Kapitola:
Pridaná: 8.7.2007, 20:46:33
Čítaná: 10815×
Hodnotenie: (počet hlasov: 64)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Persefan Viertlová, Sirius Black, Fornax Queer, Rufus Scrimganour, Voldemort
Stručný dej: Pokračovanie série Persefan. Ako pokračuje spoločný život Siriusa a Persefan po škole? Vyberie si Persefan rytiera alebo draka?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Užitočný nástroj 2 » Nie je tak ľahké súhlasiť 3 » Ponuka, aká sa odmieta 4 » Vyšľachtená 5 » Rozhodnutie, ktoré bolí 6 » List na rozlúčku

James vybral správu zo sovieho zobáka, roztvoril pergamen a čítal:

Zomrieť pre tých, ktorých milujeme...Pomôžte Siriusovi, ľúbim Vás.

Persefan

„O nie,“ vzdychol.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa Lilly znepokojene.

Otočil sa a zhrozene sa pozrel na pergamen, ktorý zvieral v ruke. „Musíme ísť za Siriusom. Persefan odišla!“

Remusa zobudilo trepotanie krídiel na okne. Roztvoril unavené oči a nahlas vzdychol. Kto už len môže takto skoro posielať sovy? Postavil sa a vpustil sovu do vnútra.

Otvoril pergamen, ktorý mu priniesla.

Raz si mi povedal, že pri mne vždy budú stáť ľudia, ktorí mi pomôžu. Vždy a za každých okolností. Teraz sa ja pokúšam pomôcť vám. Daj mi pozor na Siriusa. Ľúbim Vás...

Persefan

„Och nie, Pers,“ vzdychol. Sova sa vzniesla do vzduchu a uletela nevedno kam.

Alice práve pripravovala raňajky, keď na kuchynské okno zatrepali sovie krídla. Otvorila a uzimená sova vletela do vnútra. Alice jej vybrala správu zo zobáčika a čítala:

Kedysi dávno si ty, Alice, Siriusovi povedala: „Ak jej ublížiš, uvidíš, aký je rozdiel medzi tým, keď ubližuješ OBYČAJNÝM dievčatám a tým, keď ubližuješ MOJIM PRIATEĽKÁM.“ Je mi ľúto, že Teba ani Franka už ochrániť nebudem môcť, ale dúfam, že dám nádej aspoň vášmu synovi. A je mi ľúto, že Vás už nikdy neuvidím... Pomôžte Siriusovi. Ľúbim Vás. Persefan

Do očí sa jej nahrnuli slzy. „Persefan...“

Môj drahý Sirius,

Tak vidíš a predsa som Ťa opustila. Tentokrát však nie kvôli tomu, že som to videla vo vízii, rozhodla som sa tak slobodne, celkom dobrovoľne. Bol to jediný spôsob, ako Vás ochrániť, ako ochrániť Teba.

To, čo som Ti prezradila o svojich víziách je pravda. Viem všetko a viem ešte viac... Počas toho týždňa som sa dozvedela všetko, čo bude v boji proti Tomovi významné, čo bude významné v Tvojom živote aj v živote našich priateľov. To, čo sa stane so mnou, mi bolo dlho skryté, vedela som len jedno - Riddle sa dozvie, že viem o jeho budúcnosti aj o jeho smrti (no nepoznala som spôsob, akým sa to k nemu dostane). A nepotrebuješ mať ani veštecké schopnosti na to, aby si vedel, čo by nasledovalo po tom. Také informácie by Riddle chcel získať za každých okolností, využil by každú možnosť, všetky prostriedky, aby ma dostal a so mnou aj odpovede. Povieš si: Vedela to dopredu, výborne, aspoň sa na to mohla pripraviť, skryť sa a povedať nám všetko, čo vie, aby nám tak pomohla.

