Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: Ona a On č.1, On č.2, On č.3...
Stručný dej: Rozlúčka s kúskami srdca.
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
Nepredpokladám, že by sa vám to páčilo, ale mňa pochytila taká zvláštna nepochopiteľná múza v podivnom štýle... :D Takže pridávam len zo zvedavosti na prípadné dojmy.
***
Člup!
Potiahnem šnúrku.
Chŕŕćhŕŕch...
„Maj sa!“ kývam mu s blahosklonným úsmevom na perách. Pozriem na podlahu, na ktorej sedím v tureckom sede. Pri nohách čakajú ďalší traja.
Dvaja z nich si odierajú kolená, spínajú ruky a žobronia: „Prosím, nesplachuj nás. Prosíme ťa!“
„Prečo? Prišiel váš čas, bohužiaľ. Treba upratať,“ pokývala som hlavou, chytila ďalšieho do dlaní. Aký je zrazu maličký. Kedysi bol obrovský, veľký, zapĺňal celý môj svet. Každá jedna štrbinka ním voňala. Kam som sa pozrela, videla som len jeho. Vnímala som len jeho úsmev, jeho šarm, srdce, hlas. Neprešla minúta, aby nenavštívil moje myšlienky. Aby ma nemotivoval k činom.
„Mal by si byť rád, že si nešiel prvý, keď si bol prvý v mojom svete,“ vysvetlím mu, pevne ho zovriem v pästi, nakloním ruku nad záchodovú misu, nechám ho užiť si pohľad do hlbín temnej vody a uvoľňujem zovretie. Nezaslúži si trpieť. Nič zlé nevykonal, len prišiel v správny čas a zmenil mi život. Žiaľ, správny čas je občas i nesprávny. Nastal čas upratať. A ktorý spôsob by bol lepší na ukončenie, ako ten, ktorým to začalo? I náš spoločný príbeh sa začal písať v záchode. Rozbila som mu hlavu dverami. Zrazila som ho vtedy k zemi.
„Nič sa vám nestalo?“ priskočila som k nemu, zľahka ho plieskajúc po lícach. Takmer ihneď sa prebral. Dotkol sa zakrvaveného čela, pozrel na mazľavé prsty a znovu klesol k zemi. A ja s ním.
Od toho dňa sa nenápadne vkrádal do môjho života, ukrajoval si z môjho života, vnášal doň svetlo a šťastie. No nastal čas ukončenia. Cesty sa pretli, každý šiel svojou cestou a napriek tomu som nikdy nezabudla. Vždy som v sebe živila kúsok lásky. Ten kúsok, ktorého sa nikdy nedokážeme vzdať, ak raz niekoho ľúbime. Navždy tam zostane, i keby nad zvyškom zvíťazila nenávisť. Kiežby tie kúsky v niektorých prípadoch neexistovali.
On č.2 ten prípad nebol. Jednoducho bolo treba upratať. Navždy. Po viac ako dekáde bolo načase. On č.1 nestojí za zmienku. Nevenovala som mu pozornosť, hneď skončil v útrobách. Už teraz si neviem spomenúť na jeho tvár.
Čľup!
Chŕchrćhchchŕ...
„Prosím ťa, pre všetko na svete, nerob to!“ prosí ma druhý.
„Prečo?“
„Budeš to ľutovať.“
„Nevrav. Keď raz upratuješ, neľutuješ. Zbavuješ sa nečistôt a tešíš sa z ligotu. Neboj sa, nie je to nič osobné,“ zdvihla som ho do výšky a presunula nad záchodovú misu.
Uľútostilo sa mi ho. Naozaj si nezaslúžil trpieť viac ako ten prvý. Nikdy mi neublížil. Jednoducho prišiel. Rozsvietil dva týždne. Ach, dva týždne. Čo dokáže taký krátky čas.
Ďalšia záchodová láska. Náhodne som ho zrazila dverami, stihol včas odskočiť, neprišiel k úrazu ako jeho predchodca. Čím to je, že všetkých stretávam na toaletách? Zvláštna príchuť lásky.
„Bude ti tam dobre,“ oznámim chlapovi mojej dlani. Zrazu aký maličký a aký víchor mi dokázal narobiť v živote.
Čľup!
Chŕchchchŕŕ...
Zopár otočení a je po ňom.
