Kapitola:
Pridaná: 23.7.2007, 14:54:53
Čítaná: 2884×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Katie, Sirius Black
Stručný dej: Katie práve dostala kopačky. Pomôže jej niekto nájsť stratenú rovnováhu?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Klin sa klinom vybíja 2 » 2

„Čo si to chcela?“ spýtal sa Nick hľadiac na Kate a bolo vidieť, že sa musel veľmi premáhať aby jeho hlas znel pokojne a aby neuštedril Blackovi zhnusený pohľad.

Kate, úplne zaskočená touto čudnou scénkou, chvíľu len pozerala na Blacka ako na zjavenie.

„Ehm... ja... už nič, to je vlastne.. jedno“ vyjachtala napokon zo seba.

„Si si istá?“ Nick si pri tejto otázke kriticky premeral Blacka, takže to vyzeralo, akoby si nemala byť istá tým, že sa dala dokopy s niekým ako Sirius. Ten však bol vždy pripravený na uštipačné poznámky.

„Počuj, Wiliams,“ sladko sa naňho usmial. „Ak už nemáš ďalšie otázky na <i>moje</i> dievča, mal by si ísť, ak nechceš zmeškať stretko s... ehm, akože sa tá blondínečka volá?“

„Jessica. Volá sa Jessica,“ odpovedal celý červený potichu so zaťatými päsťami. Kate sa mu nečudovala, ani jej táto situácia nebola príjemná, vonkoncom ju nezaujímalo nič o tej jeho slečne. No dobre, možno trochu. A možno trochu viac. <i>Takže Jessica, hm... </i>

„Tak ahoj,“ rozlúčil sa s ňou Nick a odpochodoval v nie práve najlepšej nálade k portrétovému východu z klubovne.

Otočila sa k Blackovi a strčila doňho.

„Tyy, ty, ako si to predstavuješ?! Niesi celkom v poriadku! Chceš mi privodiť nejaký srdcový kolaps?“

„No, nie si od toho ďaleko ako sa tak poze-“

„MYSLÍŠ, ŽE SI VTIPNÝ?!“ Kate už kričala, pretože ju nenormálne rozčuľoval ten jeho pokojný výraz, akoby sa nič nestalo a všetko bolo OK.

„Hm, tak trochu,“ usmial sa.

Pravdaže, nemohol jej normálne povedať, že jej rád pomôže, nie. On ju nechá, nech celú noc oka nezažmúri, a potom si myslí, že je vtipný. <i>Typický Black</i>.

Otočila sa na odchod, pretože nemala slov pre takéto imbecilné správanie.

„Héj, no tak počkaj, neurážaj sa hneď,“ pridal do kroku, aby ju dohnal. „Mal som na to svoje dôvody,“ dodal, keď boli takmer pri portréte.

Spomalila a pozrela naňho najškaredšie ako vedela.

„Aké dôvody?“ spýtala sa nevraživo.

„No, neviem či ti to mám povedať, asi ťa to nezaujíma...“ naťahoval ju uškŕňajúc sa, ale jej sa táto hra vôbec nepáčila.

„Aké dôvody?“ zopakovala tichšie a hrozivejšie.

„Stavil som sa,“ povedal prosto.

„Uhm. Ty si sa stavil. A ako do toho zapadám ja?“ spýtala sa ho, aj keď sa trochu obávala odpovede, pretože poznala Blacka aj jeho partiu a aj ich výčiny. Keď naposledy počula z jeho úst vetu <i>Stavil som sa</i>, bolo to v treťom ročníku. Vtedy sa stavil s jedným starším slizolinčanom, že nedokáže zlevitovať človeka. Kate bola nablízku a tak ju prehovoril, aby mu s tým pomohla. Dopadlo to tak, že strávila dva týždne v nemocničnom krídle. Odvtedy sa mu radšej vyhýbala.

„James si myslí, že nevydržím s jednou babou viac než dva týždne...“

„Ó nie. Nie, nie, nie, nie, nie,“ Kate presne vedela kam tým mieri. „Vieš, ja som mala na mysli pár dní, ale dva týždne... Až taká dobrá herečka nie som,“ povedala tónom, ako keby považovala celú vec za uzatvorenú, a pobrala sa na odchod.

