Poviedka:
Pridaná: 29.6.2016, 09:49:03
Čítaná: 3233×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: Fiction
Postavy: Silvia, Michal
Stručný dej: Keď sa po rokoch stretnete na prašnej ceste s veľkou láskou...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Našla som v priečinku rozrobené kratučkú "relaxačnú" poviedku. Možno ju raz rozviniem. :P

***

Rozhorčene som kopla do pneumatiky na pokazenom aute a rozhliadla sa navôkol. Doliehali ku mne len zvuky prírody a vôňa obilia pripraveného na žatvu. Rozhodnutá stopnúť si auto, som si stala do tieňa stromu a vyčkávala. Po polhodine mi bolo jasné, že v piatky tadiaľto asi veľa ľudí neprechádza a začalo sa ma zmocňovať zúfalstvo.

Zrazu som zazrela osamelého motorkára. Zmordovaná z horúčavy som sa zviechala zo zaprášenej zeme. Zastal! Zložil si z hlavy prilbu a ja som zostala prikovane stáť na mieste. Hľadela som do čokoládových očí svojho ex. Hoci ubehli tri roky, odkedy sme sa videli naposledy, stále mal nado mnou neskutočnú moc. Srdce sa mi okamžite prudšie roztĺklo.

„Silvia?“ zaznel mi v ušiach hlboký hlas, ktorý mi veľakrát šepkal, ako ma miluje. „Čo tu robíš?“

Ach, ten starostlivý pohľad! Neha! Prečo tam je? Prečo sa nevyparila spolu s jeho zradou?

„Pokazilo sa ti auto?“ Nečakal na odpoveď a pristúpil k môjmu tátošovi. „Vezmem ťa domov a na auto zavoláme odťahovku.“

„Nepôjdem s tebou,“ prehovorila som namáhavo. V mysli sa mi vracali dávne obrazy našich vášnivých milovaní, keď sme sa jeden druhého nemohli nabažiť.

„Silvia, nesprávaj sa ako malá,“ prevŕtal ma pohľadom. „Rozumiem, že sa na mňa stále hneváš, ale dbaj trochu o svoje zdravie. Chceš tu vari nocovať? Sadaj.“

Správal sa akoby nič. Suverénne. Sebavedome. Ako vždy. Ako kedysi.

Spupne som si založila ruky na prsiach a sledovala ho pohľadom. Chvíľu som otáľala, no potom som urobila, čo mi kázal.

„Poriadne sa ma drž. Ako kedysi,“ začula som mu v hlase nostalgiu. Vyštartoval. Tesnejšie som sa privinula k jeho mocnému chrbtu a užívala si šialenú jazdu, ktorá nám obom vždy dokázala vyhnať všetky chmáry z hlavy.

„Michal! Potrebujem ísť pracovne do jednej firmy!“ kričala som mu do ucha, keď som zaregistrovala, že zamieril do opustenej uličky pri lese. Odpoveďou mi bol smiech. Zastali sme pred chutnou chalúpkou učupenou na okraji lesa. Vedľa zurčal potôčik a v diaľke sa tiahli zlaté polia.

„Toto miesto je čarovné,“ vydýchla som uchvátene, „ale ja mám prácu, nevybavila som ešte to, čo bolo treba.“

Vzal ma za ruku. „Sisi, týmto stretnutím nám chcel osud niečo povedať, tak sa tomu nebráň. Keď si to nevysvetlíme dnes, tak už asi nikdy.“

„Ale čo si chceš vysvetľovať?“ pokúšala som si vymaniť ruku. „Už nemám dvadsať, nie som naivná dievčina, ktorú ohúriš únosom do romantickej krajinky. Už viem, čo je realita, bolesť aj slzy. A najmä zrada. Bola chyba ísť s tebou.“

Vždy som pri ňom robila chyby. On bol jednou veľkou chybou môjho života. A teraz, v priebehu pár sekúnd, som mu znovu dovolila vstúpiť do môjho života.

Neodpovedal, len ma potiahol za sebou. „Aj tak som sem mal namierené. Napi sa vody a potom ti niečo ukuchtím. Idem do sprchy.“ Povzdychla som si a usadila sa v kuchynke. Hrozný chlap! Nikdy neriešil moje vzpínanie sa, suchárstvo. A mňa zasa fascinovalo, ako dokázal o všetkom rozhodnúť, aj z ničoho urobiť vzrušujúci zážitok, na ktorý som spomínala ešte dlho a ďakovala mu, že ma nahovoril. Pri ňom som sa vždy cítila ľahká ako vták. Slobodná. Bez problémov. Ale to bolo kedysi...

