Poviedka:
Pridaná: 9.7.2007, 17:19:00
Čítaná: 3667×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Draco Malfoy
Stručný dej: Harry dostane záhadný list, v ktorom mu niekto vyznáva lásku. Kto to len môže byť?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika, slash

Mám ťa. Si môj celý tento deň, mesiac, rok, život... Uhádol si, kto som? Niekedy si myslím, že áno. Niekedy cítim, ako na mňa v dave spočinuli Tvoje vášnivé oči. Máš strach ku mne prísť a dať najavo Svoje city? Chcem s Tebou vzdychať a zvíjať sa. Chcem Ťa pobozkať, pritiahnuť si Ťa k sebe a hovoriť Ti pri vyzliekaní milujem Ťa, milujem Ťa, milujem Ťa... Chcem Ťa tak moc, až to bolí. A čo tie škraty, ktoré sa okolo Teba točia? Naozaj sa Ti tie nudné, naivné a vypočítavé kokety páčia? Alebo ide iba o sex? Semeno lásky zapustilo korene a ak nezhoríme spolu, zhorím bez Teba.

Harry dočítal a zložil list.

Od koho to tak môže byť? Áno, uvedomuje si, že v poslednej dobe sa zmenil. Veď má už 17 rokov a je z neho naozaj muž. Dievčatá sa za ním obracajú a milo sa usmievajú. On však o žiadnu z ich nemal záujem. Ale teraz si naozaj nevedel predstaviť, ktorá by ho až tak milovala. Veľmi mu to polichotilo. Aj keď nevedel z ktorou by niečo chcel mať. Žiadna ho nepriťahovala. Dúfal, že čo najskôr dostane ďalší list, kde sa dozvie o koho ide.

"Ron, pozri." Ukázal mu list Harry. Možno si Ron všimol nejaké dievča, ktoré si Harryho obzerá viac, ako ostatné.

"No toto. Harry. Takže ty máš obdivovateľku?" zasmial sa Ron.

"Nerehoc sa. Radšej mi povedz, či nevieš, kto by to mohol byť. Som zvedavý." Hovoril nedočkavo. Naozaj ho to zaujímalo. Už dlho nemal dievča a niečia náruč a láskavé objatia mu chýbajú. Možno konečne nájde tú pravú.

"Harry ja neviem, ale skús sa opýtať Ginny, alebo Hermiony. Oni by to mohli vedieť. Ženy. Oni si nikdy nič nenechávajú pre seba. A myslím, že medzi babami sa rýchlo roznesie, že niektorá poslala zamilovaný list Potterovi." Stále so smiechom hovoril Ron.

Harry mu dal za pravdu. Hneď ako bola príležitosť, s oboma sa porozprával. Ani jedna mu však nevedela poradiť.

**

Ráno cestou na Elixíry mal Harry divný pocit. Zdalo sa mu, že sa na neho dievčatá pozerajú ešte viac, ako obvykle.

"Harry, to je už paranoja." Zabával sa na svojom kamarátovi Ron.

"Aha, už nám ide spoločnosť." Povedal Harry a hneď mu poklesla nálada. Elixíry bola jeho najneobľúbenejšia hodina. Nie len že ju učil profesor s ktorým sa už od prvej chvíle nenávidel, ale ešte k tomu práve Elixíry museli mať so Slizolinom.

"Potter, Weasley, kde sne nechali tú vašu humusáčku?" spýtal sa Draco svojím typickým pomalým a unudeným hlasom.

"Myslím, že ty si ten posledný, koho by to malo zaujímať." Odsekol mu Ron.

"Ale, ale Weasley. Neklam. Ty tvrdíš, že myslíš?" zasmial sa Draco, čo bol evidentne pokyn pre jeho večných kumpánov Crabba a Goyla, aby sa zasmiali tiež.

Harry sa otočil chrbtom a chytil Rona, aby sa na neho vykašlal. O chvíľu prišla aj Hermiona, ktorá bola s Ginny za niektorými dievčatami, aby pre Harryho zistili, kto mu napísal list.

"Je to márne. Nikto o ničom neviem. Tá holka je buď zo Slizolinu, čo obe pochybujeme, alebo to, že ťa miluje sakramentsky skrýva." Hovorila Hermiona.

"Zo slizolinu? Prečo?" nechápal Harry.

"Ale, jednoducho preto, že s nimi ako s jedinými sa vôbec nebavíme. Takže od nich nemáme žiadne info."

"Ženské si vážne nepovedia len to čo nevedia." Zaškeril sa Ron a všetci vošli do triedy.

O chvíľu začali Elixíry.

**

"Nenávidím tento predmet." Skonštatoval Harry, keď po dvoch hodinách vychádzali von. Ešte že dnes máme metlobalový tréning, inak by bol tento deň úplne príšerný.

Zbytok vyučovania prešiel už v kľude a podvečer sa Harry, Ron a ostatní chrabromilskí hráči vybrali na ihrisko.

"Takže, toto je posledný tréning pred zápasom so Slizolinom, ktorý musíme vyhrať." Prihovoril sa Harry svojim spoluhráčom. "Tak sa snažte a ak sa nám bude dariť a v sobotu naozaj vyhráme, pohár je náš. A ja by som veľmi chcel, aby sme ten pohár mali. Toto je môj posledný ročník, moja posledná šanca pohár znova získať. Tak sa prosím snažte. Máme na to."

**

Tréning bol celkom dobrý. Harry odchádzal zo štadióna posledný. Ostatný už boli v hrade, ale on si chcel ešte premyslieť nejakú novú taktiku.

Zrazu zbadal niekoho za oknom do šatne. Teda zbadal tam len nádherné blond vlasy. Vybehol von, ale zazrel už len chrbát človeka, ktorý ho sledoval. Mal pocit, že to bolo dievča. Usúdil tak podľa útlej postavy. Bola však už ďaleko, tak si nebol istý.

Hm, zrejme to bola tá moja ctiteľka. Potešil sa Harry. Dúfal, že pozerala celý tréning, lebo dnes sa mu naozaj darilo.

**

V sobotné ráno Harryho zobudila nejaká sova, ktorá klopala na okno. Vstal a išiel jej otvoriť. List, ktorý mala priviazaný na nožičke bol pre neho. Otvoril ho a čítal:

Dnes je tá noc. Dnes je tá noc. Dnes je tá noc. Dnes je tá noc. Dnes je tá noc...

Nechápal o čo ide. Aká noc? List bol evidentne od toho istého dievčaťa. Bol písaný rovnakým písmom a na rovnakom papieri.

"Možno ti dnes povie kto je." Skonštatoval Ron, keď mu Harry po raňajkách ukázal ďalšie psaníčko. "Veď dnes je metlobal a potom sa bude oslavovať. Teda ak vyhráme. Takže možno práve tam ti povie, kto je."

"Takže myslíš, že je to niekto z Chrabromilu?" Spýtal sa Harry.

"Neviem. Ale povedal by som, že áno. Ale veď uvidíš večer... Dnes je tá noc, dnes je tá noc, dnes je tá noc....." a zo smiechom odchádzal do izby.

"Naozaj veľmi vtipné, Ron." Zakričal za ním naštvaný Harry.

Nič si z toho nerob. On len žiarli, že nedostáva listy od ctiteliek. Pomyslel si a aj on odišiel do izby.

Obaja si zobrali svoje metlobalové habity, metly a vyrazili na štadión. Väčšina spolužiakov už sedela na tribúnach. V šatni kam vošli bolo ticho. Všetci boli dosť nervózny. Veď išlo o posledný tohtoročný a zároveň najdôležitejší zápas. Pre Harryho a Rona to bol úplne posledný zápas za školu. Veď obaja boli už siedmaci.