„Ako myslíš, potom to ale vysvetli tomu svojmu Rickovi.“

Kate opäť zastala stáť tesne pred portrétovým otvorom.

„Volá sa Nick,“ povedala namrzene.

<i>No jasné, ten hlupák presne vie, čo má povedať</i>, pomyslela si. Pomaly a neochotne sa k nemu otočila, ledva sa mu pozerajúc do očí.

„Fajn,“ zmohla sa na jediné slovko a radšej by nebola videla v jeho očiach ten víťazoslávny pohľad. „Ale nemysli si-“

„Neboj sa, o teba už nemám záujem,“ povedal chladne. „Ide mi o výhru,“ dodal s iskrami v očiach a Kate si uvedomila, že nepozná človeka viac samoľúbeho, viac namysleného a arogantného ako je ten, na koho sa práve pozerá a ktorý sa má na dva týždne stať jej... priateľom.

„V tom bude nejaké zaklínadlo.“

„Nie.“

„Tak potom, primiešal ti niečo včera do pitia, videla som, že sa tu pri večeri obšmietal.“

„Nie.“

„Vyhrážal sa ti?“

„Nie, ani to.“

„Už viem! Keď si spala, vkradol sa nejako do našej spálne, vybral ti mozog z hlavy, potom vzal mozog nejakej pipky, ako je napríklad Truckerová(už dlhšie som mala podozrenie, že jej ho niekto vybral) a transplantoval ho do tvojej-“

„Chelsea, to by už stačilo,“ zastavila ju Kate podráždene. Sedeli pri chrabromilskom stole a raňajkovali.

Nech jej povie, že je krava, že má otrasné nechty, že nerozmýšľa hlavou, že sa na verejnosti nemá zakrádať nenamaľovaná. To Chelsea rada vraví. Len nech, preboha, neporovnáva jej mozog s tým Angely Truckerovej.

Nemala na výber, len jej povedať o tom trapase. Po celý čas, čo rozprávala, na ňu Chelsea hľadela s otvorenými ústami.

„Kate, ty si ale krava!“ zmohla sa na jediné možné vysvetlenie celej situácie.

„Vďaka, to som potrebovala počuť,“ neodpustila si uštipačnú poznámku.

„A čo si si myslela? Že Black ti pomôže? A nezištne?! A vôbec, čím si rozmýšľala, keď si tomu Volámsasprostýkretén povedala, že chodíš s... Blackom?!“

„Nehovor tak o ňom!“ ohradila sa Kate.

„Čo, mám ho volať Blackie? Alebo Siri? Alebo Cukríček?“ gánila na ňu.

„Ja vravím, aby si tak nehovorila o Nickovi!“ zasipela. Chelsea len zagúľala očami.

„Prosím ťa, hádam naňho ešte stále nemyslíš! Keby mne urobil to, čo tebe-“

„Tak by ho pravdepodobne doteraz zoškrabávali z metlobalovej tribúny,“ povedala Kate posmešne, lebo poznala svoju najlepšiu kamarátku lepšie než seba a vedela, že z Chelsea by si nikto nedovolil robiť dobrý deň. Bola síce pekná, ale niekedy až príliš ostrá. Obhajovala to tým, že ako správna triafačka musí byť tvrdá, ale Kate vedela, že sa jej páči, keď za ňou šalejú a ona ich má pevne v hrsti.

Chelsea sa tvárila, že jej poznámku nepočula, vzala do ruky hrianku a začalu ju natierať džemom trošku zúrivejšie, než chcela.

„Povedz mi ešte, ako to chceš vyriešiť,“ spýtala sa a zahryzla do hrianky.

„Riešiť? Toto sa nedá vyriešiť, z toho sa nevyzujem.“

„To máš za to, že nerozmýšľaš hlavou,“ povedala Chelsea šibrinkujúc zbytkom hrianky pred jej očami.

„Ja aspoň nerozmýšľam päsťami,“ urobila Kate grimasu. Mala svoju kamarátku veľmi rada, ale boli chvíle ako táto, keď rozmýšľala, ktorý jed by bol pre Chelsea najvhodnejší.

