Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: ...
Stručný dej: Len taká úvaha.
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
Keď klišé nie je klišé
Hovorí sa, že by sme nikdy nemali byť bez rozmyslu k niekomu hrubí či nepríjemní, ak by aj bol taký on k nám. Nikdy totiž nevieme, či nemá za sebou zlý deň a či jeho život nie je jeden temný tunel bez svetiel. A vraj také maličkosti ako sú očný kontakt, úsmev, objatie či oslovenie niekoho vlastným menom alebo prezývkou, ktorú vytvoríme len pre neho, dokážu divy. Nuž, žiadne vraj. Je to tak.
V tomto momente mám na mysli deti, závislé od rodičov. Najmä v školách sa často stretávame s tým, že si učitelia nevedia dať so žiakmi rady. Vraj sú drzí, nespolupracujú, nejavia záujem o nič, hoci je zrejmé, že majú na to, aby boli jednými z najlepších v triede. No ak ich lepšie spoznáme, pochopíme, že zlosť či nezáujem často vychádzajú zo smútku. Každý je predsa smutný, ak najbližší ľudia, na ktorých mu záleží, neocenia jeho dobré vlastnosti. Nevnímajú jeho silné stránky, ale zameriavajú sa len na tie slabšie, prípadne je im ľahostajný.
Ktovie, ako by sa cítili rodičia, keby počuli vravieť ich dieťa cudzej osobe, že by si ju želalo za mamu či otca. Keby videli úsmev, ktorý dokážu ich deti darovať inému dospelému. Keby sa pozreli do očí svojich detí a videli smútok, ktorý z nich kričí. Keby cítili ich hladné objatia.
Možno nedokážeme zmeniť ich život. Ale môžeme im poskytnúť toľko pozornosti, koľko naozaj potrebujú. Objaviť v nich to dobré, napomôcť im rozvíjať silné stránky. Upozorniť ich na ne, aby si vôbec uvedomili, že sú v niečom dobré, najmä, ak to doma nepočujú. Každého, nielen deti, poteší, ak ho niekto pozdraví, vylúdi na perách úsmev a pripojí aj meno, ktoré nesieme celý život rovnaké. Napriek tomu ho ľudia dokážu vyslovovať inak. Využívajú prezývky, tón, pohľad. A v jednom okamihu zrazu zistíme, že človek, dieťa, reaguje na dané oslovenie inak. Rozžiari sa, usmeje, v očiach sa mu zjaví vďačnosť. Pocítilo z našej strany teplo. Sympatie. Povzbudenie.
Keď sa s tým stretnem, zohrejú mi srdce, pretože cítim, že moja snaha je aj nevedomky ocenená. A zároveň mi srdce stíska, keď si uvedomím, že sa tým deťom niečoho podobného dostáva málo.
Kiežby rodičia vnímali, ako od seba dieťa, pre ktoré sú, či skôr kedysi boli, vzorom, svojím chladom odháňajú. Prehliadajú ho, nepodporujú, odkladajú ako nepotrebné oblečenie. Kiežby si uvedomili, aké nebezpečné je, keď dieťa začne túžiť po inej matke, po inom otcovi. Keď sa začne viac zdôverovať so svojimi snami a cieľmi iným. Keď zrazu objatia a úsmevy daruje cudzím. Šťastné, že sa mu zrazu ktosi venuje. Keď daruje svoj čas na vymýšľanie darov pre iných. Keď v sebe dokáže objaviť nepoznanú kreativitu, len preto, aby iným vrátilo lásku. Aby dalo najavo, ako si ich cenia. Kiežby si to rodičia uvedomili skôr, ako bude neskoro. Aby neprišiel čas, keď budú túžiť po rozhovoroch s deťmi, po ich prítomnosti, po tom, aby sa o nich na staré kolená postarali a deti už s nimi nebudú chcieť mať nič. Pretože tak si ich vychovali.
Možno nemôžeme zmeniť celý svet. Ale môžeme zmeniť svet jedného, dvoch, možno pár ľudí. Môžeme tu byť pre tých, ktorí nemali v živote to šťastie, aby ich rodičia ľúbili toľko, koľko si zaslúžia. A nie je to ani ťažké. Naozaj stačia maličkosti, ktoré však majú nevyčísliteľnú hodnotu. Je to ten najväčší dar, ktorý môžeme dať iným. Náš čas, pozornosť, lásku, povzbudenia. Úsmev, na ktorý treba len sedemnásť svalov. Objatie. A ako to už býva, nič nie je zadarmo. Ak sa správame k niekomu milo, ak pozdravíme so zvlnením pier, zväčša sa nám vráti rovnaká reakcia, ktorá nám zohreje srdce a vyvolá lepšiu náladu. Byť milým a vnímavým nie je klišé. Je to životná potreba.
****
Neviem, či to má hlavu alebo pätu. Ale potrebovala som aspoň niečo vypísať z toho, čo cítim, s tým, že možno niekto pripojí svoj pohľad na ponúknutú úvahu či ako to nazvať. Hoci je to ťažké, najmä ak nemôžem pripojiť konkrétne príklady. Napriek tomu mi to bolo ľúto aj pri písaní. :( Ale netuším, či je to aspoň trochu publikovateľné.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...