Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Zasnežené vrcholy rokfortských veží a vežičiek boli neklamným znakom toho, že sa blížili Vianoce. Učitelia pomaly ale isto zadávali svojim študentom úlohy, ktoré je potrebné vypracovať počas prázdnin. Či ich už budú študenti tráviť doma alebo v škole.
Doteraz sa nezistilo, kto pomaľoval Richarda Chrabromila, no bolo zrejmé , že to bol najskôr niekto zo slizolinu. Medzi týmito fakultami boli spory a nezhody už od založenia Rokfortu.
Ako keby bol pomaľovaný Chrabromil málo, všetky obrazy v Sieni Slávy sa pomiatli, nevedeli kto sú, a najhoršie bolo, že im nemal kto pomôcť, nakoľko madam Pomfreyová sa obzvlášť nešpecializovala na liečenie portrétov. A tak ich zvesili. Školník Filch zúril. Podľa jeho názoru, im niekto vymazal pamäť, aby zabudli kto to Richardovi Chrabromilovi spravil.
Zato vinníčka Angelinho zmiznutého obočia bola potrestaná spravodlivo. Hrozilo jej dokonca vylúčenie zo školy, jej rodičia ju však zachránili pred radou školy, a tak sa zaobišla len s trestami. Celé dva týždne sa musela starať o čistotu v obydliach všetkých zázračných tvorov, ktoré mal vo svojej zbierke profesor Kettleburn. Jej, ako mladej a rozmaznanej slečne, to robilo dosť veľké problémy. Našťastie Verity a ani Angelina s ňou do priameho kontaktu neprišli. Sophia im síce uštedrila pár vražedných pohľadov pri obede vo Veľkej Sieni, ale k ničomu vážnejšiemu nedošlo. A pokiaľ by aj došlo, bolo by to posledné čo Sophia na Rokforte spravila...
Tento víkend bol pre starších študentov pripravený predvianočný výlet do Rokvillu. V tomto čase chodilo v rannej sovej pošte oveľa viac listov ako inokedy. Zvyčajne obsahovali vianočné pozdravy, alebo peniaze na nákupy vianočných darčekov.
Chlapci
Na prázdniny budete musieť zostať v rokforte
My ideme za Billom, do Rumunska
Posielame vám nejaké peniaze, na Vianočné nákupy
Percy, dohliadni, prosím ťa na Freda a Georgea
Dáme vám vedieť ako tam bolo
Veselé Vianoce!
Mamka a tatko
„Vieš koľko peňazí poslala mamka Billovi?!“ rozhorčene kričal Fred, pri svojich tradičných rozhovoroch v klubovni.
„Hmm, neviem,“ odvetil mu Lee, úplne pokojným hlasom. Jedným okom sledoval pohľadnicu od svojej starkej, na ktorej jasali svetlá vianočného stromčeka.
„10 galeónov! Chápeš to?! A mne len 4.“
„Na tie vianočné trhy, čo sú vo vstupnej hale ti stačí aj toľko, aj tak tam nič nie je.“ Týmito slovami sa ho snažil povzbudiť.
„A kto povedal, že chcem kupovať vianočné darčeky na trhoch vo vstupnej hale?“ Lee mal opäť raz pocit, že mu niečo uniklo.
„Hm, a kde teda chceš minúť tie štyri galeóny?“ spýtal sa. Fredova rozhorčená tvár sa zmenila na tú, ktorú všetci dobre poznali. Zase mal za lubom niečo, čím bez pochýb porušuje školský poriadok.
„Ideme do Rokvillu,“ hrdinsky vyhlásil a čakal na Leeho reakciu. Tá prišla až po niekoľkých sekundách. Rozosmial sa.
„Ako do toho Rokvillu, kde pred chvíľou odišli ostatní, hej? Hm, veď keď myslíš, tak dobre...“ pokrútil hlavou, ako keby Fredovi napadlo niečo nezmyselné (čo bola aj trochu pravda).
„Len sa smej,“ urazene odvrkol, „ale aj tak sa ťa spýtam, nechceš niečo z Rokvillu?“ Nastalo ticho. Lee sa naňho skúmavo pozrel, začínal si myslieť, že návštevu Rokvillu myslí predsa len vážne.
„Tak, teda, dávam ti 2 galeóny a donesieš mi nejaké vianočné sladkosti. Môže byť??“
Fred prikývol. Chcel Leemu dokázať, že pre neho nie je žiaden problém zájsť do Rokvillu. „Ale ak mi to nedonesieš, vrátiš mi 4 galeóny“
„Daj na to,“ podaním rúk potvrdili stávku. Potom Fred vbehol do spálni a začal budiť svojho brata.
