Kapitola:
Pridaná: 8.7.2007, 20:17:47
Čítaná: 3588×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Anita Potter
Stručný dej: Harry Potter má sestru? Čo robí na Rokforte a pred čím ho chce varovať? Čítajte a dozviete sa!

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

Harry vyletel z dverí. Nevnímal nič, iba tupú pulzujúcu bolesť hlavy a tlkot splašeného srdca. Chcel jednoducho odísť. A zabudnúť. A hlavne, vraziť jednu Hermione, pretože práve ju v tej chvíli obviňoval z toho, čo sa stalo. To ona mu ukázala Anitinu fotku! Ani nevedel ako, stratil sa v spleti špinavých uličiek, ktoré boli jedna ako druhá. Pootočil sa a bolo mu úplne jedno, či sa niekto pozerá. Vlastne mu bolo jedno všetko... Chcel iba potrestať Hermionu, odovzdať Anitu a Snapea dementorom a rýchlo si dať vymazať pamäť...

PUK! Rokville sa s ním zatočil a Harry padol do blata. Z úst mu vyšli takmer všetky tie oplzlé slová, ktoré použila Anita, keď sa bránila. Neuvedomil si to, no Anita si ho dobre poznačila. Zanechala na ňom svoju špecifickú značku. Vraj to robí veľa žien, parfumom, cucflekom, rúžom... No Anitino označenie nebolo vidno, ani cítiť. No čoskoro malo Harryho zmeniť. Keby to Harry vedel, asi by zúril ešte viac, ak to teda bolo možné...

Smeroval do Rokfortu. V tej spleti zážitkov z minulých hodín mu celkom vyfučalo Anitino varovanie. No aj keby si spomenul, nebral by ho na vedomie. Z trucu. Mladší bratia často trucujú, ak staršie sestry majú pravdu.

„HERMIONA!!!“

„Harry? Čo sa stalo? Čo...?“ vyjachtala prekvapene a pevnejšie chytila Metlobal v priebehu vekov, aby ho mohla použiť ako štít.

„Bol som so svojou.... bol som s Anitou!“ Slovo „sestra“ sa mu v spojitosti s ňou zaseklo v krku. Hermiona na neho vyvalila oči a kniha jej vypadla.

„A som ti fakt za to „vďačný“! Najprv sme boli vo Wiltshire a tam nás napadol Voldemort a...“ Harry rozprával snáď celé hodiny a pravidelne si nechával prestávky na hlasné nadávanie na adresu svojej sestry. Hermiona všetko počúvala a pri Harryho novom slovníku až zelenela.

„Ona žije? Ešte žije?“ spýtala sa Hermiona tak trochu bez súvisu, keď rozprávanie zakončil ďalšou sériou nadávok. Harry prekvapene zažmurkal. Čože? Znelo mu to trochu ako zlý vtip.

„Žije. Prečo by nemala?“

„Pretože... no vieš. Lebo by nemala,“ koktala.

„Tak to máš pravdu. Je to...!“ posledné slovo zaniklo v pohoršenom piskote akýchsi prváčok, ktorým Denis Creevey ukazoval nejaké noviny. Hermiona si ich nevšímala, čo Harryho rozrušilo, pretože inokedy by akýkoľvek hluk v klubovni rázne zatrhla.

„Harry, nerada ti to hovorím takto, ale... tá fotka, ktorú som ti doniesla, bola z nekrológu Anity Potterovej. Tvoja sestra je už štyri roky mŕtva!“ zapišťala.

„Hlúposť, práve od nej idem a...“ zasekol sa. Zlosť bola fuč.

„Harry, asi si naletel, musel to byť niekto iný,“ povedala Hermiona a položila mu chvejúcu ruku rameno.

„Nemožné! Bola to ona. Vedela všetko o rodine... Bola to Anita,“ povedal odmietavo.

„Možno tomu len chceš veriť.“

„Nechcem!“ skríkol prudko. „A vieš čo? Ak je mŕtva, potom je dobre, že tá, s ktorou som sa stretol je podvodníčka! Ani nevieš, ako sa teším, že... že je mŕtva!“

„Harry! Preboha! Takto nehovor, ste jedna krv!“ Hermiona na neho uprela pohoršený pohľad, ten, ktorý sa tak neuveriteľne podobal na pohľad profesorky McGonnagalovej.

„Pozri,“ zašepkal a stiahol ju do kresla, „tá „Anita“ bola... zlá. Doslovne. Vraj, moja sestra, mala na svedomí našich rodičov a... celú našu rodinu a... vraj má v sebe „Zlo“, ktoré... je to smiešne... Voldemort ju vraj chce dostať pre nejakú vrodenú čiernu mágiu!“ Zasmial sa. Silene, aby zahnal myšlienku nato, že by to mohla byť pravda. A Hermiona sa tiež silene zasmiala. Nevedela čo povedať.

„Ale, kto to potom bol?“ nadhodila.

„Zrejme nejaká šľahnutá smrťožrútka, pretože ju naháňal aj Voldemort a...“ TRESK! Hermiona zaklapla knihu tak, silno, až hlasno zakvílila.

„Vol... Vol... Voldemort bol tam a...?“ vyvalila na neho oči a hlasno prehltla.

„Áno. Asi mu ušla alebo to bolo nejaké divadielko, ktoré smrťožrúti na mňa prichystali,“ zasmial sa Harry znova.

„Och, Harry!“

[ » na začiatok « ]