Kapitola:
Pridaná: 7.8.2017, 17:49:51
Čítaná: 1751×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sophie Malfoyová,Annie Thomas, Albus Severus Potter, James Sirius Potter, Rose Weasleyová
Stručný dej: Sophie Malfoyová je dcéra Draca Malfoya. No nie je to tak, ako si myslíte...Draco sa začal poctivo živiť a zmenil sa. Dopomohla k tomu vojna, ale aj to, že spoznal svoju manželku, Astoriu, ktorá je ten najmenej zlý človek na svete. Svoju dcérku vychovávali obidvaja tak, aby z nej vyrástlo veľmi dobré dievča, čo aj vyrástlo. Ale pre Sophie nastáva veľmi ťažké obdobie, pretože sa chystá na Rokfort a každý sa už len pri mene Malfoy striasa. Nedopomáha tomu ani to, že je v neustálej spoločnosti detí ,,hrdinov vojny", ktorí to majú tak ľahké. Postupne si však ľudia uvedomia, že Sophie nie je taká, ako si mysleli...v tej dobe sa však na Rokforte začnú diať čudné veci. Len Sophie s pár jej kamarátmi príde na to, že niekto sa pohral trochu s časom...No dobre - trochu dosť.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nový začiatok

Ahoj,volám sa Sophie Malfoyová a tento rok idem konečne na Rokfort! Aj keď ocko hovorí, že by som si o tom nemala

robiť ilúzie...Kvôli tomu, že som Malfoyová a tak...Ale ja si myslím,že môj ocko sa veľmi zmenil a už nie je tým, kým býval počas vojny a toho všetkého. Hovorí, že odkedy spoznal mamu, jeho život sa zmenil od základov. Škoda,že mamu nespoznal,

keď ešte chodil na Rokfort. Možno by sa zmenil už vtedy a našiel by si tam aj nejakých kamarátov a ľudia by ho mali radi.

Ale mama študovala v Beauxbatonse a tak sa spoznali až po vojne, keď bol ocko na služobnej ceste vo Francúzsku.

Teraz ale žijeme všetci v Anglicku, na okraji Londýna v sídle, ktoré si ocko kúpil štyri roky po tom, ako začal pracovať na Ministertsve mágie. Ocko hovorí, že po dvoch rokoch zákazu vychádzania z domu(ktoré mu namiesto Azbakanu vybavil Harry

Potter)sa začal poctivo živiť a prijali ho na Ministerstvo mágie, na oddelenie Medzinárodného čarodejníckeho úradu pre

právo, kde si poctivo zarábal na dom. Odvtedy žijeme poctivo a preto nechápem, prečo vždy, keď sa spomenie meno Malfoy, ľudia

začnú hádzať odsudzovačné pohľady.

Takže som rozhodnutá presvedčiť ľudí o tom, že nie som zlá ,že celá naša rodina nie je zlá...A na Rokforte sa mi to možno podarí - nájdem si kamarátov a spoznám nových ľudí...Dúfam...

Už musím končiť, milý denníček, mamina mi povedala aby som už zhasla, dobrú...

O týždeň neskôr:

,,Každý deň nám nezabudni napísať, srdiečko!" zakričala na mňa mama popritom ako som nastupovala.

,,Áno, mami..."

,,Máme ťa veľmi radi, neboj, na Vianoce sa znovu uvidíme," zakričal ocko do hluku rozbiehajúceho sa vlaku.

O chvíľu sa stratili za zákrutou a ja som si uvedomila, ako veľmi mi budú chýbať...No strašne som sa tešila, idem práve do Rokfortu! Bolo to tak úžasné...Vtom som si uvedomila, že by som si mala ísť pohľadať nejaké kupé, aby som celú cestu

nestála. Ako som tak prechádzala uličkami, zatiaľ som videla len samé plné kupé. No potom som na konci uvidela jedno, ktoré vyzeralo,

že má ešte jedno miesto voľné. Hneď som sa tam vybrala. Otvorila som dvere a vošla som dnu. Predo mnou sedeli dvaja hnedovlasí chlapci so zelenými očami, potom tam bolo jedno ryšavovlasé dievča, pekná malá blondýnka a ryšavovlasý chlapec.

,,Ahojte...môžem si k vám sadnúť?" spýtala som sa opatrne.

,,Jasnačka," usmial sa na mňa menší zo zelenookých chlapcov.

Tak som si teda sadla vedľa tej malej blondýnky.

,,Ehm...asi by sme sa mali predstaviť," začala tá blondýnka. ,,Ja som Louisianna Weasleyová."

,,A ja som Rose Weasleyová," potriaslo mi to ryšavovlasé dievča rukou.

,,Ja som Fred Weasley..."zaškeril sa na mňa ryšavovlasý chlapec.

