu a keď ho otec netrpezlivo oslovil, zmätene sa obzrel okolo seba, až kým sa nestretol s Albusovým pohľadom, ktorý mu pobavene naznačil ‚áno, povedal si to nahlas‘.

„Ehm, áno... hmm... pán Potter, Al mi hovoril, že ste minulý týždeň boli na zápase Francúzska proti Dánsku.“ Scorpius sa obrátil k Albusovmu otcovi a v duchu sa tľapkal po ramene za to, že s ním dokázal udržať očný kontakt celých päť sekúnd.

„Na zápase Francúzska? Čo si prehral nejakú stávku alebo čo?“ ozval sa okamžite Draco Malfoy a svoj opovrhujúci úsmev skryl do pohára s vodou.

„Ver mi, Malfoy, neznie to ani z polovice tak zle, aké to bolo v skutočnosti. Sledovať Francúzov hrať je fyzicky bolestivé.“

„Keby lietali na metlách chrbtom, človek by si ani nevšimol rozdiel. Ale ich triafačka Amelie...“

Scorpius s Albusom na seba pozreli a nenápadne si ponad stôl ukázali zdvihnuté palce.

„Legrandová je perfektná, iba vďaka nej Dáni Francúzov úplne nerozniesli po ihrisku. Keď predviedla manéver Woollongonský tanec, takmer nik na tribúnach nedýchal. Ginny mi vravela, že sa ju Harpye snažili odkúpiť za poriadne vysokú cenu, ale odmietla. Vraj Francúzov neopustí.“

„Je to obrovská škoda, keďže ju jej tím ťahá dole.“

Draco s Harrym na moment zabudli na to, že sú nepriatelia, ktorí sa počas školy nenávideli takmer na život a na smrť. Dokonca keď Draco dopodrobna vysvetlil Harrymu dôvody, prečo by Kudleyovské kanóny nemali mať viac miesto v anglickej lige, dal mu za pravdu. Aj keď jeho metlobalové srdce to trochu nalomilo. Veril, že Ron sa toto nikdy nedozvie.

Ginny s Astoriou sa vrátili do jedálne, vymenili si jeden tajuplný pohľad, aký si zvyčajne vymieňajú najlepší priatelia a nechali čarami prilevitovať pred každého misku s vianočným pudingom.

Draco neisto pozrel na hmotu pred sebou a vôbec sa nesnažil skryť svoje znechutenie, keď sa spýtal:

„Čo to je?“

Všetci traja Potterovci mu takmer jednohlasne odpovedali: „Vianočný puding.“

„Čo je na pudingu vianočné?“ pokračoval a lyžičku váhavo držal nad miskou, stále nie tak úplne presvedčený o tom, či to riskne a ochutná.

„No... má to v názve. Vy nemávate na Vianoce vianočný puding?“ spýtal sa zmätený Harry a všimol si, ako sa Astoria s Ginny na seba pobavene usmievajú.

„Nie, my mávame mrkvové guličky so škoricou,“ odpovedal Draco s výrazom, ako keby sa ho osobne dotklo, že Potter nepozná tento klasický vianočný dezert, ktorý sa v ich rodine traduje už niekoľko desaťročí.

„A čo je na mrkvových guliach vianočné?“ pokračoval Harry a Albus so Scorpiusom si museli zakryť ústa, aby sa nezačali smiať nahlas. V ich tínedžerskom ponímaní bola táto poznámka ešte stále vtipná.

„Je tam predsa škorica.“ Malfoy vyzeral, že je ochotný sa kvôli tomu veľmi škaredo pohádať a tak ho Astoria jemne chytila za ruku.

„Zlatko, len to ochutnaj.“

Draco pevne stisol pery a napokon ponoril lyžičku do pudingovej hmoty, pričom hlavou mu vírili myšlienky ako ‚dúfam, že ma to nezabije‘ a ‚Merlin sa musí obracať v hrobe, keď čarodejníci takto prznia čarodejnícke tradície‘.

