Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lou, Alex, kráľ Alastair
Stručný dej: Dvaja bezcitný ľudia. Jeden muž, druhý žena. On kráľ, ona assassin. Obaja chcú smrť toho druhého. Môže medzi nimi vzniknúť niečo viac ako nenávisť, alebo sa nakoniec navzájom zabijú?
Ahojte :) Áno, ja viem, trvalo mi to.. No ja som až príliš lenivá písať :DD a ešte k tomu som sa v príbehu zasekla.. :/
Toto je predposledná časť, ešte pridám poslednú (posnažím sa čo najskôr) a bonus. Potom by som začala nový príbeh, ktorý bude pokračovanie na tento. :)
„Poznáš ich?“ opýtal sa Mariano, ktorý sa postavil za ňu a cez jej rameno sa zahľadel na mužov.
Lou pokrútila hlavou. „Vyzerajú starší, takže nemôžu byť z výcviku.“
„Pravdepodobne bratstvo,“ doplnil ju Edward.
„Máš nejaký plán?“ Alastair sa spýtavo pozrel na Lou.
Zarazila sa. Nemala poňatia, čo má spraviť, no niečo, alebo skôr niekto, jej v hlave našepkával, aby sa s nimi najprv porozprávali.
„Najprv sa s nimi porozprávame,“ povedala po chvíli a zahľadela sa na ostatných. „Dvaja z nás ich sem privedú a skúsime sa dohodnúť na spolupráci.“
„A čo ak nebudú chcieť spolupracovať?“ konštatoval Mariano. „Zabijeme ich?“
Lou pokrútila hlavou. „Nevieme, čo všetko ovládajú. Môžu byť silnejší a lepší v boji, než mi, preto, ak nebudú chcieť spolupracovať, skúsime ich nahovoriť aspoň na kompromis.“
„Tvoj plán znie dobre,“ prikývol Alex. „Ale má to jeden háčik. Ako sa k nim dostaneme, keď sú všade templári?“
„Práve preto pôjdu len dvaja, keby sme išli všetci, je veľká pravdepodobnosť, že si nás všimnú,“ povedala a ukázala na najbližšiu budovu a následne na ďalšie, ktoré stáli popri nej. „Cez strechy a steny týchto budov by sme sa mali dostať až do tej uličky. Pokiaľ pôjdeme opatrne, templári by si nás nemali všimnúť.“
Alastair chápavo prikývol. „Kto pôjde?“ opýtal sa.
„Ja!“ ohlásil okamžite Mariano a chytil Alexa okolo pliec. „Ja s Alexom.“
„Ja s tebou nikam nepôjdem!“ povedal naštvane Alex, dal jeho ruku dolu a čo najďalej od neho odstúpil. Mariano sa zatváril prekvapene.
„Pôjde Alex s Edwardom,“ navrhla Lou. Obaja súhlasne prikývli a preliezli otvorom, ktorý bol nasmerovaný k budove.
Zatiaľ, čo boli preč, Lou im vysvetlila ďalšiu časť plánu. Nevedela, ako naň vôbec prišla. V hlave jej tkvel dokonalý prvotriedny plán, ktorý by nikdy sama nevymyslela. Jej teória, že ju niekto ovláda, sa potvrdila.
Po chvíli, ktorá sa zdala ako večnosť, sa cez otvor predral Alex a nakoniec aj Edward. Obaja boli zadýchaný a po čele im stekal pot.
„Tak čo?“ vyzvedala okamžite Lou. „Priviedli ste ich?“
Edward prikývol. „Ale nebude to také ľahké, ako si myslíš. Sú hrozne panovačný,“ upozornil ju.
O malú chvíľu sa cez otvor predrali ďalší traja assassíni, ktorých Lou zbadala v uličke. Zložili si kapucne a odhalili tak svoje nebojácne a odhodlané tváre. Jeden z nich, bielovlasý muž s kamennou tvárou, ktorý stál v čele, vyzeral ako vodca. Naznačoval to nielen jeho výraz v tvári ale aj postoj. Obaja muži, ktorý prišli s ním, boli od neho o stopu menší, tmavovlasý a mladší. Mohli byť jeho žiaci alebo aj dokonca synovia.