Harry bol pevne rozhodnutý vydať zo seba maximum. Ako kapitán chrabromilského metlobalového družstva nemohol sklamať.

Za búrlivého potlesku sa vybrali sa ihrisko.

"Privítajme družstvo chrabromilu na čele s Harry Potterom" hovoril nový komentátor. Harry ho nepoznal. Bol mladší a mal dojem, že ho zazrel pri bystrohlavskom stole.

"A už prichádzajú aj súperi. Slizolinské družstvo, ktoré má pod palcom Draco Malfoy. Je zaujímavé, že obaja kapitáni sú na postoch stíhačov." Pokračoval komentátor.

O chvíľu madam Hoochová prišla na ihrisko.

"Kapitáni, podajte si ruky" prikázala im.

Harry sa ani nepohol. Malfoy tiež nie.

"Hneď" zvýšila hlas madam Hoochová.

Harry vystrel ruku. A s pevným priamym pohľadom sa mu pozrel do očí. Draco mu silno chytil ruku. Pritiahol si ho trhnutím kúsok bližšie k sebe. Harrymu týmto gestom veľmi pripomenul jeho otca, Luciusa Malfoya.

"Máš strach, Potter?" opýtal sa Draco s úškľabkom na tvári.

"A to ako z teba?" s iróniu a smiechom v hlase sa opýtal Harry.

"Na metly." Prikázala profesorka Hoochová.

Harry s Dracom sa však ani nepohli. Stály tam ruka v ruke a snažili sa jeden druhému spôsobiť čo najväčšiu bolesť v ruke. Ich tváre však ostávali kamenné.

"Kapitáni, ak budete robiť problémy, oboch vás vylúčim. Na metly, ihneď!" rozčúlila sa profesorka.

Vysadli na metly a vyleteli do vzduchu.

"Hra sa môže začať." Povedala madam Hoochová a všetky lopty vzlietli.

Harry sa poobzeral po oblohe. Strelu nikde nevidel. Chvíľu sledoval zápas. Kútikom oka však spozoroval Draca Malfoya, ktorý sa hnal za strelou. Teda, tak to vyzeralo, aj keď Harry strelu nikde pred ním nevidel. Radšej však priletel za ním a letel spolu s ním jeho smerom.

Draco však prudko zmenil smer a vyletel za hranicu metlobalového ihriska. Harry vedel, že strela lieta aj mimo ihriska. Ale nikdy tam pre ňu ešte neletel. Ale keby ju tam Draco chytil, vyhral by. Harry teda tiež prudko zmenil smer a rýchlo letel za Malfoyom, ktorý odhodlane letel za svojím cieľom.

Boli na rovnakej úrovni. Leteli stále smerom na východ. Červené večerné slnko im svietilo na chrbát. Hluk metlobalových fanúšikov nechali ďaleko za sebou.

Draco však ani na chvíľu nespomalil. Ani na chvíľu nezaváhal. Stále letel za svojou strelou. Áno, svojou, lebo Harry nič nevidel, tak usúdil, že má Draco nejaké vidiny, alebo čo. Stále však letel za ním. Bol zvedavý, ako dlho ho to ešte bude baviť.

Leteli asi 15 minút. Štadión a hrad už nebolo vidieť. Pod nimi boli iba stromy.

Harry zrazu zastavil. Nech už letel Malfoy kamkoľvek, Harry ho už nemienil prenasledovať. Určite ho ťahá za nos.

Otočil sa rozhodol sa vrátiť späť na štadión.

"Dnes je tá noc, dnes je tá noc, dnes je tá noc..." započul zrazu za sebou. Zastavil a otočil sa. Malfoy stál tiež a pozeral sa na neho.

"Hovoril si niečo?" opýtal sa, aj keď vedel, že to povedal Malfoy. A vtedy mu zaplo. Nie je žiadna ctiteľka. To si z neho chcel len Malfoy vystreliť. Veď odkiaľ inak by vedel, čo bolo písané v poslednom liste.

Harryho to neskutočne naštvalo. Nie len že si naozaj myslel, že ho nejaké dievča miluje, ale dokonca ešte aj teraz letel za Malfoyom, ktorý ho chce vylákať boh vie kam.

"Harry, dnes je tá noc, dnes je tá noc, dnes je tá noc..."

"Drž hubu Malfoy." Povedal a už letel preč.

Zacítil, že ho niečo drží vzadu za metlu.

"Malfoy, pusti ma."

Draco bol však rozhodnutý. Držal ho pevne a snažil sa letieť aj s Harrym na opačné stranu.

"Malfoy, kurva pusti ma." Teraz už naozaj sa rozčúlil Harry.

Draco silno do Harryho sotil. Ten na to nebol pripravený a padal na zem. Našťastie boli len nejaké dva tri metre nad zemou. Padol však na hlavu, tak na chvíľu stratil vedomie.

Draco pristál vedľa neho aj s jeho metlou v ruke. Obe metly položil na zem a postavil sa nad Harryho.

Boli na peknej čistinke. Všade okolo boli stromy. Tu však nie. Tráva bola krásna. Zelená a úplne jemné. Zapadajúce slnko ich osvetľovalo. Vyzeralo to tam nádherne.

Harry ležal na chrbte a bol stále v bezvedomí.

Draco si mu sadol na brucho a skrčenými nohami mu zvieral panvu. Vystrel Harryho ruky nad hlavu a svojimi ch držal za zápästie pri zemi.

Čakal kým sa preberie. A vedel, že keď sa preberie, nebude sa môcť ani pohnúť. Draco ho držal pevne.

Harry zrazu otvoril oči.

"Čo sa to deje? Malfoy, pusti ma." Zakričal Harry hneď ako zistil, že sa nemôže pohnúť.

"Mám ťa. Si môj celý tento deň, mesiac, rok, život..." začal rozprávať Malfoy.

"Čo to pre boha trepeš?"

"Uhádol si, kto som? Niekedy si myslím, že áno. Niekedy cítim, ako na mňa v dave spočinuli Tvoje vášnivé oči."

"Čo? Tebe šibe? Aj ty si spadol z metly na hlavu, alebo čo sa to tu deje?" Harryho chytala tak trochu panika. Bol taký bezbranný. Prútik zanechal ďaleko v metlobalovej šatni a Draco bol oveľa silnejší a svalnatejší ako on.

"Máš strach ku mne prísť a dať najavo Svoje city? Chcem s Tebou vzdychať a zvíjať sa. Chcem Ťa pobozkať, pritiahnuť si Ťa k sebe" pokračoval Draco, ako keby ho Harry vôbec neprerušoval.

"Malfoy, čo to..." zrazu sa však zasekol. Veď on mi recituje list, ktorý som dostal od mojej ctiteľky.

"a hovoriť Ti pri vyzliekaní milujem Ťa, milujem Ťa, milujem Ťa... Chcem Ťa tak moc, až to bolí."

Moment. Takže ten list my naozaj poslal Draco. Ale keď si chcel zo mňa vystreliť, prečo to neurobil pre nejakými svedkami? Veď tu nás niekto neuvidí. Všetci sú na metlobale.

"A čo tie škraty, ktoré sa okolo Teba točia? Naozaj sa Ti tie nudné, naivné a vypočítavé kokety páčia? Alebo ide iba o sex?"

Jedine, že by to nebol žart a Malfoy... A Malfoy by bol... Nie. To nie je možné. Veď sa poznáme sedem rokov a za celý ten čas mi nepovedal ani jedno pekné slovo.

"Semeno lásky zapustilo korene a ak nezhoríme spolu, zhorím bez Teba."

A aj keby povedal, ja predsa nie som gay.

"Milujem ťa, Harry Potter." Dokončil Draco.

Harry chcel naozaj vedieť, čo sa deje. "O čo tu ide, Malfoy?"