„Chutilo?“ začula za sebou známy hlas, no neodpovedala. Majteľ toho hlasu sa presunul spoza jej chrbta na lavicu vedľa nej a jeho príklad nasledovali ďalší traja ľudia.

Kate sa chvíľu premáhala, potom sa pozrela na chlapca vedľa nej, sladko sa usmiala a povedala: „Áno, chutilo.“

„To som rád,“ povedal Black mierne výstražným tónom, ktorý, našťastie, nikto iný nepostrehol.

„Ahojte,“ pozdravila ďalších troch ľudí, medzi ktorých patrili Remes Lupin, James Potter a Peter Pettigrew. Remus bol v pohode, Jamesa musela znášať, keďže sa kamarátil s Chelsea, a Peter... no, Peter bol Peter.

Remus sa na ňu usmial a odzdravil, Pettigrew tak isto, no bez úsmevu, len sa ospalo špáral vo vajíčkach. James sa tiež pozdravil, potom pozrel na Siriusa, no ten ho ignoroval. James sa snažil zachytiť jeho pohľad, keď sa mu nedarilo, ozval sa so zvláštnym tónom v hlase.

„Takže si si vybral <i>praženicu</i>,“ povedal, keď si Sirius naberal. Ten naňho chvíľu pozeral, akoby sa snažil čítať jeho myšlienky, potom očividne pochopil, o čo ide(na rozdiel od Kate).

„Áno, vybral som si <i>praženicu</i>.“

„A prečo práve <i>praženicu</i>?“ dobiedzal James

„Lebo ju mám celkom <i>rád</i>.“

„Myslíš, že ťa <i>zasýti</i> na <i>dlhšiu dobu</i>?“

„To si buď istý, že <i>zasýti</i>. S praženicou <i>vyhrám</i> všetko.“

Kate sa pristihla, ako sleduje tých dvoch s otvorenými ústami. Teda, vedela, že sú nejakí zvláštni, ale ak majú všetky ich raňajšie rozhovory vyzerať takto, asi radšej bude jesť sama.

„Už musím ísť,“ povedala a nebola si istá, či je to preto, že jej lezú na nervy, alebo preto, že práve prišla Nickova nová frajerka a sadla si k stolu.

„Jasné, počkaj, idem s tebou,“ povedal Sirius a vstal, ani nedojedol.

„Musíme sa pozhovárať,“ veľavýznamne na ňu pozrel.

Potlačila nutkanie prevrátiť očami, len zakývala Chelsea na rozlúčku a so zvláštnym pocitom sa odobrala zo siene, sprevádzaná Blackom.

„Povedala si niekomu o včerajšku?“ spýtal sa jej.

„Iba Chelsea.“

Sirius a Chelsea spolu pred dvomi rokmi chodili. Teda, ak sa za chodenie považujú tri dni. Po troch dňoch totiž zistili, že...noo, jemne povedané, že sa k sebe nehodia. Dva dominantné typy sa jednoducho neznesú. Chelsea vždy bola dominantná. Dokonca bola až taká dominantná, že si dovolila pustiť Siriusa k vode pred všetkými chrabromilčanmi, čím muselo utrpieť jeho obrovské ego, takže je pochopiteľné, že si odvtedy nevedeli prísť na meno.

„Dúfam, že to nikomu nevytrúbi. Radšej si jej nemala nič hovoriť,“ mračil sa.

„Je to moja najlepšia kamoška, nikomu to <i>nevytrúbi</i>. Nevrav mi, že ty si Potterovi nič nepovedal.“

„Jasné, že som mu nič nepovedal. Zabudla si? Myslí si, že som si ťa vybral ako dievča, s ktorým sa pokúsim vyhrať stávku. Nemohol som mu povedať, že sme sa dohodli...“

„...lebo by zistil, že podvádzaš. To sa na teba podobá.“

„Hej, nekrivdi mi. Len som sa chytil šance, to je všetko. Tak nie že sa pred ním alebo pred kýmkoľvek preriekneš.“

„Dobre, veď nie som sprostá!“ nahnevala sa Kate.

