|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Sovička Marika

Láska v srdci

15. kapitola: Splnený sen


Odpustiť samým sebe bolo ťažké. Lenže postupne sme to dokázali. Leto sa prenieslo do jesene a tá zase do zimy, a my sme si našli prácu v Londýne. Herbert naďalej pracoval ako kováč a ja som sa zamestnala v hostinci. Nepáčilo sa mu to, no nemala som na výber - priveľmi som sa bála ukázať svoje vedomosti, a v hostinci sa každé dievča stratilo. Žili sme v malej izbe v dome u Herbertovho majstra a stále sme sa vydávali za manželov, báli sme sa však, že niekto odhalí, že nimi nie sme. Možno za to mohlo mesto, v ktorom sa popravovalo aspoň dvakrát denne, možno skutočnosť, že čím viac ľudí sme na ulici stretávali, tým viac sme sa obávali, že by niekto prišiel na to, odkiaľ sme a prečo sme sem prišli.

Aj preto sme sa v jednu nedeľu rozhodli vybrať do malej dedinky zvanej Kingswood, aby sme sa tam zosobášili. Predtým sme sa obaja museli vyspovedať, a kým ja som povedala kňazovi o všetkom, čo sa udialo po odchode zo Stratfordu nad Avonom, Herbert sa obmedzil iba na najzákladnejšie hriechy. Nezazlievala som mu to - bola som vďačná, že je ochotný ju vôbec podstúpiť.

Mrzelo ma len to, že som si nemohla ušiť nové šaty, a preto som si obliekla svoje nedeľné. Chcela som pred Herbertom vyzerať pekne. Chcela som, aby si tento deň navždy zapamätal ako ten najkrajší v jeho živote. Len čo som však zbadala jeho tvár, uvedomila som si, že ním je. V očiach mal taký dojatý výraz, až mi stislo srdce, a keď ma chytil za ruky, cítila som, ako sa celý trasie.

Slová obradu som poznala naspamäť. Dekan si ich opakoval pred každým sobášom, no nikdy som si nepredstavovala, že by som im čelila aj ja. A keď som ich počúvala, uvedomila som si, že všetky tie veci, ktoré sa v sľube spomínali, sme s Herbertom dodržali ešte pred týmto sobášom. Stáli sme pri sebe v bohatstve i chudobe, zdraví i chorobe, ctili si jeden druhého a milovali toho druhého viac, než samých seba. Prsteň, ktorý mi nasunul na prst, bol iba potvrdením slov, ktoré sme už dávno plnili, a vážila som si ho to viac, že mi ho ukul on sám. Nebol zo zlata, ale zo železa, a na vnútornej strane mal vygravírované jeho meno. Sama som si ho tam vyprosíkala, hoci sa mu to najskôr nepáčilo, napokon však musel ustúpiť.

A hoci som videla mnoho svadieb, a iba máloktoré z nich sa zaobišli bez sĺz nevesty, azda ani raz som nevidela plakať ženícha. Okrem toho svojho. Keď nás otec William vyhlásil za manželov, a on ma pobozkal, zacítila som na svojich lícach jeho slzy. Utrela som mu ich a objala ho okolo krku, a hoci som mala na duši ťažobu, šepla som: “Som len tvoja.”

“Ďakujem.”

Na koni sme cválali rýchlo. Na predmestí Londýna nás však chytila silná fujavica, a tak sme sa uchýlili do malého hostinca, ktorý na prízemí praskal vo švíkoch.

“Prečkáme ju kdesi v rohu a keď sa ustáli, môžeme ísť domov,” navrhla som, celá sa chvejúc.

“Nemyslím si, že tak skoro pominie.”

“Tak tu chceš ostať na noc?”

“Ak bude voľná izba, tak áno.”

“Máme na to peniaze?”

“Na dnešnú noc áno. Poď.”

Chytil ma za ruku a spolu sme sa predrali k pultu. Starý krčmár si nás premeral a keď ho Herbert požiadal o izbu, chvíľu váhal. “Mám len jednu z tých drahších.”

“To nevadí.”

Chcela som zaprotestovať, no Herbert mi nedal na výber. Žili sme síce nad dielňou, no šetrili sme si na spoločný dom niekde blízko jeho pracoviska. Počítali sme každú mincu.

