Kapitola:
Pridaná: 18.12.2017, 08:09:16
Čítaná: 195×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Neville Longbottom, Hannah Abbottová
Stručný dej: Neville si aj niekoľko rokov po bitke o Rokfort pripadá ako najväčší lúzer spomedzi všetkých svojich známych. A jeho život sa valí dolu vodou. Pomôže mu nečakané stretnutie s Hannah Abbottovou na svadbe jedinej ženy, ktorú kedy ľúbil - Luny Lovegoodovej?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Najlepší drink 2 » Najhorší rok 3 » Najpomalší tanec 4 » Najsmutnejšie chvíle 5 » Najprekvapivejšie momenty 6 » Najkrajšia jeseň 7 » Najmilší úsmev 8 » Najsladšia čokoláda 9 » Najfarebnejší park 10 » Najobľúbenejšie miesto 11 » Najosamelejšie Vianoce 12 » Najpodivnejší sen 13 » Najnovšia tradícia 14 » Najromantickejší deň 15 » Najhoršia zrada 16 » Najboľavejšia rana 17 » Najpraktickejšie problémy 18 » Najzvláštnejšie zmeny 19 » Najnešťastnejší úraz 20 » Najvzrušujúcejší zápas 21 » Najchutnejšia večera 22 » Najuvoľnenejší rozhovor 23 » Najneobvyklejšia požiadavka 24 » Najvýznamnejší dar 25 » Najtemperamentnejšie rytmy 26 » Najbolestnejšie výročie 27 » Najvoňavejšie Vianoce 28 » Najmätúcejší list 29 » Najspravodlivejší hnev 30 » Najprázdnejšie dni 31 » Najšialenejšie kroky 32 » Najväčšia opatrnosť 33 » Najemočnejší rozhovor 34 » Najneuveriteľnejšie vyznanie 35 » Najvzácnejšia náhrada 36 » Najhlbšie sny 37 » Najfarebnejší pstruh 38 » Najneistejší návrat 39 » Najúprimnejšia snaha 40 » Najsladšie bozky 41 » Najdôležitejšie zoznámenie 42 » Najhorúcejšie narodeniny 43 » Najvznešenejšia slávnosť 44 » Najskrytejšie obavy 45 » Najodvážnejšie úvahy 46 » Najtajomnejšia skrinka 47 » Najväčšia istota 48 » Najneuveriteľnejšia blízkosť Epilóg » Najskutočnejší domov

~21~

Najchutnejšia večera

Prečo práve prvý apríl? pýtal sa v duchu trochu nešťastne. Bola to zvláštna irónia osudu? Zbytočná poverčivosť z jeho strany? Kvôli tomu dátumu sa však obával, že niečo sa určite pokazí a dopadne zle. Alebo on sám niečo pokazí – to mu pripadalo najpravdepodobnejšie.

Práve prvý apríl však najlepšie vyhovoval Hannah i jej otcovi na návštevu v Nevillovom dome. Neostalo mu teda iné než prispôsobiť sa a keď prišiel z práce, nervozita, s ktorou sa už skoro ráno prebudil, v ňom len vzrastala. Spolu s Hannah pripravili večeru (baranie ragú so zemiakmi a cibuľovou omáčkou) a Neville ju z nervozity ochutnal ešte pred príchodom vzácneho hosťa. Jednak sa chcel presvedčiť, či sa im ragú podarilo, jednak sa chcel jedlom tak trochu upokojiť.

Hannah ho však zastavila v konzumácii priveľkého množstva naozaj chutného mäsa práve v okamihu, keď sa ozval zvonček. Neville si nevdojak spomenul na slová starej mamy, že slušní čarodejníci vždy prichádzajú na návštevu „na muklovský spôsob“, hoci by sa mohli premiestniť trebárs priamo do obývačky hostiteľa alebo pricestovať bez ohlásenia hop-šup práškovou sieťou.

„Dobrý večer, pán Abbott,“ privítal ho, len čo mu jeho dcéra otvorila dvere. Obliekla si svetlomodré šaty s jemným vzorom purpurových ruží a na ne tmavofialový kardigán a vyzerala veľmi pekne – tesne pred večerou ho svojím odevom inšpirovala, aby prehodnotil ten vlastný a vzal si aspoň slušnú košeľu.

