Kapitola:
Pridaná: 18.12.2017, 09:42:37
Čítaná: 59×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape, Paulina Grantová, Timmy Grant
Stručný dej: Pokojný život Severusa Snapa naruší nová obyvateľka jeho rodného mesta, ktorá sa práve do Cokeworthu prisťahovala aj so svojím stvorročným synom Timmym.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Ľadové vnútro 2 » Karamelový puding 3 » Šepotajúci oheň 4 » Džemové sušienky 5 » Kronika zla 6 » Biele ľalie 7 » Zablatená vreckovka 8 » Kamilkový čaj 9 » Mastička z kostihoja 10 » Vianočný puding 11 » Duch prítomných Vianoc 12 » Veselé Vianoce 13 » Lesná víla 14 » Oplatená láskavosť 15 » Dukátové buchtičky 16 » Osudový bozk 17 » Spoločný záujem 18 » Zatajovaná frajerka 19 » Zabudnutá hrozba 20 » Ľadové obklady 21 » Obnovený zvyk 22 » Nájdená odvaha 23 » Voňavé pirohy 24 » Sľúbená ochrana 25 » Ťaživá spomienka 26 » Horúca čokoláda 27 » Odstránené tetovanie 28 » Nedefinovateľný dôvod 29 » Výročie smrti 30 » Hrdina z básne 31 » Prvé objatie 32 » Sviatočný kompromis 33 » Nesebecké varovanie 34 » Spoločné Vianoce 35 » Nepreklenutá hranica 36 » Spomienky ako dar 37 » Ochrana na diaľku 38 » Nepríjemná správa 39 » Čiastočná pravda 40 » Rôzne povahy 41 » Neobyčajný deň s obyčajným koncom 42 » Návrat k minulosti 43 » Najšťastnejšie spomienky 44 » Známa bezmocnosť 45 » Návrat domov 46 » Ultimátum 47 » Dve otázky 48 » Dva lístky 49 » Červeň na lícach 50 » Iná láska 51 » Osudový moment 52 » Modrý zafír 53 » Pochopenie lásky 54 » Už len áno 55 » Prijatie a odmietnutie 56 » Zatajené kúzlo 57 » Rodina 58 » Epilóg

Tak ako čakal, odmietla.

„Chcel vám zobrať Timmyho,“ povedal prosto. Prerývane sa nadýchla. Stále sa triasla a bála sa, no čo ak sa zajtra vráti? Čo ak si jednoducho Timmyho vezme a ju tu nechá, zbitú a bezmocnú? Nebolo by jednoduchšie ísť s ním dobrovoľne? Ak by tak urobila, aspoň by mu dokázala zabrániť v tom, aby Timmyho bil. Chránila by ho.

„Uvažujete nad tým, že by ste s ním odišli?“ opýtal sa Severus hrozivým hlasom. Šokovane naňho pozrela. Sálal z neho chlad, až odmeranosť, na ktorú uňho nebola zvyknutá. Bála sa mu odpovedať, hoci jej odpoveď vopred poznal. „Spamätajte sa, ženská,“ sykol. „Chlap, čo udrie svoje dieťa raz, ho udrie aj znova.“

„No čo ak mi ho vezme? Čo ak ho pri rozvode dajú jemu a nie mne? Prídem oňho.“

Pokrútil hlavou. „Neprídete. Nijaký sudca so zdravým rozumom by nepridelil dieťa do opatery tyrana.“

„Aj keď jeho matka sotva zarobí na jeho živobitie?“

„Peniaze a luxus nie sú všetko,“ odvetil. „Musíte ísť na políciu, kým vám vidno modriny.“

„Čo ak ma udá za únos?“

Povzdychol si. „Ak to neurobil doteraz, neurobí to ani potom. Nechce, aby sa verejnosť dozvedela o tom, čo sa dialo u vás doma.“

„Ako si môžete byť taký istý?“

„Pretože viem, ako také typy premýšľajú.“

Hodnú chvíľu si hľadeli do očí. Paulina sa snažila uhádnuť, či Severus svoju poslednú poznámku myslel vážne, alebo ju vyslovil iba preto, aby ju presvedčil. Nebol však typ, ktorý by hovoril niečo „len tak“ – to sa za tých pár mesiacov, čo sa poznali, už naučila.

