Poviedka:
Pridaná: 1.5.2006, 15:41:11
Čítaná: 6174×
Hodnotenie: (počet hlasov: 82)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Ron, Harry, Dursleyovci
Stručný dej: Hermiona a Ron prišli navštíviť Harryho k Dursleyovcovm. Ako to dopadlo sa dozviete v tejto poviedke, ktorú majú na svedomí viacerí autori.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Priori Incantatem

Harry Potter and Slovak FanBook

Copyright © 2005 – 2006 by Tebo

Slovak Edition © 2005 – 2006 by Priori Incantatem

Harry Potter, names, characters and related indicia are

copyright and trademark Warner Bros. © 2000

Napísal, dopísal, zostavil a upravil: Tebo

Ďalší autori niektorých častí: Jožo, Maja, Veronika, Jozo, dada8984, pollyh, Martin

Vydalo Priori Incantatem v roku 2006 ako svoju 1. publikáciu

Venujem všetkým fanúšikom Harryho Pottera,

ktorí si chcú skrátiť čakanie na siedmu knihu

od J.K. Rowlingovej.

Harry Potter

a Slovenská FanKniha

OBSAH

PRVÁ KAPITOLA

Návštevníci

DRUHÁ KAPITOLA

Posledný odchod

TRETIA KAPITOLA

Chceš prispieť v pokračovaní knihy?

Pošli nám aj ty svoje pokračovanie príbehu!

PRVÁ KAPITOLA

NÁVŠTEVNÍCI

N

a konci prázdnin, keď vonku svietilo už skoro septembrové slnko, ležal Harry na posteli vo svojej izbe. Celé leto horlivo premýšľal o posledných momentoch v škole a stále sa mu v mysli vracalo všetko čo sa udialo. Bol pevne rozhodnutý, že sa do školy už nevráti, ale potom sa rozhodol, že ak ju otvoria tak tam možno pôjde. Lenže správy v Dennom Prorokovi stále nevydali žiadne konkrétne informácie o tom či Rokfort otvoria alebo nie a zo školy tiež neprichádzala žiadna pošta. Denný prorok písal iba o nových bezpečnostných opatreniach a o zranených, stratených alebo zavraždených osobách a jedna z nich ktorej osud rozoberal vo veľkom, bol veľký človek, Albus Dumbledore.

Harryho veľmi ťažila spomienka na Dumbledora. Neustále mal pre očami tu scénu keď ho musel nútiť piť ten smaragdový elixír aj keď videl ako trpí a čo ho najviac ubíjalo bolo to, ako sa musel bezbranne pozerať na jeho smrť. Dumbledore zomrel s pokojom. Do poslednej chvíle svojho života prejavoval svoju úctu nad druhými ľuďmi. Bez neho bude svet úplne iný, pomyslel si veľa krát Harry. Pocit prázdna ho napĺňal ako ľadový prúd, ktorý sa mu vlieval do žíl. Nemohol sa zmieriť s tým, že všetko je preč. Spomienky na chvíle s ním a na to ako bol pri ňom tak blízko mu vytláčala bolesť. Trpká bolesť ktorá mu naznačovala, že všetko je stratené a nikdy sa to už nevráti. Harry sa snažil na to nemyslieť, lenže celý svet sa mu odrazu zdal taký zlý. Prišiel o jediného ochrancu. Mal veľkú chuť zastaviť všetko to zlo ktoré obklopuje svet, ale cítil sa tak sám. Cítil sa slabý a opustený. Úplne zabudol na to, že sú aj pekné veci pre ktoré sa oplatí žiť. Dokonca aj uvažoval nad tým, že ukončí toto trápenie a poberie sa k svojim rodičom, Siriusovi a Dumbledorovi ale nedokázal to pod predstavou, že by to bol ďalší koniec, pretože ešte toho chcel toľko prežiť a uskutočniť. Mal v pláne sa Dumbledora ešte toľko vecí opýtať. Už nikdy neuvidí starú a milú tvár, plnú porozumenia a múdrosti. Iba ak. Práve mu hlavou preblesol šialený nápad.