To som však nemohla urobiť, pretože viem, čo by sa stalo, ak by som sa o to pokúsila. Videla som to! Riddle na to, aby získal mňa, by neváhal ublížiť aj Vám, ľuďom, ktorých ľúbim. Trpeli by ste, ako veľmi by ste trpeli...a napokon by dosiahol svoje. To som nemohla dopustiť, nemohla som Vám tak ublížiť, ale nenašla som žiadny spôsob, akým Vás ochrániť. Okrem tohto. Vzdala som sa mu, pretože nemôžem dopustiť, aby ste trpeli kvôli mne. Nikdy by som si to neodpustila... Odišla som, aby ste Vy mohli žiť...žiť dlhšie... Je taká obeta hodná Rytiera? Neviem, ale nerobila som to, pretože chcem byť „dobrá“, urobila som to, pretože chcem, aby ste boli v bezpečí. Nehovorím, že večne, no zaiste dlhšie...

Myslíš, že by som vám mala povedať, ako sa to všetko skončí? Varovať Vás pred zradcami, pred utrpením? Nie, neurobím to, hoci ma pomyslenie na to, čo zažijete, neskutočne bolí. Nemôžem to urobiť, pretože vzápätí by som Vás ohrozila - boli by ste v rovnakom nebezpečenstve, v ako som bola aj ja, Riddle by Vás a tie informácie chcel získať tak, ako chcel aj mňa. Neprezradím Vám to, čo viem, pretože ak by som Vás ochránila pred jednou katastrofou, narušila by som beh času a jednu hrôzu by nahradila iná katastrofa. To, čo nás má stretnúť nás neminie.

Ja mám len moc vidieť, ale nie ovplyvňovať...

Nebudem Ti viac vysvetľovať, jeden z dôvodov, ten najdôležitejší, poznáš a viac nepotrebuješ vedieť. Urobila som to z lásky k Tebe a k priateľom. Vzdala som sa Tomovi, aby ste zbytočne netrpeli. Ale to neznamená, že zo mňa niečo dostane, toho sa neboj. Tom sa nikdy nedozvie, čo som videla a ani Vy nie. Verím, že to je tak najsprávnejšie a viac ti vysvetľovať nebudem. To nie je to, čo Ti chcem povedať...je tu to ho toľko, čo by si ešte mal vedieť! Ale aj keby som zapísala celú stovku pergamenov, nikdy to nebude stačiť. Nemyslím, že sa vôbec dá vyjadriť, čo teraz cítim, to, ako veľmi Ťa milujem... Chcem ti toho napísať tak veľa, ale sťažka sa vlastne zmôžem čo i len na jedno slovo...

Pred očami mi teraz behajú obrazy toho, čo všetko sme ešte mohli spolu zažiť, čo všetko sme ešte spolu mohli urobiť. Je kruté priznať si, že to už nikdy nebudeme môcť uskutočniť.

Radšej teda spomínajme na to, čo všetko sme spolu zažili. Na naše prvé stretnutie, spoločné hádky, stávky, náš prvý bozk, na prípravy výročného plesu, na udobrovania, na všetku tú zábavu, ktorú sme spolu prežili... Spomienky nech pre nás zostanú rajom, do ktorého sa budeme môcť vracať vo chvíľach, keď budeme zúfalí a osamotení. Myslím, že to jediné ma bude držať pri živote... A musí aj Teba, Sirius! Rozumieš? Sirius, nech Ťa ani nenapadne, že bezo mňa nemôžeš žiť, pretože Ty musíš! Urobila som to kvôli Tebe, moja obeta by potom vyšla nazmar! A navyše, musíš žiť pre svojho krstného syna. Syn Lilly a Jamesa Ťa bude potrebovať. Hoci s ním budeš len na chvíľku, budeš v jeho živote zohrávať dôležitú úlohu a musíš sa oňho postarať! Dívaj sa naňho ako na svojho syna, ktorého som Ti ja nikdy nedala, a tak sa oňho aj postaraj. Ži pre spomienky na mňa, aby mala moja obeta význam a ži pre Harryho, pretože Ťa bude potrebovať! Vždy si bol ten silnejší z nás dvoch, viem, že to teraz nevzdáš, to by si nebol ten Sirius, ktorého som milovala...

