Poviedka:
Pridaná: 27.3.2016, 22:07:12
Čítaná: 3025×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: jednorázovka o tom, ako by to mohlo vyzerať, keby profesor Snape vstal ráno ľavou nohou

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

na skrátenie čakania na novú kapitolu (hm, nejako som sa zase zasekla :D) vám prinášam takúto oddychovú jednorázovku :)

......................................................................................................

V to ráno sa Severus Snape zobudil s príšernou bolesťou hlavy. Bolo to dávno, kedy ho naposledy bolela hlava, už si to ani poriadne nepamätal, no matne si spomínal, že ten deň vtedy dopadol na ... no prosto katastrofálne. Premklo ho neblahé tušenie, že aj dnešný deň bude veľmi, veľmi nepríjemný.

So sebazaprením vstal z postele, a hundrajúc sa pripravoval na vyučovanie. Keď si uvedomil, čo je za deň, v duchu zanadával.

Dvojhodinovka s Potterom a Longbottomom? Ktorý z tých dvoch idiotov mi dnes urobí z učebne bojové pole? Toto je jednoznačný dôvod na elixír proti bolesti a upokojujúci elixír.

Na raňajky do Veľkej siene nemal chuť ísť, stačí že bude musieť tú bandu tupých hláv znášať celý deň v škole. Aspoň pri jedení by si rád vychutnal ten božský pokoj. Vhodil do ohňa za hrsť letaxového prášku a od škriatkov si objednal raňajky do súkromia svojich komnát.

„Pane?“ oslovil ho Draco Malfoy, pri vstupe do učebne.

„Teraz nie,“ zavrčal, zmizol v kabinete a zanechal zaskočeného a zmäteného Draca stáť pri dverách.

O chvíľu sa z kabinetu ozval buchot, rinčanie skla a hlasné zahrešenie.

Harry s Ronom sa na seba prekvapene pozreli, ale radšej mlčali a nič nekomentovali.

Keď o niekoľko minút Snape vyšiel z kabinetu, vrazil do triedy ako uragán.

„Dnes mi pripravíte elixír proti kašľu,“ vyštekol, mávol prútikom a na tabuli sa objavil dlhý recept. V triede sto zašumelo. „Je to dosť zdĺhavý elixír a niektoré pokyny si treba prečítať poriadne. A ako vás poznám,“ odmlčal sa, pričom sa veľavýznamne pozrel Harryho a Ronovým smerom, „niektorí z vás si budú musieť tie pokyny prečítať niekoľkokrát, aby im vôbec porozumeli.“

Snape sa uškrnul, keď si všimol Harryho nenávistný pohľad. Vzájomne na seba zazerali a prepaľovali sa pohľadmi. Čierne oči vyjadrovali hlboké pohŕdanie a akoby hovorili: Aj dnes ti to dám vyžrať...

Študenti bez slova začali pracovať. Keď mali nachystané všetky potrebné pomôcky, pustili sa do prípravy elixíru. Snape pochodoval po triede, dlhý čierny habit za ním nebezpečne vial, až pripomínal veľkého, prerasteného netopiera, a svojim orlím zrakom kontroloval všetky kotlíky v triede. Pri Harryho kotlíku sa pristavil vždy o niečo dlhšie a niekoľkokrát si hlasne odfrkol, čím Harryho čoraz viac vyvádzal z miery.

Slizolinčania na čele s Dracom Malfoyom sa uškŕňali, zatiaľ čo Harry škrípal zubami a sľuboval Snapovi krutú pomstu. Severus so zadosťučinením skonštatoval, že sa mu podarilo Pottera zneistiť a určite to ten arogantný idiot dnes zbabre na plnej čiare...

„Potter!“ zahučal mu odrazu za chrbtom, až Harry nadskočil a takmer prevrhol misku so zvyšnými prísadami. „Vás v muklovskej škole nenaučili čítať?“

„Naučili,“ hlesol Harry v očakávaní veľkého problému. Bolo očividné, že Snape nie je od rána vo svojej koži, ale prečo si pre Merlina, musí zlú náladu vybíjať zase na ňom?

„Prečítajte nahlas bod číslo osem.“ Nahnevane ho vyzval.

„Nechajte elixír odstáť dvadsaťtri minút a potom pridajte jablčníkové listy.“ Harry preglgol.

„Urobili ste to tak?“

„Nie pane.“

„Prečo?“

„Ja... neviem. Asi som si zle prečítal pokyny.“ A jeje, toto nebola dobrá odpoveď, Harry.

„Strhávam Chrabromilu päťdesiat bodov za to, že Potter nevie čítať!“

„Ale pane...“ ozval sa Ron.

„Ticho!“ zrúkol Snape. „Alebo som snáď vašej fakulte dnes strhol málo bodov, pán Weasley?“ oboril sa na Rona, ktorý sa už po tomto neodvážil ani pípnuť.

„A vy, pán Potter, máte nedostatočnú. Aké nečakané...“ škodoradostne sa uškrnul na Harryho. Samoľúbejšie sa už tváriť nemohol.