Sirius sa zatváril, akoby chcel povedať <i>Tým by som si nebol taký istý</i>, čo ju ešte viac rozčertilo. Najhoršie na tom však bolo, že sa musela tváriť, že v jeho prítomnosti sa cíti neskutočne dobre, takže ho nemohla kopnúť, čo by v tej chvíli rada urobila.

Zabratí do vlastných myšlienok už celú cestu neprehodili ani slovo. Keď vošli do učebne, boli tam medzi prvými. Sadli si do jednej lavice, nachystali si pomôcky a psychicky sa pripravili na hodinu dejín mágie.

Trieda sa pomaly začala napĺňať. Profesor Binns hovoril niečo o austrálskej revolúcii čarodejníc, ktoré sa búrili proti pritenkým kotlíkom. Kate ho veľmi nepočúvala. Vlastne ho celú hodinu pozorovala skleným pohľadom a rozmýšľala, aký asi bol zaživa. Možno mal manželku, ktorá mu porodila 16 detí, a teraz behá po svete 16 Binnsov- juniorov plus ich potomkovia a ich potomkovia... Je možné, že v tejto triede sedí nejaký jeho príbuzný... A možno bol gay, preto ho upálili na hranici a keď zomieral, kričal: „Život mi vziať môžete, ale učiť nikdy neprestanem!!!“... Alebo bol žiakom Rokfortu, v piatom ročníku ho niekto zamkol v kutici na metly, potom naňho zabudli, a keď zomrel, strašil po škole, až sa nad ním riaditeľ zľutoval a nechal ho tu učiť...

Kate bola taká nesústredená, že keď zazvonilo, tak sa zľakla, že až nadskočila a splašene sa obzerala, čo sa zdalo Siriusovi neskutočne zábavné. Musela uznať, že to vyzeralo smiešne, ale keď sa ani po dvoch neuveriteľne dlhých minútach neprestával smiať, hodila doňho zvinutý pergamen.

Po vyučovaní mali voľno, takže sa rýchlo naobedovali a potom nahrnuli do vyhriatej chrabromilskej klubovne. Kate sa usadila do kresla neďaleko kozuba a o chvíľu sa k nej vtlačil Sirius. To nemá čo na práci?

„Čo robíš?“ spýtal sa jej.

„Rozprávam sa s tebou.“

„Aha. A okrem toho?“

„Chcela som sa učiť, ale je to v čudu.“

„Prečo?“

„Lebo sa s tebou rozprávam.“

„Mám taký zvláštny pocit, že táto debata nikam nevedie.“

„Tak mi povedz niečo o sebe.“

„Kate, poznáme sa už milión rokov, vieš o mne všetko, čo potrebuješ vedieť.“

„Takže je aj niečo, čo nesmiem vedieť?“

„Dá sa to tak povedať.“

„Aký tajnostkár. A dozviem sa to niekedy?“

„Asi nie, jedine keby sme sa vzali.“

„Tak nič.“

Padol jej pohľad na stolík zaplavený brožúrkami, ktoré tu pravdepodobne nechali piataci. Každý jeden leták pútal pozornosť krikľavými farbami a neprehliadnuteľnými nápismi, ktorých obsahom boli lákadlá na tie najzaujímavejšie čarodejnícke povolania.

„Čo chceš robiť po škole?“

„Myslel som, že by sme si mohli vyraziť...“

„Ja hovorím o skončení štúdia!“

„Ahaa! No ja neviem. Veľmi si budúcnosť neplánujem. Myslím, že po skončení školy budem zopár rokov oslavovať skončenie školy a potom sa uvidí.“

„Ale musíš mať predsa nejakú predstavu.“

„Ani nie, láka ma dobrodružstvo nepoznaného.“

„Tak potom môžeš degustovať Bertine fazuľky každej chuti.“

„Áno, to je ozaj veľké dobrodružstvo, ale asi skúsim niečo iné.“

„Keď myslíš, ja sa teraz ale naozaj musím učiť.“

„Fajn. Čo sa týka toho večera, fakt by sme si mohli vyraziť... Au! Dobre, tak inokedy.“

No, snaha sa cení:). A potešilo by ma, keby ste dali vedieť Vaše názory, vopred za ne ďakujem.

P.S.: Ďalšia kapitola asi tak skoro nebude..

[ » na začiatok « ]