Poviedka:
Pridaná: 25.6.2007, 14:22:03
Čítaná: 3045×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: Fiction
Postavy: Jano, Lenka
Stručný dej: Jeden príbeh lásky napísaný skutočným životom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Každý život sa začína plačom. A je len na nás, či bude plačom aj končiť. Život nie je ružová záhrada a kladie nám pod nohy prekážky, pretože sa chce uistiť, či si naozaj zaslúžime žiť ho. No nemá len temné stránky, pretože tak, ako po daždi príde slnko a po noci ráno, aj po nešťastiach, ktoré sa na nás sem-tam zosypú prídu nádherné dni. A o tom sa presvedčila aj Lenka, hlavná hrdinka mojej poviedky.

Chcela som svoj život prežiť tak, aby som sa za nič nemusela hambiť. Žiaľbohu, nesplnila som toto svoje najväčšie predsavzatie, pretože akonáhle sa mi začali v puberte búriť hormóny, začala som robiť jednu chybu za druhou. Neviem či také typy vyhľadávam, alebo sa na mňa lepia, ale mojou mužskou polovičkou sa stávali chlapci, ktorí neboli práve vyberaných mravov. Možno som nevedela potlačiť svoj materinský pud a tak som sa o nich chcela starať..neviem! Možno by sa to celé prepieklo bez povšimnutia, veď človek je tvor omylný a my všetci robíme chyby. No jedna chyba sa mi v konečnou dôsledku stala osudnou. Chodila som s chlapcom.Volal sa Janko. A aká bola moja chyba? Aj napriek tomu, že som toho chalana naozaj zbožňovala, dala som na kamošov a skrývala som sa pred ním. Bola som k nemu hnusná a keď som sa konečne rozhodla povedať mu do očí že je koniec, ešte ho to aj bolelo. No vtedy už bolo neskoro. Zabudla som na to a roky išli ďalej. Ja som si našla skvelého chalana a kríza nastala až vtedy, keď padlo podozrenie, že som asi tehotná. Teda aspoň som si to myslela. Nekrúťte nosom, mala som 17 a v dnešnom svete… sa robia chyby. V tom období som uvažovala nad tým, ako na to bude reagovať okolie. Takže rodičia.. snáď by to rozdýchali. V škole.. by sa to hádam nejak vyriešilo… kamaráti? Smiali by sa… Janko, ktorý práve sedel oproti mne a usmieval sa… nie! Kvôli nemu sa to nesmie stať! Ale prečo uvažujem nad tým, ako na to zareaguje Janko? Čo s tým on má? Však ja chodím s niekým iným a mám ho rada! A takto to šlo. Časom som si uvedomovala, že som urobila chybu. Že som mala ostať s ním. Bila som si hlavu o stenu za to, ako som sa k takému milému človeku správala. Čím viac som v sebe potláčala myšlienky na Janka, tým viac mi v hlave začalo preskakovať. Keď sa to už nedalo vydržať, rozišla som sa s mojím priateľom, čo asi nebol najlepší nápad a ostala som na voľnej nohe. Urobila som chýb ako maku, pretože tým, že som chcela dosiahnuť, aby si ma Janko všimol a možno trochu žiarlil sa zo mňa stávala prelietavá trúba. Čiže to malo presne opačný efekt!

Prišla chata, na ktorú sme išli s kamarátmi. Prvý deň bol úplne perfektný a nakoniec, keď tam došiel aj Janko, bola som v siedmom nebi. Celkom normálne sme sa bavili a nakoniec sme spolu SPALI v jednej posteli, bozkávali sme sa a bolo nám úžastne. Aspoň mne! Pýtala som sa ho prečo to robí a on mi povedal, že preto, lebo ma má stále rád a viac mi nebolo treba. Keby ma vtedy dakto kopol do zadku, asi mu ešte aj poďakujem. Na druhý deň ráno odišiel na zápas. Bola som mierne vykoľajená z toho, že sa so mnou nebol ani rozlúčiť, pretože vstal skôr ako ja. Upokojovala som sa tým, že sa ponáhľal a nechcel ma budiť. Večer ma však vyviedol z omylu. Len ma využil.. bol opitý. To stále rád myslel akože kamošku.. tak ale takéto veci sa s kamarátmi nerobia!!! Bola som zničená a opila som sa do čista! Z toho večera si veľa nepamätám. Len mi vraveli že som vystrájala ako námesačná.

