|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




nataly5

Stále ťa milujem

13. kapitola: XIII.


A/N: Ehm.. Naozaj sa ospravedlňujem za neaktivitu, ale psychicky som na tom nebola moc dobre. :( Teraz som už ako tak v poriadku a budem sa snažiť vydávať tento príbeh tak, ako predtým. :)

Mimochodom, pomaly sa už blížime ku koncu.. Tipujem to ešte na také dve či tri kapitoly + bonus. Potom začnem písať pokračovanie, v podobe druhého príbehu, ktorú mám už z časti premyslený.

Pardon, že je táto kapitolka krátka, ale v ďalšej časti sa bude toho veľa diať, preto som to nechcela dať všetko do jedného. :)

Sorry za chyby :))


Vysvetlivky:

altezza - výsosť

palazzo - palác

Requiescat in pace! - Odpočívaj v pokoji!

-----------------------------------------------------

„Skvelé,“ ozval sa muž, ktorý sa k nej priblížil. Mal hnedé vlasy a vyzeral staro. Na tvári mu pohrával radostný úškrn. „Teraz mi ho môžeš dať!“


Lou na to nič nepovedala, len zarazene stála a celú situáciu skúmala pohľadom. Muž využil toho, že bola v šoku a kývol na vojaka, ktorý stál neďaleko nej.

Vojak nebádane prikývol, vediac, čo muž chce, a priblížil sa k Lou. Surovo ju schmatol za vlasy, načo Lou bolestne sykla a dýku, ktorú vytiahol spod opaska, priložil Lou ku krku.

Muž sa len uškrnul pri pohľade na Louinu bezmocnosť. Cítil, ako v ňom narastá príjemný pocit. Nedokázal to opísať, no jedno vedel – bol to pocit zaslúženého víťazstva.

„Ach, už nie si taká hrdinka, čo?“ zasmial sa z plného hrdla. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril, keď videl Louin vražedný pohľad, ktorým ho počastovala.

Lou už mala na jazyku nejakú uštipačnú poznámku, no kým ju stačila vysloviť, prerušil ju mužov pevný, pritom ešte stále pobavený hlas: „Čakal som od teba viac, assassínka. Vraj Altairov priamy potomok,“ pobavene si odfrkol.

Louin vražedný pohľad sa zmenil na nechápavý. Netušila, odkiaľ vedel, že je Altairov potomok. Nevedela, odkiaľ vôbec vedel o Altairovi. A už vôbec nemala tušenie, odkiaľ vedel o tomto mieste. Vo vzduchu viselo toľko otázok, na ktoré nedokázala nájsť odpoveď.

Muž si všimol jej pohľadu a uškrnul sa. Akoby jej čítal myšlienky, pretože povedal: „Zaujíma ťa, odkiaľ viem o Altairovi?“

Muž sa odmlčal a skúmal Lou pohľadom. Jej oči dávali jasne najavo, že by to naozaj rada vedela. Muž teda pokračoval: „Tvoj predok mal Prsteň vo svojich rukách celých šesťdesiat rokov. Získal vďaka nemu viac, než len múdrosť. Vďaka Prsteňu sa dozvedel úplne všetko,“ zdôraznil posledné slovo a nepatrne si oblizol pery. „Áno, vďaka Prsteňu získal moc, po ktorej túžili všetci. Vieš, čo je zaujímavé? Že moc vždy získajú tí, ktorý si ju nezaslúžia! Sú ľudia, ktorý sa o to usilujú roky a jediné, čo dostanú, sú len omrvinky!“

Jeho hlas sa zmenil na naštvaný. „Ako všivavým, úbohým psom,“ dodal.

„O to Vám celý čas ide?“ prehovorila konečne Lou, v ktorej sa za ten čas nahromadil nevyspytateľný hnev. „O pomstu?“

„Pomstu, moc, bohatstvo, oddanosť..“ vymenovával a zobral do ruky knihu, ktorá ležala na stole. „Je veľa vecí, o ktoré mi ide. Vieš, assassínka, bez kontroly neexistuje poriadok. O tom by ste mohol rozprávať, nemyslíte, altezza?“ Muž svoju pozornosť presmeroval na Alastaira, ktorý naňho vrhol pohľad plný nenávisti.