V tom niečo jemne buchlo do okna. Rýchlo sa vymrštil na nohy a podišiel k oknu. Vonku stál Ron s Hermionou a hádzali do okna drobné kamienky. Harry otvoril okno a potichu sa opýtal:

,,Ahojte, čo vy tu? Keď vás tu zbadá strýko tak...“ Ani to nestihol dopovedať a už sa rozleteli vchodové dvere a z nich vybehol kričiaci strýko Vernon ... ,,ČO TU CHCETE? ALE UŽ AJ VYPADNITE! Harry nikam nepôjde !!!“

Pohotová Hermiona povedala: ,,My... nejdeme za Harrym, my sme prišli k vám, aby sme vám odovzdali cenu za ..." Ron rýchlo dodal: ,, ...za najkrajšiu záhradu.“ Vernon neveriacim pohľadom zvolal na tetu Petuniu: „Petunia! Príď sem!“

Hneď na to sa spoza dverí vynorila Harryho teta so synom Dudleym, ktorému však telesné proporcie nedovoľovali vojsť (Dudley toto leto pribral opäť niekoľko kíl).

„Strýko...“ snažil sa zachrániť celú situáciu Harry, no Vernon ho zastavil nenávistným pohľadom, čo pre Harryho síce nebola žiadna novinka, no sám usúdil, že bude lepšie nehádať sa. Nie preto, že by sa strýka bál, ale pre jeho vlastné dobro. Nechcel aby strýko dostal porážku od rozčúlenia, aj keď by to možno vyzeralo zaujímavo.

„Choďte preč, nepodarené decká!“ začala kričať Petunia hneď ako uvidela Hermionu a Rona. „Ja vás poznám, videla som vás na vlakovej stanici!“

,,No...áno...ale,“ jachtala Hermiona. „My sa... potrebujeme sa porozprávať s Harrym.“ priznal napokon Ron.

„Preč!“ zrúkol nahnevane Vernon.

Vtom sa zasvietili svetlá v susednom dome a vyšla z neho ich susedka v tenkej ružovej nočnej košeli, huňatými papučkami a zelenou maskou na tvári.

„Čo sa to tu deje, susedko?“ zakričala. Hlas mala ešte rozospatý, nezvyčajne hrubý, čo ešte dodávalo jej strašnému zjavu ešte väčšiu hrôzu.

„Nič, drahá...pokojne si choďte ľahnúť.“ snažila sa zahovoriť Petunia. Strýkov krk začal nadobúdať pre neho tak typickú červenú farbu. Harry aj v tej tme vedel, že Vernonova pulzujúca žilka začala znova pracovať na plné obrátky.

„Prišli za mnou moji priatelia, chcete ich spoznať?“ zakričal Harry skôr ako ho stihol Vernon zastaviť.

„Ty...“ začal strýko hrozivým hlasom.

„On má nejakých kamarátov? Rada sa s nimi zoznámim!“ odvetila susedka a naťahovala svoj tučný krk cez plot, len aby uvidela Harryho priateľov.

„Ak necháte Rona a Hermionu aby na mňa tu dole počkali, iste sa radi zoznámia s našou susedkou...“ zašepkal Harry dobre vedomý si toho, že Vernonova žilka môže o chvíľu prasknúť od hnevu.

„Drahý nie!“ povedala Petunia v panike, lebo videla, že Vernon už chcel zase niečo na Harryho zakričať a povedať čo si myslí o tých jeho kamarátoch. Potom znížila hlas a dodala: „Celé mesto o nás potom bude klebetiť!“

„Možno nabudúce, teraz iste už nemajú čas!“ povedal čo najpokojnejšie Vernon susedke.

„No... chvíľku by sme si našli...“ zvolala Hermiona bez rozmýšľania.

„Vernon, zlatko,“ naliehala Petunia so slzavými očami.

„Ty...“zopakoval Vernon Harrymu, ale napokon, s veľkou nevôľou takmer nebadateľne prikývol.

„Už idem!“ zakričal Harry na svojich priateľov. „Môžete ísť spať,“ dodal pre susedku a hneď utekal zo svojej izby skôr ako si to Dursleyovci rozmyslia. Dudley mu nespokojne uvoľnil cestu a ešte sa ho pokúsil sotiť, no Harry bol už zvyknutý na jeho ťahy a šikovne sa mu vyhol.

Potichu zavrel vchodové dvere, obzerajúc sa do okien všetkých susedných domov, či ich niekto nesleduje a keď zistil, že je vzduch čistý (susedka zobrala svoju malú čivavu na ruky a odcupotala späť domov) ťahal Rona s Hermionou do zadnej časti záhrady Dursleyovcov pod listnatú jabloň.

,,Čo tu robíte teraz o takomto čase?“ Spýtal sa nechápavo.

,,Vieš, Hermiona tu má neďaleko rodinu. Býva tu jej teta a my sme k nej prišli na prázdniny." Odpovedal Ron.