Opäť to bol on, čo odvrátil zrak. „Mali by ste si ísť ľahnúť. Potrebujete sa vyspať. Odporučil by som vám na to masť z kostihoja, ale ak by ste si to s tou políciou rozmysleli, nebol by to dobrý nápad.“

„Pokojne ju použite aj vy,“ vstala a zmizla v kúpeľni. Po chvíli sa vrátila s masťou, ktorú jej dal ešte v novembri. „Vydezinfikovali ste si rany?“ opýtala sa, keď si sadla vedľa neho.

„Nie. Prežijem to.“

„Nechcete si to prelepiť?“

„Nie.“

Jej oči klesli na hviezdicovitú ranu na krku. „Ako sa vám to stalo?“

„Nechcem o tom rozprávať.“

„Prepáčte.“ Napriek tomu nedokázala od čiernej siete odtrhnúť oči. Nebola iba nepríjemná na pohľad, ale priamo škaredá. Nepatrila na jeho slabo zvrásnenú alabastrovú pokožku, ktorá pôsobila v ostrom svetle stropnej lampy takmer priehľadne.

„Nedívajte sa na ňu,“ povedal potichu. Chcel, aby to vyznelo ako varovanie, no namiesto toho to bola obyčajná tichá prosba.

„Prepáčte,“ zopakovala. Opäť sa postavila a vložila oba uteráky do chladničky. Pravá strana líca ju príšerne bolela, tá ľavá menej, preto ju až tak ani necítila. Zrazu bola ospalá a vyčerpaná. Bála sa však zaspať. Každú chvíľu očakávala, že na dvere zaklope Taylor alebo ich nebodaj vylomí a vezme jej Timmyho.

„Mali by ste si ísť ľahnúť,“ prehovoril po chvíli. „Potrebujete sa vyspať.“

„Radšej budem bdieť.“

„Ak bude chcieť, dostane sa sem aj cez zamknuté dvere. Hoci o tom pochybujem.“

„Myslíte si, že to vzdal?“

„Nateraz. Myslím si, že si počká na príležitosť.“

Striaslo ju, a nebolo to preto, že vzala z mrazničky utierku. Podala mu ju a on si ju bez slova priložil na čelo, kde ho to bolelo najviac.

„Budeme musieť odísť,“ hlesla slabým hlasom.

„Nebudete.“

Potriasla hlavou. „Nemám sa pred ním ako inak schovať. Nie som dosť silná, aby som mu vrátila údery, ani aby som takto ochránila Timmyho...“

„Práve preto by ste mali ísť na políciu. Dovtedy tu ostanem, ak chcete.“

„To od vás nemôžem žiadať.“

„Som zvyknutý strážiť.“

„Aj vy sa potrebujete vyspať.“

„Začujem ho, len čo vstúpi do brány.“

„Ako?“

„Mám s tým prax.“

„Zo školy?“

Uškrnul sa a ona mu úsmev opätovala. Pokrútila hlavou. „Neviem si vás predstaviť ako učiteľa.“

„Ani ja.“

Potichu sa zasmiala. Zrazu bola uvoľnenejšia, akoby ju jeho sľub, že tu ostane do rána a bude ju a Timmyho strážiť, upokojil. „Čo vás potom k učiteľstvu doviedlo?“

„Dlh voči riaditeľovi.“

Povedal to tónom, ktorým jasne vylučoval ďalšie otázky a ona sa zháčila. Nechcela pôsobiť dojmom, že sa z nich zrazu stali kamaráti, no naozaj si ho nevedela predstaviť ako učiteľa. Nie preto, že by to nevedel s deťmi – k Timmymu sa predsa správal veľmi pekne; no pre jeho samotárku povahu. Hoci, ktovie, aký bol pred tou porážkou...