„Vstávaj! Všetci sú už v Rokville.“ George otvoril oči, vydal nejaké podivné zvuky a posadil sa.
„Mmm, čo si ma nezobudil skôr... vydrž, prezlečiem sa a pôjdeme“ Fred vykročil smerom ku dverám. „Počkaj, a čo robia ostatní?“ spýtal sa, keď hľadal druhú ponožku. „No, Lee je v klubovni, Angelina a Verity sa šli voziť v takých smiešnych muklovských topánkach na jazero a Dorny a Dereck,“ pohľad nasmeroval na dve postele napravo, „ešte spia.“ Dopovedal, a odišiel.
„Dumbledore v pracovni,...“
„ ... Quirrel v nedohľadne...“
„ ... Filch a Snape v žalároch.“
„Vzduch čistý,“ vyhlásil George, keď spolu s Fredom vyšli z klubovne. Jediný, kto mohol počuť ich slová, bola tučná pani. Tá sa však venovala nacvičovaniu vianočných kolied.
„Ideme!“ bojovým tónom povedal Fred. Vykročil k chodbe na druhom poschodí, ktorú akoby strážila socha jednookej hrbatej čarodejnice. Až ta prišli, pozorne si premeriavali sochu. „Podľa mapy, vchod do tajnej chodby je určite niekde tu,“ George sústredene sledoval mapu, a dával si pozor, či niekto nejde. Fred zasa ohmatával sochu a snažil sa nájsť spôsob, ktorým by sa dostal do tajnej chodby. Pokúsil sa zatlačiť bradavicu na jej nose, zatlačiť jej oko, otočiť špicatý klobúk, no žiaden otvor sa neobjavil. „George, nevieš ako otvára mamka tie muklovské konzervy?“ napadlo mu, že na otvorenie tajnej chodby potrebuje nejaké zaklínadlo.
„É, neviem... Počkaj!“ na Georgovej tvári sa objavil prekvapený výraz. S úžasom sa sústreďoval na jediný bod na mape. „Čo sa deje?“ spýtal sa Fred a pribehol k mape. „Nie, ostaň tam!“ prikázal mu. Vo chvíli, keď Fred obchytával jednookú čarodejnicu, na Záškodníckej mape z označením Fred Weasley vyšla bublinka, v ktorej sa, ako George predpokladal, malo objaviť nejaké heslo na otvorenie chodby... Nemýlil sa. Keď sa Fred vrátil k soche, na mape sa v bublinke objavilo DISSENDIUM.
„Fred, povedz Dissendium,“ zavelil George a pohľadom prechádzal z mapy na sochu. Fred ho poslúchol, no nič sa neudialo. Opakoval to viackrát, stále nič.
„Skús to s prútikom,“ napadlo ho. Mal pravdu. Keď Fred vyslovil zaklínadlo a zároveň poklopal po čarodejnicinom hrbe prútikom, hrb sa otvoril.
„Bomba!“ vykríkli obaja naraz. Teraz im už nič nebránilo v ceste do Rokvillu. Fred sa prepchal cez tesný otvor do tmavej chodby.
George poskladal mapu, ale nezotrel ju, a nasledoval Freda. Chvíľu rozmýšľal ako otvor uzavrieť, avšak nemusel sa trápiť. Hneď ako boli obidvaja v tuneli, hrb sa sám od seba uzatvoril.
Chodba bola tmavá, preto si prisvietili prútikmi. Vyzeralo to tu, akoby sem najmenej 100 rokov nikto nebol. Tony prachu, pavučiny...
O chvíľu objavili koniec chodby. Záškodnícka mapa im tu nepomôže. Zobrazuje sa na nej len Rokfort, a teraz sú s najväčšou pravdepodobnosťou v Rokville...
George pomaly pootvoril dvierka: „Vyzerá to tu ako v dákom sklade.“ „Sú tam ľudia?“ spýtal sa Fred. „Nevidím žiadnych... ideme?“
Otvorili dvierka a vyšli z tmavej chodby do voňavého skladu. Pomedzi množstvo debien boli na pravej strane schody, ktoré, podľa hluku, čo sa odtiaľ šíril, viedli do obchodu.
Fred s Georgom sa zakrádali pomedzi debny veľmi opatrne, pre prípad, že by prišiel majiteľ obchodu... Zastavili sa pred dverami do obchodu. „Toto budú asi medové labky,“ povedal George. Pravou rukou držal kľučku mahagónových dverí. „Asi , tu zrejme chodí kopec ľudí, ak tu bude Percy, tak...“ nedopovedal, namiesto toho si rukou prešiel po krku.