„Aby som sa na začiatok predstavila,“ začala Lou prívetivým hlasom, „som..“
„Rovno povedz, čo chceš dievča, a nezaťažuj nás tými sentimentálnymi sprostosťami!“ húkol na ňu bielovlasý muž. „Nemáme na teba celý deň!“
Lou sa na okamih zarazila. Za normálnych okolností by mužovi niečo odvrkla, no teraz na to nebol čas. Pozrela sa na ostatných. Mračili sa a vyzerali, že mužovi každú chvíľu vrazia.
„Chceli by sme vám navrhnúť spoluprácu,“ povedala a znovu sa otočila k mužom. „Templári sú pre nás, rovnako ako aj pre vás, nepriatelia a nepochybujem, že..“
„Ja nebudem spolupracovať s niekým, kto pochádza z Rádu!“ znovu ju prerušil muž, tentoraz už viac naštvane.
Lou sa už nedokázala držať na uzde. Z ničoho nič vybuchla. „Som vaša nadriadená – titulom aj skúsenosťami, tak vám radím, aby ste spolupracovali!“ Hneď potom, čo to vyslovila, vedela, že tie slová neboli jej.
Muž sa zasmial. „A kto si myslíš, že si, keď si na mňa trúfaš takto vyskakovať! My sme bratstvo, dievča! Bratstvo! Naše ciele sú len naše vlastné! Nepatríme nikomu!“
Lou sa pousmiala. „Naozaj chcete vedieť, kto som?“ opýtala sa s takým pohŕdaným tónom v hlase, že prekvapila samú seba.
Alex jej zašepkal do ucha: „Lou, čo to do teba vošlo?“
Nevnímala ho. Nebola to ona. Akoby ju ovládala neviditeľná sila, siahla do kapsičky a vytiahla z nej Prsteň, ktorý prenikavo žiaril. Zdvihla ho tak, aby naň všetci videli. Muži na ňu vytrieštili oči.
„Jedine priamy potomok svätého Altaira môže získať Prsteň a veci, ktoré náležia iba jemu,“ odrecitovala slová, ktoré stáli v spise. „Ja som Altairov priamy potomok, majsterka assassín, najlepšia v Ráde.“
V miestnosti po jej slovách zavládlo hrobové ticho. Muži na ňu vystrašene pozerali, neschopný slova či pohybu. Po chvíli sa spamätali a kľakli pred Lou na koleno.
„Odpusť,“ povedali naraz a ešte viac sklonili hlavy.
------
Zdalo sa, že veci bežali podľa plánu. Lou, Alastair a ten bielovlasý muž, ktorý sa predstavil ako Nikolaj, mali odviesť pozornosť templárov a kňaza na námestí. Ostatný sa mali pripraviť a čakať na Louin povel zaútočiť.
Kňaz, ktorý stál na námestí, vykrikoval škaredé a nechutné veci o opovážlivcoch, ktorý sa mu postavili.
„Títo ľudia,“ ukázal krížom na dvoch mužov, ktorých silno držali dvaja templári, „si zaslúžia zhorieť v pekle za to, že sa postavili nášmu Pánovi! Sú to pekelné deti, zlý a..“
„My nestojíme na strane zla, to vy, templári,“ zahulákala Lou, ktorá si cez dav kliesnila cestu ku kňazovi. Na námestí nastalo ticho. „Myslíte si, že ľudia – obyčajný a poctivý ľudia – sú vašimi hračkami, s ktorými si môžete robiť, čo sa vám zachce!“
„Ale zlatíčko, predsa od toho tu sú,“ ozval sa z druhej strany námestia pobavený mužský hlas, pri ktorom Alastair aj Lou nadskočili. Z davu sa vynoril kapitán, celý od krvi. „Je to len všivavá zberba, ktorej treba vládnuť a využívať ju. Vždycky boli a vždycky aj budú.“
„Z tohto, čo tu hovoríte je jasné, že len túžite po kontrole nad všetkými,“ prehlásil Alastair. „Podľa vás sú ľudia slabý, primitívny a malicherný. Tvrdíte, ako vzhliadate k Bohu, no iba klamete a zavádzate!“
Kapitán sa usmial. „Samozrejme, že nevzhliadame k Bohu, altezza. Boh neexistuje. Boh je len ilúzia, klam. A človek sa jej môže ľahko podriadiť.“
„Takže vďaka ilúzií chcete vládnuť!“ ozval sa Nikolaj.