,,Ja som James Sirius Potter," povedal ten starší zo zelenookých chlapcov a žmurkol na mňa.

,,A ja som Albus Severus Potter," milo sa na mňa usmial ten menší zelenooký chlapec.

Uuuf, práve som asi vstúpila do rodinného kupé. Veď všetko toto sú deti tých slávnych, úžasných osobností, čo zachraňovali svet a ja...ja som...Oni sú všetci tak slávni, synovia Harryho Pottera a Hermiony a Rona Weasleyho a ja neviem koho ešte.

Nadýchla som sa.

,,Ahojte, veľmi ma teší, ja som Sophie Malfoyová..."

Hneď som si všimla tú tichú konverzáciu, ktorá medzi nimi prebehla pohľadmi hneď, ako som vyslovila svoje meno.

No jasné...oni sú tie slávne dobré deti a ja som tá neslávna dcéra toho, ktorý nás zradil a ničil vyvolenému život...

Super, chcela som si hľadať kamarátov, ale skôr na neutrálnejšej pôde.

Po zvyšok cesty bolo v kupé nepríjemné ticho, sem tam sa niekto ozval alebo niečo skonštatoval. Väčšinou to bolo o počasí, pretože nikto nevedel, ako sa s tým

druhým začať baviť.

Všetci sme si pravdepodobne vydýchli, keď začal vlak konečne zastavovať.

Hneď ako som vystúpila, zabudla som na nepríjemnú cestu vlakom-neskonale ma očarilo to, čo som práve videla pred sebou.

Konečne som na vlastné oči videla ten slávny Rokfort, o ktorého kráse všetci spievajú a myslím si, že je to asi to najkrajšie miesto na zemi.

Zrazu ma z môjho rozčarovania vytrhol pohľad na obrovitánskeho muža, ktorý kráčal smerom k nám. To musí byť ten Hagrid! Aj keď už mal šedivé vlasy a bradu, ale ja tak - bol to Hagrid!

Ústa sa mi roztiahli do veľkého úškrnu, myslím, že si ma všimol. Vybral sa mojím smerom a tiež sa na mňa usmieval.

Už bol pri mne, keď okolo mňa prešiel, akoby ma ani nevidel. Otočila som sa za seba.

Uvidela som moju skupinku z vlaku, ako bežia k Hagridovi a objímajú ho. V tej chvíli som aj ja chcela byť s nimi a byť pri Hagridovi.

,,No čo, ako decká? Mali ste suprové prázdniny?" pýtal sa ich svojim mohutným hlasom.

Nepočula som, čo mu hovorili oni, lebo okolo mňa bol hrozný ruch, ale o chvíľu prišiel Hagrid znovu dopredu a viedol nás k loďkám. Na lodi som sedela s nejakými dievčatami, ktoré boli zjavne kamarátky, lebo si v kuse niečo šepkali.

Ale keď sme vchádzali do hradu, moje nadšenie sa znovu zdvihlo. Všetko to bolo super, že som tu a tak...Ale zároveň som sa trochu bála do ktorej fakulty ma klobúk zaradí. Nemala som nejakú obľúbenú(možno ale ten Slizolin)ale určite som nechcela

byť v Bifľomore...Ako nás tak viedla pani riaditeľka McGonagallová

(nie som si istá,či sa McGonagallová ako riaditeľka vzdala svojej funkcie privádzať deti do Veľkej siene,tak som si povedala,že v mojom príbehu nie)

do Veľkej siene,všimla som si, ako sa o niečom potichu baví s Albusom a Jamesom, a zjavne smeli túto konverzáciu počúvať aj Weasleyovci, ktorí boli

okolo rozostavení...Znovu som sa cítila tak zvláštne, chcela som vedieť o čom sa bavia. Ale hneď ako sme vošli do Veľkej siene, zamestnalo ma obdivovanie toho nádherného stropu a na nič iné som už nemyslela. Potom začali vyvolávať naše mená a pocítila som slabú nervozitu, čo keď predsalen budem v Bifľomore? No vtom vyvolali moje meno. Podišla som dopredu pred

všetkých a nasadila som si na hlavu čarovný klobúk.

,,Eemmmm...Tak Malfoyová..."začula som hlas,,Kam ťa len dať...Ehmmm...."

,,CHRABROMIL!"začula som výkríknuť mohutný hlas klobúka na celú sieň.

Čo?Chrabromil?Toto som teda vôbec nečakala...Slizolin alebo Bystrohlav-mala som byť tam...Ale toto vlastne dokazuje,

že keď si klobúk myslí,že patrím do fakulty,kde chodil Harry Potter,tak niesom zlá,nie?Potešila som sa.

Radostným krokom som sa vybrala k Chrabromilskému stolu,kde už,ako som si všimla,sedeli všetci ľudia z môjho kupé.

