Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Eileen, Tobias Snape
Stručný dej: Poviedka o rodičoch Severusa Snapeho. O tom ako sa zoznámili a akí boli.
Upozornenie: Niektoré časti tejto kapitoly sú nevhodné pre osoby mladšie ako 12(možno aj 13) rokov. Neviem to síce presne posúdiť, ale isté varovanie som sem musela napísať.
Ďalej čítajte len na vlastné riziko. J.
2. kapitola:
Zoznámenie
Z Deravého kotlíka zamierili rovno do Šikmej uličky.
„Bella, nože mi ešte raz povedz, prečo tam ideme?“ spýtala sa Eileen Izabelly, keď kráčali po ulici.
Izie prudko zastavila, schmatla Eileen za ruku, vytiahla prútik a jeho koniec nasmerovala kamarátke pod bradu so slovami: „Nevolaj ma Bella!“
Eileen sa zasmiala a prstom odklonila špičku Izienho prútika. „Tak prečo tam ideme?“
Izie sklonila ruku a záhadne sa usmiala. „Lebo tam bude on.“
„On...“zamrmlala Eileen. „Kedy mi konečne povieš, ako sa volá?“
„Dnes.“ uškrnula sa Izie a stláčala kľučku na ťažkých dverách. S vrzgotom sa otvorili a obe dievčatá takmer vzápätí ovalila zvuková vlna. Večierok bol v plnom prúde.
Izie zamierila do zadnej časti. K stolu s pitím. Naliala si do pohára džús a prútikom vyčarovala malú fľaštičku. Jej obsah priliala k džúsu a fľašku nechala zmiznúť.
Zavrela oči a napila sa. Cítila, ako sa jej už po tomto prvom dúšku vlieva do krvi alkohol. Usmiala sa a otvorila oči práve vo chvíli, keď nechávala zmiznúť svoju tajnú prísadu do tekvicového džúsu aj Eileen.
Izie sa nenápadne poobzerala po miestnosti.
Bol tam! Na druhom konci, pri skupine veselých tučných čarodejníkov. Bol ako ich protiklad. Marcus. Vysoký, tmavovlasý, s perfektnou postavou...
Izie sa usmiala. Naklonila s k Eileen a povedala: „Nenápadne sa obzri. Pri Normsovi stojí Marcus.“
Eileen pohodila vlasmi a rýchlo sa pozrela kam jej Izie prikázala.
„Dievča, držím palce.“ povedala tónom, o ktorom sa nedalo pochybovať, čo znamená.
„Myslíš, že naňho nemám.“ mykla plecom Izie. Potom dodala: „Ale aj ja viem páliť vysokým kalibrom. Sleduj.“ Pyšne zdvihla hlavu a kráčala rovno k Marcusovi.
„Ty.“ povedala a vyzývavo sa naňho pozrela.
Marcus sa pohŕdavo uškrnul a spýtal sa: „To si zase ty? Dnes na teba nemám náladu.“
Tuční chlapi okolo neho sa zasmiali.
Izie nikdy neplytvala slovami. Podišla k Marcusovi. Rukami mu siahla pod habit a vytiahla mu košeľu z nohavíc. Pomaly prechádzala rukami po jeho chrbte a telom ho tisla k dverám.
Marcus sa jej vytrhol, pobavene sa na ňu pozrel, otočil sa a zamieril k dverám. Kývnutím hlavy jej naznačil, aby ho nasledovala. Neváhala ani sekundu.
Kráčal rýchlo. Vždy bola dva kroky za ním. Vedela, kam ide. A naozaj...
Marcus zabočil do slepej uličky. Izie sa poobzerala a keď nikoho nevidela, zamierila do tmy.
Marcus už otváral dvere na malom obchodíku. Na svojom obchode s prísadami do elixírov. Vošiel dnu a zavrel dvere. Izie ostala stáť pred nimi. Prútikom urobila pár zvláštnych pohybov a dvere sa otvorili. Marcus za nimi nebol.
Ale to vôbec nevadilo.
Vyšla hore schodmi do neosvetlenej miestnosti.
„Lumos.“ zašepkal hlas. V izbe sa objavilo malé svetielko. Marcus stál pri dverách, iba pár centimetrov od Izie. Zamieril na ňu prútikom a premeriaval si ju od hlavy k pätám.
Izie stála. Nehýbala sa, len nechala svetlo putovať po jej tele.
Po pár minútach prútik zhasol a Izie vedela, čo bude nasledovať.