„Áno,“ prisvedčil kapitán. „Meniť svet tak, aby nám vyhovoval.“
Kapitán vzal od kňaza kríž a zdvihol ho nad hlavu. Všetci templári ako na rozkaz naraz zvolali: „Non nobis, Domine, non nobis!“
Kapitán dal ruku dole a zvrieskol: „Na nich!“
„Teraz!“ okamžite zvrieskla Lou tak hlasno, že sa jej hlas rozliehal po celom námestí.
Na námestí nastala vrava, ako náhle vytiahli meče. Lou, Alastair i Nikolaj aktivovali svoje skryté čepele a vykročili dopredu. Na Lou okamžite zaútočili dvaja – jeden zľava a druhý sprava. Rýchlo v mysli zvážila možnosti, odhadla situáciu a udrela. Mužov útok meča odrazila a sekla čepeľou nahor, čím mu podrezala hrdlo. Muž upustil meč a zacúval. Využila toho a svoj meč mu zabodla doprostred hrude. Vytiahla ho a otočila sa na druhého rytiera, ktorý bol pomalší. Sotva stihol seknúť mečom, už bol bez hlavy.
Schovala čepeľ naspäť do rukávu a spod opaska vytiahla dýku. Vybrala sa vpred a zbavila sa ďalších dvoch protivníkov. Ďalší muži, ktorý boli za nimi, zostali zarazene stáť. Louina rýchlosť a presnosť ich šokovala. Zaváhanie ich mohlo stáť život. Zaútočenie taktiež. Rýchlo sa spamätali zo šoku a tasili svoje meče. Lou zaútočila ako prvá. Muža napravo zneškodnila šípkou, ktorá jej vystrelila z pravej ruky a tá ho zasiahla medzi oči. Na muža naľavo zaútočila mečom, no ten sa márne pokúsil útok odraziť, Lou bola naňho príliš rýchla. S dokonalou presnosťou mu podrezala hrdlo.
Poobzerala sa okolo, ako si vedú ostatný. Na pravo od seba zbadala Mariana a Alexa, ktorý bojovali bok po boku. Z Alexa tak opadla všetka namosúrenosť a bol rád, že má blízko seba Mariana.
Alastair a Edward boli na druhej strane námestia, obaja bojovali s tuctami mužov, ktorý na nich divoko útočili. Na pomoc im okamžite priskočil Nikolaj so svojimi mužmi.
„Tvoji kamaráti si vedú dobre,“ ozval sa za ňou hlas kapitána.
Otočila sa a inštinktívne povolila čepeľ. Kapitán sa pri pohľade na čepeľ usmial. „Nejako si sa nenamáhala mi poriadne podrezať hrdlo.“
Lou sa mu pozrela na hrdlo, kde ho vtedy rezla. Rana bola hlboká, ale nie dosť. V duchu zakliala.
„Mimochodom, to vy sa snažíte ľudí zmiasť tými nezmyslami o slobode, ktorých sa vy, assassíni, tak silno držíte. Ale neuvedomujete si jedno – sloboda je prvý krok k chaosu. Vieš, aký je rozdiel medzi tými, ktorý sa stavajú za vás a medzi tými, ktorý sa stávajú za nás? Tí čo sa stavajú za nás nemusia predstierať náklonnosť.“
„Myslím, že je to opačne. My sa o ľuďoch nevyjadrujeme ako o zberbe, ktorej treba vládnuť,“ opáčila sa.