„Časy, kedy som musel plniť každý Váš nezmyselný príkaz, sa vyparili. Odteraz budete počúvať Vy mňa. Avšak, možno Vám, ako starému priateľovi odpustím.“

„Nie sme priatelia, kapitán!“ zasyčal Alastair.

Kapitán pokrčil plecami. „Škoda, mohol som ušetriť Váš život. Takto Vás, bohužiaľ, budem musieť zabiť.“

„Odkiaľ ste vedel, že tu budeme?“ opýtala sa Lou, keď videla, ako Alastair, od hnevu, zaťal čeľusť.

Kapitán namiesto odpovede slabo pískol. Pomalým, ľahko šuchtavým krokom, sa k nim blížil ďalší vojak. Keď bol dosť blízko pri nich, všetci zalapali po dychu. Bol to Alfréd, Alastairov sluha.

Alfréd sa postavil ku kapitánovi so sklonenou hlavou, akoby sa hanbil pozrieť hocikomu z nich do očí. Kapitán si jeho rozpakov nevšímal a jednou rukou ho objal okolo pliec.

„Alfréd bol náš špeh v tom vašom palazzo. Priamo pred Vaším nosom kradol informácie a vy ste si toho ani nevšimli. Samozrejme, za svoje služby vždy dostal poriadne zaplatené.“ Svoj pohľad upriamil na Alfrédov zlatý náhrdelník so zlatým krížom, ktorý bol po bokoch posiaty drobnými diamantmi. Lou nepochybovala, že taký náhrdelník nosia predovšetkým bohatý a urodzený zemepáni.

„Avšak,“ pokračoval kapitán a druhou rukou nenápadne vytiahol spod opaska dýku, „nie som s jeho službami moc spokojný.“

Alfréd zdvihol pohľad od zeme a prekvapene sa pozrel na kapitána, no ten mu, v mihu sekundy, zabodol dýku priamo do srdca. Alfrédovi sa podlomili kolená a kapitán jeho nevládne telo s odporom pustil na zem.

„Nenávidím pätolizačov,“ zamrmlal a vytiahol z Alfrédovho tela dýku, ktorú následne očistil o Alfrédov čierny plášť. Dýku si znovu zastrčil za opasok a napriamil sa do celej svojej výšky.

„Tak, a teraz sa dostávame k zlatému bodu programu,“ povedal a priblížil sa k Lou.

Lou až teraz vnímala spaľujúce teplo vo svojej dlani. Oslepujúca žiara, ktorá jej chvíľami prekĺzala medzi prstami, zhasla, ako keby náhle sfúkla sviečku. Kapitán, ktorý teraz stál tesne pri nej, ju surovo schmatol za ruku a roztvoril jej dlaň, v ktorej tuho zvierala Prsteň. Prsteň opatrne zobral a Louinu ruku pustil.

Kapitán si Prsteň poobzeral zo všetkých strán. V jeho očiach boli iskričky chamtivosti, ktoré sa prelínali s iskričkami víťazstva. Lou prišlo, pri pohľade naňho, zle.

„Áno, konečne,“ povedal kapitán potichu, no zároveň tak, aby ho všetci počuli. Ruku s Prsteňom zdvihol do výšky. Lou si povšimla, že Prsteň nežiari tak, ako keď ho zobrala do ruky ona. Vlastne, Prsteň nežiaril vôbec.

„Vďaka tomuto Prsteňu stvorím nový svet,“ pokračoval kapitán. Tón jeho hlasu sa vôbec nezmenil. „Svet, kde sa všetci budú klaňať iba mne.“

Lou okamžite vedela, že musí konať. Očividne to vedeli aj ostatný, pretože onedlho sa ozvalo cvaknutie piatich naostrených čepelí.

Čepeľ zabodla vojakovi do ruky, na čo bolestne sykol a upustil dýku na zem, no ešte stále ju držal. Lou vedela, že ju to bude bolieť, ale nemala na výber. Prudko trhla hlavou a vymanila sa z vojakovho zovretia. Otočila sa okolo vlastnej osi a než stačil vojak čokoľvek urobiť, čepeľou mu podrezala hrdlo. Vojak zachraptil a padol na kolená. Ešte chvíľu chrapčal, no nakoniec sa zvalil na zem, ešte s prekvapením výrazom v tvári.

