Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Neville Longbottom, Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová
Stručný dej: Témou rozstrelového kola bola spojnička podľa vlastného výberu.
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
„PRESTAŇTE! ZAKAZUJEM VÁM TO!“ jačal strýko Vernon, akoby ho z kože drali.
Teta Petunia od hrôzy vykríkla.
„Dajte sa vypchať, obaja,“ povedal Hagrid. „Harry - ty si čarodejník.“
Chvíľu bolo ticho. Bolo počuť len burácanie mora a svišťanie vetra.
„Čože som?“ nechápal Harry.
„Čarodejník predsa,“ povedal Hagrid a znova si sadol na pohovku, ktorá s vrzgotom klesla ešte o čosi nižšie, „a budeš bohovsky dobrý čarodejník, namojdušu, len čo sa trochu zaučíš. Kto mal takú mamku a tatka, musí byť minimálne taký dobrý ako oni, no nie? Najvyšší čas, aby si si ten list prečítal.“
Harry sa načiahol za pokrčenou obálkou. Hagrid ju vytiahol zo zadného vrecka nohavíc takých veľkých, že by sa do jednej z ich nôh zmestili aj dvaja strýkovia Vernonovia. Harry tomu nemohol uveriť - konečne sa zmocnil toho listu. Konečne sa dočíta, kto sa ho tak usilovne snažil v priebehu posledných dní zastihnúť. Ruky sa mu tak triasli od vzrušenia, že mu list takmer vykĺzol pomedzi prsty.
Napokon sa nosom zaboril do smaragdovozeleného písma a čítal.
„Šmária, Harry, šak ti to trvá celú večnosť!“ prerušil ho po pár minútach Hagrid, očividne unavený z cesty. Kým Harry čítal, Hagrid si vyzliekol kožuch a ustlal si ním na noc na dlážke.
Harry však dávno poznal obsah listu. V skutočnosti si ho stihol prečítať hneď niekoľkokrát, a zakaždým v ňom vyvolal čudnejší pocit.
„Prepáč, Hagrid,“ povedal bezducho.
Hagrid sa naňho pozrel a s výčitkami sa mu opäť prihovoril: „To nič, Harry, chápem, že sa ti to musí zdať trochu pritiahnuté za vlasy. Ale je to tak, nekecám. Ináč by tam dolu nebol podpis Dumbledora, šakže?“ pousmial sa.
Harry sotva vnímal obrove slová.
„TAK DOSŤ!“ zreval razom strýko Vernon. Harry celkom zabudol, že nie sú sami. „Nebudem tu stáť a počúvať tieto nezmysly! Ten chlapec nikam nepôjde!“
Strýko Vernon vypol hruď tak veľmi, ako len vedel, no i tak popri Hagridovi pôsobil smiešne.
„Na tvoj názor nie je nikto zvedavý, Dursley. Harry pôjde so mnou.“
Hagrid nemusel kričať. Vzbudzoval prirodzený rešpekt. Strýko Vernon si len zamrmlal čosi popod mrožie fúzy a stíchol.
V tej chvíli to Harry pochopil. Celá táto bizarná scéna mu odrazu zapadla do seba ako skladačka. Dursleyovci sa ho chcú zbaviť. Niet sa čomu čudovať – nikdy ho nemali v láske. Harry však musel pripustiť, že takýto majstrovský plán bol už aj na ich pomery silným dúškom čaju: najskôr v ňom vzbudili záujem listmi, ktoré mu zakaždým odopreli nechať prečítať a keď už Harry – chlapec bez priateľov, ktorým by mu mohlo na ňom záležať – zomieral od zvedavosti spoznať obsah obálky, napokon ho odvliekli na opustený ostrov uprostred mora, kde ho skutočne neochotne nechajú odísť s akýmsi vypaseným chlapíkom.
Harry nemôže zostať na ulici a rozhodne sa nenechá odniesť na míle ďaleko od svojho domova bez peňazí a možnosti vrátiť sa. Ak si teta a strýko mysleli, že im Harry na to skočí, mýlili sa...
„Strýko Vernon,“ započul sa Harry rozprávať, „poďme, prosím, domov.“
Každé oko v miestnosti vtedy nechápavo upriamilo pohľad na Harryho, ešte aj Dudley, ktorý predtým pôsobil myšlienkami niekde na Privátnej ceste pri svojom PlayStation, nedokázal vyjsť z údivu.
„Harry, nie, ty nechápeš...“ začal Hagrid.
„Predsa len z neho niečo bude, Petunia!“ tešil sa strýko Vernon, ale Harry hneď zachytil veľavravný pohľad, ktorý si teta a strýko vymenili.