"Harry, už prvý deň, čo som ťa spoznal, vedel som že asi niesom normálny. Normálny myslím v zmysle heterosexuál. Pozrel si sa mi svojimi prenikavými zelenými očami do tých mojich a ja som pochopil, že to čo mnou preletelo bol prúd lásky."

Harry bol ticho. Tento raz Malfoya neprerušoval. Doslova na neho zízal s vypúlenými očami a otvorenými ústami.

Draco trochu povolil svoje zovretie, lebo vedel, že Harry sa už nepokúsi vytrhnúť sa mu.

"Odmietol si však moje priateľstvo a ja som pochopil, že moja láska asi nebude opätovaná. Vždy som hľadal zámienku, ako sa dostať do tvojej blízkosti. Vedel som, že ma nenávidíš, ale ja som ťa potreboval. Potreboval som ťa aspoň vidieť, alebo počuť."

"Čo je toto za zlý vtip Malfoy" kľudným hlasom sa opýtal Harry.

"Toto naozaj nie je vtip. Každý sme z inej fakulty, každý mame iných priateľov a ja som pochopil, že ty môj priateľ nikdy nebudeš. Rozhodol som sa nikdy ti to nepovedať. Nikdy ti nepovedať, ako veľmi ťa už sedem rokov milujem."

"A prečo mi to hovoríš teraz?"

"Harry, toto je posledná možnosť. O mesiac sa skončí škola a je viac ako isté, že ťa už nikdy neuvidím. A ja som chcel aby si to vedel. Hovorím ti to takto nakoniec, lebo keď to povieš celej škole, tak mesiac v hanbe nejako prežijem. Ale keby si to vedel skôr, bol by som všetkým na smiech oveľa dlhšie. Rob si zo mňa srandu, urážaj ma a vysmievaj sa mi, ale vec, že ťa milujem tak, ako som nikdy nikoho nemiloval a ani nebudem."

Harry ostal úplne zaskočený. Dozvedel sa vec o ktorej by neuvažoval ani v najdivokejších predstavách. Zapozeral sa Dracovi do očí a to čo tam zbadal ho zaskočilo ešte viac. Po jeho nádhernej bledej tvári, z hlbokých sivých očí tiekli slzy.

Jedna z nich dopadla na Harryho tvár.

Draco pustil jeho ruky a začal si utierať slzy. Harry ho chytil za zápästia a odtiahol mu ruky od tváre.

"Nehanbi sa za to, že plačeš." Povedal a svojou rukou ho jemne pohladil po tvári. Nevedel čo to do neho vošlo.

Draco bol úplne iný. Bolo to prvý krát čo Harry v jeho očiach nevidel zlosť a nenávisť. Vyzeral tak zraniteľne, tak nežne a tak krásne. Harry neodolal a pohladil ho znova po tej dokonalej, bledej, slzami zvlhčenej tvári.

Dracovi na tvári pristal úsmev. Cítiť Harryho ruky bolo pre neho neskutočným potešením.

Keď sa rozhodol, že mu toto všetko povie, netušil ako na to zareaguje. V jeho tajných snoch sa odohrávali rôzne scény. Vždy však len pozitívne. Keď sa však dostal do bdelého stavu, napadalo mu len to, že ak ho Harry nezabije, tak ho aspoň poriadne zbije. Toto čo sa odohrávalo bolo veľmi zvláštne.

Draco položil ruky do trávy pri Harryho hlave a sklonil sa nad neho. Vlasy sa mu pri tom zošmykli do očí a vyzeral neuveriteľne príťažlivo.

Sklonil sa nižšie, ešte nižšie. Harry zacítil na tvári jeho teplý, zrýchlený dych. Ani sa však nepohol. Čakal, čo príde ďalej.

Ich nosy sa takmer dotýkali. Bolo to neuveriteľne vzrušujúce. Aj Harryho dych sa od vzrušenia zrýchlil.

Draco sa sklonil ešte nižšie a letmo Harryho pobozkal. Kúsok sa odtiahol a čakal na Harryho reakciu. Ten sa však ani nepohol. Pozrel na Draca a potom zavrel oči. Draco neváhal a pobozkal ho znova. Zase len krátko, ale aj tak veľmi jemne.

Obaja dýchali rýchlo a boli plný očakávaní. Keď sa aj po druhý raz Draco odtiahol, Harry mu vyšiel tvárou naproti. Draco neveril svojim očiam. Naozaj ho Harry chcel? Naozaj sa splnili jeho najtajnejšie túžby?

Usmial sa. Harry otvoril oči a usmial sa tiež.

Tak preto som si tak dlho nevedel nájsť dievča. Preto ma žiadne nepriťahuje. Je to možné? Naozaj ma vzrušuje môj večný nepriateľ Draco Malfoy? Ale keď on je teraz taký nežný, taký zraniteľný, jemný a vzrušujúci.

Dlho sa na seba dívali. Obaja boli veľmi vzrušený. Dracove pery znova jemne pobozkali tie Harryho. Harry pootvoril ústa a nechal Draca nech mu do nich vkĺzne jazykom. Bozkávali sa naozaj dlho. Harryho Dracove vlasy šteklil na tvári. Bol maximálne šťastný a dúfal, že táto chvíľa tak skoro neskončí.

Draco sa o chvíľu odtiahol. Harry otvoril oči a smutne s na neho pozrel.

"Harry, musíme ísť."

"Ísť? Kam ísť?" nechápal Harry.

Aj keď sa to zdá divné, Draco v tejto chvíli rozmýšľal racionálnejšie. Predsa len pre Harryho, ktorý bol teraz na pokraji blaha, to bol veľký šok. Draco si však v hlave prehrával rôzne možnosti tohto jeho vyznania. A vedel, že tu nemôžu byť veľmi dlho, lebo je to predsa len počas zápasu, kedy celá škola očakáva ich návrat.

"Harry, je metlobal. Posledný zápas sezóny." Pripomenul mu Draco so smiechom.

Obaja sa postavili, zobrali metly a vzlietli. Vedeli, že to, čo sa medzi nimi udialo bude mať dohru. Teraz však bol prvoradý metlobal. Akonáhle bol Harry vo vzduchu, akoby zabudol čo sa tam dole odohralo a rozhodol sa spraviť všetko, aby vyhral tento zápas.

Leteli rýchlo, tesne vedľa seba. O desať minút už boli na štadióne. Museli byť preč najmenej hodinu. Slnko už zapadlo a skóre bolo 380 ku 420 pre chrabromil. Hráči už bolo unavený a keď videli, že sa stíhači vrátili a nemali v ruke Zlatú strelu, boli evidentne sklamaný.

Zrazu ju Harry zbadal. Malá zlatá loptička trepotala krídlami neďaleko od neho. Vystrelil za ňou. O chvíľu videl, že Malfoy je na jeho úrovni.

Nie, ja ho nenechám vyhrať. Pomyslel si Harry. Natiahol ruku a o pár sekúnd zvieral v dlani malinkú trepotajúcu sa Zlatú strelu.

"Harry Potter chytil Zlatú strel a chrabromil sa stal víťazom tohto zápasu, a samozrejme aj Metlobalového poháru." Zakričal neznámy hlas so mikrofónu.

Harry pristál a trepotajúcu sa zlatú strelu stále pevne zvieral v pravej ruke. Spoluhráči pristáli pri ňom a radostne ho objímali.

"A zase si ukázal tomu namyslenému Malfoyovi, kto je lepší." Radostne hovoril Ron, ktorý žiaril šťastím.

Draco. Kde je? Draco? Spomenul si Harry. A potom ho zazrel. V skupine zelených habitov svietila jediná nádherná blonďatá hlava. Veď to bol on vtedy na tom metlobalovom tréningu. Usmial sa Harry.