Lou vôbec netušila, prečo to urobila, no zohla sa k vojakovi a jemne mu prešla prstami po viečkach, načo mu zavrela oči. Nie si ako oni, tak sa ani tak nesprávaj!, zašepkal jej tichý hlas v hlave. Lou ňou len zavrtela, mysliac si, že blúzni a narovnala sa.

Porozhliadla sa, aby zistila, kam zmizol kapitán. Nemusela ho hľadať dlho. Predieral sa cez štósy kníh, ktoré boli porozhadzované po zemi. Rozbehla sa za ním, ignorujúc rinčanie zbraní, ktoré sa ozývali po celej miestnosti. Ľahko ho dohnala, keďže kapitán zakopol o jednu z kníh a spadol na zem. Chcel sa postaviť, no Lou bola rýchlejšia a zrazila ho na zem. Popadla kapitána za vlasy, presne ako ju popadol vojak a zaklonila mu hlavu dozadu. Kapitán bolestne, takmer nepočuteľne, sykol.

„Kto tu teraz nie je hrdina?“ opýtala sa ho s úsmevom a čepeľou mu podrezala hrdlo. Pustila ho a zdvihla Prsteň, ktorý kapitán znenazdajky pustil. Znovu ucítila ten príjemný hrejivý pocit, ktorý Prsteň vydával. Netušila, či ten pocit cítil aj kapitán, ale nemala čas nad tým uvažovať. Rýchlo vybehla po schodoch hore a vojakovi, ktorý stál pred vchodom na stráži, zabodla čepeľ do chrbta, priamo pod hrudný kôš. Muž padol na zem a chvíľu sa zvíjal na zemi, kým mu Lou nezasadila druhú ranu, tentoraz do hlavy.

Requiescat in pace,“ zašepkala, pritom nevedela, prečo to vôbec povedala. Niečo jej našepkávalo, že je to správne, že nie je templár, aby sa k druhým správala ako k menejcenným. Na druhú stranu, sama netušila, čo to do nej vošlo. Bola to vôbec ona alebo ju niekto ovládal?

Z premýšľania ju vytrhli hlasy, ktoré sa rinuli spod schodov. O chvíľu za ňou prišli ostatný, celý špinavý od krvi.

„Si v poriadku?“ opýtal sa jej starostlivo Alastair.

Lou prikývla a rukou naznačila, aby ju nasledovali. Vybrali sa po tej istej cestičke, čo predtým, no teraz ich kroky nemierili ku koňom, na ktorých prišli, ale do mestečka. Lou tušila, že im templári zabili kone a vedela moc dobre, že práve teraz sa budú nachádzať v mestečku. Nemýlila sa.

Mestečko sa priam hemžilo templármi. Obyvateľov, ktorý nechápali, čo sa deje, surovo kamsi ťahali a nevnímali ich protesty ani náreky. Tých, ktorý sa snažili odporovať jednoducho zabili. Vo vzduchu sa miešal pach strachu spojovaní so železitou vôňou krvi.

Lou bez slova, či hocijakého komentáru vyrazila a rýchlo, ako jašterica, vyšplhala ho hrubej omietke neďalekej budovy. Ostatný ju bez akéhokoľvek protestu nasledovali. Na streche sa na okamih zastavila a poobzerala sa. O pár budov ďalej zbadala obrovskú vež staro-nového kostola. Rozbehla sa, nechávajúc za sebou kúdol prachu a mocným skokom prekonala prázdnotu, ktorá od seba delila dve budovy. Ľahko pristála na ploche hnedastej budovy, ktorá bola o stopu nižšia, ako tá, z ktorej skočila. Za sebou počula ďalšie pristátia, z čoho usúdila, že ju ostatný stále nasledujú. Znovu vyrazila a preskočila na ďalšiu budovu. Vietor jej svišťal okolo uší, no nevnímala nič iné, iba blížiacu sa vež kostola.

