Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Patricia, Alejandro
Stručný dej: Keď sa lady zamiluje do obyčajného koniara, môže vzniknúť láska na večné veky. No oveľa pravdepodobnejšie je, že im lásku niekto prekazí a je len na nich, ako si s tým poradia a či zostanú verní svojmu sľubu, že sa budú milovať navždy.
Som nedisciplinovaná autorka, tak pridávam koniec už dnes. A zajtra budem plakať do vankúša, že čo len budem teraz robiť. :D
V deň ich svadby svietilo slnko. Maľované sklá v oknách kaplnky rozihrávalo množstvom farieb, ožarovalo krásny zlatý oltár i všetkých prítomných. Miestnosť bola plná ľudí, najmä poddaných. A hoci to mala byť malá svadba, v tichosti, táto správa prenikla i na verejnosť. Lord Maxim si nešťastne vzdychol a vypil celú fľašu whiskey. Vznešené dámy z iných zámkov vzrušene preberali vydaj lady za obyčajného koniara. No napriek tomu nemohli skaziť šťastie dvoch mladých ľudí.
Keď Alejandro stál pred oltárom v novom modrom kabátci a vyleštených vysokých čižmách, roztúžene hľadiaci k dverám, nemohol sa dočkať svojej nevesty. Keď sa konečne zjavila vo dverách, krásna ani samotná bohyňa, v nádherných bielych šatách, posiatych drobnými perličkami a sukňou takou širokou a dlhou, že takmer neprešla pomedzi zamatové lavice, očarene vydýchol.
„Dávam ti svoju dcéru, staraj sa o ňu, inak...“ ozval sa lord Martus, keď priviedol nevestu až k oltáru a prenechal ju budúcemu zaťovi.
„Budem,“ usmial sa na ňu Alejandro a zľahka jej pobozkal prsty.
Potom už začal sobáš. Zbor nádherne spieval o čistej a večnej láske, ľudia si potajme utierali slzy, vzdychali, aký je ten pár utešený a ako sa ľúbia, pretože láska im sršala z očí a zohrievala všetko navôkol.
„Sľubujete, že budete svoju manželku milovať navždy, v dobrom i v zlom, v chorobe i zdraví, v šťastí i nešťastí, až kým vás smrť nerozdelí?“ spýtal sa kňaz.
„A vy, lady Patricia?“ obrátil sa kňaz k nej a zopakoval formulku.
„Sľubujem. Budem ho milovať navždy,“ usmiala sa šťastne.
„Nech teda Boh požehná tento zväzok. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje,“ vyhlásil kňaz a povolil ženíchovi pobozkať nevestu. V tej chvíli sa ozvali fanfáry a zaznel spev chorálu. Alejandro nastavil Patricii rameno a spoločne vykročili k dverám. Vonku ich zalialo slnko a snehobiele perie z husí, ktoré im malo priniesť veľa šťastia. Dvorania vypustili biele holubice a zbor i naďalej spieval.
Hostina trvala dlho do noci. Tancovalo sa a spievalo, spievalo a tancovalo. Všetci sa radovali, ochutnávali kuchárove špeciality. Ukázalo sa, že Elizabeth bola tá nová kuchárka a len vďaka tomu sa dostala do zámku. Rýchlo však zohnali novú, vynikajúcu, ktorej jedlá sa rozplývali na jazyku. Alejandro pretancoval väčšinu večera so svojou manželkou. Konečne s ňou mohol byť. Pred všetkými. Milovať ju. Beztrestne sa jej dotýkať.
Keď sa konečne dostali do komnaty, unavení, ale šťastní, našli si pripravený kúpeľ.
„Tak, lady Patricia? Čaká nás prvá spoločná noc. Svadobná noc,“ podišiel k nej so zbožňujúcim pohľadom. Bola krásna. Nádherná. A iba jeho.
Patricia sa na neho nesmelo usmievala. Akoby to teraz bolo iné. Vážnejšie. Skutočnejšie. A prvýkrát sa pred ním hanbila.
„Láska moja,“ zastal pred ňou, stupňujúc jej túžbu horúcim pohľadom. „Sľubujem ti, že nikdy nebudeš trpieť. Že ťa zahrniem láskou a ochránim pred všetkým, aj keby som mal za teba i naše deti položiť život.“
„Alejandro,“ ozvala sa Patricia, mysliac na to, že deti im zrejme dvor nerozosmejú.
„Pst,“ priložil jej prst na pery a druhou rukou zablúdil k šnúrkam na šatách. Chvíľu sa s nimi pohrával, až kým sa mu nepodarilo ich uvoľniť a Patricia sa mohla konečne zhlboka nadýchnuť. „Bohu nič nie je nemožné,“ zašepkal jej tesne pri perách a pomaly sťahoval ramienko šiat nižšie.