Draco sa zrazu otočil. Harry dúfal, že nebude veľmi sklamaný. Niekto predsa vyhrať musel. Keď si bol Draco istý, že si ho niekto nevšíma, usmial sa na neho a žmurkol. Harry bol rád.

Chrabromilčania sa spoločne vybrali do klubovne oslavovať ohromne víťazstvo. Harry dnes naozaj vyhral. Nie len v zápase, ale aj v živote.

V klubovni bola skvelá nálada. Celá bola vyzdobená chrabromilskými farbami a obrázkami teamových hráčov. Harryho obrázok bol samozrejme najväčší.

Zábava bola v plnom prúde, keď si Harry všimol pri okne malinkú sovičku. Prišiel ku nej a z nohy jej odviazal list.

Otvoril ho a všimol si na ňom už dobre známe písmo.

Viem že oslavuješ, ale veľmi by ťa chcel vidieť. Nevideli sme sa len pár hodín a už mi veľmi chýbaš. Môžeme sa stretnúť? Miestnosť najvyššej potreby o 20 minút.

"Ale, ale Harry. Ďalší list? Už vieš kto to je?" všimol si Harryho Ron.

"Éé, hm, no..." nevedel, čo má povedať. "Neviem. Teda viem. Teda.... No, proste o chvíľu sa máme stretnúť. Takže ja pomaly idem. Tak sa tu pekne zabávajte."

"Neboj. Zabavíme." Povedal už značne podgurážený Ron. Harry si pomyslel, že je šťastie, že je Ron opitý. Aspoň sa nevypytoval a Harry sa ho bez problémov zbavil. Nevedel si predstaviť, že by mu mal povedať, že osoba ktorá mu písala nie je dievča, že je to dokonca Harryho veľký nepriateľ a nakoniec že Harry sa do neho aj tak zaľúbil.

Zo smiechom na perách vyšiel do izby, prezliekol sa z metlobalového habitu a pobral sa na miesto stretnutia.

Jeho odchod si skoro nikto nevšimol. Všetci sa dobre bavili.

O dvadsať minút už stál pred prázdnou stenou a čakal na Draca. Zrazu sa na stene oproti objavili dvere, z ktorých vyšiel Draco.

Veľmi mu to svedčalo. Mal na sebe obtiahnuté tmavé jeansy a vínovo červenú košeľu, ktorú mal dopoly rozopnutú. Harry na neho neveriacky hľadel. Vyzeral tak nádherne. A tak sexy. Už mu chýba len ruža do úst. Pousmial sa Harry.

Draco ho chytil za ruku a doviedol dnu. Vyzeralo to tu veľmi pekne a romanticky.

Bol tu luxusný bordový gauč, pred ktorým bol malý stolík na ktorom bola fľaša šampusu, jahody a šľahačka. Na opačnej strane bola veľká posteľ s baldachýnom. V miestnosti bolo prítmie. Osvetľovali ju len sviečky na stenách. Bolo počuť aj tichú prijemnú hudbu, aj keď Harry samozrejme nevidel žiadne rádio.

"Sadni si Harry." Povedal mu Draco a usadil sa vedľa neho. "Som naozaj veľmi rád, že si prišiel." Povedal mi. Myknutím hlavy si odhrnul vlasy z tváre a usmial sa na Harryho.

Ten bol z toho, čo pre neho Draco prichystal úplne mimo. Pozrel sa na Draca a namiesto slov vďaky a ohromenia ho jemne pobozkal.

Draco bol však už natoľko vzrušený, že mu ruky ovinul okolo krku a začal ho vášnivo bozkávať.

Harry ho zvalil na sedačke na chrbát, ruky mu chytil za hlavou a sedel na ňom. Bolo v rovnakej pozícií, ako tam v lese, ale mali vymenené posty.

Harry vedel, že si môže k Draco dovoliť čo bude chcieť a vedel, že on mu bude dôverovať. A rovnako mu dôveroval aj Harry.

Draco dýchal veľmi rýchlo. A Harry cítil, že tam dole je niečo, čomu už nestačí priestor v nohaviciach.

Rozhodol sa však, že sa sním trochu pohrá.

Naklonil sa k nemu, že ho pobozká. Ale len jemne mu špičkou jazyka olízal peru. Draco sa usmial. Harry sa naklonil k nemu znovu, ale spravil to isté. Draco mu vyšiel hlavou v ústrety, ale Harry sa odtiahol. Draco si hlavu položil späť. Keď to však Harry spravil už tretí raz, Draco nesúhlasne zamraučal.

"Tak ty sa chceš hrať Harry, hej?" povedal a v momente, keď to Harry nečakal sa mu vyšmykol zo zovretia a prevalil ho na chrbát. Harry bol bezmocný. Oproti Dracovej sile nemal šancu. Teraz bol zase ten, ktorý sa musí podriadiť. Vôbec mu to však nevadilo. Bol zvedavý, čo Draco vymyslí.

"Ani sa nepohni." Povedal Draco akože vážne. Postavil sa a zo stolu zobral jahody. Vrátil sa k Harrymu sadol si obkročmo na neho. Vložil mu jednu jahodu do úst. Harry namiesto toho, aby ju prehltol, nechal si ju medzi zubami a čakal, kým si z nej odkusne aj Dráčik. Ten to hneď pochopil a naklonil sa, aby si mohli odhríznuť. Harrymu sa toto celé neuveriteľne páčilo. Bol úplne v siedmom nebi.

Draco chcel pokračovať s ďalšou jahodou, ale ucítil Harryho erekciu tak silno, že ho nedokázal už ďalej trápiť.

Položil jahody na stôl a začal Harrymu vyhŕňať tričko. Odhalil mu najprv bruško. Jemne ho pobozkal a začal vyhŕňať ďalej. Dostal sa až k bradavkám, ktoré začal jemne dráždiť jazykom. Harry začal vzdychať. Takéto vzrušenie necítil ešte nikdy v živote. O chvíľu mu Draco vyzliekol tričko úplne. Bozkával ho na krku. Harryho ruky zatiaľ blúdili v Dracovích jemných blond vláskoch.

Dráčik sa pustil do vyzliekania Harryho nohavíc. Odopol mu gombík a zubami rozopol zips. Pritom bradou naschvál zavadil o Harryho prirodzenie. Stiahol mu nohavice a Harry bol pred ním iba v čiernych sexy slipoch.

Draco sa postavil vedľa Harryho, ktorý bol už skoro na pokraji blaha. Jednu ruku mu vsunul pod krk a druhú pod kolená a zdvihol ho do náruče. Harryho ruky sa ovinuli okolo jeho krku a vtisol mu krátky, ale precítený bozk.

Draco odniesol vo svojich silných rukách Harryho ku posteli. Tam ho položil. Harry ležal na chrbte a pozeral sa na Draca. Ten sa začal pomaly vyzliekať.

Rozopínal si gombík na košeli. Pomaly Veľmi pomaly. Harry do doslova hltal pohľadom. Keď mal košeľu rozopnutú, zhodil ju na zem a odhalil svoje vypracované ruky a pevné bruško.

Začal si vyzliekať nohavice. Harry mal sto chutí vrhnúť sa na neho. Ale počkal. Počkal, kým on príde k nemu.

Draco pred ním stál už iba v pekný červených boxerkách, na ktorých bol čierny nápis SEXI.

Pomaly prišiel až ku posteli. Ľahol si vedľa Harryho. Jeho nohy však smerovali tam, kam Harryho hlava a naopak.

Harry sa posadil a začal Dracovi pomaly sťahovať boxerky. O chvíľu bol Draco nahý a tak si slipy vyzliekol aj Harry.