„Dobrý večer,“ muž s vlasmi o trochu tmavšími, než mala Hannah, si ho premeral od hlavy po päty a podal mu ruku. „Corwin Abbott.“

„Neville. Neville Longbottom, teší ma,“ potriasol mu pravicou a vzápätí ho pozýval do jedálne. Neuniklo mu, že pán Abbott si obzerá chodbu i jednotlivé miestnosti, popri ktorých prechádzali. Ak ho aj neohúrilo Nevillovo rozsiahle rastlinstvo, čo pokrývalo steny i stropy na mnohých miestach, zdalo sa, že naňho zapôsobila prinajmenšom veľkosť domu.

„Na začiatok by sme si mohli čímsi pripiť, čo poviete?“ navrhla Hannah a už aj nalievala do troch štamprlíkov tmavohnedú tekutinu.

„Čo si vybrala, Hannah?“ spýtal sa jej otec.

„Ríbezľový rum, keďže ho máš najradšej, samozrejme,“ žmurkla naňho. „Tak, na pekný večer v príjemnej spoločnosti,“ očarujúco sa usmiala na oboch a ako prvá si odpila. Neville musel uznať, že rum s takým príjemným sladkokyslým nádychom chutí ozaj dobre, ale aj tak sa väčšmi tešil na hlavné jedlo.

„Pripomeniete mi, pán Longbottom, čomu sa venujete? Myslím pracovne,“ zadíval sa naňho, zatiaľ čo Hannah sa podujala na to, že im naloží večeru.

„Pokojne ma volajte Neville,“ pousmial sa. Pán Longbottom znelo príliš vznešene a pri takom oslovení si pripadal... staro. „Pracujem ako experimentálny laborant v oblasti herbológie,“ dodal.

„Ah tak. Herbológ, pochopiteľné,“ pohľadom zašiel k stropu, po ktorom sa vinuli liany ako akési ornamenty na okraji pohľadnice. „Viem, že vaša rodina je čistokrvná...“

„No, áno, ale... to ma nikdy veľmi nezaujímalo,“ priznal trochu zarazene.

„Áno, ocko, tento dom je Nevovým dedičstvom,“ Hannah pred neho položila tanier, vzápätí naložila Nevillovi a nakoniec sebe. „Dobrú chuť všetkým.“

„Vyzerá to tu tak... starobylo. V pozitívnom zmysle slova,“ pousmial sa naňho a pustil sa do jedla. „Hm, je to vynikajúce... Kto z vás varil?“

„Obaja,“ odvetila Hannah, pričom Neville zároveň s ňou vyriekol iba jej meno. „Neuberaj si zásluhy!“ pobúrila sa.

„To ty sa tu staráš o kuchyňu.“

„Varenie mi rozhodne nejde až tak ako príprava drinkov.“

Pán Abbott vzdychol. „Stále robíš v tej fabrike?“

„Nie je to fabrika, oci, je to firma zaoberajúca sa výrobou elektrospotrebičov.“

„Veď to je presne čosi ako fabrika,“ mávol rukou.

„Nie je to žiadna podradná práca. Dobre vieš, že by som nevzala nepoctivú robotu.“

„Viem, ale aj tak... máš na viac. Všetci to vieme. Však... Neville?“

Pozrel naňho a zažmurkal. „No...“ trochu ľútostivo blysol očami po Hannah, akoby sa ospravedlňoval. „Tie nočné smeny by asi nikomu neprospievali.“

„Je to len dočasné. Hádam si sem neprišiel na to, aby si sa spolčil s Nevom proti mne, oci.“

„Chcem len vedieť, nakoľko mu na tebe záleží.“

„Oci...“

Neville očervenel a výraz na tvári Hannah mu v nervozite nepomohol: upriamila zrak na svoj tanier a nič viac nevravela. Mal niečo povedať on?

„Ah, dobre, tak prejdime k čomusi príjemnejšiemu,“ navrhol pán Abbott po chvíľke ticha a začal sa Nevilla spytovať, ktorému metlobalovému tímu fandí.

Chcelo sa mu velebiť v duchu Ronalda Weasleyho a ešte viac jeho úžasnú manželku za to, že sa dostal na zápas Holyheadských harpyí a Kenmarských kaní a vďaka tomu teraz mal o čom rozprávať. Zvyšok večere prebehol v duchu rečí o športe, do čoho sa Hannah priveľmi nezapájala, ale zato sa zdalo, že jej otec sa vcelku uvoľnil a že už sa nesnaží vyčítať z každej Nevillovej vety jeho najdôležitejšie charakterové črty.