„Si nejaká nervózna,“ skonštatoval, keď jej zobliekol svadobné šaty a zostala pred ním stáť len v jemnej priesvitnej košieľke.
„Trochu,“ pripustila, privrúc oči, keď ju bozkával na brade, posúvajúc sa nižšie, až ku kľúčovej kosti. „Zdá sa mi to... akési... iné.“
„Veď aj je,“ pozrel jej do očí s úsmevom, chytil ju za ruku a priviedol ju ku kadi s vodou. „Teraz sme manželia. Dovoľ mi pomôcť ti,“ šepol, jemne jej zvliekajúc posledný odev. Keď košieľka dopadla na zem, vydýchol. No ešte musel počkať. Chcel jej pripraviť tú najkrajšiu svadobnú noc. Takú, akú si zaslúžila.
„Neskrývaj sa,“ prosil ju, keď sa zrazu hanblivo zahalila. „Si nádherná, taká krásna, až to nemôžem uniesť. Dovoľ mi... Nech sa páči,“ pomohol jej vstúpiť do vody a onedlho jej už nežne zmýval pokožku. Bolo to náročné, stálo ho to veľa sebazapretia, ale za ten úsmev na jej perách stálo za to vydržať. Potom jej znovu obliekol košieľku, pobozkal na pery a poslal ju k posteli.
„Počkaj ma tam,“ prikázal a rýchlo sa okúpal i on. Celý čas ho Patricia sledovala, užívajúc si pocit, že tento muž už navždy patrí len jej. Neobťažoval sa zahaľovaním, po kúpeli zamieril hneď k nej, sediacej na posteli, uprostred nadýchaných perín. Na tele sa mu ligotali kvapôčky vody.
„Poď ku mne,“ natiahol k nej ruku, keď už stál pri nej.
Patricia sa na neho roztomilo usmiala a pomaly sa blížila k nemu, s pohľadom zabodnutým do jeho tmavých očí. Keď sa dostala ku koncu postele, vstala na kolená, aby bola za rovno ním. Objala ho okolo krku a obtrela si nos o ten jeho.
„Už sa so mnou prestaneš hrať?“ spýtala sa, prechádzajúc ukazovákom od jeho krku, až dolu, po celom tele, zotierajúc mu perly vody. Alejandro vzdychol.
„Kto sa s kým teraz hrá?“ vzal jej kučery do dlaní a znovu si ju premeral. Hoci bola zahalená v košieľke, v svadobnom dare jej matky, napriek čipkám vo vrchnej časti videl celé jej telo v plnej kráse. Srdce mu prudko tĺklo a musel uznať, že i on sa zrazu cíti inak. Bol to väčší záväzok. Sľúbil pred Bohom, že bude pri nej stáť vždy.
„Patricia,“ jemne ju pobozkal a hneď sa odtiahol. Potom jej znovu pomaličky zvliekol jedno i druhé ramienko a nechal látku padnúť dolu. Zľahka ju pohladil po kľúčnej kosti a prešiel k pevným prsiam. Horúcimi dlaňami jej prechádzal po jemnej pokožke, znovu a znovu ju bozkávajúc na pery, schádzajúc nižšie, aby sa napil z jej pŕs, aby ich posial horúcimi bozkami, aby obkreslil srdce na jej plochom brušku. Patricia sa prehla, pritisnúc sa k nemu, blúdiac rukami po mocných ramenách. Cítila horúčavu, svoju i jeho, túžba sa stupňovala, keď sa o ňu obtrel panvou.
„Alejandro... nenechaj ma už čakať,“ zaprosila, zaškrabnúc mu do chrbta.
„Ako rozkážete, pani moja,“ usmial sa, jemne ju sotiac do perín. Potom si so smiechom ľahol k nej, znovu a znovu jej bozkávajúc celé telo, až kým nekričala jeho meno. Napokon ho objala nohami, pevne stisnúc stehná, vypla sa ako luk a vyšla mu v ústrety. Lono jej zaplavila nekonečná horúčava. Najradšej by ho už nikdy nepustila. Túžila ho už navždy cítiť, zostať s ním tu, zastaviť plynúce minúty a cítiť sa ľahká, slobodná, milovaná. Šťastná.
O 2 roky neskôr
Povieval jemný vetrík, ktorý do ich krajiny prifúkal jar. Nádvorie bolo posiate ružovými kríkmi, ktoré tam nasadila lady Patricia dva roky dozadu. Rozvoniavali a skrášľovali svojimi pestrými farbami okolie. Popri nich sa tmolilo malé, asi ročné, dievčatko s tmavými vlasmi v ružových šatočkách. Ťapkalo malými nožičkami po tráve, rozjasnene hľadelo na kvety, naťahujúc sa za malými hlávkami.