Draco sa pomaly dotkol Harryho penisu. Harry urobil to isté. Draco ho pobozkal na žaluď. Harry trošičku zaváhal, ale potom to po ňom zopakoval. Draco vzal Harryho úd pevne do úst a zažal sa s ním pohrávať. Harry spravil to isté, aj keď mu to dalo veľkú námahu. Nie preto, že by nechcel, ale preto, že bol tak vzrušený a vzdychal, že si myslel, že to nedokáže.

Draco k uspokojovaniu jeho lásky pridal aj ruky, ktoré sa ovinuli okolo Harryho penisu. Trvalo asi pár sekúnd, kým sa maximálne zrušený Harry dostal do úplného tranzu plného vzrušenia a radosti. Akonáhle Draco ucítil v ústach Harryho produkt, vzrušilo ho to natoľko, že aj on dosiahol veľký orgazmus.

Obaja chvíľu nehybne ležali a oddychovali. Potom sa Draco posadil a ľahol si späť k Harrymu, teraz však tvárou k tej jeho.

Usmiali sa na seba a začali nežne bozkávať. Keď sa po dlhej chvíli od seba odtiahli, Harryho pery boli trochu napuchnuté.

"Harry, toto je najkrajšia noc v mojom živote, Vďaka tebe som zabudol na všetky problémy. Neviem si predstaviť, čo by som bez teba robil." Povedal a hľadel mu do očí. "Ľúbim ťa, Harry Potter."

Harry sa na neho usmial. "Aj ja ťa ľúbim, Draco Malfoy."

Dlho ležali v posteli a rozprávali sa. Harry neveril, že si s Dracom má toho toľko čo povedať. Bavili sa o všetkom možnom. Nebola jediná vec, ktorú by mu Harry zatajil. Naozaj si spolu rozumeli.

Bavili sa tak dlho, až napokon obaja zaspali.

Harry sa v nedeľu ráno prebral ako prvý. Otvoril oči. Najprv nechápal kde je. Ale potom si v hlave prehral celý včerajší deň a spokojne sa usmial.

Pozrel sa na Draca, ktorý ležal vedľa neho. Vyzeral tak nevinne a bezbranne. Harry sa od neho nevedel otočiť. Jemné blond vlásky mu padali do tváre. Občas sa pod perinkou trošku pomrvil. Bol proste rozkošný.

Harry sa znova usmial a pobozkal ho na čelo. Na to sa Draco prebral.

"Dobré ránko." Povedal mu Harry.

"Takže to nebol iba sen. Najkrajší sen môjho života. Ono to bola skutočnosť." S úprimnou radosťou v hlase skonštatoval Draco.

"Počuj, moc sa mi nechce, ale mali by sme ísť, aby na to niekto neprišiel." Povedal Harry a začal sa obliekať.

Draco nepovedal nič. Len sa smutne na Harryho pozeral.

"Harry" zavolal na neho, keď už stál pri dverách s rukou na kľučke. "Stretnime sa tu v piatok. V piatok o ôsmej. Čo ty na to?"

Harryho trochu prekvapilo, že až v piatok. Veď dnes je iba nedeľa. Ale potom si uvedomil, koľko veľa učenia ho čaká. Veď študuje v poslednom, siedmom ročníku.

"Dobre tak v piatok." Potvrdil mu. "A Draco, na verejnosti, ako keby sa medzi nami nič nestalo."

Draco na neho žmurkol a tak Harry vyšiel z izby.

Cestou do chrabromilskej veže nikoho nestretol. Všetci zrejme ešte spali. Harryho hlava bola plná myšlienok. Ako je možné, že sedem rokov ho nenávidím a nakoniec s ním strávim takúto peknú noc? Asi to bude tým, že som si proste nechcel priznať, že ma priťahuje. Veď koho by aj nepriťahoval. Vyzerá úžasne. Má krásnu postavu a dokonalú jemnú pleť. Úžasné vlasy a perfektné pohyby. Je jednoducho dokonalý. Včera ma ňom dostala hlavne tá jeho úprimnosť. Bol taký rozkošný, keď hovoril pravdu. Nikdy by som nepovedal, že Draco Malfoy vie byť taký romantik. A už nikdy by som neveril, že je gay. A rovnako by som nikdy nepovedal, že som gay aj ja. Čo poviem teraz Ronovi, keď sa bude pýtať kde som bol? A hlavne s kým som bol?

Harryho myslel pracovala na plné obrátky. Veď hádam na niečo prídem.

Vošiel do chrabromilskej klubovne. Bola prázdna. A bolo v nej čisto. Zrejme ale domáci škriatkovia museli mať veľa práce. Veď len keď Harry odchádzal, tak to bol veľký bordel. A to bola oslava skoro na začiatku.

Harry potichu vyšiel do svojej izby. Prezliekol sa do pižama a ľahol si do postele. Možno si ani nebudú pamätať, že som tu nebol. Pousmial sa.

"Harry, vsávaj. Vieš koľko je už hodín?" zobúdzal ho Ron.

Harry však nespal. Len sa tak tváril. Zaspať sa mu proste nepodarilo. Stále rozmýšľal nad minulou nocou. Nad Dracom a nad tým, že by už chcel byť s ním.

"Inak, kto je tá holka, čo ti písala tie listy?" opýtal sa Ron, keď akože rozospatý Harry otvoril oči.

"Hm, neviem kto je. Včera sme sa mali stretnúť, ale neprišla tam." Zaklamal Harry, ktorý si túto odpoveď dopredu pripravil.

"Aha. No, veď počkaj na ďalší list. Možno sa prizná prečo neprišla." Pousmial sa Ron.

"Ehm..." povedal Harry nesústredene. Neviem, ako mu to celé zatajím. Toto mi vyšlo, lebo Ron bol tak trochu opitý, takže si nepamätá, že som nebol na oslave. Ale čo nabudúce?

Obaja sa obliekli a išli do Veľkej siene. Raňajky už dávno boli, takže išli rovno na obed. Vošli do Veľkej siene a Harryho oči hneď zablúdili k slizolinskému stolu. Sedel tam. Harry videl nádherné blond vlasy svietiť medzi ostatnými spolusediacimi.

"Hen, kukni na Malfoya." Ozval sa spoza neho Ron. "Ten musí byť dobre naštvaný, že kvôli nemu Slizolin nevyhral pohár. Jeden tretiak mi včera hovoril, že ho videl ako večer ide do Komnaty najväčšej potreby. Zrejme sa tam chcel schovať pred spolužiakmi, aby mu nemohli nadávať." Zasmial sa Ron. "Inak, kde ste boli včera tak dlho počas metlobalového zápasu?" vyzvedal.

"No... My.... Ja.... No proste mal som dojem, že Malfoy vidí strelu. A ja som ju chcel samozrejme chytiť ako prvý. No, tak som radšej letel za ním."

"A videl si tam tú strelu? Veď si ju potom chytil aj tak až na ihrisku?!?"

"Hej videl." Klamal Harry. "Ale ušla nám. Tak sme ju tam obaja ešte chvíľu hľadali a potom sme sa pobrali späť."

"Chvíľu? Harry, bol si preč hodinu. Hodinu. A my sme museli stále hrať. Vieš ako sme boli unavený? A ty sa vrátiš a strela nikde?"

"Sorry, ale je za to nemôžem. Snažil som sa." Povedal Harry, ktorého naštvalo, že Ron je k nemu takýto. Veď ju predsa nakoniec chytil a vďaka nemu vyhrali. Tak mu môže byť akurát tak vďačný.

Do veľkej siene vletelo pár sov. Harry sa pozrel hore a videl, že jedna mieri k nemu. Krásna hnedá sova pristála pred ním a vystrela nôžku. Harry jej z nej dal dole list.

"Neotvoríš ho?" nechápal Ron, ktorý videl, že si Harry dáva list do vrecka. Presne vedel od koho je. A nechcel aby to videl aj Ron.