„Hádam sa, keď sme už tu, nevrátime naspäť!“ George hodil na brata pochybovačný výraz. Bol pevne rozhodnutý ísť do toho.
Freda nahnevalo, že George o ňom pochybuje. Uši ich neklamali. Naozaj tu bolo veľa ľudí, takže si nikto nevšimol, keď sa obidvaja zjavili vo dverách. „Percyho tu nevidím,“ vyhlásil George, keď sa ryl pomedzi dav nakupujúcich študentov. „Počkaj!“ zastavil sa Fred, „musím Leemu kúpiť nejaké koláče, aby mi veril, že sme tu boli.“ Fred zamieril k regálu s rôznymi druhmi podivne vyzerajúcimi sladkosťami. Boli tu pelendrekové prútiky všetkých farieb aj veľkostí, čokoládové žabky vyrábané z najrôznejších druhov čokolády a spodné police boli vyhradené Špeciálnemu Vianočnému tovaru. Tu sa nachádzali prekrásne zdobené medovníky, ktoré na vás žmurkali, a ďalšie chutne vyzerajúce zákusky.
Fred sa zameriaval práve na spodnú časť regálu. Za moment zistil, že čarodejník, ktorý tu pracoval ako predavač, sleduje práve jeho.
„Nech sa páči,“ oslovil ho.
„Ehm, 1 balenie tých škoricovo-medových ... ehm, medovníkov... a ... žabku z bielej čokolády.“
„Malú?“ spýtal sa predavač, v trochu komickej uniforme, na ktorej bolo odtlačených veľa – veľa labiek.
„Strednú,“ odpovedal mu Fred. Sledoval ho, ako z regálu vyťahuje všetky veci, ktoré si vypýtal. Potom prešiel k zariadeniu, na ktorom sa vyúčtoval nákup. Podal mu kúštik pergamenu so slovami „1 galeón 13 siklov, prosím.“
Fred mu do vystretej dlane dal peniaze, počkal na výdavok a s krabicou s logom labky na vrchnáku vyšiel z obchodu.
Na Rokvillskej hlavnej ulici bolo kopec študentov. Chodili z obchodu do obchodu, narážali do seba, ukazovali jeden druhému čo nakúpili. Predvianočný zhon umocňovali snehové vločky, ktoré sa vznášali vo vzduchu.
Fred s Georgom postávali obďaleč od ostatných. Mali pocit, že by nebolo dobré upozorňovať na seba.
„Tak, koľko máme ešte peňazí?“ zaujímal sa George. Popritom sledoval ako Fred vyťahuje z vrecka mince rôznych veľkostí a vyrobené z odlišných kovov.
„Presne 8 galeónov... 16 siklov... a 20 knutov“ vyratúval Fred.
„Ideme k Zonkovi“ zavelil George a už sa hnal cez dav nakupujúcich študentov .
Zonkov obchod bol o niečo prázdnejší ako Medové labky, no napriek tomu, bolo tu oveľa ťažšie vybrať si niečo z ponúkaného tovaru – v strede obchodu sa týčil vysoký regál venovaný výhradne produktom od Doktora Filibustera. V momente, keď si ho Fred a George prezerali, predávajúci na nich spoza pultu zakričal: „ teraz máme silvestrovskú zľavu, 20 percent dolu.“
„Vidíš toto?“ Fred s úžasom ukazoval na štvrtú policu, ktorú zapĺňali dračie delobuchy. Na všetkých baleniach bol nápis: ,NOVINKA´. „To by sme mohli dať Charliemu.“
A tak nakupovali... delobuchy s motívmi zvierat... čarodejnícke prskavky...a samozrejme hnojové bomby, všetkých veľkostí. Zaujala ich tiež prekrásne zdobená čajová súprava, pozostávajúca z dvoch kusov šálok hryzúcich do nosa. Boli rozhodnutí darovať ich rodičom, aj keď premýšľali, že pánu Weasleymu by sa možno hodila nejaká muklovská banalita...
Zaplatili, a obdržali, okrem 20 percentnej zľavy aj balenie s desiatimi kozubovými raketami.
Opäť sa nachádzali na rušnej rokvillskej ulici. Snežilo o čosi viac než predtým.
„Takže máme darčeky pre mamku, tatka, a Charlieho...“ nahlas zrekapituloval Fred. „...a chýba nám ešte Bill, Verity, Lee ... a Percy“ doplnil ho George. Pri poslednom mene urobil grimasu.
„Poď pozrieme, čo majú tamto,“ ukazoval na obchod, ktorého výklad bol plný farebných bŕk, atramentov, zvláštnych druhov pergamenov, a čarodejníckych hier.