„To je nespravodlivé,“ šomral si Harry. „Päťdesiat bodov len kvôli tomu, že som pridal blbé jablčníkové listy skôr ako som mal? To ma už mohol rovno nechať aj po škole...“

„Pán Potter, ak vám tak veľmi chýba moja spoločnosť, rád vám vyhoviem,“ navonok chladne povedal Snape, ktorý sa sčista-jasna zjavil za Harryho chrbtom, no vrelo to v ňom. „Dnes večer o deviatej u mňa v pracovni. A nech vás Merlin chráni ak budete meškať čo len minútu.“

„Áno, pane.“ Harry mu venoval jeden zo svojich nenávistných pohľadov.

No super! Že som ja radšej nedržal jazyk za zubami, zaplakal Harry.

„Pane?“ opatrne ho oslovil Draco Malfoy, keď si sadol za katedru a zovrel hlavu do dlaní. Už sa z tej bolesti išiel zblázniť. A už nemá jediný elixír. Do večera to nevydrží... „Je vám dobre, pane?“

V Severusovi vzkypela žlč. Bolesť hlavy si vyžiadala svoju daň.

„Pán Malfoy,“ Snapov hlas znel mrazivo a bolo v ňom cítiť zlosť. „Moje zdravie nie je vaša starosť. Hľaďte si svojho elixíru a mne dajte pokoj. O chvíľu je koniec hodiny. Alebo aj vy chcete dostať nedostatočnú, ako pán Potter?“

Malfoy sklopil hlavu a šokovane hľadel do zeme. Harrymu padla sánka a pozrel na Rona. Aj on zíral na Snapa a krútil hlavou. Keď už Snape vrčí aj na jeho hadov, to s ním musí byť už fakt zlé... To bude ešte ťažký večer... „Asi sa obesím“, zaúpel potichu.

Severus zúril. Potter ho svojim správaním vytočil do nepríčetnosti a to je ešte nie je ani obed. To dnes bude ťažký deň. S náladou pod psa, neutíchajúcou bolesťou hlavy sa vydal v ústrety ďalším tupým hlavám.

Zakaždým to bolo o tom istom. Vždy sa našiel niekto, kto mu jeho, už i tak mizernú náladu, zhoršil ešte viac. Svoju mimoriadne zlú náladu šíril okolo seba ako mor a na obed už bol chodiaci boh pomsty a študenti i profesori sa mu vyhýbali veľkým oblúkom. Nikto nechcel byť ten ďalší, na kom si vybije svoju zlosť.

„Severus, chlapče drahý, čo je to dnes s tebou?“ prihovoril sa mu Dumbledore pri večeri. Snape v duchu zaúpel a nadával Merlinovi aj všetkým bohom. Už chcel mať od každého pokoj, potreboval sa utiahnuť do samoty svojich komnát, uvariť si konečne elixír proti bolesti a trochu sa upokojiť, prv než si príde Potter odpykať svoj trest.

„Nič mi nie je“, zavrčal a babral sa v jedle. „Som len unavený a bolí ma hlava.“ Čo sa dnes do mňa všetci staráte?

„Chceme ti dobre,“ odtušil Dumbledore, akoby mu čítal myšlienky. „Chýry sa šíria rýchlo a ja vidím, že nie si vo svojej koži. Zruš ten Harryho trest. Pre dobro vás oboch. Nechaj si ho na inokedy, keď sa prestaneš správať ako nazúrený hipogrif.“

„Dajte mi pokoj!“ zreval Snape, odhodil vidličku a vstal od stola, pričom zvalil stoličku. Pred zrakmi vydesených študentov a profesorov (ešte nikto, pokiaľ si pamätali aj tí najstarší študenti, si nedovolil kričať na Albusa Dumbledora) vybehol z Veľkej siene, pričom vo dverách narazil do Harryho Pottera a takmer ho zvalil na zem. No namiesto ospravedlnenia len zavrčal, nech sa neopováži meškať.

Severus hrešil. Na podlahe sa ligotali črepiny a z pravej ruky mu tiekla krv. Ľavou rukou sa snažil napraviť napáchané škody.

„Tergeo. Episkey.“ Ruka sa vyčistila od krvi a zahojila. „Evanesco.“ Črepiny zmizli.

„Do šľaka, toto je dnes už tretia fľaštička,“ zúril. „Fakt nemám svoj deň.“

Ozvalo sa tiché, nesmelé zaklopanie.

„Potter,“ zdesene si uvedomil. Vzápätí musel, hoci nerád, dať Albusovi za pravdu. Dnešný Harryho trest nedopadne v jeho stave dobre. Pozbieral posledné zvyšky sebaovládania a hrdosti, doplazil sa ku dverám a Pottera poslal kade ľahšie. Vlastne, doslovne mu povedal, aby zmizol a už viac sa nevracal. Šokovanému Harrymu nebolo treba dvakrát hovoriť. Vzal nohy na plecia a už ho nebolo.

„Pche, a vraj Chrabromilčan,“ odfrkol si Severus.

Vrátil sa do svojich komnát, letaxom poprosil madam Pomfreyovú o elixír proti bolesti, a totálne vyčerpaný sa zvalil do postele. Skôr než mu spánok sadol na viečka, poprosil Merlina, aby bol zajtrajší deň lepší...

[ » na začiatok « ]