„Skutočne by ste ostali?“ prelomila napäté ticho, ktoré medzi nimi zavládlo.

„Áno.“

„Tak vám usteliem.“

„Bude mi stačiť deka.“

„To nie. Hneď vám prinesiem vankúš aj paplón. V noci tu býva zima.“ Zmizla v izbe skôr, než stihol zaprotestovať, a s povzdychom sa pozrel na mastičku v ruke. Najradšej by si ju natrel na hánky i na tvár. No ak sa Paulina rozhodne Taylora udať, tiež bude musieť vypovedať. V tom prípade sa čerstvé rany a podliatiny zídu. Netušil, či sa na to skutočne podujme. Bola ako jeho matka – bála sa a zároveň dúfala. Mala v sebe zakorenenú tú šialenú, chorú nádej, že sa niečo ešte môže zmeniť. Alebo že ona môže niečo zmeniť.

Vynorila sa po pár minútach s vankúšom a perinou. Vstal, aby mu mohla ustlať a vrátil utierku do mrazničky. „Nemám tu pánske oblečenie, ale ak by ste chceli, môžete si požičať môj župan. Aj tak ho používam iba keď mi je zima,“ povedala potichu. „Ak by ste sa chceli umyť,“ dodala na vysvetlenie. „Uterák vám nechám pri vani.“

Naplánoval sa sprchovať, chcel si to nechať na zajtra ráno. No ak pôjdu na políciu...

„Premyslite si to,“ povedal potichu, keď jej poďakoval a ona mu zaželala dobrú noc. „Kvôli Timmymu. Nie kvôli vám.“

Chvíľu uvažoval, že na ňu použije legilimenciu. Nebolo by náročné prinútiť ju ísť na políciu. Lenže čo by bol za sviniara, keby to urobil? Nemal by sa do toho miešať ani do takej miery, do akej sa do toho už zaplietol. A vôbec – prečo sa o to tak zaujíma? Odpoveď ho zasiahla tak nečakane, že ak by bola kúzlom, ani by proti nemu nestihol vyčarovať Protego. Pretože mu na nich záleží. Akýmsi šialeným spôsobom mu na nich začalo záležať. Najmä na chlapcovi. Pri Merlinovej brade, trpíš azda spasiteľským komplexom? Všetko naznačovalo tomu, že to tak je.

„Premyslím,“ prisľúbila a odišla do izby. Schúlila sa pri Timmym, prikryjúc sa dekou, ktorou obyčajne prekrývala posteľ. Nechcela ju dávať pánovi Snapovi – bola od fľakov od pudingu, čo Timmy ráno jedol a ešte ju nestihla vyprať. Pánovi Snapovi dala svoju perinu, iba ju prezliekla, a jeden vankúš, ktorým si podkladala hlavu, keď čítala. Dúfala, že sa mu na pohovke bude spať pohodlne. Nechcela by, aby sa ráno prebudil dolámaný iba preto, že ona sa o seba a Timmyho nevie postarať. Dosť dlho však načúvala akýmkoľvek zvukom prichádzajúcim z točitých schodov, každú chvíľu čakala zaklopanie či šťuknutie zámky... No nič neprichádzalo. Napokon zavrela oči, rozhodnutá zaspať, no dlho jej myšlienkam kraľovalo naliehanie pána Snapa i všetko, čo o ňom doteraz vedela. Keď ju konečne premohol spánok, snívalo sa jej o Taylorovi a jeho úderoch, až sa napokon zobudila za úsvitu, až príliš intenzívne vnímajúc pulzujúcu bolesť v oboch lícach.

[ » na začiatok « ]