Poviedka:
Pridaná: 15.4.2016, 21:46:48
Čítaná: 3549×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Stáli sme spolu pred Wizengamotom 2 » Naozaj iba obyčajný chlapec 3 » Motýle Nikto nemá rád

Scenár číslo 6.1

Miesto: Veľká sieň

Dátum: 1. September, 1971

Ktorý to bol? Ach, áno, tam je. Prejdem bližšie. Všetci prváci sú nastúpení v rade pred stoličkou s Triediacim klobúkom. Pri ňom stojí vysoká žena v čiernom habite a so špicatým klobúkom, v ruke drží dlhý zoznam, ktorý sa zroloval až po zem. Číta mená detí a tie si postupne sadajú na stolček, zatiaľ čo im Minerva McGonagallová kladie klobúk na hlavu.

„Chrabromil! Slizolin! Slizolin! Bifľomor!“ vykrikuje klobúk a študenti sediaci za dlhými stolmi sa vždy roztlieskajú. Postavím sa pred Minervu a sledujem jej nehybný výraz na tvári. Zdvihnem obočie a zašmátram rukou v prednom vrecku čierneho saka. Vytiahnem malé strieborné presýpacie hodiny prichytené tenkou retiazkou a prezriem si ich – scenár nepodstatný. Akoby som to nevedel už predtým. Postavím sa za stolček, no hodiny nevrátim späť. So záujmom sledujem množstvo piesku. Pri niektorých sa mení, pri iných zase nie. Ale mňa zaujíma iba jeden.

„Peter Pettigrew!“ vysloví nahlas profesorka transfigurácie. Z radu sa oddelí malý tučný chlapec a neisto kráča ku klobúku. S úsmevom pozriem na hodiny, ktoré sa mi v ruke rozžiaria studeným bielym svetlom. Toto je ono. Scéna v okamihu zamrzne a ja sa skloním ku klobúku nasadenom na chlapcovej hlave.

„Slizolin,“ zašepkám a scéna sa dá opäť pomaly do pohybu. Schovám hodiny a prekrížim si ruky za chrbtom.

„Slizolin!“ zopakuje klobúk poslušne a sieňou sa rozľahne potlesk. Chlapec sa postaví a sadne si k stolu úplne napravo. Čím bol dôležitý? Peter Pettigrew nevyzeral, že bol predurčený na veľké veci a pravdepodobne ani nebol. Úprimne, už dlho som sa nestretol s niekým tak priemerným, ako bol Peter. Ale predsa, práve toto rozhodnutie, verdikt obyčajného klobúka nad obyčajným chlapcom malo niečo zmeniť. Či toho bude Peter súčasťou, alebo nie, to neviem. No zo siedmych možností som už päť vyčerpal, táto skrátka musí byť tá správna! Mávnem rukou a scéna predo mnou zmizne.

Scenár číslo 6.2

Miesto: Chrabromilská klubovňa

Dátum: 26. Február 1972

Klubovňa je prázdna, okrem dvoch chlapcov sediacich za jedným zo stolov. Podídem k nim a so záujmom si prezriem predmet ležiaci na okraji. Hrubá kniha vyzerá staro, tuším, že stránky sa čo nevidieť začnú rozpadávať. Chlapci o niečom živo diskutujú.

„James, o tomto sa s tebou nebudem hádať! A čo, že ľudia sa ho boja? Pri Removi si aj tak nikto nevšimne nejakého čierneho psa,“ vraví jeden z nich. Sirius Black má na tvári výraz, ktorý len potvrdzuje jeho slová. James Potter sa chytí za hlavu.

„Prečo, Sirius, prečo? Nemôžeš si aj ty vybrať zviera, ktoré bežne pobehuje po lese? Nie! Ty si musíš vybrať Besa, samotný symbol... Pre Merlina, Sirius!“ Zabuchne urazene knihu, až sa z nej zdvihne kúdol prachu a zamračí sa na smejúceho sa kamaráta „Fajn! Aj tak sme ešte nedomysleli jednu vec – čo Zúrivá vŕba? Nedostaneš sa k nej tak, aby si sa vyhol každému jej zásahu!“ vysvetľuje a rozhadzuje pri tom rukami, napodobňujúc konáre vŕby.

„Videli sme predsa Dumbledora, ako tam vedie Rema pred premenou – stačí na to jednoduché zaklínadlo,“ odpovedá mu Sirius.