"No, nie. Vieš, keď je od tej baby, nechcem aby videla, že si ho tu čítam." Vymyslel si rýchlu výhovorku. Ron na neho nechápavo pozrel.

Harryho pohľad medzi tým zablúdil ku Slizolinskému stolu. Draco ich zrejme celý ten čas sledoval. Pozrel sa mu do očí. Draco, ktorý pochopil, že tento jeho list stál Harryho nepríjemné otázky od Rona nenápadne perami naznačil prepáč. Harry sa na neho usmial a nenápadne žmurkol.

"Ron, prepáč, ale som naozaj unavený. Idem dospať včerajšiu noc." Povedal Harry a zdvihol sa od stola. Naozaj mal však v pláne rýchlo si prečítať list od svojej lásky. Ako výhovorka to však bolo dobré, lebo všetci Chrabromilčania vyzerali po včerajšej noci, ako chodiace mŕtvoly.

Hneď ako Harry vyšiel z Veľkej siene, vybral z vrecka nohavíc list a začal čítať.

Viem, že sme sa dohodli až na piatok, ale už teraz mi veľmi chýbaš...

Harry sa zasmial. Nie, nevysmieval sa, ale prišlo mu to veľmi zlaté. Kto by od Draca niečo takéto čakal?

"Hééééj!" zakričal Harry, keď zacítil, že ho niekto ťahá za habit do nejakej miestnosti vo Vstupnej hale. Harry túto miestnosť poznal. V druhom ročníku tu spoločne s Ronom zavreli Crabba a Goyla, kým boli vďaka všehodžúsu v ich koži. Doslova. (zas ten doslovný humor. Sorry, tu ide o interný humor. Neriešte, nevedela som si to odpustiť. Ale veď zainteresovaný pochopia. J )

"Čo je?" Zaháňal sa rukami keď ešte nevedel, kto ho tam vtiahol.

"Harry, to som ja." Zašepkal mu Draco do uška. "prepáč, že to bolo tak násilne, ale aj keby ma niekto zbadal, nechytil by podozrenie. Myslel by si proste, že ťa idem zbiť." Zaškeril sa Dráčik.

Harry sa zasmial a rukami ovinul okolo Dracovho krku. Pozreli si do očí a pobozkali sa. Stáli tam v objatý a ústami plnými jazyka toho druhého asi pätnásť minút. Potom sa Harry odtiahol.

"Musím ísť. Ron vie, že som išiel na izbu. Ak ma tam nenájde, mohol by mať zase ďalšie otázky. A ja neviem, čo by som mu povedal. Budem mať problém vymyslieť si, čo bolo v tom liste a nie ešte to, kde som sa stratil. Veď som bol zvyknutý všade a vždy chodiť s ním."

Draco sa na Harryho pozrel a vystrúhal na tvári neskutočne smutný pohľad. (asi ako kocúr v Shrekovi J) Harry sa však nenechal obmäkčiť. Posledný krát sa na Draca pozrel a potom vyšiel späť do Vstupnej haly.

Nasledujúci týždeň ubiehal Harrymu strašne pomaly. Na jednej strane to bolo dobré. Aspoň mal pocit, že má viac času na učenie sa na koncoročné skúšky. Pozitívne to bolo aj v tom, že ešte stále si mohol užívať každodennú prítomnosť svojich najlepších kamarátov. Je v poslednom ročníku, takže to bola naozaj posledná možnosť. Na druhej strane, strašne sa už tešil na piatok, ktorý strávi s Dracom. Ako keby sa ten týždeň zastavil a nie a nie prísť piatok.

Nakoniec sa Harry predsa len dočkal.

"Dnes ma Snape nechal po škole." Vymyslel si Harry, keď odchádzali z piatočnej hodiny elixírov. "Vraj bola moja dnešná práca úplne najslabšia." Schválne ostal v triede dlhšie ako ostatný, aby mohol potom pred kamarátmi použiť túto vymyslenú výhovorku svojej večernej absencia.

"A to ťa necháva po škole tesne pred skúškami? Veď už o chvíľu to celé vypukne." Nechápal Ron. Harry len mykol plecami a spoločne sa vybrali do Chrabromilskej klubovne.

Každé poobedie nerobili nič iné, len mali hlavy ponorené v knihách a šprtali.

Keď už konečne bolo pol ôsmej, Harry vybehol do izby. Odložil si učebnice, prezliekol sa a zišiel znova dole.

"Myslíš, že ťa tam Snape bude držať dlho?" opýtal sa Ron. "Máme na teba počkať?"

"Pochybujem, že ma Snape pustí pred polnocou. Veď toto je jeden z posledných trestov, ktoré my môže dať. Sám neviem kedy prídem. Takže ma nečakajte. Ahoj." Povedal Harry. Mal naozaj veľký problém neusmievať sa. Snažil sa pôsobiť zúfalo a naštvane. Mal šťastie, že si Ron a ani Hermiona nič nevšimli.

Prekročil vstupný portrét a hneď ako bol na chodbe, jeho tvár pohltil zasnený úsmev.

"Ahoj Harry" pozdravil ho Draco, len čo Harry prišiel na miesto, kde sa mali stretnúť. Dvere do tajnej miestnosti nebolo vidieť. Draco sa trikrát prešiel popri stene a pri tom si niečo šepkal. O chvíľu sa na stene objavili Dvere. Draco ich otvoril a pokynul Harrymu, aby vošiel ako prvý.

Vyzeralo to tu úplne inak, ako minule.

Vtedy to tam bolo všetko také honosné, elegantné a viac staromódne. Teraz to Draco pojal v úplne inom duchu. Harry len nechápal, kde sa v ňom toľká nápaditosť berie.

Kožené sedačky, sklený moderný stolík, tlmené modré svetlá, vodná posteľ... Harry bol proste ohromený.

"Tak čo, páči?" opýtal sa Dráčik, keď videl Harry unesený pohľad.

"Ty ma asi budeš mať vždy čím prekvapiť." Usmial sa a vtiahol Draca za sebou do miestnosti.

Obaja už boli veľmi vzrušený a nedočkavý. Ani nestihli prísť ku sedačke a už boli vo vášnivom objatí.

"Chýbal si mi." Hovoril Harry zatiaľ čo vyzliekal Dracovi tričko.

On mu ani nestihol odpovedať, lebo jeho ústa boli plné tých jeho. Kým prišli k posteli, boli už obaja nahý. Ľahli si na vodnú posteľ, ktorá sa dokonale prispôsobila ich siluetám.

Ležali a naozaj dlho sa bozkávali.

"Harry, chcem ťa."

"Ale veď ma máš. Som celý tvoj." Povedal mu a hlas sa mu triasol vzrušením.

"Harry, chcem sa s tebou milovať." Upresnil Dráčik svoje úmysly.

Harry sa na chvíľu zarazil. Mal pocit, že to celé ide nejako prirýchlo. Bol naozaj zaľúbený, ale nevedel či je na niečo také už naozaj pripravený.

"Harry, nechcem na teba naliehať." Povedal mu, keď si všimol jeho rozpaky.

Harry sa mu však zahľadel do očí a pochopil, že to s ním Draco myslí naozaj vážne.

"Chcem to. Láska." Odpovedal mu nakoniec pevne rozhodnutý.

Draco sa postavil a prišiel ku stolíku na opačnej strane miestnosti. Zobral odtiaľ tubu s gélom a prišiel k posteli.

Položil tubu na stolík pri posteli a hodil sa k Harrymu. Vodná posteľ sa pod nimi prijemne pohupovala. Obom sa to veľmi páčilo. Postavili sa a začali po nej skákať, hádzali sa na ňu. O chvíľu zobrali vankúše čo na nej ležali a začali sa s nimi ohadzovať.

