Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: joj, všelijaké :D
Stručný dej: Je možné zaradiť sa po traume opäť do spoločnosti? ; prvý pokus o obyčajnú fiction bez prímes fantasy a sci-fi... :)
Prvý novembrový deň bol až nevšedne krásny. Obloha bola jasná, len sem-tam ju prerušoval malý mráčik, spoza ktorého vykúkalo teplé slnko. Zo stromov padalo lístie všakovakých farieb od výraznej červenej cez sýtu žltú až po smutnú hnedú.
Lucia si obliekla jednoduché modré šaty, legíny a cez ruku si prehodila biely svetrík v prípade, že by sa zdvihol chladný severák. Ryšavé vlasy si len tak ledabolo prehrabla a spevnila ich modrou čelenkou s bielymi bodkami, aby jej neposlušne nelietali okolo hlavy.
Dnes neplánovala ísť do školy, pretože bol výnimočný deň – Matúšove dvadsiate ôsme narodeniny. Netušil, že príde tak zavčas, vlastne vôbec netušil, kedy presne príde, no to vôbec neriešila. Chcela ho prekvapiť. Keď odomykala dvere na jeho byte (kľúče od jeho bytu mala už niekoľko mesiacov), zahnala všetku melanchóliu, ktorá ju sužovala, a nahodila úsmev od ucha k uchu.
„Matúš?“ ozvala sa do tichého bytu a jej srdce zovrela tieseň ako vždy, keď vošla dnu a privítalo ju hrobové ticho.
„Lucka?“ ozvalo sa hneď na to a jej spadol kameň zo srdca.
Ostala stáť na chodbe s rukami za chrbtom a čakala, kým Matúš vyjde z kuchyne. „Do školy sa nechodí?“ privítal ju. Usmial sa, bol to však veľmi utrápený úsmev. Celkom akoby sa už nedokázal usmiať naozaj radostne. Lucia dumala, či na jeho peknej mladej tvári ešte niekedy uvidí jeho typický hrejivý úsmev.
„Dnes nie.“
„A čo je dnes?“
„Ale nehraj formu,“ povzdychla si a spoza chrbta vytiahla veľkú papierovú krabicu oblepenú červenou mašľou. „Všetko najlepšie! A radšej to rýchlo otvor.“
„Lucka, to predsa nemuselo...“
„Otvor to!“
„Oh... to je...“ Nedokončil, len s nežným výrazom v tvári sledoval malé chlpaté mňaukajúce klbko, čo sa v krabici krčilo.
„Myslela som, že keď...“ spustila Lucia neisto, dokončiac len v mysli: Keď ti tvojho milovaného kocúrika prednedávnom zrazilo auto...
„Ďakujem!“ natiahol k nej ruky.
„To je len časť prekvapenia,“ povedala a objala ho. „Druhá je ešte len pred nami.“
„Pred nami? Ešte nedorazila?“
„Nie; my dorazíme za ňou.“
Lucia počkala, kým Matúš uloží mačiatko do bidielka, a potom mu zaviazala oči červenou šatkou a viedla ho cez celé mesto – električkou a autobusom, pričom všetci im venovali zarazené pohľady – až tesne pod Devín. Nenamietal, práve naopak – na tvári mu pohrával úsmev.
„Teraz si dáme menšiu túru, dobre?“ povedala a pevne ho držiac za ruku s ním vykročila po chodníčku vedúcom k hradu.
„Ešte stále si to nemôžem dať dolu?“
„Nie, nie!“
„Smiali sa na mne ako na šašovi.“
„Možno budeme večer v správach,“ zasmiala sa a preklínala samu seba, že si na ten nerovný terén neobula čosi rozumnejšie ako sandále.
„Mohla si povedať, že ideme na túru, bol by som si dal turistické topánky.“
„Nepôjdeme dlho.“
Mlčky teda vyšľapali až hore k zrúcanine, kde Lucia na moment zastala a poobzerala sa okolo seba. Keď však o pár metrov ďalej medzi stromami uzrela tmavú postavu, na tvári sa jej mihol úsmev.
„Počkaj chvíľu tu, dobre?“ povedala Matúšovi.
„Prečo? Kam ideš?“ V hlase mu zaznievala panika. Bol bez nej rovnako stratený, ako bola kedysi ona bez neho.
„Neboj sa. Po tvoje prekvapenie,“ povedala a nič netušiaceho ho pobozkala. Po prvotnom šoku začal spolupracovať, zaboriac jej ruku do vlasov, ona sa však pomaly odtiahla, zašepkala mu, aby počkal, a vykročila za dotyčným.
Bol otočený chrbtom, hľadiac dolu na špinavý Dunaj. Bol omnoho chudší, ako by sa jej páčilo. Vlasy mal dlhšie ako naposledy.
