Poviedka:
Pridaná: 11.7.2007, 21:07:02
Čítaná: 7473×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Voldemort, Sirius Black, Hermiona, Ron
Stručný dej: Upozornenie: tieto poviedky nie sú z môjho brka a neprešli korekciou. Preto niektoré z týchto textov ani neodporúčam čítať, pokiaľ nechcete, aby to vaše oči do konca života ľutovali=).

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Upozornenie: tieto poviedky nie sú z môjho brka a neprešli korekciou. Preto niektoré z týchto textov ani neodporúčam čítať, pokiaľ nechcete, aby to vaše oči do konca života ľutovali=).

Valerian: Chlapec, ktorý prežil

Bol prvý, teplý letný deň. Harry sedel v sparnej zaprášenej kuchyni domu na Grimauldovom námestí

číslo 16, ktorý zdedil po svojom krstnom otcovi, Siriusovi Blackovi po tom ako sa pred dvoma rokmi záhadne prepadol cez oblúk v oddelení záhad na Ministerstve mágie. Harry čakal. Čakanie, to bola činnosť, ktorú v posledných týždňoch a mesiacoch vykonával častejšie, ako by si prial. Osamelosť bola ďalšia vec, ktorá Harryho trápila v poslednom čase. V premýšľaní nad tým, čo ho ešte v posledných mesiacoch trápilo ho náhle prerušila sova, ktorá vletela do miestnosti a zhodila mu na kolená list, alebo skôr sivý, zašpinený pergamen. Ale to nebolo všetko. Keď sa Harry načiahol po liste videl, že sova zhodila ešte jednu vec. Bol to obdĺžnikový balíček veľkosti peste. Hneď ako si táto veľká čierna sova s tajomnými modrými očami a ostrými pazúrmi splnila svoju povinnosť, odletela tak rýchlo, ako prišla. Harry uznal ,že bude lepšie, ak si najprv prečíta a až potom sa pustí do balíčka. V liste stálo:

Viem čo robíš,Potter.

Viem všetko o tom, čo sa minulý rok odohralo na veži.

Viem prečo sa to odohralo.

Viem o tebe viac, ako si myslíš.

Čoskoro sa stretneme.

Harry zalapal po dychu. Kto mu už len mohol poslať taký zvláštny list ? Sleduje ho niekto ? Možno sa to dozviem potom, keď otvorým ten balík, ktorý prišiel spolu z listom, pomyslel si Harry. No stal sa pravý opak. Keď otvoril balíček, vypadol z neho malý predmet. Bola to čajová šálka. Niekomu by sa mohlo zdať, že je to obýčajná čajová šálka, no Harry hneď spoznal, že to nie je hocijaká šálka, ale je to tá, ktorú naposledy videl minulý rok v Dumbledorovej pracovni, lepšie povedané v mysľomise. Bola to Bystrohlavovej šálka. V halve mu vírilo oveľa viac otázok, ako po prečítaní listu. No skôr, než sa Harry stihol spamätať z prvotného šoku z toho, že sa mu podarilo získať predposledný, šiesty horcrux, zazvonil zvonček. Harry bol rád, že sa mu prednedávnom podarilo odstrániť z haly portrét Siriusovej matky, takže nemusel zakaždým, keď niekto príde, počúvať ten jej neznesiteľný rev. Harry išiel otvoriť a keď zbadal, že sú to iba Ron s Hermionou, odľahlo mu. Dnes by už asi nezvládol ďalšie prekvapenie. Tešil sa, že sa konečne po pár dňoch uvidí zo svojimi najlepšími priateľmi. No len čo otvoril dvere, vleteli dnu rýchlosťou blesku a lapajúc po dychu sa posadili do najbližších kresiel, ktoré sa nachádzali hneď v miestnosti vedľa. Harry si k ním prisadol a čakal kým naberú dych.

Ako prvý prehovoril Ron:,,Myslím,že sme sa ich striasli Hermiona´´

,,Koho ?´´,spýtal sa nechápavo Harry.

,,Smrťožrútov predsa´´, odpovedala Hermiona,ešte stále na smrť vyľakaná.

,,Nechápeš ? Idú po tebe Harry´´, dodal Ron.

,,Ale prečo práve teraz ?´´, spýtal sa Harry, potláčajúc náznak strachu vo svojom hlase.

,,My,nevieme o nič viac ako ty, Harry´´

,,Možno sa dozvedeli o tom, že hľadáš horcruxi´´, napadlo Hermionu

Harry náhle zbledol, lebo si vďaka Hermioninej narážke spomenul na horcrux, ktorý dnes za záhadných okolností získal.

,,Čo sa ti stalo Harry ?´´, spýtala sa vyľakane Hermiona.

,,Si akýsi bledý´´, poznamenal Ron.

Harry rozmýšľal, či im to má povedať. To, že získal predposledný, šiesty horcrux znamenalo, že ostal už len jeden. Jeden, ktorý sa nachádza v duši toho, ktorý ho pripravil o veci, ktoré boli Harrymu najbližšie a o ľudí, ktorých mal rád. V duši toho ohavného Voldemorta. A Harry dobre vedel, že posledný súboj je už predo dvermi. Vedel aj, že Voldemort využíva ľudí blízkych jeho obetiam, aby sa k ním dostal. Keďže nemohol pripustiť, že sa Ronovi alebo Hermione niečo stane, nakoniec sa rozhodol, že im radšej nič nepovie. No v tej chvíli sa mu Hermiona pozrela do očí a zaskočila ho svojou pohotovou otázkou:

,,Harry, nesúvisi to náhodou s horcruxmi ?´´

Zase ma odhalila, pomyslel si Harry, ktorý však mal v poslednom čase pocit, akoby Hermiona vedela čítať myšlienky. No keďže si ju nechcel viac pohnevať, radšej sa na to nepýtal. Nemalo zmysel to zapierať, a tak im Harry vyrozprával všetko o tom, čo sa udialo predtým, ako prišli . O sove, o liste a nakoniec aj o balíčku, v ktorom sa ukrýval predmet, ktorý Harry tak dlho hľadal . Hneď, ako Harry skončil s rozprávanim, ho ako Harry očakával, zasypali hŕbou otázok typu:

,,Od koho si to dostal,Harry ?´´ alebo ,,Si si istý, že tá šálka je pravá, že určite patrila Bystrohlavovej ? ´´

,,Určite´´,odpovedal Harry, ktorý si do posledných detailov pamätal všetky výlety ,ktoré minulý rok absolvoval spolu s profesorom Dumbledorom v mysľomise. A keďže nemal chuť odpovedať na ďalšie nič neriešiace otázky a zároveň bol aj veľmi unavený, zobral list aj so šálkou, položil ich na stôl pred Rona a Hermionu a povedal:,,Ja si už idem ľahnút. Ak chcete, prezrite šálku a list. Možno zistíte viac ako ja. ´´ Potom vyšiel z miestnosti a nechal tam tých dvoch osamote. Vyšiel na druhé poschodie do svojej spálne, v tichosti sa prezliekol do pyžama a ľahol si do postele. No keďže sa mu nepodarilo zaspať, začal rozmýšľať o tajomných udalostiach tohto dňa. Rozmýšľal o tom, od koho ten list a šálku dostal, či sa s ním, ako stálo v liste, čoskoro stretne a či naozaj vie o ňom tak veľa. Po pár minútach, za ktoré sa márne snažil nájsť odpovede na všetky otázky, ktoré mu vírili v hlave, Harry zaspal. Sníval sa mu čudný sen, čo mimochodom nebolo v poslednom čase nič nezvyčajné. Najprv k nemu prišiel Dumbledore, ktorý mu ponúkal zvlástny elixír v šálke, ktorá kedysi patrila Brunhilde Bystrohlavovej, jednej zo štyroch zakladateľov Rokfortu. Zrazu sa však Dumbledore zmenil na Snapea, ktorému z úst šľahali plamene. Harry po ňom okamžite vypálil zaklínadlo. No to sa od neho iba odrazilo. Snape sa začal smiať. Bol to prenikavý, škodoradostný smiech. Zrazu sa vedľa neho objavil Lord Voldemort. Tiež sa smial. Harry nanho vyslal zaklínadlo, no opäť neúspešne. Odrazilo sa od Voldemortovho plášťa rovno na Harryho. Ale v momente, ako ho zasiahlo odrazené zaklínadlo, sa skutočný Harry prebudil. No len čo sa prevrátil na druhý bok, opäť zaspal. Keď sa na druhý deň zobudil, vôbec si tento čudný, zimomriavky nahaňajúci sen nepamätal.

Niečo ho mykalo za ruku. ,,Harry vstávaj ! Už je veľa hodín,´´ ozval sa chlapčenský hlas z tesnej blízkosti. Harry rýchlo nahmatal okuliare, ktoré ležali na nočnom stolíku, hneď veďľa postele. Nasadil si ich na oči a poobzeral sa po miestnosti. Hneď nad ním sa skláňal Ron, očividne potešený tým, že sa Harry zobudil. Veďľa Rona stála Hermiona. Keď tak nad tým rozmýšľal, v poslednej dobe ich vôbec nevidel jeden bez druhého. Obaja mali kruhy pod očami čo bolo pravdepodobne spôsobené tým, že celú noc nespali. ,,Keby sme ťa neboli zobudili, určite by si spal až do večera ,´´ ironicky poznamenal Ron.

,,Už je tak veľa hodín ? ,´´ spýtal sa prekvapene Harry, pričom jeho pohľad automaticky spočinul na budíku, ktorý ako väčšina vecí v tejto miestnosti, ležal na nočnom stolíku. Bolo dvanásť hodín. No Harrymu vŕtalo v hlave ničo celkom iné. ,,Prečo ste celú noc nespali ?, ´´ spýtal sa po chvíli. ,,No...ehm...my sme... no my sme vymysleli plán..., ´´ povedala Hermiona zaspatým hlasom.

,,Aký plán ? O čom to hovoríte ? Dúfam, že ste ne...´´

,,Áno, Harry ,´´ prerušila ho Hermiona.

,,To nemôžeš,´´ nahnevane Harry pozerajúc sa na Hermionu. ,,Nemôžete, ´´ povedal pričom jeho pohľad skĺzol na Rona, neuvedomujúc si, že sa postavil. ,,Obaja predsa dobre viete,čo bolo v tom proroctve. Len ja môžem Voldemorta zničiť,´´teraz už kričal Harry. Pri tom mene sa Ron trocha mykol, no inak nedal najavo, že Harry práve spomenul meno toho najtemnejšieho čarodejníka posledných desaťročí. Meno, ktoré sa drvivá väčšina čarodejníkov bála čo i len vysloviť.

,,A kto povedal,že ho nezničíš ty ?,´´ povedala vľúdnym hlasom Hermiona.