Bláznili sa tam, ako malá deti. Pri hre sa občas letmo pobozkali. Asi o dvadsať minút si ľahli späť na posteľ celkom vyčerpaný, ale až moc vzrušený na to, aby so svojimi hrádkami skončili.

Harry ležal, zatiaľ čo sa Draco nahol pre tubu s lubrigačným gélom, ktorú priniesol.

Vytlačil si trochu gélu na prsty. Potom sa posunul bližšie k Harrymu. Ten ležal na chrbte. Draco si kľakol pred neho a vyložil si jeho nohy na svoje ramená.

Prešiel mu s nagélovanými prstami cez otvor. Harry slastne vzdychol. Draco do neho pomaličky vsunul jeden prst. Harry ostal prekvapený. Bol to zvláštny pocit. Niečo také ešte nikdy nepocítil. Draco do neho vsunul aj druhý prst. Tento raz Harry trošku zastenal, ale vyšiel Dracovi v ústrety bokmi. Ten pochopil, že sa to jeho tmavovlasému spoločníkovi páči. Vsunul dnu aj tretí prst. Harry mal pocit, že je strašne plný, ale aj napriek tomu nechcel, aby s tým Draco prestal.

O chvíľu prsty vytiahol. Harry zdvihol hlavu a zamračene sa na neho pozrel. Draco si zobral ešte trochu gélu, natrel si s ním svoj úd a pomaly ho priložil k Harryho otvoru.

Ich telá sa náhle spojili v jedno. Harry v živote nepocítil taký náhly príval eufórie a vzrušenia. Draco v ňom našiel miesto, dráždením ktorého Harryho vrchol prišiel veľmi rýchlo. Draco vyvrcholil skoro v tom istom okamihu a Harryho vnútro zaplavilo teplo.

Dýchali vzrušene a zrýchlene. Ľahli si vedľa seba na posteľ. Ani jeden neprehovoril, len sa na seba dívali a nežne hladili.

Keď vzrušenie z oboch opadlo, objali sa a dlho do noci sa rozprávali. Zisťovali o sebe tie najväčšie tajomstvá a najtajnejšie túžby, až napokon zaspali.

V sobotu ráno sa prebrali celkom skoro.

"Musím bežať!" povedal náhle Harry. "Ronovi a Hermione som povedal, že mám doučovanie z elixírov. A Snape by ma tam nenechal celú noc. Ale oni už budú hore, čo im poviem?" spanikáril Harry.

"Tak choď rovno na raňajky. Povedz im, že si vstal skoro, lebo si bol proste hladný. A hotovo." Vyriešil jeho problém Draco.

"Ďakujem." Povedal Harry a obdaroval Dráčika nežným bozkom.

Obliekli sa a vyšli na raňajky. Harry išiel prvý a asi 15 minút po ňom Draco.

Najbližšie dva týždne budú príšerné. Čaká ich kopec učenia a potom záverečné skúšky. Za celý ten čas sa Harry s Dracom nestretli. Jednoducho nebolo kedy. Záverečné skúšky sú veľmi zložité a zároveň veľmi dôležité.

**

"A máme po poslednej skúške." Povedal Ron keď už bolo všetko za nimi. "A teraz máme týždeň voľna. Nemusíme sa už starať o nič." Potešil sa.

"Nepovedala by som, že zrovna o nič. Mal by si si začať hľadať zamestnanie, ale to musíš samozrejme počkať na výsledky skúšok, takže by si mal mať viac alternatívnych zamestnaní a..." rozrozprávala sa Hermiona.

"Dosť." Povedali Harry s Ronom súčastne.

"Hermiona, práve sme skončili školu. Máme konečne zaslúžené voľno, tak prosím ťa prestaň. Sľúb mi, že sa nebudeš aspoň tento náš posledný spoločný týždeň zaoberať týmito vecami. Jednoducho relaxuj." Prihováral sa jej Harry.

Harry sa rozhodol Dracovi napísať list. Musel mu niečo oznámiť. A chcel to spraviť čo najskôr.

Ahoj Dráčik.

Musím s tebou hovoriť. Je to naozaj dôležité. Stretneme sa dnes večer ôsmej tam kde vždy.

Posielam pusu

+H+

Večer sa stretli pred tajnou miestnosťou. Tento raz bol Harry ten, čo ju "privolal".

Vyzerala však celkom obyčajne. Harry dnes nemal čas na hrádky s Dracom. Aj keď ho to naozaj veľmi mrzelo. Ale dohodli sa s Ronom a Hermionou, že budú spolu. Harry sa pod zámienkou, že ide do sprchy vytratil, aby sa mohol porozprávať s Dracom.

"O čo ide?" spýtal sa prekvapený Draco. Myslel si, že Harry chce byť s ním a... No, proste že budú spolu. J Avšak miesto, kde teraz boli tomu nenasvedčovali. Bol tam len jeden stôl a dve kreslá oproti sebe. "Deje sa niečo?"

"Neboj sa. Sadni si, chcem sa s tebou porozprávať."

Draco si sadol, ale nevyzeral moc nadšene. Harry sa takto ešte nikdy nesprával. Draco sa bál, že sa niečo udialo a on príde o človeka, ktorého naozaj miluje.

"Pozri, ide o to, že škola sa končí. Už nebudeme mať možnosť sa stretávať každý deň." Začal svoje rozprávanie Harry. "Síce ani teraz sme sa nestretávali každý deň, ale aspoň sme sa videli. Teraz to však bude iné. Po tom, čo sme spolu zažili a ako som sa do teba zamiloval, nechcem byť bez teba. Nechcem večer zaspávať sám a ráno sa sám budiť. Nechcem, aby si bol niekde ďaleko a ja som ťa nemohol vidieť kedy sa mi zachce."

Draco celkom nechápal, kam tým Harry mieri. Zrejme sa s ním však nechcel rozísť, ako si spočiatku myslel. Ale čo mal v pláne?

"A tak som ti chcel povedať," pokračoval Harry, "že som si kúpil dom. Peniaze som zdedil po mojich rodičoch a po Siriusovi. Takže s tým problém nebol. K Durleyovcom sa vrátiť nehodlám už nikdy. Takže som nemal inú možnosť. Domček je pekný a celkom veľký. Chcel by som v ňom bývať s ľuďmi, ktorých mám najradšej. A preto som sa chcem opýtať, či sa tam nechceš nasťahovať so mnou. Naozaj veľa by to pre mňa znamenalo. Bol by som veľmi rád. Ale spomínal som, že tam chcem byť s ľuďmi, ktorých mám rád. Takže by som chcel, aby tam bývali aj Ron a Hermiona. Ten dom je dostatočne veľký, takže každý by tam mal svoje súkromie a pri tom by sme boli všetci spolu. Ronovi a Hermione som to zatiaľ nepovedal. Chcem vedieť najskôr tvoju odpoveď. Tak čo, chceš bývať so mnou? A.... No.... A vadilo by ti, keby s nami bývali aj oni dvaja?"

Draco sa zamyslel. Nemusel však rozmýšľať dlho. Pozrel na Harryho a na tvári vyčaroval úsmev od ucha k uchu. Podišiel k nemu, vrhol sa mu okolo krku a šepol: "Milujem ťa." Potom sa ich pery spojili a dlho ostali spolu.

"Harry, to bude skvelé. Budeme spolu a už sa nebudeme musieť tajne stretávať. Ale, ale veď Weasley a Grangerová o nás nevedia, nie?"

"Ron a Hermiona." Opravil ho Harry. "Nie, nevedia, ale raz by som im to povedať musel. A ja dúfam, že to pochopia. Teraz musím ísť. Keby sme sa už do piatku nestreli, tak ver, že moja ponuka platí a dúfam, že sa ku mne nasťahuješ čo najskôr to bude možné."