„Áno? Asi zabúdaš na jednu vec – nikto nás nesmie vidieť! Keby niekto zistil, že Remus je...“

„Že Remus je čo?“ spýta sa dievčenský hlas. Obzriem sa. Z dverí vychádza dievča s červenými vlasmi. Zastane pred oboma chlapcami a prekríži si ruky na prsiach. „Že je vlkolak?“ zašepká a chlapcom sa prekvapene rozšíria oči. James otvorí ústa, no Lily Evansová ho umlčí pohľadom. „Viem, o čo sa snažíte. Remus je aj môj priateľ, viete? Čo myslíte, s kým trávi čas, zatiaľ čo vy sa vkrádate do kuchyne a dievčenských šatní?“ Kamaráti si vymenia pohľady.“ A navyše, presne viem, ako vyriešiť váš problém,“ oznámi im povýšenecky a pritiahne si knihu pred seba. Chvíľu v nej listuje, až nájde tú správnu stranu. Posunie ju chlapcom, ktorí sa nad ňu spoločne naklonia. Obídem stôl a prezriem si obrázok z opačnej strany – na zažltnutej stránke sa vyníma obrázok drozda. Pff. Oveľa viac sa mi páči Siriusov výber – nakoniec, bol to predsa môj symbol. Urobím krok vzad a scéna sa opäť zmení.

Scenár číslo 6.3

Miesto: Pracovňa Albusa Percivala Wulfricka Briana Dumbledora

Dátum: 30. November 1979

Ocitnem sa v okrúhlej miestnosti plnej kníh a rôznych predmetov. Albus Dumbledore sedí v kresle, ruky má položené pred sebou a pozoruje vysokého čiernovlasého muža s okuliarmi, ako sa nahnevane prechádza po pracovni.

„Nie!“ vykríkne James Potter a dlaňami sa oprie o stôl. „Sirius je ako môj brat, Remus takisto! A ja im obom dôverujem!“ Aby zdôraznil svoje slová, udrie rukou po stole, no Albus sa ani nepohne.

„James, prosím ťa,“ vraví pokojne. „Skutočne si myslíš, že Sirius sa hodí na úlohu strážcu tajomstva? Poznáš moju ponuku. Nejde iba o teba, ide aj o ďalšie dva životy, na to nezabúdaj.“

„Áno, myslím. Nikdy by ma nezradil, nikdy! A je to moje posledné slovo,“ povie rázne, otočí sa a rýchlo vyjde z pracovne. Pozriem sa na profesora, ktorý sa stále nepohol zo svojho miesta. Znova vytiahnem presýpacie hodiny a skontrolujem ich. Zdvihnem pohľad a prekvapene cúvnem. Zdalo sa mi to? Alebo mi tento muž skutočne opätoval pohľad? Nie to nie je možné. Neisto si ho premeriam a zamračím sa. Otočím sa mu chrbtom a všetko okolo mňa pohltí tma.

Scenár číslo 6.4

Miesto: Sídlo Malfoyovcov

Dátum: 31. Október, 1981

Vo svetle z prútika sa zračí strhaná tvár Siriusa Blacka. Kovová stolička, na ktorej sedí mierne odráža svetlo a tak si môžem prezrieť celú izbu. Vlastne, nie je si čo prezerať. Okrem stoličky so Siriusom a muža s prútikom je miestnosť úplne prázdna. Postavím sa za Siriusa a zblízka si druhého muža prezriem. Nízky zavalitý vzrast a vodnaté oči spoznám okamžite – stojí predo mnou dospelý Peter Pettigrew. Táto informácia ma ale predsa prekvapí, zatiaľ ani jeden zo scenárov nenaznačoval, že by sa práve on pridal na stranu Voldemorta. Videl som Severusa Snapea, ako si berie Lily Evansovú. Videl som umierať Nevilla Longbottoma. Videl som Toma Riddla, ako nastupuje na miesto učiteľa obrany proti čiernej mágie, Remusa Lupina, ktorého nikdy neuhryzol vlkolak, či dokonca Narcissu Blackovú, ako sa pridáva ku Fénixovmu rádu. Že by práve toto rozhodnutie bolo to, ktoré malo konečne priniesť uspokojivý výsledok? Z úvah ma preberie chrapľavý kašeľ, ktorý sa ozve zo Siriusových úst.

„Ticho!“ zapiští Peter a ruka s prútikom sa mu roztrasie. Sirius sa zasmeje a zakloní hlavu vzad. „Povedal som...“

„Nejaký problém?“ spýta sa ženský hlas a miestnosť na chvíľu ožiari svetlo z chodby.