,,My ti len pomôžeme dostať sa k nemu ,´´ dodal Ron rýchlo, lebo nechcel, aby sa Harry znova rozkričal.

,,No dobre,´´ povedal už spokojnejšie Harry a opäť si sadol na posteľ čakajúc, čo sa im za tú prebdetú noc podarilo vymyslieť.

,,Je to jednoduché,´´ začala Hermiona. ,,Ako iste vieš smrťožrúti idú nie len po tebe, ale aj...´´

,,Hovor k veci,´´ prerušil ju Harry drzo.

,,Ako som už vravela, ´´ pokračovala trocha urazne Hermiona. ,,Ron sa dá chytiť smrťožrútom, ktorí ho iste dovedú k Voldemortovi, keďže vedia, že je tvoj najlepší priateľ. My budeme sledovať, kde ho odnesú a ty ho zničíš. No a ja pôjdem samozrejme s Tebou.´´

Nastala niekoľkosekundová pauza, keď nikto nepovedal ani slovo. Prvá sa ozvala Hermiona:,,Jednoduché, nie ?´´

,,ČÓÓ ?,´´ Harry zalapal po dychu. ,,To nemôžem spraviť,´´povedal nahnevane Harry. ,,Nemôžem riskovať vaše životy. Nemôžem riskovať tvoj život, ´´ povedal Harry a pozrel na Rona.

,,Ty neriskuješ môj život,´´povedal Ron podráždene. ,,Ja ho riskujem pre teba,´´odporoval mu Ron. ,,Dobre,´´ priznal Harry. ,,Ale prečo sa dá chytiť on a nie ty ?´´ trocha vyčítavo pozrel teraz na Hermionu.

,,Lebo ako iste vieš, je to to najmúdrejšie dievča, aké poznáme, takže ti môže lepšie pomôcť ,´´ povedal Ron rýchlo, pričom sa začervenal. ,,A mimochodom, Hermiona mala na VČÚ z Obrany proti čiernej mágie ,,Prekonáva očakávania´´ a ja len ,,Dostatočný´´,takže...,´´ rýchlo dodal Ron, keďže vytušil, že mu dvaja kamaráti veľmi neveria. Harry dobre vedel, že to nie je ten hlavný dôvod. Určite ju chce len ochranovať. A Harry mu to vôbec nezazlieval. On by pre Ginny určite spravil to isté...

,,No ale predtým , ako čo i len vyjdeme z domu, si musíme trocha zdriemnuť,´´ povedala zívajúc Hermiona, pričom sa spolu s Ronom poberala smerom k dverám. ,,Počkajte,´´ skríkol náhle Harry, pokušajúc sa navrhnúť nový, pre nich menej nebezpečný plán. ,,A čo keby som sa dal chytiť ja ?,´´ spýtal sa Harry. ,,Veď Voldemort chce iba mňa, nie ?´´ Odpoveď na túto otázku prišla až nečakane rýchlo. ,,To vôbec neprichádza do úvahy. Keby chytili smrťožrúti teba, určite by ťa odzbrojili a nemal by si šancu sa brániť,´´ zamietla jeho návrh Hermiona.

,,A okrem toho by sme ti nemohli my dvaja pomôcť,´´ dodal Ron, ktorý vôbec nemal chut hádať sa s Harrym. Potom spoločne s Hermionou vyšli z miestnosti, čím mu nedali šancu namietať. No Harry aj tak vo svojom vnútri cítil, že tento plán je síce veľmi nebezpečný a a môže veľmi ľahko zlyhať, ale po jeho úspešnom zvládnutí bude konečne voľný. Vstal z postele, prezliekol sa a rozmýšľal, čo pôjde robiť. ,,Aha,´´ spomenul si vzápätí. ,,Treba zničiť šálku-horcrux,´´povedal si len tak sám pre seba. Po včerajších, dychvyražajúcich udalostiach na to úplne zabudol. Rýchlo zišiel dolu do kuchyne a nabral si z praženice, ktorú si zrejme spravili na raňajky Ron s Hermionou. Rýchlo ju do seba nahádzal a zobral šálku, ktorá ležala hneď veďľa teraz už prázdneho taniera a pobral sa do vedľajšej miestnosti. Bola to veľmi malá prázdna miestnosť sotva prekračujúca veľkosť komory na metly. Jedina vec, ktorá sa tam nachádzala bol cínový kotlík, v ktorom bol pripravený elixír. Bol to elixír, ktorý slúži na odstraňovanie časti duše z daného predmetu. Harry ho, hlavne vďaka veľkej Hermioninej pomoci namiešal podľa receptu, ktorý mu tak ako táto šálka, záhadne niekto poslal. Nevedel, čo by bez neho robil, lebo jeho pomocou sa mu podarilo zničiť všetky doterjašie horcruxi. Šálku opatrne vložil do kotlíka. Elixír hneď začal bublať. Po chvíli na povrch vystúpila šálka. Zo šálky vystupoval modrý dymový obláčik. Harry tento postup poznal naspamäť. Keď obláčik vystúpil priližne do výsky jeho hlavy, náhle sa rozplynul. ,,A je to,´´ šťastne povedal Harry. Konečne sa mu podarilo zničiť, šiestu, predposlednú časť Voldemortovej duše. ,,Toto už nebudem potrebovať,´´ povedal a šmahom prútika odstránil obsah kotlíka. No nálada mu razom klesla na bod mrazu, akonáhle si spomenul, čo ešte musí vykonať, že musí nájsť a zničiť siedmu, poslednú časť Voldemortovej duše. Nájsť, to vďala dobrému plánu nebude až taký veľký problém, keďže Harry vedel, že sa nachádza priamo vo Voldemortovi. V tele, ktorého znovuzrodeniu bol Harry svedkom pred tromi rokmi. No zničiť ju budem zrejme oveľa tažie ako nájdenie a zničenie tých predošlých dokopy. Keďže Harryho v nasledujúcich hodinách trápili samé pochmúrne myšlienky, rozhodol sa, že mu padne dobre, ak si ešte pred tým všetkým pôjde oddýchnuť. A tak sa rozmýšľajúc, čo ho po tom, ako sa zobudí čaká, pobral do postele.

Keď sa nasledujúci deň zobudil, bolo už veľa hodín. Rýchlo sa obliekol, zbehol po schodoch a vošiel do kuchyne, kde už mlčky sedeli Ron s Hermionou, jediac ovsenú kašu. ,,Dobré ráno,´´ pozdravil Harry a nabral si z hrnca. ,,Čau,´´ odzdravili spolu no ani sa nenamáhali zdvihnúť hlavy. Celé raňajky prebehli v tichosti, bez jediného slova. Ba aj hodnú chvíľu potom, ako dojedli, len mlčky sedeli a naberali odvahu na to, čo ich čaká. ,,Je čas,´´ napokon prehovoril Harry. ,,To, čo nás dnes čaká je oveľa-oveľa tažšie a nebezpečnejšie, než čokoľvek, čo sme spolu prežili. A to sme spolu preskákali až-až. Bol by som veľmi rád, keby k tomu nemuselo dôjsť. No prišiel čas to skončiť. Či už ja zničím Voldemorta alebo padnem v boji s ním, ´´ dokončil Harry svoj krátky príhovor, pričom mu v hlave zneli slová ,,Jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive´´

Pripadalo mu, akoby to bolo len včera, akoby len včera sa dozvedel, aká ťarcha leží na jeho pleciach. Hermiona sa rozplakala. ,,Ha-Harry ty-ty to u-určite z-zvládneš,´´ povedala vzlykajúc, takže jej nebolo dobre rozumieť. ,,Ty-ty si t-ten na-najvačší a na-najodvážnejší ča-čarodenkník a-akého po-poznám.´´ Harry sa trocha začervenal no nepovedal nič. Chvíľu tam len mlčky sedeli. No ticho znova prerušil Harry. Otočil sa k Ronovi a povedal: ,,Nemusíš to robiť. Nemusíš sa obetovať. Ak to nespravíš nebudem ti to zazlievať. Ešte stále je tu možnosť zmeniť plán. Si si istý, že to chceš spraviť aj keď to bude ohromne nebezpečné ?´´

,,Áno, ´´ síce trocha trasľavým hlasom, ale veľmi odhodlane. ,,Pamätáš sa, ako sme sa v prvom ročníku usilovali zachrániť Kameň mudrcov ? Obetoval som sa, dal som sa v šachu vyhodiť a vyšlo to. Zachránili sme kameň, ba čo viac podarilo sa nám oddialiť Voldemortov návrat. A až na pár modrín sa nikomu nič nestalo. Teraz to taktiež víde. Uvidíš. Ty to určite zvládneš !,´´ dokončil povzbudzujúco Ron. Tieto slová dôvery, to, že obaja veria, že to dokáže vykonať a aj keď vedia, aké to bude nebezpečné, no aj tak stoja pri ňom, mu dodali taký neuveriteľný pocit šťastia, ale aj takú veľkú dávku odvahy, že Harry po prvý krát pomyslel na to, že sa mu to naozaj podarí a po prvý krát si predstavoval, aky bude mať potom spolu s nimi dvoma, bezstarostný život.

O hodinu v predsieni stáli všetci traja pripravení. Harry zo svojim Bleskom, ktorý dostal na svoje trináste narodeniny od Siriusa. Hermiona držala v ruke Ometlo, ktoré si požičala od neochotne sa tváriaceho Rona. On tam len nervózne postával, rozmýšľajúc nad tým, čo ho asi čaká. ,,Tak, ja by som už mal ísť,´´ povedal trocha vystrašene. No vo chíli, keď už Ron otváral dvere, pripravený odísť, Hermiona rýchlo skríkla: ,,Počkaj !´´ Potom ho dobehla a spravila niečo, čo v Harryho prítomnosti ešte nikdy nespravila. Pobozkala ho. Ron ešte naposledy zakýval a vyšiel von.

,,Tak a teraz nemôžeme robiť nič iné, iba čakať,´´ povedal Harry ešte stále rozrušenej Hermione. No po pár minútach, ktoré sa Harrymu javili ako hodiny zazrel dohodnutý signál, spŕšku červených iskier. ,,Majú ho. Ideme´´

Harry vysadol na metlu. Hermiona nasledovala Harryho a tiež nasadla na svoje Ometlo. O chíľu sa už vznášali nad zamračeným Londýnom. Kompas na Harryho metle, ktorý dostal pred piatimi rokmi od Hermiony, ukazoval na sever. Hermiona totiž nejakým šikovným zaklínadlom vytvorila akési neviditeĺne puto medzi ním a Ronom. A tak teraz kompas vždy ukazoval na tú svetovú stranu, kde sa Ron nachádzal. ,,Teraz na východ,´´ ozval sa po štvrťhodine letu Harry. Práve keď opúšťali Londýn, začalo pršať. Kvapky Harrymu bubnovali po chrbte a bodali ho, ako ostré pichliače. Už aby sme tam boli, pomyslel si. Zrazu sa ručička na kompase začala krútiť ako divá.