"Budem sa snažiť. Ale musím ísť aspoň na deň domov oznámiť matke moje rozhodnutie. Našťastie otec je mŕt... teda, nie našťastie, ale on by mi to určite nepovolil. Keďže nie je medzi nami, nebojím sa, že by sme nemohli byť spolu."

Harry Draca znovu pobozkal a vybral sa do chrabromilskej klubovne.

"Ron, Hermiona." Povedal Harry, ktorý ch našiel spolu sedieť na ich klasickom mieste pri krbe v chrabromilskej klubovni.

"Aj s vami som sa chcel porozprávať."

"Aj s nami? Aj s kým?" začudoval sa Ron.

"To teraz nerieš!"

Ron potrel nechápavo na Hermionu. Tá len pokrútila hlavou a pokynula Ronovi, aby počúval, čo im chce Harry povedať.

"Sedem rokov sme boli stále spolu. A treba naozaj rozmýšľať, čo po škole. Ako iste viete, ja sa nemienim vrátiť k mojim príbuzným. Takže som si kúpil dom."

"Čože?" zvolali naraz prekvapene jeho priatelia.

"Hádam ste si nemysleli, že tam ostanem." Nechápal Harry.

"To nie, ale mal si nám povedať, že kupuješ dom. A..."

"A čo?" opýtal sa Harry. "No, to je teraz jedno." Pokračoval. "A tak som sa chcel opýtať, či by ste nechceli bývať so mnou. Viem, že je to narýchlo" pokračoval Harry, keď videl že chcú niečo povedať. "ale myslel som, že by ste mohli súhlasiť. Ron, veď predsa nechceš byť večne doma. Hermiona, ty potrebuješ byť bližšie čarodejníckej verejnosti. A keďže vaši sú muklovia, možno by ti nezaškodilo žiť medzi čarodejníkmi. Čo vy na to?"

"A to by sme tam bývali akože len mi traja? Kde by sme na to zobrali peniaze?"

"Ron. O peniaze sa nestaraj. Dom som kúpil ja. A ostatné veci si pokupujeme, keď začneme zarábať. A o to sa zatiaľ nestaraj."

"No a boli by sme tam len my traja?" Opýtala sa Hermiona Ronovu nezodpovedanú otázku.

"Nooo." Začal Harry. "Takže opýtajte sa vašich či vám to dovolia. Aj keď ste už vlastne dospelý. Ale aj tak. Ja tam odchádzam rovno z Rokfortu. A vy by ste mohli prísť čo najskôr."

**

Posledný týždeň na škole bol naozaj veľmi zvláštny. Všetci siedmaci boli šťastný, že už končia. Ale na druhej strane veľmi smutný. Bude im to tu chýbať.

A potom to prišlo. Posledná cesta vlakom. Posledné rozlúčky...

**

Harry išiel rovno do svojho nového a vlastne prvého jeho domu. Bol na okraji Londýna. Bol to celkom veľký dom. Mal šesť izieb, obývačku, kuchyňu a tri kúpelne. Už keď ho kupoval vedel, teda dúfam, že tam nebude sám. Pretože chcel, aby všetci jeho spolubývajúci mali pohodlie a svoje súkromie. Nábytok tam ešte nebol. Teda boli tam nejaké postele a základné vybavenie, ktoré chcel Harry ale aj tak vyhodiť a nahradiť tým, čo vyberú všetci spolu.

Tak ako svojim kamarátom nakázal tak sa aj stalo. Listy s odpoveďami čo sa sem sťahujú, alebo nie prišli ešte v ten večer. Všetci odpovedali pozitívne, čo Harryho nesmierne potešilo. Odpísal všetkým rovnako.

Ahoj.

Zajtra o 12:00 Ťa očakávam na Ružovej ulici 7. Už sa veľmi teším.

Harry

Listy poslal rovno po sovičkách, ktoré mu doniesli odpovede.

Harry bol z toho stretnutia veľmi nervózny. Bál sa hlavne toho, ako jeho priatelia zareagujú na to, že tam bude bývať s priateľom. A hlavne keď zistia, kto je ten priateľ.

**

Od trištvrte na dvanásť nasledujúceho dňa sedel Harry na schodoch pred domom a očakával svojich spolubývajúcich.

Prvá prišla Hermiona. Prišla muklovským taxíkom. Hneď ako ju Harry zbadal, postavil sa na nohy a pribehol jej pomôcť s kuframi.

"Naši s tým súhlasili, ale budem ich musieť ísť čo najskôr pozrieť, lebo ma chcú mať aspoň chvíľu doma. Tak som im povedala, že sa trochu zabývame a prídem."

Hneď ako Hermiona dopovedala objavil sa za ňou trojposchodový autobus z ktorého vykukla Ronova hlava

"Fú, takže som tu správne. Ešte dve minúty v tomto pekelnom stroji a povracal by som sa."

Harry a Hermionou sa zasmiali.

"Tak, ukážeš nám, kde budeme bývať?" vyzvedala Hermiona.

"No, samozrejme že ukážem. Ale chcem počkať, kým budeme všetci." Povedal Harry trošku ustráchane.

"Všetci?" nechápal Ron. "Som tu ja, si tu ty a je tu aj Hermiona. Sme všetci! Alebo mi niečo uniklo?"

"No... ešte jeden človek sa sem s nami nasťahuje."

"Harry a akože kedy si mal v pláne nám to oznámiť?" spýtala sa troch podráždená Hermiona. "Kto je to?"

"Nie je podstatné kto to je, ale to, že toho človeka veľmi ľúbim." Povedal Harry popravde.

Obaja na neho neveriacky hľadeli. Kým stihli niečo povedať, zastalo pred domom na Ružovej ulici 7 čierne auto a čiernymi sklami. Dvere auta sa otvorili a vystrčila sa z ich blonďatá hlava.

Hermiona a Ron neveriacky pozreli najprv na Draca Malfoya, potom na Harryho a znovu na Draca.

"Nie, nie. Nie! To určite nie je pravda." Snažil sám seba presvedčiť Ron.

Harry ho však nepočúval. Pristúpil k Dracovi, objal ho okolo krku a pobozkal. Keď sa od neho odtiahol videl znechutené tváre svojich priateľov.

Harry prešiel k dverám, zatiaľ čo Dráčika stále držal za ruku. Otvoril dvere a všetci vošli dnu.

"Pozrite." Otočil sa na svojich priateľov a začal rozprávať. "Buď to vezmete tak ako to je a budete Draca akceptovať ako môjho priateľa, alebo si ani nemusíte vybaľovať veci a môžete rovno ísť." Povedal rozhodne.

"Nie Harry. Ale musíš uznať, že je to trochu prekvapujúce. A zarážajúce. Prepáč, ale netušili sme, že si gay. Neber to ako urážku. A aj keby sme to nejako náhodou tušili, čo vážne nebolo podľa tvojho správanie možné, nenapadlo by nám, že tvoj priateľ je práve on." Povedala Hermiona a pohŕdavo pozrela na Draca.

"Hovoril som ti, že to nebude dobrý nápad. Oni ma nebudú akceptovať." povedal potichu a zahanbene Draco. Ron a ani Hermiona ho ešte takéhoto nikdy nevideli.

"Pozri Hermiona, ja ho milujem a on miluje mňa. A vy ste moji najlepší priatelia. Takže ja verím, že si k sebe nájdete cestu. A ak nie, môžete rovno ísť. Zbohom!"

**

O pár dní...

"Tak na náš nový spoločný dom a na večné priateľstvo." Povedal Ron a všetci si spoločne pripili. Neboli žiadne hádky či výtržnosti.

Harry nebol ešte nikdy v živote tak spokojný.

KONIEC

[ » na začiatok « ]