Keď sa dostali na vysokú budovu, ktorá svojim tvarom pripomínala nemocnicu, Lou si všimla, vzdialenosť medzi budovou a kostolom. Bola väčšia, než tie, ktoré hravo preskakovala. Prudko sa rozbehla a preletela vzduchom. Vietor jej vohnal slzy do očí a nedokázala sa poriadne nadýchnuť. Na moment si pomyslela, že to nezvládla, no vtom.. Prudko narazila do niečoho, čo jej vyrazilo dych. Rukami pevne zvierala rímsu na stene kostola. Pozrela sa hore, kde uvidela ďalšiu rímsu a nad ňou, o niekoľko stôp ďalej, ďalšiu. Neváhala a vyšplhala sa nahor a tam, kde už nebola žiadna rímsa, uvidela okenný otvor kostola. Skočila a pevne sa chytila okraju otvoru, ktorý následne preliezla. S úľavou si vydýchla, keď opäť stála na pevnej zemi.

Pozrela sa cez otvor, kde sú ostatný. Práve, keď sa vykláňala, zbadala Alexa, ktorý sa šplhal presne po tej istej ceste ako ona. Pomohla mu dostať sa dnu a spoločne potom pomohli ostatným. Keď už boli všetci vo veži, Lou si znovu uľavene vydýchla.

„Čo teraz?“ opýtal sa Mariano, ktorý, spoločne s Alastairom sedeli pod jedným otvorom.

Kostol mal celkovo štyri otvory. Pod jedným sedel Mariano s Alastairom a pod druhým Edward a Alex. Oba mali výhľad na okolité lesy. Tretím, ktorým prišli, mali dokonalý výhľad na okolité budovy. A štvrtým, pri ktorom teraz stála Lou, mali dokonalý výhľad na celé námestie, ktoré sa teraz hemžilo obyvateľmi mestečka a mužmi v čiernych, či hnedých odevoch s červeným krížom na hrudi alebo na chrbte.

Jeden z nich, zavalitý muž, ktorý v jednej ruke držal pozlátený kríž, podobný tomu, ktorý mal a sebe Alfréd, a druhou gestikuloval, stál na vyvýšenine fontány, ktorá bola priamo v strede námestia. Okolo neho sa zhromaždili obyvatelia mestečka, ktorý nemali poňatia, čo sa deje.

„Všetci ma teraz pozorne počúvajte!“ Jeho hlas sa rozliehal po celom mestečku tak silno, že keby boli ešte stále v lese, počuli by každé slovo, ktoré vyslovil. „Boh strestá každého, kto sa pokúsi odporovať jeho vôli! Strestá každého, kto sa pokúsi odporovať nám! Tento svet sa konečne dostane do správnych rúk! Tento svet,“ na moment sa odmlčal a pohľadom prešiel po všetkých obyvateľoch, ktorý ho mlčky pozorovali. „Tento svet bude patriť len nám, templárom!“

Lou pocítila, ako sa v nej hromadí hnev. Odvrátila svoj pohľad od muža, ktorý hovoril niečo o Bohovi a jeho vôli a pozrela sa na okolité uličky. Buď boli prázdne, alebo sa v nich hemžili templári. Až na jednu, ktorá oddeľovala obchod s ovocím od kníhkupectva.

„Pozri!“ Lou sa strhla a pozrela sa vedľa seba. Edward, ktorý stál vedľa nej, ukazoval priamo na tú uličku.

Lou sa na ňu pozorne zahľadela a keď sa ho už chcela opýtať, čo tam je, zbadala ich. Piati muži odetý v čiernej zbroji a s kapucňami na hlave, tam stáli a muža uprene pozorovali. V rukách zvierali rôzne zbrane od normálnych sekier až po rôzne vrhacie sekery a na chrbtoch mali pripevnené vrhacie hviezdice alebo iné druhy zbraní.

„Assassíni,“ povedala Lou s úsmevom na tvári.


[ » na začiatok « ]

« 12. kap.: XII. 14. kap.: XIV. »


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 15
Spolu: 78
FAKTY
Čarodejníci môžu cestovať cez kozuby pomocou hop-šup prášku.
CITÁTY
Čo znamená, že musíme trochu zmeniť výzdobu.

prof. Albus Dumbledore,
HP1: Kameň Mudrcov
(kap. 17, str. 315)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018