,,Čo sa stalo ?,´´ nechápavo sa spýtal Harry. Hermiona priletela bližšie, aby dovidela na kompas. ,,Neviem,´´ povedala vzápätí. ,,Možno to znamená, že už sme ho našli, že je pod nami´´

,,Dobre,´´odvetil krátko Harry, pričom začal klesať nasledovaný Hermionou. Po chvíli zacítili pod nohami pevnú zem. Pristáli. Ocitli sa na námestí nejakej malej dediny. Harry zrazu zalapal po dychu. Nebola to hocijaká dedina. Bola to dedina v ktorej Harry žil ešte ako bábätko. Godricova úžľabina. ,,Hermiona, veď my sme v...´´

,,Áno,viem Harry,´´ prerušila ho Hermiona náhle. Obaja veĺmi dobre vedeli, kde sú, lebo tu už aj spolu s Ronom boli cez posledné letné prázdniny. Kompas na Harryho metle tentoraz ukazoval na západ. Mlčky kráčali okolo starého hostinca, v ktorom už evidentne niekoľko rokov nikto nebýval. Ďalej nasledoval rad rodinných domov, taktiež opustených a nakoniec sa ocitli pred pred pár malými obchodíkmi, ktoré evidentne skrachovali, čo Harry usúdil podľa rozbitých výkladov a nezamknutých dverí. Toto miesto bolo úplne opustené, čo Harry na svoju škodu zisitil už v lete, keď sa chcel od susedov dozvedieť niečo viac o svojich rodičoch. Harry mal taký čudný pocit, že vie, kam smeruje ručička kompasu. A naozaj. O pár minút sa ocitli pred domom, v ktorom Harry strávil rok svojho života. Či skôr predtým, čo po ňom ostalo. Boli to len ruiny. Jeho základy tvorili dnes už len sčerneté nízke múry, ktoré prežili pred sedemnástimi rokmi ten hrozný útok. Uprostred ležala nehybná postava. Bol to Ron.

,,Ron, Ron ! Si v poriadku ?,´´ rozbehla sa vykrikujúc Hermiona, skôr, než ju Harry stihol zadržať. ,,Hermiona ! Nie !,´´ zakričal za ňou Harry. ,,Je to pasca!,´´ No už bolo neskoro. Vo chvíľi, keď Hermiona zvolala Ennervate, pokúšajúc sa zobudiť Rona, sa tam začali primiestnovať ľudia v čiernych pláštoch. Smrťožrúti ! Ako prví sa primiestnili Avery, Nott a Crabbe. Tých Harry naposledy videl pred troma rokmi pri Voldemortovom znovuzrodení. Hneď nato sa primiestnila osoba, ku ktorej Harry pociťoval takú nenávisť, ako asi k nikomu, Belatrix Lestrangeova. Možno s výnimkou osoby, ktorá sa objavila pod piatym plášťom, Severusa Snapea. Ako posledný sa primiestnil Peter Pettigrew. O niekoľko rýchlych sekúnd Hermione, zasiahnutej odzbrojovacím zaklínadlom, vypadol prútik z ruky. No o malú chvíľu už Ron, ktorého sa Hermione podarilo prebudiť z omráčenia, zdvíhal svoj prútik, pripravený pričarovať Hermione ten jej, čo sa mu aj podarilo. Onedlho už Hermiona držala svoj prútik v ruke, pripravená bojovať proti dvojnásobnej presile. Začal sa boj na život a na smrť. Kliatby lietali na všetky strany. Impedimenta, zvolal Harry mierac na Červochvosta, ktorý bol zrejme v súbojoch zo všetkých najslabší. No na jeho aj Harryho prekvapenie Harry odletel pár metrov dozadu, ako keby to zaklínadlo účinkovalo spätne. Ron to hneď využil a prekvapene sa tváriaceho Pettigrewa zozadu zasiahol omračovacím zaklínadlom. O jedného protivníka menej, pomyslel si Harry. Hermiona, tak ako Ron, bojovala z dvoma nepriateľmi naraz. A len-len, že sa stihali vyhýbať ich kliatbám, vďaka cloniacemu zaklínadlu, ktoré ich Harry naučil ešte za čias DA. K nemu sa blížila vyškierajúca sa Belatrix. ,,No čo Potterko ? Ešte stále plačkaš nad tým, čo som spavila Blackovi ?,´´ spýtala sa posmešne. Harry sa neovládol a zvolal Crucio ! No Beltrix sa podarilo kliatbu odraziť a Harry mal čo robiť, aby sa jej vyhol. ,,Ale, ale Potterko, to sa môže, neodpustiteľné kliatby ?´´

Harry jej rozprávanie využil na to, aby sa poobzeral, ako sa darí ostatným. Hermione sa práve podarilo omráčiť ďalšieho smrťožrúta, tentoraz Averyho. Teraz pomáhala Ronovi zo zvyšnými troma. No len čo sa Harry otočil, už naňho letela ďalšia kliatba. Rýchlo skočil za múr, ktorý mu teraz prišiel vhod. Kliatba zasiahla múr a okrem toho, že z neho odpadlo pár tehál, neutrpel vážnejšie škody. Belatrix, ktorá si zajvne myslela, že ho dostala sa otočila a kričiac ,,Dostala som Pottera !´´ sa náhlila pomôcť v boji proti Ronovi s Hermionou. No Harry to využil a ako dnes už viackrát, zasiahol ju omračovacím zaklínadlom. Teraz to bolo konečne vyrovnané. Ron odhodlane bojoval s objemným Crabbeom , zatiaľ čo Hermiona urputne zápasila so Snapeom, ktorý na ňu vrhal jednu kliatbu za druhou.

Harrymu ostal šťastne sa tváriaci Nott. ,,Vieš, ako ma Temný pán odmení, keď ťa chytím, Potter ?´´ ,,Príde vás navštíviť do Azkabanu ? ´´ neodpustil si Harry ironicku poznámku.

,,Ty drzé chlapčisko. Za to zaplatíš! Cruci...´´

No Harry ho predbehol a Nott, ktorý sa sústredil viac na rečnenie ako čarovanie, nehybne padol na zem. Harry sa poobzeral komu by mohol pomôcť. A vtedy sa stala hrozná vec. Ron, ktorý si v zápale boja nevšímal nič okolo seba sa potokol, narazil hlavou na kameň a zamdlel. Crabbe sa nad ním zohol, pripravený zbaviť sa Rona: ,,Avada Ke...,´´

Harry vystrašene vykríkol. No Hermiona, odvrátiac sa od Snapea duchaprítomne zvolala: ,,Expeliarmus !´´ Crabbeovi vyletel prútik z ruky a oblúkom spadol na zem. Pre Harryho to bol už ľachký cieľ. Takmer vzápätí už ležal smrťožrút roztiahnutý na zemi, neschopný bojovať. No Hermionu tých pár sekúnd, za ktoré sa jej podarilo Rona zachrániť, stálo veľa. Snape ju poľachky omráčil. Ostali len dvaja ľudia, schopní bojovať.

,,Len mi dvaja, Potter, zoči-voči,´´ pristúpil k nemu Snape.

,,Ani nevieš, ako som sa na túto chíĺu tešil, ty zradca,´´ odvetil drzo Harry.

,,Ale-ale Potter, to ťa neučili, že drzosť sa nevypláca ?´´ povedal sarkasticky.

,,Nerečni a bojuj ty zbabelec,´´ vyzval ho Harry odvážnejšie ako sa cítil.

,,Ty sa ma opovažuješ nazvať zbablecom, Potter ! To...´´ no nestihol dokončiť, lebo mal veľa práce s cloniacim zaklínadlom proti Harryho neodpustiteľnej kliatbe.

,,Nemáš proti mne najmenšiu šancu, Potter´´

,,Myslíš ?,´´ povedal Harry a s prútikom namiereným na Snapea zvolal:,,Impedimenta ´´

Tentoraz sa mu nepodarilo vyhnúť sa zaklínadlu, ktoré ho zasiahlo rovno do brucha. Odletel niekoľko metrov dozadu, no hneď sa pozviechal pripravený to Harrymu vrátiť. Zrazu Snape skríkol :,,Aha, Temný pán !´´ a ukazoval prstom za Harryho. Harry sa hlúpo obzrel, no vo chvíľi, keď si uvedomil, že to bol len trik ho zozadu zasiahlo Snapeovo omračovacie zaklínadlo. Je po všetkom, pomyslel si Harry tesne predtým, ako padol omráčený na zem.

Keď precitol, strašne ho bolela hlava. Cítil, že je spútaný. Zrazu zpoza neho vyšla ohavná chudá postava. Bol to Lord Voldemort. ,,Dobrá práca, Snape,´´ povedal keď videl na zemi ležať bezmocného Harryho. ,,Ďakujem pane,´´ odvetila úlisne postava vzadu, ktorú si Harry až doteraz nevšimol. Teraz sa Voldemort otočil k Harrymu a povedal:,,Zase sa stretávame, Potter. Tak ako pred troma rokmi. A opäť si bezmocný´´

,,A predsa som vtedy ušiel,´´ odvetil stroho Harry. Už mu bolo všetko jedno. Vedel, čo bude nasledovať...

,,Proti mne nemáš šancu,´´ pokračoval Harry. ,,Stále som ti ušiel. Som oveľa mocnejší čarodejník ako ty !´´ Harry pred chvíľou dostal šialený nápad. Čo keby sa ho pokúsil vyprovokovať k súboju ? Veď potom by mal asponň akú-takú šancu...

,,Ty...ty, že si mocnejší ako ja ? Nenechaj sa vysmiať Potter´´

,,Áno , som,´´ pokračoval vo svojom pláne Harry. ,,Vyhral som ten súboj pred tromi rokmi´´ ,,NEVYHRAL,´´ skríkol Voldemort. Harry začínal mať pociť, že mu to vyjde.

,,Ušiel som a to bola pre mňa výhra,´´ odporoval Harry posmešne.

,,BOLA TO REMÍZA,´´ kričal nahnevane Voldemort.

,,A čo tak dať si odvetu ?,´´ navrhol odvážne Harry. Voldemort rozmýšľal. No po chvíli na Harryho šťastie povedal: ,,Dobre, Potter. Dám ti šancu, aby som ti dokázal, že si nemal pravdu,´´ povedal posmešne. Vlastne, keď ťa dnes zabijem, už nebude stáť žiadna prekážka medzi mnou a nesmrteĺnosťou ´´

,,Len ak sa ti podarí zabiť ma, povedal Harry ticho, tak aby ho nepočul.

,,Rozviaž ho a daj mu prútik,´´ prikázal Snapeovi.