„Nie, Synea,“ chytila jej rúčku mladá žena, „mohla by si sa pichnúť. Smieš ich obdivovať, ale zatiaľ len z diaľky. No raz sa o ne budeš môcť starať i sama.“
Synea vážne prikývla, akoby rozumela a pokračovala teda ďalej. Občas spadla, no hneď sa postavila.
Bude ako ja, pyšne si pomyslela Patricia. Odvážna, odhodlaná bojovať za svoje sny, múdro a premyslene. A ja budem stáť pri nej. Vždy. Nikdy ju neopustím. Moje vytúžené, vymodlené dieťa. Moje všetko. Usmiala sa na svoju dcérku a urobila ďalší krok k nej.
„Kde sú ženy môjho srdca?“ doľahol k nim mužský hlas. O pár sekúnd sa zjavil Alejandro, s rozhalenou košeľou, v tmavých nohaviciach. „Keď vás vidím, môj deň je hneď krajší,“ privinul si Patriciu, bozkajúc ju na pery a malá Synea sa mu hneď pýtala na ruky. „Čo keby sme si spravili zajtra výlet? K jazierku? Všetci traja?“ žmurkol na obe. V duchu sa tešil zo svojho šťastia. Boh ho obdaril nádhernou a milujúcou ženou. Spravil zázrak a dožili sa i dieťaťa, hoci im tvrdili, že už nemajú nádej. Žili šťastne. Konečne ich neprenasledovalo žiadne nešťastie. Elizabeth pochovali na cintoríne medzi poddanými, aby jej šialená duša našla aspoň po smrti zaslúžený pokoj. Jej deti našli ukryté v zámočnej pivnici a tak ich odviezli do najbližšieho sirotinca. Tam, kde boli presvedčení, že sa o ne najlepšie postarajú. Žili na zámku a Alejandro stále pracoval aj s obyčajnými ľuďmi, hoci oni ho teraz vnímali ako svojho pána.
Bol šťastný. Viac si od života priať nemohol.
„Čo keby sme sa na chvíľu vzdialili?“ spýtal sa potichu Patricie so šibalským pohľadom. Začervenala sa. „Teraz? Počas dňa?“
„Túžim po tebe,“ šepol jej do ucha.
Patricia pokrútila hlavou, ale zavolala na pestúnku, aby sa postarala o Syneu. Pobozkala dcérku na líce, chytila Alejandra za ruku a spoločne vykročili k zámku.
„Joj, drahá, nie tak pomaly, lebo to nevydržím a skončíme v prvej miestnosti, ktorá bude poruke,“ zastonal Alejandro a Patricia sa rozosmiala.
„Myslím, že by sme sa mali posnažiť o bračeka pre Syneu,“ šepol jej do ucha, zatiahnuc ju do knižnice neďaleko vchodu.
„Alejandro, nie tu, môže nás niekto nájsť,“ zaprotestovala Patricia, keď pocítila, ako jej, opierajúc ju o stenu, vyhŕňa sukňu a blúdi nezbednými rukami po stehnách.
„Nevadí. Nech každý vie, ako ťa ľúbim,“ pošteklil ju horúcim dychom na krku, šikovne rozväzujúc živôtik. „A myslím, že sa nikto nebude čudovať tomu, že chceme ďalšie dieťa. Sme predsa mladí,“ šepol, pritisnúc sa k Patricii a vkĺzol jednou dlaňou k plným prsiam.
„Ach, Alejandro,“ zastonala, chvejúc sa pod jeho dlaňami a nenásytnými bozkami, „miluj ma. Miluj ma navždy! Navždy!“
K O N I E C
Ďakujem, že ste to so mnou vydržali aj pri tomto žánri. Aj pre mňa to bola novinka (ktovie, či som niektoré tie scény nepreháňala, ale však otvorene ste sa nesťažovali :D), bavilo ma to, no napriek tomu si myslím, že radšej zostanem pri príbehoch mladých ľudí v súčasnosti. Už len preto, že tieto historické romány majú akýsi predpis, že nech by sa akokoľvek zvŕtal dej, skončia predvídateľne dobre. :D Ale na druhej strane, každý si občas chce odpočinúť pri niečom, kde vie, že ho nič nerozhádže a skôr mu pohladí dušu, tak možno ešte niečo vyplodím. Už teraz sa teším na ďalšiu „jednorazovku“, ktorá sa zmení na 55 stranový príbeh vo worde. :P
Ste skvelé čitateľky a som vďačná, že tu, vo FF, môžem s vami začať svoj 7.rok.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...