„Nie, nie...“ ponáhľa sa s odpoveďou Peter a ustupuje z cesty. Bellatrix Lestrangeová pár krokmi prekoná vzdialenosť medzi dverami a Siriusom, postaví sa pred neho a priloží mu prútik na hrdlo.

„Bol si zlý chlapec,“ zahlaholí a priblíži svoju tvár k tej jeho. „Musí sa ti tu veľmi páčiť, bratranček. Inak by si nám už dávno povedal všetko, čo vieš,“ pokračuje a prútikom mu prechádza po krku, zanechávajúc na ňom červenú jazvu. Úsmev zo Siriusovej tváre však stále nemizne.

„Nepoviem vám nič,“ povie zachrípnutým hlasom a z miesta, kde sa prútik dotýka jeho kože sa pustí pramienok krvi.

„Neskúšaj nás,“ zasyčí Bellatrix. Pošúcha si ľavé predlaktie a o krok odstúpi. „Už prichádza,“ zašepká a Siriusovi mierne klesnú kútiky úst. Z vrecka vytiahnem hodiny a prižmúrim oči, aby som na ne v šere videl. V hornej polovici už ostáva len pár zrniek piesku, ktoré lenivo padajú do takmer plnej dolnej časti. Svetlo z Bellatrixinho prútika zhasne a ja sa rýchlo vytratím.

Scenár číslo 6.5

Miesto: Godricova Úžľabina

Dátum: 31. Október , 1991

Je chladno. Kráčam smerom k osamelému mužovi v čiernom kabáte stojacemu pred jednoduchým náhrobným kameňom. Ničím sa neodlišuje od tých, ktoré ho obklopujú. James Potter si schová ruky do hlbokých vreciek a mierne sa skrčí, aby unikol studenému vetru, ktorý prevracia naruby jeho aj tak neupravené vlasy. Čupne si a jednou rukou si zloží okuliare.

„Desať rokov, kamarát,“ zašepká. „Veril by si, že Harry už chodí na Rokfort? Neskutočné, ako to ide rýchlo. A malý Sirius... Práve je s Lily na návšteve u Petúnie.“ Petúnia? Ach, áno, Petúnia Dursleyová. Rovnako, ako Minerva McGonagallová, aj ona patrila k tej hŕbke ľudí, ktorých koniec neovplyvní ani jeden zo scenárov. Škoda, že si môžem brať len tých, čo nekončia prirodzene...

„Aj ona sa za tebou zastaví, Remus takisto,“ pokračuje James a s náznakom túžby v očiach sa pozerá na studený kameň, akoby očakával, že mu odpovie. „Spomínal som ti, že Snape teraz učí obranu proti čiernej mágií?“ spýta sa zrazu a jeho tón je o niečo veselší. „Trošku sa, bojím, ako sa bude správať k Harrymu – predsa len, vieš, ako vníma Lily,“ vysvetľuje a jemne sa pri tom uškŕňa, akoby sa na tom zabával. „Občas ku nám príde na návštevu, je to zvláštne... Vždy sa vtedy radšej niekam s Harrym a so Siriusom odpraceme, pre istotu,“ povie a postaví sa. „Lily sa o chvíľu vráti, mal by som už ísť. Ale ešte sa sem dnes s Remom určite vrátime,“ ubezpečí ho a vytiahne z vnútorného vrecka kabátu prútik. Mávne ním smerom nahor a kvety, ktorým jeseň uberala život sa razom vzpriamia a hrob Siriusa Blacka zakvitne pestrými farbami. James sa otočí a pomedzi pomníky sa vyberie preč.

Chvíľu ho pozorujem, ako odchádza a mierne sa zamračím. Ani tento scenár nepriniesol uspokojivé výsledky, budem to musieť skúsiť aj siedmy, poslednýkrát. Ale nevadí, mám pocit, že presne viem, čo mám robiť, aby som si ich so sebou tento raz vzal na druhú stranu čo najviac. Asi to chvíľu potrvá, ale výsledok bude určite stáť za to. A keby nie, vždy sa môžem vrátiť k druhému scenáru. Usmejem sa a prejdem rukou po náhrobnom kameni. Svet okolo mňa sa začne rozpadávať, trhá sa na kúsky, ktoré okolo mňa poletujú a ja sa vrátim opäť na začiatok. Teraz však nebudem meniť rozhodnutie klobúka, ani Albusa Dumbleodora, nie. Zmením rozhodnutie Jamesa Pottera a pohrám sa s jeho osudom po siedmy raz.