Vo vnútri bolo príjemne teplo. Aj tu boli police, venované Vianočnému tovaru – vianočné pozdravy vyspevujúce koledy. Jeden z nich kúpili, aj rodičom, avšak spieval len melódiu.(tie, ktoré spievali slová, boli drahšie). Pre Verity vybrali elegantnú súpravu s názvom: Pávie brká farieb dúhy, Percymu diár vyrobený z pravého, ručne vyrábaného egyptského pergamenu, Billovi, nové figúrky čarodejníckeho šachu, a Leemu novú rachotiacu sedmu v edícii De Luxe.
„Tuším, že máme všetko“
„Hej, je na čase odtiaľto Nenápadne Nezištne a Nevzbudiac pozornosť odísť“ povedal Fred.
Vo dverách do medových labiek sa takmer zrazili s mužom, v čiernom hrubom habite a klobúku, s trochu bláznivým výrazom.
„Á... nie ste vy náhodou Weasleyovci?“ spýtal sa hlbokým hlasom. Sústredene si prezeral ryšavé vlasy dvojičiek. Keď si všimol prekvapené výrazy, zrejme mu prišlo vhodné predstaviť sa. „teda, volám sa Dermestes Wick... kedysi som pracoval s vaším otcom, musím uznať že sa podobáte... eh, teda nie vy dvaja, ale vy a váš otec... teda, aj vy dvaja sa na seba podobáte...“ Bolo, treba uznať, že tento jeho výstup bol trochu rozpačitý, miestami až trápny. Pochopil to aj on, pretože sa silno začervenal.
„Žeby to bolo tým, že sme dvojičky?“ drzo podotkol Fred. Asi to nemal povedať, pretože z Wickovej tváre zmizol úsmev. „ach jasné... spomínal mi, nuž, ja sa poberiem, musím si toho ešte veľa nakúpiť, však koniec-koncov, čoskoro sa budeme stretávať častejšie,“ dodal a odišiel. Fred a George ešte chvíľu stáli vo dverách, a hľadeli za odchádzajúcim mužom.
„To bol kto?“ spýtal sa George, tónom, akoby práve videl najčudnejšieho tvora na planéte.
„Asi jeden z tatkových muklami posadnutých priateľov... ale prečo povedal, že sa budeme stretávať?“
„Netuším“ uzavrel George. Vstúpili do medových labiek, dodržiavajúc tri N vošli do dverí, a potom aj do tajnej tmavej chodby vedúcej naspäť do Rokfortu.
Počas prázdnin boli Dereck aj Dorny mimo rokfortu, ale Dereck pri balení pozabudol na svoj budík, a preto sa Fred, George a Lee, zobudili už o šiestej ráno aj napriek tomu, že boli prázdniny. No, dnes, sa akosi rýchlejšie vyhrabali z postelí. Možno kvôli tomu, že bol sviatočné ráno, a pod obrovskou vyzdobenou borovicou, ktorá sa hrdo týčila v chrabromilskej klubovni, sa nachádzali darčeky.
„Veselé Vianoce!“ popriali si navzájom. Oni traja a ešte ostatní Weasleyovci boli jediní, ktorí z Chrabromilu ostali počas Vianoc v Rokforte. Najviac zvedavý bol na darčeky Lee. Pár krokmi skočil ku svojej kope, ktorá mimochodom bola o niečo väčšia od ostatných.
„Vďaka,“ rozpačito sa poďakoval Lee a ďalej rozbaľoval darčeky od príbuzných. Pridali sa k nemu aj ostatní. Fred dostal od Verity knihu so zaujímavým názvom Britská metlobalová kronika, , Georgovi darovala čarodejnícku verziu obľúbenej muklovskej spoločenskej hry Človeče, nehnevaj sa!, a Lee dal jeden darček obidvom – čarodejnícky šach. Pani Weasleyová, nezabudla poslať plnú krabicu koláčov, a všetci prítomní v klubovni sa hriali v teplých vlnených svetroch, takisto od pani Weasleyovej.
Počas celého sviatočného dňa sa hrali hry, ktoré podostávali. Rozprávali sa, a čakali na večeru. Z ostatných fakúlt tu rovnako, neostalo veľa študentov. Keď si šli vonku, užiť sneh, stretli Ivana Kestera, ktorého celá škola podozrievala z poškodenia obrazu Richarda Chrabromila. Šírili sa o ňom rôzne veci. Napríklad, vraj sa Slizolin rozdelil na dva tábory, kvôli nemu. Jedny sa ho zastávajú a druhí ho nenávidia. Fredovi a Georgeovi na tom nijako obzvlášť nezáležalo. On im nič zlé nespravil.