,,Ako rozkážete,pane,´´ oddane odvetil Snape a vykročil smerom k Harrymu. Jediným mávnutím prútika odstránil povrazy, ktoré Harryho zväzovali. No keď mu podával prútik, stalo so niečo zvláštne. Niečo, čo Harry vtedy nedokázal pochopiť. Snape sa nad ním sklonil a tak ticho, aby to Voldemort nezačul, povedal :,,Tak bojuj, Potter,´´ potom odstúpil ako by sa nič nestalo.

,,Keby sa pokúsil ujsť, zabi ho,´´ prikázal Voldemort. Snape nepovedal nič, len škodoradostne prikývol. Začal sa súboj na ktorý Harry čakal už niekoľko rokov. No Voldemort tam len tak stál, tváriac sa, ako keby bol Harry len nejaký obyčajný súper, na akých naráža každý deň.

,,Avada Ke...,´´ začal Harry, keďže to chcel čo najrýchlejšie ukončiť. No ani to nestihol dopovedať, už ho zasiahla Voldemortova kliatba, po ktorej Harryho vyhodilo do vzduchu a prútik mu pritom vypadol z ruky. Voldemort pristúpil k Harrymu, bezmocne ležiacemu na chladnej zemi a povedal:,,No,no,Potter. To je tuším rekord, myslím, že ešte nikoho sa mi nepodarilo poraziť hneď prvým zaklínadlom... A ty, že si mocnejší ako ja ?,´´ Snape sa k ním pomaly zozadu približoval. ,,Teraz ťa zabijem, Potter. A budem nesmrtelný, samozrejme...´´ No v momente, keď Voldemort zdvihol prútik a Harry sa už pripravoval na to najhoršie, sa stala veľmi nečakaná, no pre Harryho veľmi nápomocná vec. Severus Snape, ten Sverus Snape, ktorý Harryho z celej duše nenávidel, a ktorý len pred niekoľkými rokmi zabil Dumbledora, úspešne vyslal na Voldemorta odzbrojovacie zaklínadlo. Jeho prútik pomaly vyletel do vzduchu a potom elegantným oblúkom dopadol Snapeovi rovno ku nohám. Harry to využil. Načiahol sa pre svoj prútik, postavil sa a teraz ním už mieril na Voldemorta. ,,Situácia sa mení,´´ povedal škodoradostne Harry.

No Voldemort sa otočil tvárou k Snapeovi a nenávystným hlasom povedal:,, Ty odporný zradca, ako,ako sa ti to podarilo ?´´

Snape chvíľu nepovedal nič, zjavne premýšľajúc nad odpoveďou. ,,Vždy sa hovorilo, aky si vynikajúci v legilimencii a oklumencii. No ja som v tom ešte lepší...´´

Teraz sa Voldemort opäť otočil smerom k Harrymu a spýtal sa: ,,Ako ma chceš zabiť, Potter ? Nepodarilo sa ti to pred sedemnástimi rokmi a pre tú istú príčinu sa ti to nepodarí ani teraz´´

Z jeho hlasu nebolo cítiť absolútne žiadnu známku strachu. No skôr, ako stihol Harry čo i len otvoriť ústa, ozval sa znova Snape :,,Tak do toho, Potter, znič ten posledný, siedmy horcrux, tak, ako sa ti spolu s Dumbledorom podarilo zničiť tých predošlých šesť´´

,,NIÉÉÉ,´´ ozval sa Voldemortov vystrašený výkrik. Harry vedel, že teraz nastal ten správny čas. Mysliac na svojich rodičov, na Ginny, Rokfort a metlobal a uvedomujúc si, ako veľmi tieto veci miluje a vediac, že ich kvôli Voldemortovi, či už dočasne, alebo na stálo stratil, s tou najväčšou nenávisťou, akú kedy pociťoval a s prútikom namiereným na Voldemortovo srdce zvolal: ,,Avada Kedavra´!´´

Voldemorta odhodilo dozadu a rozčapil sa na zemi, očividne mŕtvy. Harry to dokázal. No udalostiam tohto večera ešte nebol koniec. Takmer vzápätí ako Voldemort padol, sa z omráčenia prebral Červochvost. Poobzeral sa a keď videl pred sebou nehybne ležať svojho pána, skríkol :,, Po-Potter, ty-ty si za-zabil Te-Temného pána !,´´ vykoktal sa Pettigrew. ,,Za to zaplatíš,´´ povedal teraz už zrozumiteľne a hneď, ako to dopovedal, skôr, ako by sa Harry stihol brániť, vyslovil smrtiace zaklínadlo. No na svoje prekvapenie spadol Pettigrew mŕtvy. Chytil sa do svojej vlastnej pasce... Zrejme to puto, čo sa medzi nimi vytvorilo pred štyrmi rokmi fungovalo tak, že navzájom na seba nemôžu vylsať žiadnu kliatbu, pomyslel si Harry. No skôr, ako by Harry stihol niečo povedať, vysilený od toľkých súbojov a zaklínadiel a s pocitom, že sa mu konečne podarilo odstrániť Voldemorta, Harry zamdlel.

Keď sa o dva dni zobudil, chvíľu mu trvalo, kym zistil, že sa nachádza u Svätého Munga v nemocnici pre čarodejníkov. Vedľa neho na Harryho prekvapenie a zároveň potešenie, ležali spiaci Ron a Hermiona. Keďže nemal čo robiť, schytil noviny, Denného Proroka, ktoré ležali na stolíku vedľa Hermioninej postele.

Pád Toho-Koho-Netreba-Menovať, strana 2-7

Harry Potter je naozaj vyvolený, strana 8-12

Dementori opäť pod nadvládou ministerstva, strana 13-14

Smrťožrúti na slobode a čo robí ministerstvo pre ich dolapenie strana 15-18

Rokfort znova otvorený, strana 19-20

Po prečítaní posledného titulku Harrymu poskočilo srdce.

S radosťou Vám oznamujeme, že čarodejnícka škola Rokfort

bude od budúceho roku znovu otvorená, o čom na včerajšom

zasadnutí rozhodla správna rada školy.K rozhodnutiu došlo

iba deň po tom, ako najväčia hrozba školy-Lord Veď-viete-

ktorý padol po boji so slávnym čarodejíkom a študentom . tejto slávnej školy, Harrym Potterom. Novou riaditeľkou

sa stala Minerva Mcgonagallová. ,,Budem sa snažiť o rozvoj

tejto školy,´´ povedala exkluzívne pre Denný Prorok. Rokfort

sa od...

No nestihol to dočítať, lebo zrazu sa vo dverách zjavila osoba, ktorú by tam Harry čakal asi najmenej. Bol to Severus Snape. Harry ihneď odhodil noviny a siahol po prútiku.

,,TY ?!´´ skríkol Harry meriac naňho prútikom. ,,ZA TO, ŽE SI MI RAZ POMOHOL, NEMUSÍŠ SA TU UKAZOVAŤ !´´

,,Ver mi Potter, že táto návšteva nie je pre mňa o nič príjemnejšia, ako návšteva Azkabanu. Robím to len kvôli Dumbledorovmu príkazu. Inač by som sa neunúval sem chodiť...´´

,,NEVERÍM TI TY ZRADCA. PREČO SI HO POTOM ZABIL ?!,´´ kričal stále Harry.

,,Lebo to bolo na jeho príkaz, Potter. Ty by si ty nepochopil. Obetoval sa, aby som ti aj keď nerád mohol pomáhať. A aj tak by zomrel. Ten Marvolov prsteň ho postupne zabíjal...´´

,,A ako si mi už len ty pomáhal ?,´´ spýtal sa pochybovačne Harry.

,,Aky si len hlúpy Potter. Neprišli ti náhodu v poslednom čase nejaké veci len tak, záhadne, bez odosieľatela ?´´ Harry si zrazu spomenul na elixír, ktorý mu niekto záhadne poslal a taktiež aj na šálku s listom, kde nebol odosielateľ. Harry po chvíli rozmýšľania usúdil, že Snape bol pravdepodobne po celý čas na jeho strane. Snape, ktorý mu určite čítal myšlienky, sa pobral na odchod.

,,Nenamýšľaj si Potter, že som toto všetko robil kvôli tebe...Keby som neuzavrel s Dumbledorom neporušiteľnú prísahu o tom, že ťa budem chrániť a pomáhať ti, vôbec by som sa s tým neunúval...,´´ povedal Snape a vyšiel z miestnosti. No Harryho krik neostal bez následkov. Ron a ochvíľu aj Hermiona sa prebudili.

,,Čo tu ten hľadal ?,´´ spýtal sa nenávistne Ron.

,,To je na dlhšie rozprávanie,´´ odvetil Harry.

,,Veď my sa nikam neponáhľame´´ poznamenala Hermiona.

,,No dobre,´´ súhlasil Harry a rozpovedal im celý príbeh, čo sa stalo potom, ako oni dvaja zamdleli.

,,Aj tak to je namyslený trubiroh,´´ povedal po skončení jeho rozprávania Ron, načo sa všetci traja rozosmiali. A rozmýšľajúc nad tým, aký je teraz šťastný a aký bude mať teraz pokojný život, ako sa konečne stretne s Ginny, a ako sa vráti na Rokfort a bude hrať metlobal a po úspešnom doštudovaní sa možno stane aurorom, si s Ronom a Hermionou zahrali niekoľko partičiek rachotiacej sedmy.

Deadandgone: Harry

V jeden pochmúrny večer, keď na oblohe bolo vidieť iba blesky a počuť ako bijú hromy, Harry, Ron a Hermiona sedeli v chrabromilskej klubovni a učili sa na skúšky, ktoré sa mali konať na druhý týždeň. Iba z čarovania sa mali uskutočniť na druhý deň, čiže v pondelok. V piatok dostali príručky, z ktorých sa budú dávať otázky na skúškach. Väčšina z toho mali aj vo vlastných učebniciach a tak sa to všetko Hermiona mohla učiť už od začiatku školského roka. Tieto príručky mali 168 strán a Hermiona bola už na konci. Zatiaľ čo Ron s Harrym iba v polovici.

Ron sa zahľadel na okno a pozoroval ako kvapky dažďa bubnujú na okná. Hermiona vstala a podišla k nemu : „Ron, stalo sa niečo?“

„Čo? Aha, no nič, nič sa nestalo.“ A pozrel na Harryho, ktorý im nevenoval pozornosť. Hermiona sa otočila a bola na odchode, keď sa Harry spýtal: „Kam ideš?“

„Do postele.“ Odpovedala. Harry sa pozrel na Rona a potom povedal: „Už si naučená?“

„Áno. Keby ste sa neflákali celý piatok i celú sobotu boli by ste naučený už aj vy.“ Ron vstal a prišiel k nej: „Hermiona, prosím ťa, tak nám aspoň pomôž.“

„No.....no dobre.“ Odpovedala a sadla si vedľa Harryho. Ron prišiel k nim a sadol si oproti.