„Ahoj, Peťo,“ pozdravila ho Lucia potichu, obávajúc sa, čo uvidí v jeho tvári.
Otočil sa hneď po tom, čo ho oslovila. Tvár mal bledšiu ako zvyčajne a oči mal mierne vpadnuté, no stále vyzeral dobre a príťažlivo. Uškrnul sa. „Lucia.“
Chvíľu váhala, no napokon prekonala vzdialenosť medzi nimi, postavila sa na špičky a objala ho. Na to, že vyzeral azda až príliš slabo a bezmocne, ju zovrel naozaj pevne. Skrútil jej ruky okolo chrbta, sklonil hlavu a zaboril si nos do jej ramena. Lucia si žalostne povzdychla.
„Kde je oslávenec?“
„Pri tamtom strome,“ ukázala, keď sa od neho odtiahla. „Ako ti je?“ spýtala sa, hoci sa bála odpovede.
„Zatiaľ žijem.“
Tá odpoveď ju bolela, preto radšej zmenila tému: „Ako bolo v Amerike?“
„Obstojne. Už však nikdy do úst nevložím arašidové maslo a hamburger.“
„Takže si sa domov tešil,“ nadhodila po tom, čo vykročili k Matúšovi.
„Jasné. Žiadne Hershey's nenahradí Milku.“
Lucia si priložila prst na pery, aby Peťovi naznačila, nech teraz mlčí, a podišla k Matúšovi, ktorý tam stále postával so zaviazanými očami. „To je druhá časť tvojho prekvapenia,“ povedala a uvoľnila mu oči. Chvíľu len žmurkal, aby si privykol na náhle svetlo, a potom pozrel pred seba, mračiac sa na Peťa, akoby si nevedel spomenúť na jeho meno.
„Rád ťa znovu vidím, starec,“ oslovil ho ten a s úškrnom roztiahol ruky, čakajúc na objatie.
„Peťo… čo ty tu…?“
„Žiadna Amerika mi nie je prednejšia ako môj naj kamoš,“ pokrčil plecami.
Matúš sa zasmial a vzápätí Peťa objal, potľapkajúc ho po pleci.
„Ktosi mi povedal, že som tvoj najkrajší narodeninový darček!“ zvolal Peťo, fľochnúc pohľadom po Lucii, a vzápätí sa zatackal. Matúš ho však pevne zachytil.
Spolu podišli čo najbližšie k okraju chodníčka a zahľadeli sa dolu na rozbúrenú rieku, ktorej hladina bola po včerajšom daždi zvýšená. Lucia zdvihla zo zeme odtrhnutý a mierne zvädnutý kvet oleanderu a jemne ho požmolila v rukách. Do nosa jej udrela jeho sladká vôňa.
Pohľad na Dunaj ju upokojoval. V jej srdci bola ešte vždy vyhlodaná veľká diera, ktorú už zrejme nezahatá nič, pretože to, čo si tento rok vytrpela, by bolo dosť naozaj na každého. A nielen ona si toho vytrpela viac, než bol priemerný človek schopný zniesť – jej dvaja spoločníci si prešli podobným peklom.
Život nebol dokonalý, to vôbec nie – vždy prinášal viac úskalí ako rovných ciest, viac tŕňov ako ruží, viac búrok ako pokojných dní – ale napriek tomu bol krásny. Svojím spôsobom. Videla to na Matúšových očiach, ktoré boli utrápené udalosťami posledných mesiacov, a predsa hľadeli na prírodný úkaz s nádejou a láskou a zvierali Luciinu ruku pevne a presvedčene. No a videla to i na Peťovej tvári, ktorá bola taká pokojná a uvoľnená, až by cudzí človek ani neveril, že jej nositeľ pomaly, no isto umiera a ostáva mu už len niekoľko rokov života.
Koniec koncov, človek sa so svojm utrpením musel vyrovnať.
***
Nuž, a je tu koniec. O:) Na záver by som chcela poďakovať všetkým, ktorí do tejto poviedky nazreli, prečítali, ohodnotili, okomentovali hoci aj jednu kapitolu - tešila som sa vždy z každého komentára. Najväčšia vďaka však patrí: Tyrui, ktorá si príbeh obľúbila od samého začiatku a prečítala si novú kapitolu aj vtedy, keď už chcela ísť dávno spať <3 ; smeji, ktorá tiež s Luckou vydržala od začiatku až po koniec <3 ; a Marike Scrooge, ktorá sa do čítania pustila znenazdajky, zanechala mi kvantum sov a obľúbila si aj vydedenca Vyšného <3. Ďakujem, dámy, pretože Vaše komentáre boli to, čo ma nakopávalo písať ďalej a čo napokon Luckin príbeh doviedlo až do pomysleného konca!
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...