Vrhla sa Marcusovi do náručia a vášnivo ho bozkávala. Cítila, ako jej vzadu roztrhol šaty, trochu ustúpila, aby mohli spadnúť na zem a znova sa k nemu tisla. Pery jej zamestnávali jeho ústa a ruky jeho košeľa. Keď ju už nemal, Izie prešla Marcusovi rukami po nahom chrbte až k nohaviciam. Medzi bozkami mu ich rozopla, stiahla a...
Ľahla si na posteľ a čakala. Neodvážila sa urobiť viac. Teraz to bolo už len na ňom. Má ju tu. Ako vždy.
To bola ich „hra“. Izie mu dala najavo, kedy to chce a Marcus bol ten, kto určoval pravidlá. Len raz chcela vziať všetko do svojich rúk ona, no nevyplatilo sa jej to.
Marcus si k nej sadol. Pozrel sa na ňu a rukou je prechádzal po tele. Potom odvrátil zrak a zahľadel sa do prázdna.
Izie tam len ležala a neodvažovala sa nič povedať.
No on iba sedel.
Začalo jej byť zima.
Keď sa nepohol dve minúty, sadla si k nemu a položila mu ruku na plece.
„Nedotýkaj sa ma!“ vyštekol Marcus.
„Prepáč,“ zašepkala a stiahla ruku späť. „Čo sa deje?“ Vedela, že sa ho nemá na nič pýtať. Nikdy sa ho nič nepýtala, ale teraz...teraz bol zvláštny.
„Ticho!“ povedal ostro. Neodvážila sa ani znova ospravedlniť.
Srdce jej bilo ako kostolný zvon, ale ona len čakala.
Marcus náhle vstal. Obliekol sa a šiel preč. Bez jediného slova.
Izie bola zmätená. Nikdy predtým neodišiel. No ani ju len nenapadlo nasledovať ho.
Mávnutím prútika si opravila šaty, obliekla si ich a pobrala sa preč. Nevedela kam.
Ako tak kráčala, s myšlienkami pri Marcusovi, ocitla sa pri východe zo Šikmej uličky. Cez Deravý kotlík sa dostala na muklovskú ulicu a potom...
Prechádzala sa. Vedela presne, kde je a kam smeruje.
Bola viac nahnevaná, ako smutná. Podchvíľou nechala vyletieť do vzduchu smetníky, alebo zatúlanú mačku. Bolo jej jedno, že im ublíži. Alebo že budú mať muklovia ráno viac upratovania.
Zahla za roh veľkej budovy a ocitla sa v parku. Bola takmer polnoc a park bol, až na jedného muža, prázdny.
Prešla k malému jazeru a sadla si na lavičku.
Zrazu za sebou začula kroky. Muž, ktorý predtým sedel pri strome, prešiel popri nej a čupol si k jazeru. Rukou čeril vodu. Izie si ho obzerala.
Na prvý pohľad bolo jasné, že je to mukel. Čarodejník by nikdy nestrkal ruky do niečoho, o čom nevie, čo v tom žije.
Keď okolo nej prechádzal, všimla si, že je vysoký. A má čierne vlasy. Zacítila jeho vôňu.
Prestaň, hlupaňa! Nezáleží na tom, ako vyzerá! Je to mukel!
No Izie sa v poslednom čase páčil asi každý chlap. Raz to muselo prísť. Izie nikdy nezažila pubertu, ako jej pojašené spolužiačky, no bola si istá, že ju to počká.
A aj počkalo. Hoci v dvadsiatke, predsa len cítila, ako sa jej búria hormóny zakaždým, keď uvidí dobre vyzerajúceho muža.
Mukel sa otočil.
„Sama?“ spýtal sa a nebolo pochýb, že ho to vôbec nezaujíma. Možno mu len bolo trápne to mlčanie.
„Nevidíte?“ odvrkla.
Muž chvíľu váhal, no potom k nej pristúpil, vystrel k nej ruku a povedal: „Tobias Snape.“
Izie bolo do smiechu. No napriek tomu ostala vážna a podala mužovi svoju pravicu. „Izie Duncanová.“
Tobias si sadol na lavičku vedľa nej a Izie stŕpla. Cítila ho. Ale nechcela to.
Otočil sa k nej a povedal: „Ak niekto chce plakať, ale hanbí sa, je to oveľa zbabelejšie, ako keby sa rozplakal.“ Izie si uvedomila, čo povedal a...
„Čo si to dovoľujete?!“ skríkla.
„Nepoznám vás. Ale máte červené oči, hoci ste dokonale namaľovaná. Neplakali ste. Iba ste chceli.“
„Máte pravdu. Nepoznáte ma.“ Vstala na odchod, no on ju schmatol za ruku. Izie to zabolelo a zjojkla. Zovretie povolilo, no aj tak sa nemohla pohnúť ďalej.