Na druhý deň ráno sa všetci traja stretli na raňajkách vo veľkej sieni. Ron bol taký nervózny, že nevedel ani poriadne jesť. Hermiona, celá šťastná jedla s veľkou chuťou. Nikto nikdy nevedel, že prečo je Hermiona šťastná, ale asi to bude preto, že je to Hermiona, ale tento krát bolo badať ozajstné šťastie. Ron sa jej spýtal : „Čo si taká?“ a Hermiona iba na to: „Aká?“

„Ja neviem. Vyzeráš ako keby si sa vôbec nebála.“

„A čoho?“ Ron sa pozrel na Harryho a potom konečne povedal: „Predsa skúšiek z čarovania !“ Hermiona sa pozrela na Harryho nechápavým pohľadom a potom Ronovi oznámila: „ Ron, ak sa niekto na skúšky učil, nemá sa čoho báť!“

„Áno?! Ale veď ja som sa učil a predsa mám strach!“ Ron pozrel do jedla a pokračoval trochu pokojnejším hlasom: „No, ale aj keď som sa učil, neviem to.“

Hermiona na neho chápavo pozrela: „Ron, ty to predsa vieš! Učili sme sa to spolu. A vedel si skoro všetky otázky. Ver tomu, že to nespravíš horšie ako na dvojku.“ Takýmto slovám by uveril každý. „ No tak v to dúfam.“

Blížil sa obed a hneď s ním aj skúška z čarovania. Siedmaci boli rozdelený do niekoľkých skupín. Každá fakulta mala skúšky so skupinou z inej fakulty. Najprv sa uskutočnili písomné testy a neskôr praktické. Na písomných testoch boli Harry, Ron aj Hermiona každý v inej skupine. Sadnúť si mali so študentom z inej fakulty. K Hermione si sadlo jedno dievča z bifľomoru, s Ronom sedel chlapec z bystrohlavu, ktorého nikdy predtým nevidel. A Harry sedel vedľa chlapca zo slizolinu. Bol to Draco Malfoy. Ani tento krát si neodpustil žiadnu narážku na Harryho: „Čo je Potter!? Ako sa máš? Počul som, že za Dumbledorom ešte stále plačkáš!“ uškrnul sa Draco. Harrymu bolo čudné, že ho tu nechali naďalej študovať. Veď minulý rok chcel zabiť Dumbledora. No teraz je tu, asi to bude preto, že predsa ho nezabil a možno už nechce patriť k smrťožrútom. Pomyslel si Harry. No, ale ani tento krát sa nenechal vyprovokovať, ako mu radila pred tým Hermiona. Nič nevravel iba sa otočil.

O pár minút, keď už boli všetci na miestach sa začali skúšky. Harry ich zvládal celkom dobre. Bolo tam 26 otázok a väčšina z toho zo siedmeho ročníka alebo základne kúzla ako levitácia. Ronovi to zasa išlo trochu ťažšie, ale nakoniec si spomenul aj na otázky, ktoré nevedel. Hermiona sa zasa nenechala ničím zastrašiť, až na jednu otázku, pri ktorej zostala v pomykove. Ale veď to bola iba jedna otázka, za ktorú sa veľa bodov neodpočítalo a tak by stratila iba zopár bodov z celého testu. Ale jej susedka, dievča z bifľomoru sa jej spýtalo na otázku, ktorú Hermiona veľmi dobre vedela a na oplátku jej dievča pomohlo. A tak Hermiona získala plný počet bodov, aj keď menším podvodom. No, ale Hermiona sa o podvodoch za tých sedem rokov dozvedela veľa od Harryho a Rona.

O hodinu všetci vyšli z učební a zhromaždili sa na chodbe. Po ceste do klubovne sa naša trojica našla. Porozprávali sa a zistili, že Ron to naozaj dobre zvládol, nehovoriac o Harrym. Ron bol preto veľmi veselý: „Super. Týždeň máme pokoj a potom ostatné skúšky.“ Hermiona sa pozrela na Harryho s údivom a potom povedala: „To snáď nemyslíš vážne!?“

„Nemáme voľno?“ Ron sa začudoval ako najviac vedel. „Voľno máme na to aby sme sa učili na testy! Ty sa budeš učiť a nie flákať ako inokedy! Alebo vieš čo? Tak sa teda neuč, ale ja ti potom už nepomôžem ako včera!“ Hermiona bola na Rona veľmi nahnevaná. Harry chcel niečo povedať, ale radšej nepovedal nič. Po niekoľkých minútach ticha sa Ron rozhodol: „No tak dobre Hermiona. Nechcem sa s tebou zasa hádať a veľmi ti ďakujem, že si mi včera pomohla. Vieš čo? Tak by sme sa mohli učiť spolu celý týždeň, čo na to hovoríš?“ Hermiona sa nadýchla a..... „Dobre, ale celý týždeň, nie v nedeľu! V nedeľu si iba zopakujeme najťažší predmet a to obranu proti čiernej mágii a v tom nám pomôže Harry.“ Obaja pozreli na Harryho a on prikývol. Predsa ich to už učil, keď mali Dubledorovú armádu. Prečo nie teraz?

Vybrali sa za Hagridom, ale keď boli už pri jeho dverách, začalo veľmi pršať a celá obloha bola tmavá. Rýchlo zaklopali a Hagrid sa vynoril zo svetla a vošiel do tmy. „Prepánajána! Čo je to?“ Hagrid ukazoval ukazovákom na oblohu. Hermiona sa otočila a hneď s ňou aj Ron s Harrym. Bolo tam. Bolo to temné znamenie. Priamo nad Zakázaným lesom. Počuli hlasy. Hagrid rozhodol, že musia ísť čo najrýchlejšie na hrad. Práve utekala riaditeľka Mcgonagallová, ktorá uvidela znamenie zo svojho okna. Všetci piati utekali za profesormi oznámiť im, čo sa stalo a prefektom, aby odviedli žiakov do klubovní. Iba Harry, Hermiona a Ron zostali. Keď už boli u riaditeľky, posadali si na kreslá. Riaditeľka sa nadýchla a povedala: „Myslím, že vy traja by ste mali zostať nakoľko sa vás to týka. Myslím, že viete pomôcť viac ako hocktorý profesor.“ Riaditeľka sa obzrela a išla zatvoriť okno, ale práve priletela sova z ministerstva mágie a hneď za ňou bola sova pani Weasleyovej. Ron zobral list od ich sovy a riaditeľka list z ministerstva. Po prečítaní listu od ministra mágie si riaditeľka vydýchla a povedala, že všetci sú na ceste prísť sem. Ale na Ronovom liste stálo:

Milý Ron, Harry a Hermiona. Dúfam, že ste v poriadku. Artur mi všetko povedal. Práve sa za vami chystajú Fred s Georgerom. Myslím, že by vám mohli pomôcť. Veľmi sa o vás bojím. Harry, myslím, že je koniec Ty vieš ako to myslím, ale Artur mi povedal, že znamenie je nad lesom. Niečo chystajú. Škole nehrozí nič, ale zrejme vám áno. Prosím, dávajte si na seba pozor. Vaša mama.

P.S. Dajte pozor na Ginny.

„Pán Weasly choďte pre vašu sestru a priveďte ju sem.“ Povedala riaditeľka. „Slečna Grangerová, vy choďte spolu s pánom Potterom zavolať všetkých profesorov. A......priveďte aj celú tú vašu bývalú Dumblodorovu armádu.“ Pri mene bývalého riaditeľa Rokfortu, Albusa Dumbledora, sa riaditeľkin hlas zachvel. „Áno pani riaditeľka.“

Harry s Hermionou zvolali profesorov a odkázali im aby sa ihneď dostavili do kancelárie riaditeľky a potom sa vybrali do klubovní zvolať DA. Práve sa tam stretli s Ronom a s Ginny. Povedali im, aby išli do klubovne bystrohlavu a bifľomoru zavolať ostatných. „Ginny, choď s Ronom a uvidím sa u riaditeľky.“ Povedal Harry a Ginny prikývla.

O desať minút boli už všetci v kancelárii, keď počuli buchot. Všetci sa rozbehli dolu do veľkej siene a tam boli smrťožrúti. Medzi nimi aj Snape, bývalý profesor elixírov. Všetci začali bojovať. Smrťožrútov bolo menej ako ich a preto sa zopár profesorov vybralo von hľadať ďalších. Keď vyšli von, uvideli ich. Vo veľkej sieni zostala už len DA.

Všetci kričali zaklínadlá, ktoré tam lietali a sem tam ich míňali, ale niekedy aj trafili. Vonku to bolo horšie, profesorov bolo málo, ale za niekoľko minút uvideli prichádzať ľudí z ministerstva a hneď s nimi aj Fred s Georgom. Riaditeľka ich dvoch poslala do vnútra. Na zemi ležalo mnoho smrťožrútov, ale aj členov DA.

Čcho-Čchang ležala na zemi nevládna. Spolu s jej kamarátkou z bifľomoru. A vedľa nich aj kopu ďalších. Jeden smrťožrút uvalil na Harryho kliatbu, ale Snape ju zastavil. Keď to urobil, všetci sa čudovali. DA sa potešila, začali si myslieť, že Snape je na ich strane, ale prečo potom zabil Dumblodora? Nikto nechápal. „Čo ste to urobili?“ spýtal sa Harry. „Ste na našej strane? Tak potom čo Dumbledore?“ Snape sa zachichotal: „Dumbledore žije. Prežil moju kliatbu! A preto sme tu! Chcel sem prísť a chrániť vás, preto sme museli zaútočiť skôr, než ťa ochráni!“

„Tak prečo ste ma ochránili Vy? Okrem toho vám Dumbledore veril! A vy ste ho zradili!“

„Ochránil som ťa preto, lebo Náš Pán ťa chce živého Potter! A bol som rád, že Dumbledore mi veril.“ Harry pozrel na Hermionu a Rona, za nimi stála Ginny.

Zasa počuli buchot, no teraz iný než predtým. Všetci smrťožrúti si kľakli na zem. Členovia DA, ktorý boli zdravý sa otočili. Stál za nimi veľký čarodejník a to Lord Voldemord. Okolo krku mu liezol veľký slizký had. Bol veľmi veľký a dlhý, mal vyše dvoch metrov. Všetci stáli akoby onemeli a Harry sťažka dýchal. Cítil ako mu prechádza po celom tele mráz a jazva ho začala veľmi páliť. Voldemort prešiel dopredu a postavil sa pred smrťožrútov. Otočil sa im chrbtom a pozrel na Harryho. Smrťožrúti sa postavili a hľadeli na Voldemorta, ktorý im povedal pár slov: „Som rád, že vás zasa vidím, spojenci moji. Bol by som rád, ak by ste mi pomohli.“ Voldemort hovoril kľudným a pokojným hlasom, no nie príjemným.