Keď sa za nami zavreli dvere, chytil ma za ruky. “Peniaze, ktoré som mu za túto izbu dal, som šetril na svadobný dar podľa tvojho uváženia. Či by to už boli nové šaty alebo topánky, alebo náušnice.”

Zarazene som otvorila ústa. “Už som ti to chcela vytknúť.”

Uškrnul sa. “Ja viem. Prepáč mi, že som ich minul bez tvojho súhlasu. No niečo ti kúpim, sľubujem.”

Potriasla som hlavou. “Nič nepotrebujem.”

“Ale zaslúžiš si.”

“Nez... nezaslúžim,” vyhabkala som, objímuc si lakte. Až teraz som si uvedomila, že nás čaká svadobná noc. Bolo to hlúpe, pretože sme sa o nej rozprávali nespočetne veľakrát, pripravovali sme sa na ňu a snívali sme o nej, lenže pre mňa bol jej začiatkom vždy obrad v kostole. A po ňom to všetko končilo. No svadobná noc mala byť tou skutočnou pečaťou, naozajstným sľubom oddanosti, ktorú som sa zrazu bála podstúpiť, pretože ani do tohto manželstva som nevstúpila úplne bez hriechu.

Keď ma pobozkal, na okamih sa mi z hlavy všetky pochybnosti vyplavili. Jeho pery boli napriek zime, pre ktorou sme utiekli, horúce, a jeho dlane, v dielni také tvrdé, a pri mne také nežné, zablúdili pod môj plášť. Rozviazal mi ho a ja som sa k nemu primkla bližšie. Teraz som mu už patrila. Bola som jeho. Iba jeho. A robilo ma to šťastnou. Neskonale šťastnou.

Pomaly sme zo seba zhadzovali oblečenie, až som napokon ostala stáť iba v košieľke a spodničke. A hoci ma takto videl už mnohokrát, nemohla som sa do jeho tváre dívať. Náhle mi to bolo nepríjemné, akoby som robila niečo nesprávne, hoci celé moje telo kričalo, že toto je to najsprávnejšie, pre čo som sa kedy rozhodla.

Odvrátila som sa od neho a uprela som pohľad von oknom. Prečo som sa tak nesmierne bála? Už sme predsa boli manželia, poznala som ho dokonale, a predsa som sa pred ním hanbila. Alebo to bola len obyčajná nervozita z toho, že keď sa otočím a odhalím sa pred ním, už budem definitívne patriť iba jemu?

V kútiku duše som dúfala, že podíde ku mne a objíme ma, ale on sa ani nepohol. Iba po nekonečných minútach vyslovil moje meno - spýtavo a bojazlivo, až som sa k nemu zvrtla.

“Čo sa deje?”

“Bojím sa,” odvetila som a pristúpila k nemu.

Natiahol ku mne ruky a nežne ma privinul k sebe, a ja som sa zhlboka nadýchla jeho vône, pre mňa takej známej a dôvernej.

“Nemusíme, ak nechceš,” šepol mi do vlasov. “Ak nie si pripravená, ja počkám,” dodal, pričom ma končekmi prstov jemne hladil po chrbte.

Zdvihla som k nemu hlavu. “Nie.”

“Si si istá?”

“Áno,” prikývla som. “Keď som v tvojom náručí, som si istá všetkým. Len keď sa od teba vzdialim, cítim prázdno. Nikdy ma neopusti, prosím.”

Zdvihla som k nemu oči, ktoré sa mi nepochopiteľne zaliali slzami. Nerozumela som, prečo som bola taká precitlivená. Azda preto, že som do manželstva s ním vstúpila bez rozhrešenia - pretože som odmietla oľutovať to, že som s ním žila v hriechu? Veď som sa preto rozhodla sama, vedomá si toho, čo robím a aj prečo.

“Neopustím,” prisľúbil a pritlačil si moju hlavu na svoju hruď. “Nikdy, moja drahá, nikdy.”

Tíšil ma tak trpezlivo, akoby som bola malé dieťa. Musel tušiť, že ma niečo trápi - niečo, s čím som sa mu nezdôverila - ale nepýtal sa. Iba ma zaviedol k posteli a sadol si, a mňa si stiahol na kolená.