Ešte hodnú chvíľu hladím na tichú hladinu vody. Neviem sa odhodlať k poslednému preseknutiu minulosti s prítomnosťou. Nechcem to urobiť. Srdce mi krváca, ale napriek tomu viem, že musím. Je to jediná možnosť. Posledná možnosť urobiť krok na záchranu zdravého rozumu. Za lepenie jaziev na srdci. Na srdci. Na tom orgáne, ktorý sa teraz ozýva bolesťou. Príliš veľkou. Nedokážem sa naňho ani pozrieť. Vždy vo mne prebúdzal to najhoršie.
Prečo nič nevraví? Prečo neprosí ako tí pred ním! Prečo len cítim jeho uprený pohľad? Nemé vyčkávanie?
Lebo vie, že ho to neminie. Lebo ma dokonale chápe. Chápe, prečo to robím. Prečo musím.
Drsne si zotieram slzy z líc. Plytko dýcham. Obraciam sa k nemu. Stojí rovnako ako vždy. Vystreto, s nohami naširoko. Prepaľuje ma pohľadom. Nenávidím ten pohľad. Ešte i teraz žiari. Ešte i teraz v ňom vidieť hrejivé teplo. Ale ono tam byť nemá. Nesmie tam byť.
S prekonávaním samej seba ho vezmem do rúk, držiac ho v úctyhodnej vzdialenosti.
Stretli sme sa pri záchode. Zasa raz. Koľká irónia. Život je jedna veľká metafora. Naznačujú prvé stretnutia, kam to povedie?
„Zmenil som ti život,“ povie vyrovnane. Nič viac nedodá.
Nechcem, aby hovoril viac. Zmenil mi ho každý z nich. Hoci nechceli odísť, v týchto minútach vedia, že to tak malo byť. Že je všetko v poriadku. Nič ma pri nich nebolelo. Bolo to pre dobro všetkých. Ale v tomto prípade...
Nikdy som si nemyslela, že raz skončia v skládke spomienok.
Brada sa mi trasie. Nenávidím konečné rozhodnutia. Pálenie mostov. Vždy som túžila po návrate do minulosti. Boli krásne. Zväčša pestré. Tento však nie. Už nie.
Tento bol kedysi väčší ako On č.2. Vyplnil škáročky, ktoré č.2 neodkázalo. Nemá zmysel viac uvažovať, pripomínať čo netreba.
Skôr než sa sama spamätám, ťahám za šnúrku a načúvam tým strašidelným zvukom.
Chŕchchcŕ...
Máča sa vo vode. Ako i ja. Cestuje tmou. Ako i ja. Dopadá medzi výkaly. Ako i ja. Stratil sa z dohľadu. Ja tiež. Pretože tentoraz odišiel i kus zo mňa.
Chúlim sa na chladnej podlahe. Objímam si kolená, priťahujúc si ich k brade. Pokrýva ma ľad. Pichá, páli, ničí ma. Je ľahké spláchnuť staré veci. Veci, s ktorými sme vyrovnaní. To, s čím sme sa rozlúčili už dávno. Ale spláchnuť čerstvú krvavú masu je náročné. Ale je zbytočné ju opatrovať i tak by začala páchnuť.
Už sa nevládzem ani pohnúť. Povrch tela i jeho vnútro mi pokryl horúci ľad. Vypaľuje mi do tela znamenia. A ja som si myslela, že zabudnem. Nezachráni ma ani ten záchod. Hajzel. Ani najostrejšie slovo nepomáha.
Spomienky nespláchneš. Platonické túžby sú príliš abstraktné. Práve vďaka svojej abstrakcii narastajú do obludných rozmerov a usídľujú sa príliš hlboko nášho ja na to, aby sme ich oddelili od svojho ja. To mi raz povedal.
Nechcem si priznať, že mal pravdu. Ak raz niečo skončíme, upraceme, vyhodíme... ideme i my.
Z posledných síl naťahujem ruku. Už ju držím. Šnúrku spásy.
Potiahnem.
Chŕchchcŕch...
Mierim za nimi. Do tmy, zápachu a bolesti. Nezbavím sa ich. Sú mojou súčasťou. Najmä tí, ktorých sa zbavujem nechcene. Keby som si to uvedomila skôr, vyčkám.
Počkala by som, kým sa rana uzavrie, kým aj on bude prosiť.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...
Rokville bol v roku 1612 vrchným veliteľstvom pri vzbure škriatkov.
Počuj, Harry, mám z toho všetkého veľmi zlý pocit... vrhli ťa do tohto turnaja nedobrovoľne... a keby... ak ti môžem nejako pomôcť... správne ťa usmerniť... obľúbil som si ťa... to, ako si si poradil s drakom! Skrátka, stačí naznačiť.
Ludo Bagman HP4: Ohnivá čaša (kap. 24, str. 440)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018