,,Nikdy si sa nezmienila o tom, že ti tu býva teta..." Začal Harry trochu dotknuto, lebo bol nahnevaný, že Ron s Hermionou si užívajú bez neho, ale jeho hrdosť mu nedovoľovala povedať im to.

,,No to je tak..." Hermiona sa rýchlo pustila do vysvetľovania, lebo vycítila z Harryho tónu, že sa ho to asi dotklo. ,,...že ona je tak trochu zvláštna a nerada k nej chodím, preto som tu nikdy nebola, a keďže škola sa vraj tento rok začína až od októbra, tak sme si s Ronom povedali, že sa u nej uchýlime a prídeme za tebou.“

,,Ďakujem.“ Povedal rozžiarený Harry a trochu sa za seba aj hanbil, že tak hnusne v duchu obviňoval svojich priateľov, ale aj tak sa mu zdalo zvláštne, že nikdy o svojej tete nepovedala a pripadalo mu to aj trochu podozrivé.

,,Odkiaľ viete, že bude Rokfort na september zatvorený? Neposlali mi žiadnu správu.“

Hermiona sa tuhšie zababušila do svojej bundy, lebo už začínal pofukovať studený vietor a tvárila sa nervózne: ,,Nikomu neposlali Harry...“

,,Viem to len od ocka.“ Skočil jej do reči Ron. ,,Na ministerstve o tom hovorili ale nič nechcú dať na verejnosť. Aj Dennému prorokovi to zakázali. Fred s Georgeom sa pokúšali dozvedieť viac, tak podstrčili doma predlžovacie uši a počúvali našich ako sa o tom rozprávajú, až kým ich mamka neprichytila a nevyťahala ich riadne za ich vlastné uši. Celý týždeň boli urazení, že sú už dospelí a nič im nechcú povedať. Ale pravdepodobne je všade zmätok a vo svete sa dejú hrôzostrašné veci.“

,,Ron má pravdu Harry.“ Pridala sa Hermiona. ,,Stretli sme rôznych čarodejníkov a tí tvrdili, že sa všade niečo deje. Stretli sme aj Seamusa a ten tvrdil, že niekto uložil do hradu tonu hnojových bômb a teraz to tam smrdí a, že profesor Flitwick dostal z toho záchvat a je u svätého Munga, ale to je riadna blbosť ...“

,,Podľa mňa nevedia kto bude školu riadiť a boja sa ju otvoriť pretože si myslia, že tam rodičia svoje deti nepustia.“ Začal uvažovať Harry. ,,Myslím, že by to mala dostať McGonagallová. Bola zástupkyňa a vie toho o škole asi najviac.

,,To by bolo fajn, lepšie ako keby mala nastúpiť zase tá stará ropucha Umbridgeová.“ Dodal Ron s výrazom ako keby práve zjedol kyslú uhorku.

,,Ale Rokfort už nikdy nebude mať takého riaditeľa akým bol Dumbledore.“ Ukončila zamyslene túto tému Hermiona a keďže začalo fúkať čoraz silnejšie, navrhla či radšej nepôjdu k jej tete a tam sa neporozprávajú pri teplom rozpálenom kozube, so šálkou teplého čaju.

Harry vôbec neváhal, pretože bol rád, že môže byť s kamarátmi a nemusí doma počúvať komentovanie Dursleyovcov na každú vec ktorú urobí a dokonca aj na tu ktorú vôbec neurobil.

Hermionina teta nebývala ďaleko, asi tak o tridsať domov ďalej v takej nenápadnej uličke. Jej dom vyzeral akoby sa mal každú chvíľku rozpadnúť. Omietka opadaná, škridla zo strechy sa povaľovala pod oknami, ktoré boli naposledy umyté určite strašne dávno a záhrada nepokosená s neostrihanými a neošetrenými stromčekmi. Celkovo dom pôsobil dlho neudržiavaný a opustený.

Trojica vstúpila cez vŕzgajúci prah do domu a sadla si v miestnosti naproti chodbe v obývačke. Vo vnútri to nevyzeralo o nič lepšie ako vonku. Zatuchnutý zápach, steny pokryté na niektorých miestach už aj potrhanými tapetami a starý nábytok s hrubou vrstvou prachu, nepotvrdzovali príslovie nesúď knihu podľa obalu, pretože tak ako hrozne vyzeral dom z vonku, taký bol aj vo vnútri.