“Mrzí ma, že som ti to pokazila,” zavzlykala a utrela si slzy.

“Čo také?”

“Svadbu. Svadobnú noc. Toto všetko,” mávla som rukou okolo seba.

“Nič si nepokazila,” pokrútil hlavou. “Nečakal som, že by to malo byť dokonalé. Ak mám byť úprimný, nečakal som, že si ma niekedy vezmeš - dokonca aj keď si mi v lese povedala, že áno, pochyboval som. Bol to taký dávny sen, až sa mi zdal neskutočný. Takže toto je viac, než som si kedy mohol priať. Teba, po svojom boku.

Len mi povedz jedno,” odtiahol sa a bruškami palcov mi utrel slzy, “plačeš kvôli mne? Si nešťastná, pretože si si ma vzala?”

“Nie,” potriasla som hlavou. “Neviem si predstaviť bez teba žiť. Alebo neľúbiť ťa.” Pritisla som sa k nemu a hlboko ho pobozkala, cítiac, ako sa mu prudšie rozbúchalo srdce.

“Naozaj ma ľúbiš?” opýtal sa medzi bozkami a zašiel mi prstami do vlasov.

“Viac, než svoj život. Viac než čokoľvek iné alebo kohokoľvek iného, viac než som kedy koho ľúbila,” šepotala som a pevne ho objímala.

“Skutočne?”

Odtiahla sa a pozrela sa mu do očí. “Kedy mi už konečne uveríš? Kedy pochopíš, že…?” hlas sa mi zlomil a ja som sa musela niekoľkokrát nadýchnuť, aby som vôbec bola schopná pokračovať, “že si to najdrahšie, čo ma v živote postretlo? Že kým som nestretla teba, nevedela som, čo je to láska? Skutočná láska k druhému človeku?”

Nechcela som, aby to vyznelo ako výčitka, a predsa sa tak stalo, pretože jeho tvár sa okamžite napäla v nemom ospravedlnení.

“Prepáč mi to, Inesa,” šepol. “Len som nikdy neveril, že by som niekedy naozaj dostal to, po čom som túžil. A preto som vlastne aj prestal mať sny. Posledné roky si sa mojím snom stala ty, a teraz, keď ťa mám, sa bojím, že si to iba namýšľam, alebo že sa to stalo iba omylom. Že sa každú chvíľu vezmeš a odídeš, pretože si uvedomíš, že pre teba nie som dosť dobrý, alebo že ťa nedokážem uživiť alebo ti poskytnúť to, čo potrebuješ, alebo že neverím v Boha tak ako ty…

Viem, asi tak vôbec nepôsobím, a nikdy by som ti to ani nebol povedal, ale je to zároveň dôvod, pre ktorý urobím všetko, len aby si bola šťastná. Si moje všetko, Inesa, na tomto svete i na ďalšom, a ak sa po smrti ľudia naozaj dostávajú do neba, som ochotný začať chodiť do kostola, modliť sa a spovedať sa, len aby som tam raz bol s tebou. Keď ťa už raz mám, nepustím sa ťa. Nikdy.”

Roztrasene som naňho hľadela. Z očí mi znova tiekli slzy a roztriasla som sa na celom tele. Nevedela som, čo povedať, no nasledujúce slová mi spomedzi pier unikli tak rýchlo, že som si ich ani nestihla premyslieť. “Ja sa nedostanem do neba.”

“Čo? Prečo?”

“Farár vo Worcesteri mi nedal rozhrešenie. A tomu, ktorý nás sobášil, som sa to bála povedať…”

Vzal moju tvár do dlaní a pozrel mi do očí. “Prečo si mi to nepovedala?”

“Nechcela som ťa nechať čakať. Tak veľmi si sa tešil a čakal to a ja som ťa nechcela sklamať, už beztak si si kvôli mne toľko vytrpel a ja som ti chcela dať všetko, čo si zaslúžiš…”

“Ach, Inesa,” pokrútil neveriacky hlavou. “Prečo si nemyslela na seba? Veď ja by som bol počkal aj celé roky. Ak by to znamenalo, že nájdeš kňaza, ktorý ti dá rozhrešenie a vstúpiš do manželstva so mnou šťastná a nie s výčitkami.”