Keď konečne nadišiel čas večere, všetci piatisa pobrali dolu do Veľkej Siene. Bol tu len jeden stôl, nie štyri, ako zvyčajne. Sedeli tu takmer všetci učitelia, aj neučitelia. Nejaká stará bláznivo vyzerajúca žena, s veľkými okuliarmi a ovešaná retiazkami sa nakláňala ku profesorke McGonagallovej. „Kto to, pre Merlina, je?“ zdesene sa spýtal Lee.
Percy stojaci tesne za ním, mu oznámil, že je to profesorka Trelawneyová – učiteľka veštenia.
„Pozri Fred!“zašepkal George, „to je ten chlap, z Rokvillu!“
„Fakt... čo tu chce?“
Medzitým, si ich pán Wick všimol, a už na nich kričal spoza stola: „Tak tu ste. Vravel som, že sa čoskoro uvidíme.“
„Vy sa poznáte?“ udivene sa spýtala profesorka McGonagallová.
„Ó áno... stretli sme sa v Rokville“ bodro odpovedal pán Wick.
Fred a George očerveneli. Vedeli, že z toho budú problémy. Načo jej to vrvaví?
„Čože? V Rokville?“ profesorke McGonagallovej zabehol vianočný punč.
„Áno, v Rokville, raz sme tam boli na výlete...s celou rodinou...“ Fred sa pokúsil zaklamať. Myslel na to, že ak to teraz Wick poprie, tak si budú musieť zbaliť kufre. Ale pri tom stretnutí v Rokville sa im zdal pomerne priateľský.
Wick naňho hľadel. Z tváre sa mu nedalo vyčítať nič.
„Ó áno...,“ napokon odvetil. Fredovi a Georgeovi spadol kameň zo srdca, hoci videl, že Bill a Percy na nich hľadia. Na žiadnom výlete s rodinou v Rokville nikdy neboli.
„Viete Minerva, pracoval som s ich otcom, zvláštny človek, mimochodom... až dovtedy kým som sa stal aurorom.“
Fred a George sa usadili, na študentskú polku stola. Chýbal tu ešte profesor Dumbledore, a ten za pár sekúnd prišiel.
„Ospravedlňujem sa za meškanie, človek sa nezastaví ani na Vianoce...“ trochu zadýchane rečnil riaditeľ. Našiel si miesto vedľa profesorky McGonagallovej, a profesora Snapa. „...Verím, že ste sa už stihli zoznámiť s naším novým profesorom obrany proti čiernej mágie, profesorom Wickom. A teraz, vás už nebudem ďalej napínať, pretože určite ste všetci hladní“ Zamával prútikom, a na stole sa objavilo množstvo chutne vyzerajúceho jedla. Aj po dojedení neodchádzali od stola. Profesor Wick si veľmi dobre rozumel s Ivanom Kesterom sediacim po jeho ľavici. Čas od času na Freda alebo Georgea hodil zvláštny pohľad. Nevedeli z neho vyčítať či je naštvaný alebo mu to neprekáža. Percy sa od nich pokúšal zistiť či naozaj boli v Rokville a dal im siahodlhú kázeň o právach prvákov.
Zhruba o pol desiatej Dumbledore ukončil sviatočnú večeru. Všetci naraz sa zdvihli od stola. Profesor Wick sa hrnul k Fredovi.
A tak sa Fred a George spolu s ostatnými vrátili do chrabromilskej klubovni, v podstatne horšej nálade ako keď odtiaľ odchádzali, pred spaním si ešte zahrali zopár kôl rachotiacej sedmy, a po ťažkom večeri si šli ľahnúť...
ehm, tak som sa zase trochu rozpísal, no, a musím sa ešte raz poďakovať Záškodníckej mape... a mimochodom, vy by ste sa mali poďakovať Peti, tu známej, alebo skôr menej známej pod nickom renka2326, za to, že prepísala polku tejto kapitoly... asi toľko, a s ďalšiou časťou si švihnem, nebudete na ňu musieť zase dva mesiace čakať ako na túto:) hm, a opäť sa môžete ozvať sovou... okej, majte sa fajn
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...
Príšernú knihu príšer otvoríte tak, že ju pohladkáte po chrbte obálky.
Ministerstvo mágie si neželalo, aby som vám to povedal. Rodičia niektorých budú možno zdesení, že som to urobil – buď preto, lebo neveria, že sa lord Voldemort vrátil, alebo si myslia, že som vám to nemal povedať, lebo ste ešte primladí.
prof. Albus Dumbledore HP4: Ohnivá čaša (kap. 37, str. 699)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018