Prekvapene na mňa vytriešťali oči.Zrejme sa za celú históriu Rokfortu nestalo,žeby bol niekto s menom Malfoy v Chrabromile,

čo?Bezstarostne som si sadla vedľa Rose.Keď roztriedili všetkých prvákov,McGonagallová sa držala Dumbledorovej tradície a

povedala iba pár slov a o chvíľu sme sa už všetci napchávali dobrotami,ktoré sa objavili na stoloch.Bol to úžasný deň.

Potom nás išli odviesť naši prefekti do našich klubovní.Jedným z Chrabromilských prefektov bola Dominique Weasleyová,ktorá bola hneď

pri Louisianne a Rose a na niečom sa smiali.Bolo na čase priznať,že ten čudný pocit,čo som cítila vždy,keď som videla

deti ,,hrdinov vojny"bola žiarlivosť-áno,žiarlila som na nich.Na to,ako ich mali všetci radi,akí boli obľúbení,ako všade

zapadli,ako mali všetko ľahké...

V klubovni som sa však cítila poctená.Keď som videla tú miestnosť,napadlo ma,koľko vecí zo života Harry Pottera sa tu udialo,na koľko vecí tu prišiel,koľko ľudí zachránil na základe plánov,ktoré tu povymýšľal.

Teddy nám ukázal,kde sú dievčenské izby a tak som sa vybrala k izbe,kde som cez otvorené dvere videla svoj kufor.Vošla som do izby,kde už bola Rose Weasleyová a Louisanna Weasleyová.Paráda...

,,Ahojte..."povedala som nesmelo.

,,Ahoj,"povedali jednohlasne.

,,Eee..."nevedla som,čo povedať,,No...Rose,tvoja mama s ockom sú Hermiona Grangerová a Ron Weasley,že?A Lousianna,tvoji sú..."

,,Fleur Delacourová a Bill Weasley,"doplnila ma a pohodila si svojimi krásnymi blonďavými vlasmi dozadu.

,,Ááa,už viem."Usmiala som sa na ňu.Bill je Ronov brat a Fleur je tá účastníčka trojčarodejníckeho turnaja,ktorá je polovičná víla.Už mi je jasné,po kom je tak pekná.

,,No tak dobre,asi viete,že môj ocko je Draco Malfoy a mama Astoria Malfoyová,"pokračovala som v predstavovaní sa,no neušlo mi,ako sa obidve pri mene môjho ocka strhli.

Na chvíľu nastalo trápne ticho,ktoré prerušilo o chvíľu prerušilo dievča,ktoré k nám vtrhlo do izby.

Bola strašne bledá,mala blonďavé,rozstrapatené vlasy a na tvári mala prihlúplo zasnený výraz.

,,Ahojte,"povedala vysokým,tichým hlasom,,Ja som Alice Longbottomová,"a začala si vybaľovať veci,ako keby sme tam ani neboli.

To tu budem bývať len so samými deťmi hrdinov vojny?Povzdychla som si.Je jasné,že jej rodičia sú Neville Longbottom a Luna Lovegoodová.Ešte stále tu bola voľná jedna posteľ a ja som dúfala,že ju zaujme niekto,u koho nebude vyvolávať meno môjho ocka nepríjemné pohľady.

Do miestnosti konečne vošlo posledné dievča a ja som so zadržaným dychom čakala,kým sa predstaví.Bola to malá tmavovláska ,celkom pekného vzhľadu.

,,Ahojte...pozrela sa na nás trochu placho,,Ja som Annie Thomasová..."

Konečne niekto,kto má aspoň o trochu menej slávnych rodičov,hoci je známe že jej otec,Dean Thomas, a jej mama,Parvati Patilová, bojovali vo vojne o Rokfort a takisto boli obidvaja priatelia Harryho Pottera a členovia Dumbledorovej armády,no, ale aspoň neboli tak strašne slávny...

,,Ahoj,"prívetivo som sa na ňu usmiala,,Ja som Sophie Malfoyová."

Videla som na jej tvári záblesk pozanania môjho pôvodu,no očakávaná reakcia- typu zmraštenie tváre,odfrknuie,myknutie a podobné veci -sa nedostavila.Môj úsmev sa o hodný kus predĺžil.Dúfala som,že by sme mohli byť kamarátky.Ale potom,ako sa jej predstavovali naše ostatné spolubývajúce ma napadlo,na čo by sa niekto kamarátil so mnou,keď sú tu oni?A môj úsmev sa razom vytratil.

Ľahla som si do postele a prikryla sa mäkkučkou prikrývkou.Je pravda,že Rokfortské postele sú naozaj veľmi pohodlné,tak ako hovoril môj otec.O chvíľu som už spala netušiac,čo ma tento rok bude čakať.

[ » na začiatok « ]