Privinul ma k sebe a ja som sa trhane nadýchla. “Hneváš sa?”

“Nie. Len ma to zarmútilo. Kedy už konečne začneš brať do úvahy aj svoje potreby? Nemôžeš ma stále klásť na prvé miesto.”

“Ty mňa kladieš.”

“Pretože si to jediné, čo mám. Ale ty máš okrem mňa aj svoju vieru, a tá sa len tak nestratí. Nemôžeš ju celú kvôli mne obetovať.”

“Viem, že nie, ale…”

Položil mi prst na pery. “Nechaj ma dohovoriť,” požiadal ma.

“Pôjdeme ďalej. Pôjdeš do najbližšieho kostola a tam sa vyspovedáš. A ak ti tamojší farár nedá rozhrešenie, pôjdeme do ďalšieho. A potom ďalšieho. Až kým ti nepovedia, že nie je nič hriešneho na tom, čo si robila, pokiaľ si to robila z lásky. A ty si to robila z lásky, však?” zadíval sa mi do očí a ja som si uvedomila, že to bola pravda. Tam, v domčeku v lese, som si uvedomila, že som bola do jeho duše zamilovaná už dlho, ale až po čase som objavila krásu jeho tela. Možno som ho ľúbila už vtedy. Utiekla som s ním predsa, vzdala som sa všetkého...

“Ty si to vedel?” opýtala som sa.

“Tušil som to, ale nikdy som sa neodvážil dúfať. Nemohol som snom prikladať priveľký význam, pretože hrozilo, že nie sú skutočné.” Prešiel mi hánkami prstov po líci a jemne ma pobozkal na ústa.

“No ak mi aj nejaký iný kňaz dá rozhrešenie, bude to mať váhu, ak mi ho iní nedali?” šepla som.

Pousmial sa. “Každý kňaz je predsa iný. Sú to len ľudia a každý z nich má iný pohľad na svet, rovnako ako má každý veriaci iný pohľad na to, čo je hriech a čo nie. Viem, že ti to nepomôže, pretože v duchovných veciach pre teba nie som autoritou, ale ak to vo svojom srdci nepovažuješ za hriech, ako to potom môžu iní vidieť opačne? Ty poznáš svoju dušu, Inesa, vieš, čo je správne. Vždy si to vedela, preto sme teraz tu, kde sme. A Boh ju vidí.” Položil mi dlaň na srdce.

“Tvoj, či môj Boh?” opýtala som sa.

“Po tomto všetkom si začínam myslieť, že náš.”

Prekvapene som zažmurkala.

“Hneval som sa naňho - príšerne. Celé roky. A potom mi zoslal teba. Nikdy som k nemu nevyslovil ani jednu modlitbu, aby mi ťa doprial, a predsa ťa teraz mám v náručí. Možno naozaj činí aj zázraky, hoci každému sa ujde len jeden. A ty si ten môj.”

Dojato som sa usmiala a znova ho pobozkala. “Tak veľmi ťa ľúbim,” povedala som slabým hlasom a on sa usmial.

“Zopakuj mi to ešte raz, prosím ťa.”

Vyhovela som mu znova a znova, až kým si moje pery neprivlastnil vo vášnivom bozku, ktorý ma rozochvel na celom tele. Napriek tomu som sa od neho odtrhla a pohladila som ho po tvári. “Počkáš ešte trošku? Ja… len by som chcela pri tebe ležať,” poprosila som ho.

“Áno. Počkám, Inesa. Počkám.”

Ľahli sme si vedľa seba, ja som sa schúlila do klbka a Herbert ma zozadu objal a zaboril si tvár do môjho ramena.

Takto sme mlčali, načúvali dychu toho druhého a najmä ho cítili; vnímali sme, ako sa stával jedným, tak ako naše srdcia, duše i mysle, hoci naše telá zatiaľ ostávali oddelené.


[ » na začiatok « ]

« 14. kap.: Objatie srdca 16. kap.: Súci trest »


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej nefunguje žiadna elektronika.
CITÁTY
Prestaň, Prestaň, Prestaň! Viem, že som zo všetkého prepadla!

Hermiona Grangerová
HP6: Polovičný Princ
(kap. 5, str. 91)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018