Medzi tým sa vonku odohrávalo veľké peklo. Nikto z profesorov ani aurorov nevedel, že kto je vo veľkej sieni. Aj tam bolo vidieť iba zaklínadlá a čary. Vôbec nevedeli, že Dumbledore je nažive. Za ten rok nabral dosť síl a je silnejší než predtým. A zničil aj všetky horcruxy.

Ron sa uhýnal , ale raz mu to nevyšlo. Trafilo ho zaklínadlo. Hermiona zvrieskla: „Ron! Nie!“ začala plakať a Harry podišiel k nim. Pozrel na smrťožrúta, čo mu to urobil a zaklial ho zaklínadlom. Voldemort sa usmial: „Výborne Harry. Aspoň vidím, že si dobrý bojovník.“ Znovu sa usmial a vrhol ďalšie zaklínadlo. Harry sa uhol: „Ale ako vidím, vy nie!“

Voldemort sa na neho pozrel veľmi škaredým pohľadom, zatiaľ čo bolo počuť Hermionin plač. Znova sa začalo bojovať. Po niekoľkých minútach, zranili už aj Hermionu. Potom Nevilla. Neville Longbotton bol dobrý kamarát Harryho Pottera. Ale naozaj iba bol. Neville bol mŕtvy. Zabil ho ten istý smrťožrút, ktorý zranil Rona. Preto Harry vyslovil: „Avada Kedavra!“

Všetci plakali a bola tam nálada akú je vidieť málokedy. Každému bolo vidieť na tvári nenávisť, ale zároveň aj strach. Strach z Voldemorta, ale aj strach o svojich priateľov. Hermione tiekli slzy tak prudko ako to len šlo. Popri tom ležala na zemi nevládna, pretože aj ju zranili. Ginny taktiež plakala, ona sa bála úplne o každého. Sedela pri Hermione a držala Rona za ruku. Nevládala bojovať, veľmi sa bála. Na nádvorí to bolo inak. Oni cítili len nenávisť. Artur Weasley sa spýtal profesorky Sproutovej, či sú deti v poriadku. „Je mi to ľúto Artur, ale sú vo vnútri s inými smrťožrútmi.“ Artur Weasley sa rozbehol do vnútra za nimi. Keď uvidel Voldemorta, pohľad mu ako keby zamrzol. Ginny zakričala: „Oci!“ Artur sa k nej rozbehol a povedal jej aby si dala na seba pozor. A hneď sa dal do boja. No po niekoľkých minútach ho zranili neodpustiteľnou kliatbou.

Potom počuli kroky, ktoré boli slabé. No približovali sa. Začuli vrzgot dverí a stál tam Albus Dumbledore. Harry stál ako keby videl ducha. No na prvý pohľad sa mu zdalo, že je to duch. No Dumbledore sa usmial. Harry vedel, že to nemôže byť duch. Taký úsmev môže vytvoriť iba živý človek a hlavne Dumbledore. Všetci stíchli, dokonca aj Voldemort bol trochu nervóznejší. Veď každému bolo jasné, že jediný čarodejník koho sa Voldemort bál, bol Albus Dumbledore. „Tomm, ako vidím i teraz si upútal veľa pozornosti aj so svojimi.......strážcami?“ Dumblodore sa usmial. „Sú to smrťožrúti a ja nie som Tomm! Moje meno je Lord Voldemort!“ Voldemort zdvihol prútik a namieril ho na Dumblodora. Vyslovil zaklínadlo, no Albus ho iba slabým mávnutím prútika odrazil. Trafilo to jedného smrťožrúta, ktorý stál vedľa Snapa. Až teraz si ho Dumbledore všimol. „Á Severus! Aké milé prekvapenie, no očakával som ťa. Myslím, že aj vy mňa. A čo ste to preboha urobili Nevillovi? Kto to bol?“ Dumblodore pozrel na Harryho. „Bol to smrťožrút, ktorý ublížil aj Ronovi.“ Harry kývol na Rona. No rýchlo povedal: „Nebojte sa, už je mŕtvy.“

„Dobre Harry, odviedol si dobrú prácu. No teraz sa vy ostatný postarajte o nich.“ Ukázal na smrťožrútov. „A ja sa postarám o neho.“ Každému bolo jasné, že o koho. No aj tak si všetci mysleli, že ho má zabiť Harry. No napriek Dumbledorovim slovám sa tak aj stalo. Znova sa začali boje. Všade lietali zaklínadlá, ktoré vyslovili smrťožrúti, či tí ostatný. Každý sa snažil ako najviac vedel. Snape nerobil nič iba ich sledoval. Potom vyslovil: „Crucio!“ Dumblodore začal mať veľmi veľké bolesti. Luna sa pozrela na Snapa: „Avada Kedavra!“ Vyletel do vzduchu a bol mŕtvy. Mnohý sa zľakli. Dumbledore ležal na zemi bez hybne. Už nemal také bolesti, pretože kliatba niekoho, kto zomrie sa zruší. No bol omráčený. Luna pozrela na Harryho pohľadom, ktorým chcela vyjadriť odpoveď slovami nemáš začo, na jeho slová ďakujem veľmi pekne. Všetko čo sa tu dialo bolo hrozné. Horšie ako inokedy. Dokonca horšie, než keď mal Harry 11 rokov a stretol sa s Lordom prvý krát. Vtedy bol ešte malý, no i tak to zvládol veľmi dobre. Už vtedy vedel, že nemôže vždy urobiť len to najlepšie pre seba, ale pre priateľov a ostatných. To všetko nikdy nerobil pre to aby bol slávny, robil to z pomsty a z toho, že on zabil jeho rodičov. Jeho rodičia boli pre neho tí najlepší. Po ich smrti nemal nikoho, iba tetu a strýka, ktorý sa k nemu správali, ako keby nebol ani ich. Ako keby bol nejaký cudzí príživník. No i tak ho vychovali, ale bez lásky. Harry mal dobré srdce, pre to si získal rovnako dobrých priateľov, ktorý boli pre neho všetkým. Neskôr si získal aj Ginny...

Keď Voldemort uvidel , ako sa všetci tvária, prikázal smrťožrútom, aby okamžite odišli: „Choďte!

Postarám sa o neho sám.“ Smrťožrúti prikývli a odišli. A tak tam ostali iba Harry a Voldemort, no okrem nich tam bolo kopu študentov, ale tí boli omráčený, niektorý aj mŕtvy. Jediný živý boli Ginny a Luna. Ony dve sedeli na zemi vedľa tiel. Ginny sedela vedľa Freda, Georga, Rona a jej otca Artura Weasleyho, ktorý bol podľa všetkého mŕtvy. Luna sedela vedľa nej a dohovárala jej, aby neplakala, že všetko sa skončí dobre. No pravdou bol opak.

Voldemort : „Harry, tak poď. Skončíme to!“ Znovu bojovali, ale tento krát to bol boj ich dvoch. Všetky horcruxy už boli zničené. Úplne všetky, okrem jedného. Ten mal Voldemort v sebe. Dlho si Harry myslel, že aj on sám je horcrux, no nie je. Našli všetkých šesť. Posledný je v ňom. V Lordovi Voldemortovi. „Expelliarmus“ zakričal Harry. Voldemort nič nekričal, on ovládal kúzla aj bez reči. Preto Harry nevedel čo má spraviť, keď mávne prútikom. „Sectumsempra!“ Harry kričal tak hlasno ako vládal. Voldemortovi krv tiecť nezačala, no spadol na zem. Harry sa potešil, myslel, že už len pár zaklínadiel a všetko bude v poriadku. No Lord sa postavil, mávol svojím prútikom, ktorý má v sebe pero vtáka Fénixa, a Harry vyletel do vzduchu a spadol. Ginny zvýskla. Luna sa postavila a išla k nemu, ale Harry povedal: „Nie Luna! Toto je náš boj! Môj! A jeho!“

„Výborne Harry, toto sa mi páči, máš pevnú vôľu, aj tvoji rodičia ju mali. I tvoja humusácka matka.“ Harry sa nahneval a znovu povedal: „Expelliarmus!“ Voldemort to nečakal a prútik mu vyletel z ruky. Ginny zakričala: „Áno!“

„Len sa tak neteš maličká.“ Povedal jej Voldemort „Uvidím ako sa budeš tešiť, keď tvoj Harry bude mŕtvy.“ Ginny si zasa sadla a už nič nepovedala. Jeho prútik privolala Luna: „Accio prútik!“ Voldemort sa k nej približoval, no Luna sa postavila a hľadela mu priamo do očí. Voldemort jej tak isto. Luna si vzala svoj prútik a vyslovila: „Legillimens!“ Voldemort zostal stáť na jednom mieste a spierať sa. Nevedel, aké kúzlo na neho použije. Nestihol zareagovať. Zrejme si myslela, že neovláda oklumenciu, no potom pochopila, že áno a to veľmi dobre. Keď sa to všetko skončilo, Luna začala: „Takže vy sa bojíte? Myslela som si.“ Povedala ironickým hlasom. „A koho? Harryho Pottera? Vy? Veľký čarodejník?“ No Voldemort prišiel k nej a vytrhol jej prútik z ruky: „Nebudem sa zahrávať s tebou maličká, musíš chvíľku počkať.“ Povedal zasa svojím kľudným hlasom, hlasom ktorý bol síce zastrašujúci, ale bolo v ňom počuť i menšiu bolesť. Voldemort zdvihol prútik, Harry tak isto a obaja vyslovili zaklínadlá.

A znovu sa stalo to čo pred tromi rokmi vo štvrtom ročníku na cintoríne, kde zomrel Sedric Diggory. Harry vyslovil zaklínadlo a Voldemort tiež. Oba prútiky sa spojili a teraz už Harry vedel čo to je. Bolo to Priori-incantatem. No teraz sa tam Harryho rodičia neobjavili, ale boli tam duchovia, tých o ktorých Harry ani nevedel, že sú mŕtvy. Bola tam Čcho, Neville a zopár študentov z bifľomoru a bystrohlavu, ktorý zomreli teraz. Bolo ich tam päť. Keď ich Harry uvidel, rýchlo sa obzeral, keď uvidel Nevilla, slzy mu vtiekli do očí pri pohľade na Čcho osmutnel, no rýchlo hľadal Rona. Keď ho nezbadal bol šťastný, že on nie je mŕtvy. Nebola tam ani Hermiona. Ale bol tam i Artur Weasley. Otec všetkých Weaslyovcov. Jediný, ktorý neležali na zemi a boli bez zranenia boli Harry, Luna, Ginny. Oni mali šťastie, šťastie, ktoré sa nedá ničím nahradiť. Šiesti duchovia spolu s Arturom Weasleym Harrymu radili: „Harry, choď! Choď na bok! Keď zmizneme priprav si Avada Kedavra. Alebo inú kliatbu. Dokážeš to!“ Harry sa obzeral, nevedel či to má naozaj prerušiť, ale potom si spomenul na štvrtý ročník a tak Harry prerušil spojenie a išiel na bok. Spadol na zem no hneď sa zdvihol. Keď duchovia zmizli, Harry namieril prútik a vyslovil: „Relaxio!“ Voldemorta trafili žeravé iskry a kričal od bolesti. Potkol sa o mŕtveho Snapa a spadol. Harry zistil, že sa bojí niečoho horúceho a preto vyslovil: „Incendio!“ Okolo Lorda bolo veľa plameňov. Začal horieť aj jeho plášť. Ale postavil sa a stál v strede kruhu. Potom Harry zakričal: „Avada Kedavra!“ Voldemort vyletel do vzduchu a spadol rovno do plameňov, kde jeho telo zhorelo na popol.