Ukázalo sa, že vianočný puding, na ktorom nebolo nič vianočné okrem jeho názvu, nebol vôbec až taký zlý. Draco dokonca uvažoval nad tým, že by si vypýtal ďalšiu porciu, no to by znamenalo priznať, že mu chutil. A tak radšej odsunul prázdnu misku a zamrmlal jedno veľmi neochotné ‚ďakujem‘.

Presunuli sa do obývačky, kde im Ginny naliala vianočný punč a Harry zatiahol Draca na terasu, aby sa mohli otcovsky porozprávať.

„Dúfam, že nečakáš, že ti pochválim záhradu. Je dosť otrasná,“ povedal okamžite Draco a sivými očami hodnotil výzdobu na zadnom dvore, ktorá bola prehnane gýčová. Stál bokom ku skleneným dverám terasy a keď hlavu natočil viac do vysvietenej obývačky, všimol si, že štyri tváre ich napäto sledujú v strachu, či náhodou neuzrú farebné záblesky zaklínadiel.

„Nechcem sa rozprávať o záhrade, aj keď Ginny by z tvojej poznámky nebola nadšená.“ Harry sa odmlčal a zahľadel sa do pary stúpajúcej zo svojho pohára s punčom. „Chcem sa porozprávať o Alovi a Scorpiusovi.“

Draco si odpil z horúceho nápoja a cítil, ako ho zahrieva v hrdle a v hrudi, no zvyšok jeho tela zostával ľadový. Hľadel na nízke stromčeky obmotané blikajúcimi svetlami a premýšľal, rovnako ako vtedy v pracovni, čo by mal ako správny otec povedať. Potter pokračoval:

„Keď nám to Al povedal, bol to šok, ale v podstate to nič nezmenilo. Máme všeobecne otvorené mysle a úprimne, Al nie je prvý gay v našej rodine. To, čo ma trápi viac, je Scorpius. Nie v tom zmysle, že by mi prekážal – v skutočnosti je to veľmi milý a inteligentný mladý muž na to, že je-...“ Harry svoje slová nedokončil, pretože Malfoy ho okamžite umlčal mrazivým pohľadom. Ustúpil jeden krok dozadu a Draco ho nasledoval, opäť hrozivo využívajúci svoju výšku.

„Na to že je čo? Malfoy? To si chcel povedať? Nenaznačoval si pred chvíľou, že nemáš predsudky? Možno je to tvoj syn, ktorý nie je pre toho môjho dosť dobrý, Potter!“ Draco si jeho priezvisko takmer až odpľul.

„Ako prosím?!“ Harryho tvár sa skrivila do nahnevanej grimasy a spravil krok naspäť k Malfoyovi, pričom vypínal hruď s aurorským odznakom. Podvedome siahal po prútiku vo vrecku habitu.

Smaragdová sa bez jediného zaváhania ponorila do búrkových mračien, z ktorých skoro až šľahali blesky.

„Ako môžem vedieť, že nebudeš ako Lucius a-“ prehovoril Harry cez zaťaté zuby, no Draco ho okamžite prerušil:

„Ja nie som môj otec, Potter!“ Prudko rozhodil rukami a vylial takmer polovicu punču zo svojho pohára. Skĺzol pohľadom z Potterovej tváre a zahľadel sa naspäť do obývačky, kde nik z prítomných ani len netušil, čo sa deje vonku na terase. Sledoval Scorpiusa sediaceho na koberci pri konferenčnom stolíku, ako nakláňa hlavu bližšie k Albusovi a spoločne si obzerajú práve rozbalený darček. Videl, ako mu ukazuje na rôzne priečinky pomerne drahého kufríka na prísady do elixírov.

„Teraz ma veľmi dobre počúvaj, Potter.“ Obrátil sa ku svojmu rivalovi, no nezniesol váhu jeho pohľadu a radšej sa odvrátil do tej nevkusnej záhrady.