„DURSLEY!“
Harry sa hádam nikdy necítil mizernejšie. Vedel, že na Privátnej ceste číslo 4 nie je vítaný, napriek tomu sa azda po prvýkrát tešil na svoju skromnú neútulnú izbu.
***
Od Harryho narodenín ubehli dva mesiace a život u Dursleyovcov sa prekvapivo zmenil k lepšiemu. Harry teraz chodil na strednú školu, ktorou sa mu teta a strýko vyhrážali celé leto. Na jeho prekvapenie si však Stonewallskú štátnu rýchlo obľúbil – najmä keď mu teraz nebol v pätách Dudley a jeho banda. Ani občasný kontakt s Dursleyovcami na Privátnej ceste nebol taký príšerný ako kedysi. Harry to pripisoval faktu, že síce sa ho nezbavili, no možno nečakane uspel v strýkovom teste, a dokázal tak, že je správnym Dursleym so správnymi hodnotami.
Harry tú vec s Hagridom už vypustil z hlavy. Spomenul si na to len vtedy, keď sa mu prihodilo čosi nezvyčajné, ale aj tak po chvíli pokrútil hlavou a venoval sa radšej učeniu.
Napríklad začiatkom školského roka sa Harrymu podarilo premiestniť Dudleyho desiatu do svojej školskej tašky obyčajným túžobným pohľadom. Pardon, chcem tým povedať, že teta Petunia celkom iste zabudla, že Dudley dostal novú tašku, a tak jedlo omylom zabalila do Harryho zdedenej. Dudley preto prišiel hneď v prvý deň s pokarhaním od riaditeľa za to, že zbil všetkých spolužiakov, ktorí sa s ním nechceli podeliť.
Alebo len pred týždňom keď sa Harry vracal zo školy a takmer hodinu znudený cestoval v metre, sa mu zazdalo, že v novinách, ktoré čítala pani oproti, boli vytlačené pohyblivé fotografie. O Dennom prorokovi síce nikdy predtým nepočul, ale rovnako nepočul ani, že by veda medzičasom pokročila až tak ďaleko. Harry si musel uznať, že to s tým učením občas preháňa a z času na čas by si mal dopriať viac ako šesť hodín spánku.
Okrem tohto a pár divných stretnutí s ľuďmi v rôznofarebných habitoch Harry nemal ani najmenší dôvod zaoberať sa Hagridom a jeho klamstvami. Ten od Dursleyovcov dostal iste slušne zaplatené, aj keď možno nie toľko, koľko mu sľúbili, a dokonca sa na Privátnej ceste už nikdy neobjavila žiadna sova... Teda až do jedného decembrového rána.
Harry sa na Vianoce vôbec netešil. U Dursleyovcov sviatočného ducha odháňal predovšetkým strýko Vernon.
„Typické... idú Vianoce, tak všetko stojí trikrát toľko...“
„Tí ľudia sa zbláznili, Petunia! Pozri, ako sa bijú o posledné kusy pudingu...“
„Skončia sviatky a už nikdy nechcem vidieť v tomto dome nič červené a zelené zároveň!“
Napriek tomu sa sčasti aj zaslúžene pobral na Štedrý deň spať a dúfal, že keď sa ráno zobudí a nájde si pod stromčekom nové zošity, o ktoré tetu Petuniu bezvýsledne prosil už zopár posledných týždňov, odzvoní Vianociam naozaj koniec.
Harry však v tú noc nedokázal zažmúriť oka. V hlave mu pulzovala akási pálčivá bolesť – akoby by mu do jazvy v tvare blesku niekto púšťal elektrické výboje. Nikdy predtým nezažil takú bolesť. Niekoľko hodín sa len prevaľoval z boku na bok a pohrával sa s myšlienkou ísť zobudiť strýka Vernona, aby ho odviezol do nemocnice. Tú ale okolo druhej ráno zavrhol – tie zošity už naozaj potrebuje. Svoj zdravotný stav môže riešiť neskôr...
Tesne pred svitaním to už Harry nevydržal. Musel vstať z postele a zísť sa aspoň napiť do kuchyne, taký bol od bolesti spotený.
Vtom započul tiché „hu“ z druhého konca miestnosti. V rohu obývačky stál vysoký štíhly vianočný stromček. Posiaty tisícimi svetielkami ožaroval celú miestnosť. Harry si preto veľmi rýchlo všimol, že ten dobre známy zvuk pochádzal od tvora sediaceho na parapete otvoreného okna. Krásna snehobiela sova, najkrajšia akú Harry za minulé leto videl, sedela na pokrčenej kope baliaceho papiera.