Rozmýšľam, ako pokračovať ďalej. Vieš, je toho tak veľa, že ani neviem, čo skôr napísať. Nemám to premyslené, ako vidíš, píšem to, čo mi srdce diktuje. Sirius, nechcem, aby si si robil nádeje, že sa ešte niekedy uvidíme, pretože to sa nestane. Môj drahý, tá Persefan, ktorú si tak ľúbil, zomrela v našom dome počas „svadobnej noci“ vo Tvojom náručí. Nikdy sa už nevráti... Viem, že to je kruté, ale nechať Ťa márne dúfať je ešte bezcitnejšie.

Hovorím si, že keby si sa zamiloval do niekoho iného, si teraz iste šťastnejší...vytrápila som Ťa až-až a ako cenu za to si dostal len niekoľko krásnych chvíľ. Je mi tak ľúto, že som Ťa nestihla urobiť šťastnejším, že sme sa nezosobášili, že sme spolu nevychovávali naše deti... Ak by som teraz mohla zažiť všetko odznova, ani chvíľu by som nestrácala hádkami, naplno by som prežívala každú jednu chvíľu... až teraz si uvedomujem, čo všetko som mala a o čo všetko práve prichádzam! Ale taký je asi už človek, hodnotu toho, čo mal, si uvedomí až vtedy, keď to stratil...

No ja som vlastne rada, že sa moja cesta preťala s tou Tvojou. Sirius...len vďaka tebe som dokázala bojovať proti tomu zlu, ktoré v sebe nosím! Len vďaka tomu, že som ľúbila! Aj to, že som sa rozhodla vzdať Riddlovi som urobila len kvôli tomu. To ty si ma naučil, vtedy, keď si opustil svoju rodinu, stratil všetky výsady, obetoval celý svoj dovtedajší život a dal ho mne, vtedy si ma naučil, že pre lásku musí byť človek pripravený obetovať všetko ostatné. James ma naučil, že zomrieť pre tých, ktorých milujeme, je tá najkrajšia smrť. Vďaka Alice som sa naučila brať veci s nadhľadom a odísť tak, aby som nikomu nepovedala o svojich zámeroch, hoci to bolo ťažké. Lilly ma naučila dobrosrdečnosti a obetavosti, vlastnostiam, o ktorých som dovtedy len počúvala v rozprávkach. Remus ma prinútil uvedomiť si, ako veľmi veľa mám, keď pri mne stojíš ty, človek, ktorý ma miluje. Dumbledore ma naučil robiť individuálne, nesebecké rozhodnutia, také, ktoré sú správne, hoci nie vždy sú pre mňa samotnú výhodné. Vidíš, vďaka Vám všetkým som mala dosť odvahy, dosť síl a odhodlania vydať sa Riddlovi. Vidíš, VY všetci ste ma zmenili, nedovolili tomu Drakovi vo mne zvíťaziť... Zdá sa mi tak banálne napísať len: ĎAKUJEM VÁM! Čo viac však už pre Vás môžem urobiť, ako inak vyjadriť svoju vďaku?

Sirius, Ty ani netušíš, ako veľmi Ti za to všetko vďačím, ako veľmi Ťa ľúbim. Na posteli Ti nechávam aj trocha oneskorený vianočný darček, no viem, že tvoj smútok ním nezaženiem...Chcela som, aby aspoň tento posledný deň bol presne podľa našich predstáv, aby si naň spomínal, ako tie najšťastnejšie chvíle v živote. Raz si mi povedal, že nechceš zomrieť bez toho, aby si ma nazval svojou manželkou, a tak som Ťa dnes prinútila nazvať ma tak. Pretože my sme skutočne manželia! A dnes to bol náš svadobný deň! Nedokázala som Ti dať viac, len toto...je mi to ľúto. Odpusť mi....