A spravím to dvoma slovami, ktoré mu v pravú chvíľu šepnem do ucha: „Peter Pettigrew.“

HODNOTENIE

Gorath

Téma: 7

Jazyk: 6

Dojem: 7

Mentor: 9

SPOLU: 29 bodov

Tu je pokus o nevšednosť. Tá cesta po ktorej nás autor vedie je miestam rozbitá viac než je potrebné, na druhej strane to dáva priestor nad zamyslením sa a podumaním nad celou vecou a tajuplnosťou, ktorou poviedka nešetrí.

Je len a len dobre, keď vec zaujme a keď čitateľ čaká, čo je preňho v ďalšom riadku pripravené. Ja osobne s takýmto konceptom súhlasím. Pre niekoho isto metúci a aj po prečítaní nič nehovoriaci. Chyba vtedy nastáva buď to na strane autora, čo v tomto prípade je možné, pretože v poviedke nie sú motívy dotiahnuté do úplného detailu (záveru), môže nastať aj na strane čitateľa a to potom treba čítať viac a ono to príde.

Späť k poviedke. Páči sa mi nápad a aj prevedenie, čo som ti vytkol pri našich rozhovoroch, motív konania smrti nie je ukázaný. Upravil si to a teraz sa tam nachádza. Na malom priestore a pre mňa odfláknuto, ale je tam.

Argument, že téma je splnená je síce opodstatnený, ale keďže téma je len prostriedok na umožnenie príbehu v tvojej poviedke, v tom prípade treba na vec treba pozerať inak.

Hlavná línia je línia smrti. Smrť nie je takmer vôbec opísaná – to nevadí. Smrť koná a jej motív je málo prepracovaný – to vadí. Smrť má svoje ciele a pohnútky a koná, aby dosiahla pre seba, čo najlepší výsledok. Je však nezodpovedané prečo chce veci práve tak či onak. Nájsť sa to tam dá, ale keďže je to nosná časť poviedky , je to málo a uberá to na celkovom efekte.

Pocity sú zmiešané. Funguje to a aj nefunguje. Čo je pre mňa smerodajné - nebál si sa ísť do týchto vôd. Určite na to máš a zakaždým to robíš lepšie a lepšie.

Jin

Téma: 8

Jazyk: 9

Dojem: 8

SPOLU: 25 bodov

Teda, neviem či to je nejakým citovým rozpoložením, v ktorom som sa nachádzala, keď som čítala tvoju poviedku, ale musím ti povedať, že sa mi veľmi preveľmi páčila! Ty si vlastne napísal viac krátkych poviedok na tému „čo by bolo keby...“ Páčilo sa mi, že ono to tak teoreticky naozaj mohlo byť.

Myslím, že nič viac netreba. V predposlednom kole sa nebudem zameriavať na gramatiku (ktorú som si nevšímala) a ohodnotím len celkový dojem. A to som vlastne už urobila, takže nemám čo dodať. Veľmi originálne poňaté a skrátka, celé dobre.

cuca

Téma: 8

Jazyk: 8

Dojem: 9

SPOLU: 25 bodov

Uff, tak toto bolo silné. Musím povedať, že ma to dosť zasiahlo. Akože, ten koniec bol skutočne dojemný. To pri tom hrobe. Nebolo to násilím dojemné, bolo to prirodzené, no to z toho spravilo práve dosť smutnú vec. Veľmi sa mi páčil ten nápad, veľmi sa mi páčil štýl, ktorým to bolo napísané. Čo ma naozaj nadchlo bolo to, že si sa s témou popasoval takto... Že to nebolo prvoplánové, že sa mal čitateľ naozaj nad čím zamyslieť, aj keď tá téma tam bola jasná. Musím povedať, že v tomto prípade by som si veľmi rada prečítala všetky tie scenáre!

Na chvíľku som ostala taká zaskočená, keď si ich tam začal vymenovávať, že... čo? :D Ale potom teda bolo jasné, že to sú predchádzajúce scenáre a vždy sa stane niečo iné.

Tá scéna v sídle Malfoyovcov bola pre mňa topom poviedky. Bellatrix v spojitosti so Siriusom... v takejto situácii... to ja naozaj môžem. A toto bolo naozaj napísané perfektne!

Pekné. Musím povedať, že táto poviedka ma vyslovene potešila... A aj keď si písal o téme, ktorá sa mi veľmi čítať nechcela, tak si ju spracoval tak, že bola naozaj výborná! :) A bola to jedna z mála poviedok, ktoré som si dobrovoľne prečítala dvakrát... Ďakujem!

[ » na začiatok « ]