„Pravdaže. Vy im natlčiete do hlavy nezmysly o večnej slobode,“ trval na svojom.
„A čo vy?“ oplatila mu. „Vy ste len banda falošných kňazov, ktorý si podrobuje ľud vďaka sile Boha. Vzdali ste sa kresťanstva vtedy, keď ste objavili šancu, ako zbohatnúť. Alebo snáď nepoznáte vlastný evangelium? Nemôžete slúžiť Bohu aj mamonu. Vždy hovoríte o mieri ale moci sa vám vzdať nechce!“
„Pretože moc prináša mier,“ usmial sa a vytasil meč. „A vidíš.. aj cez to som neustále netvor. Kým som sa nestal templárom, chcel som byť uznávaním pápežom. Veril som v Boha. Lenže ako raz zbohatneš, naplno ťa to pohltí. V tom ti už ani Boh nepomôže. Preto bolo mojim snom získať Prsteň, aby som stvoril nový svet – svoj vlastný, kde by som bol ja Bohom.“
„Tak tvoje sny zomrú spolu s tebou, Jacob,“ prvýkrát oslovila kapitána menom.
„Uvidíme, Altairov priamy potomok,“ usmial sa a zaútočil.
Zaútočil tak náhle, že sa Lou nestihla jeho útoku vyhnúť. Meč jej preťal ľavé rameno, z ktorého sa začal rinúť gejzír krvi. Bolestne vykríkla.
„Čo je, assassínka? Vyšla si z cviku?“ posmieval sa jej kapitán.
Lou neváhala a zaprela sa tak, aby mala dobrú pozíciu. Ďalší útok pohotovo odrazila a silu kapitánovho meča obrátila proti nemu. Kapitán na okamih zamával rukou, čoho Lou využila, pristúpila k nemu bližšie a vrazila mu meč do brucha.
Kapitán sa zapotácal, no držal sa. Znovu na ňu zaútočil, tentoraz ešte s väčšou silou ako predtým. Lou každý jeho útok pohotovo odrazila. Bojovala zákerne, celý svoj hnev, ktorý sa v nej nahromadil, si vylievala údermi meča. Cítila však, že to nebol len hnev, ktorý ju viedol vpred. Niekto jej pohyby kontroloval – riadil ju.
Lou predstierala útok sprava ale zaútočila zľava. Kapitán to nečakal a jej meč sa mu zabodol do ruky. Vykríkol a pokúšal sa ju udrieť, lenže Lou bola rýchlejšia, otočila sa okolo neho a vrazila mu čepeľ do chrbta. Kapitán upustil meč a padol na kolená. Z úst vypľúval krv. Lou chcela využiť jeho nepozornosť a zabiť ho, lenže nečakala, že kapitán má záložní plán. Dýku, ktorú držal v ruke si nevšimla, čo bola chyba. Kapitán sa otočil a zabodol jej dýku do nohy tak silno, až spadla. Kapitán toho využil a po štyroch došiel k nej a obkročmo si na ňu sadol. Čepeľ, ktorú mala na ľavej ruke odhodil kamsi preč, rovnako ako aj šípy na pravej ruke. Lou náhle pocítila prázdnotu. Prázdnotu a slabosť. Kapitán sa nad ňou skláňal s víťazným úškrnom.
„Nebudem ale jediný, kto dnes vydýchne naposledy,“ usmieval sa.
Spod jej opaska vytiahol nôž a so slovami: „Uvidíme sa v pekle!“ jej ho zabodol do srdca. Než Lou stačila úplne zavrieť oči, uvidela, ako mu niekto čepeľ vrazil do hlavy. Naposledy vydýchla a upadla do hlbokého spánku, z ktorého sa už pravdepodobne nemala prebudiť.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...