„Poď, niečo ti ukážem,“ vzal ma za ruku, keď sa vrátil. Z vlasov mu ešte kvapkala voda a v tmavom tričku a rifliach vyzeral neskutočne sexi. Voviedol ma hlbšie do lesa pri vodopád. Pamätal si, že ich milujem. Len ja som si nedokázala spomenúť, prečo som mu nikdy nedokázala povedať nie. Ani teraz. Slepo som ho poslúchla, nasledovala, hoci ma čakalo množstvo povinností...

Zvrtol sa ku mne. Delili nás len centimetre. „Silvia, prečo sa to muselo pokaziť? Prečo si mi nedovolila vysvetliť ti to?“

„A na čo? Bea mi všetko povedala. Videla ťa na vlastné oči! Preboha, veď si si užíval s nejakou štetkou!“ Do hlasu sa mi znovu vkradla známa trpkosť. Nechcela som myslieť na minulosť. Nebyť sestry, nikdy by som sa nedozvedela, že mi pravidelne zahýba!

Michal ma strhol do náručia. Oči mu potemneli zlosťou. „Nechcel som ti to vravieť. Bál som sa, že ti ublížim ešte viac a nechal som to tak, čo bola veľká chyba. Nechcel som očierňovať tvoju sestru, ale ona po mne išla! Nebolo dňa, kedy by mi nezavolala, neprišla za mnou do práce, nedávala mi návrhy! Vytrvalo som ju odmietal, vysvetlil jej, že milujem len teba! Vymyslela si to! A ty si jej uverila! Veď si ma poznala, dofrasa!“

Dívala som sa na jeho pery a spracovávala, čo mi práve povedal. Zrazu som chápala sestrino čudné správanie, zlomyseľné pohľady a narážky, ktoré v mojej prítomnosti na Michala vždy vypúšťala. Nechcela som tomu uveriť, sestra pre mňa bola vždy stelesnením dokonalosti. Ale čosi v srdci a v Michalových úprimných očiach ma presvedčilo.

„Bol som u vás niekoľkokrát, ale vždy mi otvorila ona! Volal som ti, no zmenila si si číslo! V škole ťa tiež zatajovali! Nebudem klamať, že som sa nesnažil zabudnúť a nemal som inú. Ale, Silvi, každý deň som na teba myslel,“ sklonil sa ku mne. „Každý jeden. Veril som, že osud nemôže byť taká sviňa. Nedokázal som zabudnúť na tvoje krásne oči,“ obtrel si nos o ten môj. „Na tvoje sladké pery,“ zľahučka ma pobozkal. „Na tvoju čistú dušu.“

Odháňala som nenávistné myšlienky na vlastnú sestru, ktorá ma podlo zradila a potom sa takmer bez slova vyparila z môjho života. Vraj ide do zahraničia za prácou. Už sa neozvala. Len od kamarátok som sa dozvedala, že sa má skvelo.

Ktovie, v čom všetkom klamala.

„Prosím, daj mi šancu a zabudnime na minulosť. Nemyslíš, že dnešné stretnutie bolo jasným znamením z hora?“

Pohľadom sa vpíjal do mojich očí. Pochopil môj nemý súhlas. S láskou v očiach ma uložil do trávy a pomaly zbavoval oblečenia. Perami zmapoval každý kúsok môjho tela a do uší šepkal slová lásky. Ako kedysi...

Zrazu som túžila len po jedinom. Darovať mu všetku lásku, ktorú som pre neho skrývala dlhé roky vo svojom srdci. Dať mu tú šancu. Aspoň dnes. V tejto chvíli. Užiť si vášnivé milovanie, nechať sa láskať jeho teplými dlaňami, utopiť sa v sladkých bozkoch, cítiť jeho rozhorúčené telo na mojom, začuť spokojný povzdych a zabudnúť na minulosť. Veď... možno už na to nikdy príležitosť nebude. Treba žiť pre prítomnosť, nie minulosť. A v niektorých prípadoch nie je podstatná ani budúcnosť.

[ » na začiatok « ]