Čas ubiehal a ja som sa rozhodla, že budem bojovať za toho koho milujem. Len či mi uverí.. po tom všetkom čo som urobila kedysi. Ľudia sa menia, no dôveru si človek tak ľahko aj tak nezíska. Moja snaha vychádzala na zmar a ja som to pomaly začala vzdávať. No to neznamená, že som prestávala milovať… nie..milovala som každým dňom a každým pozdravom viac a viac. Janči sa dostal do trochu zlej partie a začal sa správať čudne. Stal sa z neho ľudovo povedané ..sukničkár a dával patrične najavo, že dostane každú. Tu sa vo mne prebudil ešte aj ten materinský pud a už mi nebolo pomoci. Bola som zúfalá a nebolo so mnou reči.

Jeden večer mi kamoška povedala, že Janko pôjde určite do toho a toho baru a mám tam ísť s ňou, však sa môže niečo poriešiť. Tak som sa „ohákla“ a skúsila to. Ten večer skončil najlepšie ako len mohol a nikdy ho nebudem ľutovať. Povedal že ma ľúbi… aj keď som ten večer neprežila, bol to ten najkrajší v mojom živote…

Takto vám svoj príbeh porozprávala Lenka. Ja len môžem porozprávať tragicko šťastný záver večera a aj Lenkinho života. Keď ten večer prišla do baru, Janči balil ďalšiu babu. Nejakú peroxidku pri bare. Lenka chcela odísť, no jej kamarátka Nika ju presvedčila aby ostala. Sadli si za stôl. Nudili sa. Dve hodiny neskôr začala bitka. Vysvitlo, že Janči balil frajerku nejakého mafiánskeho bossa. Ten mu najskôr zo tri vrazil a keď sa chcel Janči konečne brániť, boss vytiahol zbraň a namieril ju na neho. Nik nezakročil, všetci boli v šoku. Len Lenka vyskočila zo stoličky a postavila sa medzi Janka a letiacu guľku. Tá sa jaj zavŕtala do pleca. Padla… Boss si to znovu namierli na Janka. Lenka sa postavila a z posledných síl kráčala k mužovi so zbraňou. Ďalšia guľka jej zlomila pár rebier a zastala tesne vedľa srdca. Prítomní sa len nemo prizerali na obraz pred sebou. Znovu padla a zdalo sa, že už zostane ležať. No keď chcel mafián vypáliť tretiu guľku na Janka, Lenka opäť stála na nohách a bola od neho už len pár centimetrov, keď jej guľka preletela mladým srdcom. No kým padla, stihla zbraň vytrhnúť chlapovi z rúk a ten si na Jančiho odpľul a odišiel. Toto všetko sa stalo v priebehu dvoch minút. Dvoch najdlhších minút v živote všetkých, ktorí stáli naokolo. Je zaujímavé, koľko člověk vydrží ak ide o záchranu niekoho, koho naozaj miluje. Janči pribehol k Lenke ležiacej na dlážke a so zbraňou v už takmer bezvládnej ruke. Sklonil sa ku nej a ona povedala… „Ak mi niekedy budeš môcť odpustiť to, čo som urobila kedysi dávno, prosím urob to! A nehnevaj sa na mňa za to, ako som sa právala, bola som hlúpa. Neboj sa, nebolí to. Nemusíš byť taký bledý… Ľúbim ťa!“ a zatvorila oči. Sotva počuteľne a prehĺtajúc hrču, ktorá sa mu urobila v hrdle Janko zašepkal. „Aj ja teba princezná! A odpusť mi!“ Aj keď si prítomní mysleli, že Lenka ho už nemôže počuť, tá ešte nadvihla kútiky úst a s blaženým úsmevom na perách vydýchla. Jej čin neostal zabudnutý. Celá krajiny nerozprávala o ničom inom. Ten večer keď sa to objavilo v správach, sa milujúce páry objímali a plakali, rodičia chodili bozkávať svoje deti a na oblohe sa zjavila nová hviezda. Možno tam bola vždy, no v ten deň svietila jasnejšie, pretože dostala meno. Lenka!!! Nepodceňujte silu lásky, robí z ľudí to, čím sú. Je silná a jemná zároveň. Je to najkrajšie čo nám Boh mohol poslať na zem.

[ » na začiatok « ]