Bolo to, smrťožrúti, ktorý tam zostali a stáli pri dverách spadli na zem. Zmizli. Zostali tam po nich iba dlhé čierne plášte. „Harry!“ zakričala Ginny s Lunou naraz a pribehli k nemu. „Ty si to dokázal!“ povedala mu Ginny a vydýchla si s úľavou. „Áno.“ Odpovedal Harry. No obzrel sa a uvidel všetkých ako ležia na zemi. Zaplavila ho ako keby prázdnota, no i tak bol šťastný, že je s Ginny. Potom si spomenul na pána Weasleyho, ale Ginny to nepovedal.

Vonku na nádvorí sa každý začudoval tomu čo sa stalo. Aj tam všetci zmizli a zostali po nich iba dlhé čierne plášte. Nevedeli o čo ide a preto sa všetci rozbehli do vnútra. Keď uvideli toľko študentov na zemi, bolo im zle. No potom uvideli Dumbledora. Riaditeľka sa rozbehla k nemu. „Panebože, Albus! Ako to.....“ Harry prišiel k nej a všetko jej vysvetlil. Všetci profesori, aurori a iný členovia ministerstva nevedeli čo sa tam stalo. Ale po Harryho, Ginninych a Luninych slovách všetko pochopili. Vtedy už profesori brali študentov a Artura Weasleyho do nemocničného krídla. O niekoľko minút, keď boli už všetci v nemocničnom krídle, študenti sa začali preberať. Nikto nemal vážne zranenia. Teda nikto z tých čo ostali na žive. Ron sa prebral ako prvý, ležal na posteli vedľa Hermiony, keď ju zbadal veľmi sa zľakol. No potom zbadal Harryho, Ginny a Lunu, ktorý mu povedali, že všetko s ňou bude v poriadku.

O niekoľko minút prišla pani Weasleyová. Vtedy už všetci príslušníci jej rodiny boli hore. Samozrejme okrem jej manžela. Nikoho z nich už nič nebolelo tak veľmi ako predtým. Skoro každý bol už v poriadku okrem Hermiony, ktorá ležala na posteli bez hybne. Všetci sedeli okolo nej. Nikto nevedel, čo s ňou bude. Keď prišla pani Weasleyová, uvidela Dumbledora.

„Albus, ty žiješ? Ako to? Veď Snape...on ťa zabil.“ Albus Dumbledore sa usmial: „Molly, ako vieš, profesor Snape nebol nikdy taký dobrý čarodejník.“ Molly sa potešila: „Vedela som, že teba nikto nemôže tak ľahko zabiť.“ No potom si všimla Hermionu. „Ach, Hermiona, čo sa jej stalo?“ Nikto jej nič nepovedal, až napokon riaditeľka spolu s Dumbledorom ju vyviedli do kancelárie, kde jej povedali čo je s Arturom. Veľmi plakala no bola rada, že jej deťom sa nič nestalo.

Na druhý deň ráno, boli všetci vo Veľkej sieni. Prítomná bola aj Ronova rodina, jeho matka a súrodenci Fred s Georgom. Bola tam celá škola. Predtým ako začali raňajkovať, Riaditeľka Mcgonagallová mala krátky prejav: „Milý študenti, profesori a rodinný príslušníci. Myslím, že za túto noc sa stalo mnoho vecí. Než vám ich všetky porozprávam, chcela by som povedať, že koncoročné skúšky budú presunuté na 21. júna. Viem, že je to cez prázdniny, ale nemáme inú možnosť. A teraz poďme k tým udalostiam. Takže ako všetci vieme, profesor Dumbledore sa vrátil. Preto sme sa dohodli spolu s ministrom mágie, že profesor Dumbledore sa stane znovu riaditeľom Rokfortu.“ Všetci tlieskali. Profesorka si sadla na stoličku a predstúpil riaditeľ. „Musím vám povedať, že som veľmi rád, že som zasa riaditeľom. Ten rok čo som bol preč bol pre mňa veľmi ťažký. Ale teraz som tu a všetko je v poriadku. Dokonca je všetko lepšie ako predtým! Lord Voldemort je mŕtvy! Ale to iste všetci viete. A chcel by som sa poďakovať všetkým členom Dumbledorovej armády. Veľmi nám všetkým pomohli. Okrem toho sa chcem poďakovať Harrymu Potterovi, ktorý Lorda Voldemorta zabil. Lune Lovgood, ktorá zabila bývalého profesora elixírov a čiernej mágie Snapa, ktorý na mňa použil dve neodpustiteľné kliatby. Ginny Weasleyovej, ktorá vydržala až do konca. A je mi nesmierne ľúto našich piatich študentov, ktorý boli tiež členmi DA. Ich mená všetci viete. A je mi ľúto aj veľmi dobrého člena ministerstva mágie. Pracoval ako vedel a aj skončil pri ochrane svojej rodiny. A tí piati študenti boli veľmi statočný, keďže pre svojich spolužiakov riskovali aj život. Takže pohreb sa bude konať vo štvrtok poobede. Ďakujem za pozornosť a hostina sa začína.“ Dumbledore si sadol na svoju stoličku, vedľa profesorky McGonagallovej a z druhej strany sedel Hagrid, ktorý bol na Harryho veľmi pyšný.

O dva týždne bol koniec školského roka. Harry, Ron aj Hermiona už školu skončili. Tak rýchlo prešlo tých sedem rokov. Prežili spolu toľko zaujímavých vecí. A teraz nakoniec je mŕtvy už aj Voldemort. Už sa nikto nemusí báť vysloviť jeho meno. Už sa nevráti. Už nikdy viac.

Harry sa domov k Dursleyovcom už nevráti. Mal by si nájsť niečo na bývanie, ale dovtedy bude bývať u Weasleyovcov. Spolu s Ginny. A Hermiona tam bude zatiaľ bývať tiež, pretože jej rodičia odišli na dovolenku do Austrálie, takže tam bude s Ronom. Hermiona bude učiť na Rokforte čarovanie, Ron zasa lietanie a Harry bude pracovať na ministerstve mágie, no neskôr ako učiteľ obrany proti čiernej mágii.

Rokfort bude otvorený navždy. Všetci profesori tam budú naďalej učiť. Hagrid tak isto. Teraz sa už niet čoho báť. Všetko je v najlepšom poriadku. Draco Malfoy pracuje v zašitej uličke ako predavač. Fred s Georgom majú svoj obchod. Teraz majú ešte viac výmyslov ako kedysi a aj ľudia si toho viac kupujú.

Takže to je koniec Harryho Pottera. Šťastný a ten najlepší.

Merope Gaunt001:

Harry zrazu precitol a zistil že je v nejakej starobylej budove,napríklad v zámku. Celý čas ležal na zemi.Posadil sa a zbadal vedľa seba svoju momentálne najväčšiu oporu ktorá mu pomohla nájsť ostatné horcruxy-o rok staršiu Ringie Amelie Bellerovú a hneď sa ju pokúsil oživiť.Na Rokforte sa s ňou nestretol nikdy preto, lebo ona chodila na Bauxbatons.Bola to čarodejnícka škola pre dievčatá vo Francúzsku.Nakoniec sa mu ju podarilo prebrať.Obaja sa rozhlidli a zistili, že ich tam niekto väzní.Boli totiž v hradnom väzení, ale mreže neboli drevené-boli to nejaké stiebristomodré valce v ktorých sa hmýrila zvláštna hmota.Nakoniec im to došlo, lebo o pár sekúnd zbadali Snapea.Mal na sebe povestný čierny habit a na tvári krivý úsmev.,,Ahoj Potter!"Vykríkol Snape a zlovestne sa zarehotal.,,Mňa si tu so svojou kamarátkou určite nečakal"pokračoval Snape, ,,Prišiel som na rozkaz Temného Pána skontrolovať, či ste sa prebrali",,Pche"pohŕdavo odfrkol Harry.,,Toto si nemal" odvetil Snape a povedal ,,CRUCIO"a Ringie sa na zemi skrúcala v ukrutných bolestiach.

Harry ihneď chcel vytiahnuť prútik,ale márne.Nemal ho.poobzeral sa a zbadal ho.Bol aj s Ringiením prútikom v malej klietočke uprostred cely.Chcel ho zobrať,ale Snape zrazu zrušil kúzlo.,,Potter,Potter, na tvojom mieste by som to nerobil,"hovoril Snape, ,,tie valce sú nabité elektrinou, myslím, že je to nejaký muklovský vynález a zabije ťa to" ,,Ja viem čo je elektrina"poznamenal Harry drzo. ,,Harry,nechaj tak"povedala Ringie a keďže mala potomkov víly z krajiny Magix , taak vedela nejaké tie vílie kúsky ,samozrejme bez prútika.Ringie zrazu prekrížila ruky a o sekundu držala v rukách rovnaký elektrický valec a hodila ho do Snapea.Snape padol mŕtvy na zem.Ringie a Harry si tleskli a nejakým Ringiením kúzlom vymizli elektrické mreže.Vzali si prútiky a vydali sa na cestu z väzenia.Ako tak išli videli ďalších nevinných väzňov,medzi nimi aj pána Olivandera, výrobcu prútikov.Všetkých väzňov vyslobodili.Zrazu zbadali nejaké tajomné dvere z ktorých počuli Voldemortov hlas.Otvorili dvere a zbadali Voldemorta zo svojimi kunpánmi-smrťožrútmi.Voldemorta myklo.,,Och Potter,vitaj!",teba som tu nečakal,"povedal Voldemort a skríkol na Malfoya,,Prútik!!!"Malfoy mu verne odovzdal svoj prútik.,,Avada kedavra"povedal Voldemort súčastne s Harrym.Harry Nezomrel,ale Voldemort padol na zem mŕtvy.Harry bol veľmi prekvapený.Ako to že on nezomrel???? Bolo to jasné.Ochraňovala ho láska medzi ním a Ginny Weaslyovou!!!!! Presne ako keď sa ho pokúšal Voldemort zabiť prvý krát.Ringie sa zadívala na Harryho,,Harry,veď ty nemáš jazvu!!!!!"Harry skutočne nemal jazvu.Zmizla spolu s Voldemortom.Smrťožrúti sa samozrejme zľakli, keď videli že Harry Voldemorta skutočne zabil.Nemysleli si že sa v ňom skrýva odhodlanie zabiť čarodejníka.Našli aj s Ringie Amalie Bellerovou východ z hradu.Von previedli aj väzňov.