Harry sa snažil k nej podísť, no kým bol dostatočne blízko, sova už bola preč. Balíček však ostal.
So zatajeným dychom Harry roztrhol balenie a v ruke sa mu ocitol čudesný ale veľmi príjemný na dotyk kus látky. Potom si všimol aj drobný odkaz a čítal:
Tvoj otec si ho pred smrťou u mňa odložil. Je na čase, aby som ti ho vrátil.
Užívaj ho s rozumom.
P.S. Aj tí najlepší z najlepších občas robia chyby, Harry. Nikdy však nie je neskoro ich napraviť. Ver mi, čas sa nedá vrátiť späť iba vo svete muklov. Druhý január hodinu pred poludním, nástupište 9 a ¾ . Lístok na Rokfortský expres nájdeš vo vrecku plášťa. Ak by ťa strýko s tetou nechceli pustiť, budeš vedieť, ako plášť použiť.
Prajem Ti nádherné Vianoce
Albus Dumbledore
Hodnotenie poroty
cuca
Téma – 7
Zadanie – 10
Jazyk – 10
Celkový dojem – 7
SPOLU: 34
Tak toto bolo milé. Také zlaté, nevinné, milé. Neohúrilo, neublížilo. Páčilo sa mi, ako si nadviazal/a na spojničku. Je veľmi dôležité nadviazať nielen pointovo, ale aj štýlom písania, čo býva u veľa ľudí problém. Tebe sa to podarilo, čo som veľmi rada.
Zachovanie charakterov bolo dobré, verila som im, čo robili a ako sa správali. Bolo zaujímavé vidieť to, ako by sa to celé podľa teba odohrávalo, ak by Harry nešiel na Rokfort.
Len mňa proste mátalo viac vecí. Viem, že nie sú predmetom poviedky, pretože sa nestali pred spojničkou, takže to nie je výčitka, ale bohužiaľ som na ne stále myslela. Dumbledore by proste nedovolil, aby nešiel Harry na Rokfort. Ak by sa to nepodarilo Hagridovi, spravil by to potom nejako on. Ale jasné, nie je to chyba, len môj postreh a pocit, ktorý to vo mne vyvolalo.
Píšeš pekne, krásne používaš slová a čo sa týka gramatiky, tak je to naozaj bez problémov.
No potom prišiel koniec a mne sa v hlave vynorilo znova veľmi veľa otázok. Akože to, že dostal na Vianoce ten plášť, aj keď nebol na Rokforte, to bolo skvelé, to sa mi naozaj veľmi páčilo, ale zase... ako by sa dostal na nástupisko, keď tam nebude nik, kto by mu pomohol? Hagridovi neverí, ale listu by uveril? Jasné, možno by zmenil názor, ak by si plášť vyskúšal... Hmm.
V každom prípade, bolo to milé, ako som už spomínala. Čítalo sa to ľahko a zanechalo to vo mne príjemný pocit... ale aj kopec nezodpovedaných otázok. :D Ďakujem za poviedku a veľmi sa teším na ďalšie.
Marrko Riccoli
Téma – 9
Zadanie – 10
Jazyk – 10
Celkový dojem – 9
SPOLU: 38
Tak táto bola čarovná. Na rozdiel od ostatných, tebe sa priam dokonale podarilo zachovať atmosféru prvej knihy. Akoby som opäť raz čítal jednotku, len v „poupravenej“ verzii. Koniec bol veľmi milo a originálne poňatý, ako sa vlastne všetko vracia naspäť k pôvodnej knihe, do vopred určených koľají. A na Vianoce! Na toto by Rowlingová pokojne mohla uvaliť TM. Po predchádzajúcej poviedke som si nejako nevedel predstaviť, akým spôsobom by ju niekto mohol tromfnúť. Podarilo sa.
R.i.x
Téma – 10
Zadanie – 10
Jazyk – 10
Celkový dojem – 10
SPOLU: 40
Z môjho pohľadu ide o najlepšie spracovanú poviedku v rozstrelovom kole. Ako z hľadiska obsahu, tak i formy. Autor zasadzuje spojničku hneď do prvých kapitol HP1 a ponúka alternatívne pokračovanie celého príbehu s možnosťou napojiť sa späť do hlavnej línie. Žiadnu poznámku nemám ani k štylistickému a gramatickému spracovaniu. Dúfam, že sa autorovi bude dariť rovnako dobre aj v ďalších kolách.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...