„Pustite ma.“ precedila cez stisnuté zuby.
„Nie.“ odvetil jednoducho.
Izie to prestalo baviť. Chcela vytiahnuť svoj prútik, no nemohla. Pred muklami nemôže čarovať.
„Len si sadnite.“ povedal. Mal krásny hlas. Izie ani nevedela ako, a o pár sekúnd už sedela pri ňom.
„Čo sa vám stalo?“
„Do toho vás nič.“
„Máte pravdu.“ usmial sa. Izie sa naňho zahľadela. Nebyť toho krivého nosa, bol by veľmi pekný. Prechádzala očami po celom jeho tele. Ako veľmi jej len pripomínal Marcusa!
„Vy asi nemáte brata, však?“ zasmiala sa.
„Nemám. Prečo?“
„Podobáte sa na...“ zmĺkla. Načo mu to tu vlastne rozprávam?
„Toho hlupáka, ktorý vás takmer rozplakal, však?“
„No, áno.“
„Ja by som vás nikdy nerozplakal!“ Vyhlásil vážne. Izie mala chuť znova sa smiať. Tento mukel bol tak strašne naivný!
„To je od vás milé. Ale možno som si to zaslúžila.“
„Nemyslím. A navyše, máte rozopnuté šaty vzadu na chrbte. Pravdepodobne vás nechal uprostred...“
„Ale tak to už stačí!“ Izie sa nálada zmenila o stoosemdesiat stupňov. Naivný? Kdeže! Tento Tobias Snape bol drzý!
„Prepáčte.“ Povedal a vstal. Obišiel ju a postavil sa za ňu. Jemne sa dotkol jej šiat a zapol jej ich.
Na sekundu sa jeho ruky ocitli na Izienej nahej pokožke. V tom momente jej naskočili zimomriavky. Nevedela prečo, ale tento mukel ju priťahoval. Otočila sa a vstala.
No a čo, keď si začnem s muklom? Navyše, vyzerá byť celkom rozumný.
Tobias ju chytil za pás a pritiahol si ju bližšie k sebe. Pobozkal ju. Najprv jemne, akoby sa bál, že mu dá facku, ale potom tuhšie, silnejšie, vášnivejšie...
Ani sa nenazdala, a vyspala sa s muklom.
Izie bolo do smiechu. Najprv Will, potom Marcus a nakoniec skončí s muklom!?
Ležala pri jazere, nechala Tobiasa spať a pozerala sa naňho. Potom pomaly vstala, obliekla sa, schytila prútik a chcela odísť.
Tobias sa však zobudil.
„Odchádzaš?“ spýtal sa.
„Musím.“ zašepkala a sklonila sa nad neho. Naposledy ho pobozkala.
„Myslel som si, že odídeš.“ Vstal tiež. „Si taká, ako všetky tie ostatné čarodejnice!“ povedal pohŕdavo.
Izie otvorila ústa, ale nevedela, čo povedať. Odkiaľ to vie?!
„Hm, žiadne námietky? Takže si čarodejnica! Musím povedať, že jedna z najlepších, čo sa týka...“ PLESK! Izie mu strelila takú silnú facku, akej bola schopná a rozbehla sa preč.
Do Šikmej uličky sa už nevrátila. Namiesto toho sa odmiestnila pred svoj dom a vybehla do izby.
_____________________
Tobias Snape. Je jasné, o koho ide. Možno sa pýtate: Odkiaľ vedel, že Izie je čarodejnica? Prečo si začal s Izie a nie s Eileen? Prečo bola táto kapitola vlastne iba o (pardón za výraz) Izienom divnom sexuálnom živote?
Mám pre vás len jednu odpoveď: Všetko sa dozviete. Neskôr.
A čo sa týka muža, ktorý v predchádzajúcej kapitole vošiel do Izienej izby: Bol to Will. Aj o ňom sa dozviete v nasledujúcich častiach príbehu.
To je odo mňa všetko. Majte sa pekne.
Joy
PS: Ďakujem za sovky a budem veľmi vďačná aj za ďalšie.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...
Ronov potkan je v skutočnosti animágus Peter Pettigrew.
A viem i to, ako vyzeráš v skutočnosti, videl som ťa minulý rok. Si úplná troska. Nežiješ, len živoríš. Vidíš, kam až ťa dohnala tá tvoja túžba po moci.
Harry Potter HP2: Tajomná Komnata (kap. 17, str. 332)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018