„Astoria prekonala dva potraty, kým sa nám podarilo mať Scorpiusa. Narodil sa predčasne, niekoľko mesiacov musel stráviť v nemocnici, než sme si ho mohli vziať domov. Bol jednoducho príliš slabý a doktori sa obávali, že to nezvládne. Týždne sme s Tori nespávali, pretože sme mali strach, že sa jeho krehké telíčko rozhodne vzdať a prestane dýchať. Vtedy som si uvedomil, že pre mňa nie je nič dôležitejšie ako môj syn a moja manželka. Ani bohatstvo. Ani čistá krv. Ani reputácia mena Malfoy.“

Prešiel si jazykom po perách, dopil zvyšok vlažného punču, ktorý mu zostal v pohári a pozrel na Pottera. Všimol si, že sa už nemračí.

„Isteže sa mi nepáči, že je práve s niekým, kto má tvoje priezvisko, no ak ho Albus robí šťastným, budem podporovať jeho rozhodnutie. Scorpiusove šťastie pre mňa znamená celý svet.“

Harry na neho mlčky pozeral, neistý si tým, čo má povedať na to, že sa pred ním Draco takto otvoril. Jeho obavy boli zrazu zbytočné a jeho slová neslušné.

„Malfoy...“ začal neisto, no Draco sa odvrátil.

„To bude tým alkoholom. Chutí ako veritaserum.“

Harry sa musel zasmiať – nielen kvôli tomu, že obaja vedeli, že elixír pravdy nemá vôbec žiadnu chuť, ale hlavne preto, ako sa Malfoy rýchlo snažil zahnať svoju úprimnú chvíľku.

„Alebo to bude tými Vianocami,“ ponúkol Dracovi ďalšiu výhovorku, na čo sa Malfoyovi na perách konečne zjavil skutočný úsmev.

„Alebo to bude tými Vianocami.“

Hodnotenie poroty:

cuca

Téma – 10

Zadanie – 4

Jazyk – 10

Celkový dojem – 10

SPOLU: 34

Hneď ako som túto poviedku začala čítať, bola som nie úplne príjemne zaskočená. Áno, ja som fanúšikom slashu, ale nemám ho rada v MP. Veľmi ho tu nemám rada. Dôvodov je viac, no tým hlavým je to, že slash buď človek miluje alebo nenávidí (jasné, česť výnimkám) a preto si myslím, že ak ho niekto jednoducho rád nemá a hneď prvá veta začína „som gay“, je úplne jedno, ako skvelá tá poviedka je, jednoducho sa jej nedostane to patričné ohodnotenie. Preto som prekvapená, že si niekto túto tému vybral a že to aj mentor odobril. Ale zase... jasné, je to aktuálna vec, o ktorej hovoriť treba a nebáť sa možno negatívnych reakcií. Toľko môj úvodný preslov. :D Teraz aj k poviedke.

Akonáhle som sa aj ja preniesla cez to, že ide o slash v Poviedkarovi a začítala sa – už som nevedela prestať. Bolo to jedným slovom – dokonalé! Bolo to vtipné a pekne plynulo to postupovalo. Bolo to veľmi milé, realistické a uveriteľné.

Tie predely na úvod, ako to rozprávali svojim otcom, boli naozaj perfektné. Veľmi ma pobavilo to, keď Draco v podstate povedal, že to že je gay je vlastne ok, ale nie Potter. To bolo vážne výborné. A popis toho prvého rande bol skutočne skvelý. Páčil sa mi veľmi aj ten koniec, ktorý bol takisto naozaj uveriteľný. Jasné, že sa nechce Draco bratríčkovať s Harrym, ale myslím, že tým mu jasne povedal, že nie je ako jeho otec. Čo bolo inak z poviedky veľmi cítiť. Neraz sa Rowlingová vyjadrila, že Draco bol úplne iný, rovnako aj Astoria. Takže sa mi veľmi páči, ako to do poviedky bolo zakomponované. Ten ich vzťah, to ich oslovovanie. Musím povedať, že na mňa spravila poviedka nesmierny dojem a vedela by som ju čítať aj keby mala 500 strán. No... a keď už sme pri tých stranách, tak musím strhnúť body za rozsah, ktorý bol značne prekročený a tak isto bodík za 27.12. – čo už nie sú Vianoce, doba, kedy sa mala poviedka odohrávať. Ďakujem za príjemné čítanie a musím aj verejne vyhlásiť, že v žiadnom MP som ešte nečítala lepšie dielo hodné naozaj skúseného autora.