Hermiona, ktorá sa rozvalila do starého, ošúchaného kresla zo seba vyhŕkla: ,,Nie je to nič extra ale lepšie ako vonku vo vetre.“

Ron sa zvalil na gauč a dodal: ,,Naozaj je to tu lepšie, ale mohol by tu niekto z času na čas aj upratať.“

,,Ron! Vieš dobre, že by sme tu vôbec...“ Začala Hermiona podráždene, ale nedopovedala a snažila sa pokojne povedať: ,,Že by sme tu vôbec nemuseli byť ak by moja teta nebola taká pohostinná.“ Ale Harrymu niečo hovorilo, že chcela povedať, že by sme tu vôbec nemali byť.

,,No čo tešíte sa na 7 ročník?.“ Rýchlo zmenila tému, pretože si asi všimla, že Harrymu sa to akosi nepozdáva..

,,Pravdaže sa teším, konečne uvidíme Hagrida a zahrám si metlobal...“ Vysypal zo seba mierne zaskočený Ron.

,,A ja čakám na 7 ročník už od kedy som nastúpila do školy, môžem sa prihlásiť ako dobrovoľná ...

V tom sa rozleteli dvere a ozval sa podivný hlas.

,,Hermiona si to ty?“

,,Ahoj prišla som, lebo som bola nablízku a tak sme sa tu s kamarátmi uchýlili pred vetrom, dúfam že ti to nevadí.“ V obývačke sa objavila celkom sympatická stará pani, ktorá sa usmievala na Hermionu. ,,Ale nie Hermiona, vôbec mi to nevadí, som len rada a ako dlho sa tu vlastne zdržíme? Teda zdržíte?“ Opýtala sa nervózne.

Hermiona sa pozrela na neisto Rona a vykoktala sa, že nie veľmi dlho, lebo Harry sa asi ponáhľa domov, pretože jeho strýko sa o neho veľmi bojí, aby sa mu nič nestalo.

Harry si pomyslel, že to je tá najhlúpejšia výhovorka akú v živote počul a dosť ho to rozosmialo.

,,Hmm to je škoda, ale teplý čaj vám bodne do takého vetriska však?“

,,Ó áno to by sme si dali a aj nejaké sušienky lebo sme poriadne vyhladli.“

Teta sa odobrala do kuchyne a bolo počuť hlasné zasyčanie. Hermiona sa veľmi zľakla a už sa išla rozbehnúť a vletieť do kuchyne ale teta ju predbehla a vystrčila hlavu z kuchyne a slabým hláskom povedala: ,,Nič mi nie je. To ten starý sporák ma zasa neposlúcha.“ Hermione odľahlo.

Harrymu sa Hermionia teta zdala trošku zvláštna, ale pomyslel si, že to bude asi vekom.

Asi o päť minút sa objavila s troma šálkami voňavého čaju v rukách a na sušienky ukázala nosom. Vyzerali veľmi čudne. Mali tvar vajíčka a boli žltohnedej farby. Ron s Harrym sa najprv pozreli na seba a potom na Hermionu, ktorá im očami naznačovala aby jedli. Ron si vzal jednu sušienku, ovoňal ju, zamračil sa a dal si ju do úst. Harry sa na neho s obavami pozeral. Ron prevrátil oči a napokon povedal že sú celkom fajn, no Harry radšej už viac nejedol. Nastalo ticho, ktoré prerušoval iba Ron svojim jedením a poznámkou, že sú predsa lepšie ako tie čo robí Hagrid.

Napokon sa teta strhla a so zvláštnym výrazom v tvári povedala Hermione, že musí ísť a že ich nechá samých a rýchlo odišla preč. Hermiona sa za ňou rýchlo rozbehla .

„Strašná žena.“ povedal Ron ako keby chcel zakryť situáciu.

,,Je zvláštna, máš pravdu.“

Úprava, štylistická a gramatická korektúra,pridanie nových viet a celkové prerobenie knihy: Tebo

Ak sa niekto z autorov chce opýtať prečo som niečo zmenil, nech mi napíše. Snažil som sa opraviť všetky chyby, upraviť vety tak aby sa slová neopakovali viac krát a aby veta lepšie vystihla danú situáciu. Myslím, že výsledný efekt je dobrý, ale to je už na Vás aby ste to posúdili. Tí z Vás ktorým sa tento príbeh páči, tak neváhajte a skúste niečo napísať aj vy. Vôbec to nie je ťažké. Tak do toho. Ak nájdete nejakú chybu, alebo by ste chceli niečo zmeniť, tak píšte. S pozdravom Tebo

Vyjadrite sa v diskusii ako sa Vám kniha páči.

[ » na začiatok « ]