Na druhý deň bola titulka Denného Proroka takáto: Harry Potter známy ako "TEN CHLAPEC,KTORÝ PREŽIL" zabil Lorda Voldemorta-najobávanejšieho čarodejníka posledného storočia,za čo mu je celý čarodejnícky svet Anglicka veľmi, veľmi vďačný ,,Ooch"vzdychol si Harry keď si tento článok prečítal.,,To je krása.A Ringie,ktorá na tom mala podstatné zásluhy spomenutá len ako dievča, ktoré mu pomolo nájsť horcruxy" Harry bol vyčesaný a vyoblikaný.Totiž,dohodol si rande s Ginny.Chystal totiž niečo veľmi, veľmi dôležité.Mali sa stretnúť v DERAVOM KOTLÍKU v Londýne.Harry bol samozrejme vo svojom dome po Siriusovi na Grimmualdovom námestí číslo 12.Vytiahol metlu ,vyšiel von a nasadol.Vzlietol vysoko k oblakom, letel len chvíľu a už bol pri DERAVOM KOTLÍKU.Samozrejme,aby ho žiadny nežiadúci mukel nevidel,mal prehodený neviditeľný plášť po svojom otcovi.Zosadol z metly a zbadal prilietať Ginny.Ona prstála a vošli dnu.Objednali si ďatelinové pivo a nejaké zákusky.Harry a Ginny zrazu stíchli a Harry vytušil ,že je tá správna chviľa.Vytiahol akúsi krabičku, otvoril ju a opýtal sa ,,Ginny, láska moja, vezmeš si ma?????"V krabičke bol prekrásny prsteň s pravým diamantom.Harry samozrejme dostal nejaké tie galleóniky aj za zabitie Voldemorta, tak si ho mohol dovoliť.Ginny mu odpovedala:,,Áno láska!"Onedlho bola svadba, konkrétne na Harryho 18.narodeniny.

Dominik: Harry Potter a ďalší horcrux

,,Harry vstávaj!“ Vykríkla Hermiona pričom výrazne artikulovala a rozhadzovala rukami. Harry sa práve prebúdzal. Bolo 25 júna kedy boli už všetky známky uzavreté. No nechápal ani on ani Ron, prečo aj počas voľných konečne voľných dní Hermiona vstáva tak skoro. ,,Ako si sa sem dostala?!“ Prerušil jej závan pohoršenia Ron, ktorý úplne zčervenal od zlosti. ,,Prosím ťa Ronald!“ Drzo naňho pozrela a vysvetlila im, že prišla na to čo by mohlo byť posledným horcruxom. ,,Rozmýšľala som, že by to mohol byť jeho vlastný prútik!“ ,,Si normálna?!“ Pozrel na ňu Ron a kýval hlavou na náznak nesúhlasu. ,,Počkaj nechaj ju dohovoriť!“ Povedal Harry, ktorého to veľmi zaujímalo a nevedel sa dočkať kedy konečne zabije Voldemorta aby sa mu pomstil za všetko, čo mu spôsobovalo po celý život hrozné pocity. ,,Viete veď Voldemort má ten istý prútik ako vtedy keď bol pri plnej moci, ešte predtým než zabil Harryho rodičov. Harry pri tejto vete očiidne zosmutnil. Viete ako je možné, že ho má stále? Počas 14 rokov bol kde? Musel ho mať zabezpečený pre istotu. Podľa mňa je to ono. ,,Hej Hermiona ale veď prútik mu mohol skryť Červochvost. Povedal cekom rozumne Ron. O.K. beriem, lenže Červochvost by v tom momente určite nemyslel na jeho prútik. Bol rád, že konečne je voľný a že sa nemusel nikomu zaviazať do konca života. ,,No ja neviem aj keby to možno bol posledný horcrux tak by sme ho nezískali jednoducho. ,,No nie to je jasné ale snáď si nezabudol na accio?!“ ,,Harryho oči sa vtedy zaligotali. ,,Nie nezabudol, no Voldemortov prútik je určite voči takým jednoduchým kúzlam ochránený.“ ,,To je fakt,“ povedal Ron, ktorý len sedel s otvorenými ústami. ,,No a pôjdeme ho teda pohľadať?“ Spýtal sa Harry. ,,Ok poďme, bude to veľmi nebezpečné a možno to bude náš posledný výlet!“ Povedala vystrašene no s istotou Hermiona. ,,Náš výlet?“ Prekvapene sa opýtal Harry. ,,To nemyslíš vážne Hermiona, ty ani Ron nikam nepôjdete. Keby sa niečo stalo vám nikdy by som si to neodpustil.“ ,,Ale Harry, sám to nezvládneš.“ ,,Ja ťa samého nepustím !“ Smutne a s obavami povedala potichu Hermiona a do očí sa jej hrnuli slzy. Asi 5 minút nikto nič nepovedal. Zrazu sa Harry postavil a zamieril k svojej posteli pri okne. Vytiahol spod postele batoh a nahádzal doň niekoľko kusov ponožiek, tričiek a jedny nohavice. Blesk si vzal do ruky a vykročil ku vonkajším dverám do klubovne. ,,Majte sa!“ Potichu im povedal a potichu odišiel. ,,Harry Harry!“ Zúfalo kričala Hermiona, ktorá sa rozplakala a bežala za ním. Ron sa rozbehol za ňou aby jej vysvetlil, že to bola Harryho voľba. Že ho ani jeden z nich nezastaví, pretože je to jeho úloha. Úloha, na ktoú čakal 17 rokov. Harry zmizol za portrétom. Ron s Hermionou ostali nehybne stáť a premýšľali. Odrazu zbadali Harryho v okne v Chrabromilskej veže. Podišli k nemu a otvorili ho. ,,Ron staraj sa o Hermionu a ty Hermiona staraj sa o Rona, buďte spolu a keď sa vrátim riadne to oslávime!“ Harrymu sa do očí tlačili slzy no zadržal to, posledný krát každému podal ruku a Hermionu pobozkal na líce. V priebehu jednej sekundy zmizol. ,,Kam pôjde?“ Spýtal sa Hermiony Ron. ,,Myslím, že do domu Riddliovcov.“ Hermiona sa vrhla na Rona a poriadne ho objala. Sadli si na Harryho posteľ a dúfali, že sa vráti a že už bude všetko ako predým , predtým ako sa toto zlo dostalo k moci. .....

Smajlgirl: HARRY POTTER A POSLEDNÝ HORCRUX

Harry a Ron utekali kamenným chodníkom k Hagridovej chalupe. Už z diaľky sa v oknách mihali svetlá olejových lampášov. „Podľa Hagridových slov by mala byť chalupa prázdna“ povedal Harry, keď uvidel Ronov zdesený pohľad. „Harry, poznáš Hagrida. Ak povie, že je chalupa prázdna, je preplnená pavúkmi, terstalmi, či čiernožienkami, alebo iných hrozných príšer.“ Poznamenal Ron. Onedlho stáli na prahu chalupy. Harry položil zranenú pravú ruku na omrznutú kľučku a otvoril mohutné, dubové dvere. Ronovi sa klepali nohy od zimy, ale zároveň aj od strachu. „Ron, nikto tam nie je, chalupa je prázdna.“ Prihovoril sa mu Harry, keď nazrel do chalupy. Ron naklonil hlavu a nazrel do nej. Okrem poličiek plných špinavých šálok, tanierov, tekvíc na bukovom stole a 3 mŕtvych terstalov bolo Harryho tvrdenie presné. „Fuj!“ povedal Ron pri pohľade na nich. „Ako dlho ich tu má?“ „Neviem. Ale nefňukal by som. Ak budeš takýto, Hermionu si nezískaš.“ Podpichoval ho Harry. Ronovi sa na lícach červeň. „Prestaň, vieš, že nás niekto môže začuť“ osopil sa na neho Ron. „Ron, neblázni. Hermiona je v nemocničnom krídle a žiaci sú na slávnostne večeri. Kto by tu teraz okrem nás sliedil?“ „Harry, nechcem zapárať, ale toto je Rokfort. Sme v Hagridovej chalupe a neďaleko odtiaľto je Zakázaný les. Dúfam, že takéto vysvetlenie ti stačí.“ odfrkol urazene. „Ron, nehádajme sa, radšej hľadajme tú perlu. Hagrid vravel, že ju má vedľa sušených piadimužíkov.“ ozval sa Harry a prehrabával poličky. „HARRY!“ zvreskol zrazu Ron. “Tam je, pozri“ dohovoril a ukázal prstom na najšpinavšiu poličku. „Tam, za tými...Oh fúúj! Hagrid tu má oči? Bohvie z čoho sú.“ Harry si vzal stoličku a posunul ju pod poličku. „Je to vysoko!“ povedal a zoskočil dole. „Choď tam ty, si vyšší.“ Ron nahodil kamennú tvár, ale nakoniec sa odhodlal. Vyskočil si na stoličku a prehrabával sa medzi rôznymi hrnčekmi, pohármi plnými všemožného humusu, vnútorností a iných vecí, pri ktorých by sa človeku otočil žalúdok o 360º. Nakoniec nahmatal bielu perlu na konci poličky. Schoval ju do päste a chystal sa zoskočiť dolu. Ale zvrtla sa mu noha, rukou buchol do jedného pohára a spadol. To ale nebolo najhoršie. Pohár s očami sa rozbil sa všetok hnus spadol na Ronove šaty. „Ó bože, Harry, ja sa asi povraciam.“ Povedal znechutene.“ Až sa stretnem zajtra s Hagridom, zabijem ho.“ „Nechaj to tak, Ron. Ukáž, daj sem tú perlu. Dúfam, že Malfoy hovoril Hagridovi pravdu, inak ho premením na trolla.“ Dokončil svoju reč a nemieril prútik na perlu. „Harry, nie! Vieš čo hovoril Snape.“ Harrymu sa vybavil obraz Snapea, ako mu hovorí: „ Potter, Potter. Nemyslíte, že si o sebe namýšľate až priveľa. Chcete zničiť posledný horcrux? Och, asi neviete

[ » na začiatok « ]