Marrko Riccoli

Téma – 10

Zadanie – 7

Jazyk – 10

Celkový dojem – 9

SPOLU: 36

Ak si dobre pamätám, tak toto je prvá poviedka v MP, kde sa autor/ka rozhodol/dla (kašlem na to, budem ťa oslovovať v mužskom rode. A aj toho druhého. Hádam tým nikoho neurazím.) risknúť to a podať príbeh riešiaci vzťah dvoch jedincov rovnakého pohlavia. A načo trochárčiť. Rovno do toho zapleťme synov dvoch nezmieriteľných rivalov. A ešte ich všetkých posaďme za jeden stôl! Vyšlo ti to, bolo to super. Zo začiatku som sa obával, že dostaneme dávku swagujúceho Rómea a Júlie, moje obavy sa však rýchlo rozplynuli. Jedná sa o neskutočne milú poviedku. Páči sa mi jej optimizmus, aj keď je nad slnko jasné, že v reálnom živote nie všetci rodičia takto reagujú na svojich lgbt potomkov. Ale o tom predsa sú príbehy, však? O úniku z reality.

Na tejto poviedke som skutočne nenašiel v podstate žiadne chyby. Tie Vianoce tam síce boli viac menej iba ako taký doplnok, ale v pohode. Btw. Alighieriho Božská komédia? Draco má vkus :D

Čo viac dodať. Dej odsýpal príjemným tempom, čítalo sa to veľmi ľahko. Dokonca tak ľahko, až som takmer ani nepostrehol, že si prestrelil rozsah. Ale že poriadne. :D Body preto pôjdu dole, aj keď je to škoda. Autor si asi povedal, že pravidlá sú smŕŕť a rozhodol sa ich veľkodušne ignorovať, aby nám tak mohol podať komplexný príbeh bez akéhokoľvek alebo len minimálneho sekania a skracovania. Za čo mu ďakujem. Je mi až ľúto dávať ti tie body dole.

R.i.x

Na začiatku poviedky som mal pochybnosti, ako sa takáto náročná téma dá vtesnať do vianočnej tematiky. No ukázalo sa, že obavy boli zbytočné. Poviedka je napriek svojej vážnosti humorne ladená; jednak opisom prostredia a jednak replikami hlavných postáv. Za hlavnú postavu príbehu by som rozhodne označil Draca, ktorého prejavy sú v poviedke veľmi vierohodne podchytené a odrážajú jeho charakter v medziach, ktoré máme načítané / napozerané. V tíme Malfoy sa autorka veľmi podarene popasovala i s postavou Astorie a “malého” Srorpiusa. V tíme Potter mi vyjadrenia niektorých postáv neprišli prirodzené, ale povýšenecký tón Draca to všetko dorovnáva. :)

Autorka výrazne prekročila stanovenú hranicu znakov, ale vďaka veľmi príjemnému a pútavému štýlu písania príbeh krásne plynul a určite by som si rád prečítal i pokračovanie.

V príjemnom vianočnom duchu sme svedkami hneď niekoľkých nečakaných stretnutí. Okrem vzťahu medzi Harrym a Dracom nám autorka naznačuje možné nové kamarátstvo medzi Ginny a Astoriou. Kombináciou jednotlivých faktorov poviedka naplňuje zadanie po obsahovej stránke. Gramaticky i štylisticky je poviedka v poriadku. Ako mentor musím autorku pochváliť za krásne nápady a kreatívne pojatie tejto témy.

[ » na začiatok « ]