Už o chvíľu budem musieť ísť, a keď si tak prechádzam tento list, nie je tak takmer nič z toho, čo som Ti chcela napísať, nič čím by som Ťa utešila, čím by som vyjadrila, čo cítim. Píšem tieto riadky so slzami v očiach a viem, že keď ich ty teraz čítaš, plačeš tiež. Chcem Ti pomôcť, utešiť Ťa, no jediné, čo teraz zmôžem je poradiť Ti: Vo chvíľach, keď sa budeš cítiť najhoršie, keď sa budeš báť, aby si nezošalel, premeň sa do podoby psa. To Ťa udrží pri zdravom vedomí a dá Ti nádej. Druhá rada je: Zbav sa čo najrýchlejšie Pinkey. Nevedela som, ako sa Riddle dozvie o tom, čo viem, až kým nebolo neskoro. To Pinkey nás počúvala a prezradila mu všetko, čo som Ti prezradila. Úbohý Sirius, nečudo, že nebudeš mať rád škriatkov, každý, ktorého si vlastnil Ťa zradil... Posledná rada by mala byť: navždy na mňa zabudni, ale ja viem, že Ty to nedokážeš, a preto to ani písať nebudem. Mysli na mňa, na to dobré, čo sme spolu zažili a spomínaj, no ži svoj život ďalej, pretože Ťa budú potrebovať Tvoji priatelia. Postaraj sa o nich aj namiesto mňa...

Žiaden z nás nikdy nebol priveľký rojko, nikdy sme neverili, že po smrti sa duše stretnú na druhom svete a budú žiť šťastne naveky. No teraz...teraz si prajem, aby to tak bolo. Je to moja posledná nádej...

Ak predsa len existuje aj život po smrti, buď si istý, že ja na Teba budem čakať a potom Ťa už nikdy, nikdy neopustím. To ti sľubujem a ty vieš, že to aj dodržím...

Z celého srdca Ťa milujem...

Tvoja Persefan Blacková

Keď James a Lilly dorazili do Siriusovho domu, v spálni našli veľkého čierneho psa, ktorý neprítomne hľadel pred seba. V očiach mal slzy. Pred ním ležal dotrhaný pergamenový papier a mŕtve telo škriatka Pinkey. Na posteli ležala gitara, napoly zabalená do baliaceho papiera a hrala akúsi neznámu smutnú melódiu...

Tak skončila láska Persefan a Siriusa. Bola taká ako oni – búrlivá, nekompromisná a napokon tragická.

Nite svojich životov zapletali dovtedy, až kým sa úplne nerozplietli. Teraz každého z nich čaká vlastná cesta...

______________________________________________________________

Na zamyslenie: pozorný čitateľ by mohol vedieť, aké opatrenia Persefan urobila, aby z nej Voldemort nevytiahol to, čo vie...ste pozorní čitatelia? Hm? A myslíte si, že jej to bude stačiť?

A ešte k tej minulej kapitole by mohla byť otázka: Viete, akú adresu Persefan hľadala počas toho týždňa na Rokforte? Jedna vízia, ktorá sa ešte nenaplnila by vám v odpovedi mohla pomôcť...

Na konci dvojky by tiež patrilo nejaké záverečné slovo, ale poviem len všetkým, ktorí sa dočítali až sem: ĎAKUJEM! Je to stručné, málo, pramálo originálne, ale má to jedno plus – je to úprimné. Ďakujem za vašu vytrvalosť, za vaše 3xP – pripomienky, protesty, pochvaly...slovom za pomoc...za všetko...ja sa nebudem teraz príliš rozpisovať, to urobím až na konci trojky :) a ten príde o chvíľku...

A ešte raz sa musím poďakovať Nicce, ktorá mi tak bleskovo robila beta-reading, ktorá mi tak nezištne (ani čokoládu nechce) pomáhala :) a ukázala, že aj keď som o nejaký ten rôčik staršia, gramatiku zvláda o niekoľko stupňov lepšie... dííííííííííííííky

Mei

[ » na začiatok « ]