„Hannah, zlatko...“ zahľadel sa na ňu po večeri. „Tak som sa minule zamyslel, nemáš náhodou vo svojich fotoalbumoch jednu fotku s tvojou matkou... takú, keď si šla po prvýkrát do Rokfortu? Spomínaš si, ktorú mám na mysli?“

Zamyslene prižmúrila oči. „Hm, asi áno. Nemáš ju? Myslíš, že ju mám ja?“

„Bola by si taká láskavá a pohľadala ju, prosím?“

„Iste...“ postavila sa a zamierila preč z jedálne. Ako prechádzala oblúkovým priechodom, venovala letmý pohľad Nevillovi a nenápadné myknutie plecami – tentoraz akoby sa ospravedlňovala ona.

„Bude to desať rokov, čo ju... čo moja manželka umrela,“ povedal mu tichším hlasom. „Je to smutné výročie, no chcel by som, aby sme si ju pripomenuli čo najkrajšie. Preto vyrábam pre Hannah špeciálny fotoalbum, kde bude mať podrobnejšie opísaný životný príbeh svojej matky a aj spoločné chvíle s ňou.“

„To je krásne...“ pousmial sa.

„Áno... Hannah je v tomto období ešte zraniteľnejšia než zvyčajne. Nikdy by som ju nenazval slabou – treba uznať, už len to, čím sme si prešli, nás muselo oboch zoceliť. Ale je krehká, moja Hannah... aj Harmony taká bola.“

„Vaša manželka...?“

„Presne tak,“ prikývol. „Chcem ti však povedať, chlapče... nech je to medzi tebou a Hannah akokoľvek, dávaj si pozor. Nie je to z mojej strany vyhrážka, skôr prosba. Bol by som naozaj veľmi nerád, keby jej niekto ďalší ublížil. Už utŕžila v živote dosť rán. A pochybujem, že budem niekedy k tamtomu Seanovi taký milosrdný ako ona.“ Meno jej bývalého priateľa vyriekol so zvláštnym dôrazom, nie až s nenávisťou, no akoby ho len neochotne zasyčal, lebo ho v skutočnosti ani nechcel vravieť nahlas.

„Samozrejme, pán Abbott, ja...“

„Corwin. Pokojne ma tak volaj. Ak si priateľ mojej dcéry, chcem, aby si bol aj mojím priateľom. Iba tak ju dokážem najlepšie ochrániť.“

„Ja nechcem Hannah ublížiť, verte mi. Určite by som niečo také neurobil.“

„Vedome snáď nie,“ prisvedčil a čochvíľa už sa usmieval na dcéru, ktorá mu priniesla vyžiadanú fotografiu.

„Vôbec som nevedela, že ju mám v albume,“ priznala a usadila sa späť pri stole. Skontrolovala Nevilla krátkym spýtavým pohľadom, on sa však na ňu iba pousmial. Jej otec to myslel dobre, chápal ho. Tie slová sa mu však usadili v mysli a nedokázal sa vzoprieť tomu, že trochu narušili jeho pohľad na Hannah.

Naozaj bola... krehká? Doposiaľ mu pripadala silnejšia, než bol sám. Odvážnejšia, skúsenejšia. Život nebol k nej veľmi vľúdny a napriek tomu sršala veselosťou, kam prišla. Určite mala v sebe omnoho viac sily ako on.

Avšak potom sa mu vynorili v mysli ako vzdialená ozvena zvláštne slová: „Keď zotmie sa zas v živote tej, čo vždy milá je, keď nádej opäť stratí, svet len vždy zlý bude, keď čiernotu len uvidí a sama sa cítiť bude, keď zrada jej takmer vyrve srdce z hrude, vtedy jej sen dávny sa plniť začne, vstúpia jej do života nádeje značné. Bez povšimnutia ten, čo vždy bol, teraz sa na rytiera zmení, neviditeľný ten, čo vždy bol, teraz jej najväčší sen splní.“

Mohlo sa to „proroctvo“ vzťahovať naňho a na Hannah? Mohlo to byť skutočné proroctvo, ktoré si ho našlo v zvláštnom stave opojenia zo sherry? Mohol niekto ako on byť... rytierom? Pre ňu?

Zrazu ho však omnoho viac začalo zaujímať čosi iné: aký sen jej mal pomôcť splniť?

[ » na začiatok « ]