Poviedka:
Pridaná: 16.2.2015, 17:40:05
Čítaná: 4668×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou finalistov bolo napísať poviedku na tému F&G Weasleyovci v období, keď ešte obaja žili.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Finalista č. 1 - Hodina literatúry 2 » Finalista č. 2 - Ignis draconis 3 » Finalista č. 3 - Kto sa smeje naposledy... 4 » Finalista č. 4 - Čarodejník vs. Mukelka. Zaručené tipy...

Celý názov: Čarodejník vs. Mukelka. Zaručné tipy a triky! F&G Weasley

„Môžeš mi povedať, ako si to prežila?“

„A čo také!“

„Tú škaredú nehodu.“

„Akú?“ Chytila si tvár.

„Muselo to bolieť, keď si spadla z neba.“

Prevrátené oči.

„Ako to robíš?“

„Nechápem?“

„Si taká krásna. Nemôžem myslieť na nič iné.“

Úsmev.

„Nevyriešime rovnicu o štyroch stenách, jednej posteli a nás dvoch?“

Chrstnuté víno do tváre.

George sedel za stolom. Vedľa neho škrípalo pero po pergamene a zapisovalo všetky dôležité údaje. Počúvať úchvatný životný príbeh mukelky Melanie, nebolo boh vie ako zaujímavé a on sa uškŕňal pri predstave Fredovho výrazu. Iste plného nadšenia a záujmu. Dnes to bolo už tretie stretnutie a konečne to vyzeralo na významnejší úspech. Aspoň v tom zmysle, že rande trvalo dlhšie ako desať minút.

Naklonil sa bližšie a prehovoril do ucha na stojane. „Ok! Ty si už príjemne unudený a ona je v tom pravom švungu. Prejdeme k fáze komplimenty, nech získame informácie do príučky. Opakuj po mne.“

Fred začul, ako jeho dvojča listuje v knižke. Počul v hlave slová a začal ich opakovať ako papagáj.

„Vieš Melanie, tvoj otec musel byť zlodej.“

„Teraz sa ťa opýta: Prečo?“ povedal George a čakal. Čakal aj Fred, no niečo mu našepkávalo, že dievčina k tomu nemá čo povedať. Sedela tam s nechápavým výrazom a polievka jej z lyžičky stekala naspäť do misky.

„Ok! Časť: Prečo? vynecháme a pokračujeme ďalej!“ zaznelo mu v uchu. Nebol si úplne istý, či je pokračovanie správny nápad, ale skúsenosť mu našepkávala, že z desiatich zlých začiatkov sa vždy jeden skončí dobre a dnes to už dvakrát nevyšlo, takže sa šance zvyšovali. A on sa dnes cítil vo forme.

„Pretože tie tvoje oči musel niekde ukradnúť!“ dokončil začatý kompliment a široko sa pritom usmial. Dlho ju však svojím úsmevom neožaroval, pretože jej reakcia mu ho dokonale vymazala.

„To bol asi ten najhorší prvoplánový kompliment, aký som kedy počula a že ich teda bolo.

„Nič nie je stratené!“ George listoval v knižke až pri tom prevrátil stojan s uchom. Fred počul len šuchot a lomoz a začal si trieť ľavý ušný lalôčik. Ukázalo sa, že to nebol dobrý nápad.

Cítil, ako sa mu čosi odlepilo od hlavy a dopadlo do jeho polievky. Všade vystrekli rezance a horúca tekutina. Pozrel sa do svojej misky a tam plávalo ucho. S previnilým výrazom pomaly dvíhal hlavu a pozrel na Melanie. Tá to už nevydržala a skričala z plného hrdla. „Preboha! Ty máš lepru!“

Nebol čas na vysvetľovanie. Siahol do vrecka a vytiahol ampulku s čiernym práškom. Druhou rukou zobral ucho z polievky a pri tom mu do nálady hral jej hysterický hlas, ktorý lákal čoraz viac divákov. Ampulku hodil o zem a v reštaurácii nastala tma. Vychutnal si posledné tóny šialenej árie a odmiestnil sa.

Privítal ho Georgov hurónsky smiech. Jeho dvojča sa držalo za brucho a od smiechu prskalo sliny na všetky strany. „Nepribližuj sa ku mne. Ty leprou prežratý lichotník!“

„Som zvedavý na čo si myslel, keď si mi prirábal ucho na ucho!“ smial sa Fred nad celou absurdnosťou.

George sa pomaly upokojoval a začal dumať nad leprovou komplikáciou. „Myslím, že kúzlo hlasového prenosu, sa pobilo s lepiacim a splývacím zaklínadlom a preto sa celý systém zrútil do slepačej polievky.“

„Tento problém musíme odstrániť. Zajtra nás čaká ďalšia dievčina. A ak zo mňa zas niečo odpadne, tak miesto zaručených tipov a trikov ma zaručene uzavrú do karantény.“

George si prehrabol vlasy a postavil sa. „Mali by sme predlžovacie ucho spraviť ako násadu.“

„V tom prípade sa vyhneme nestabilite a konečne bude môcť zo mňa pre zmenu odpadnúť ženská!“ zvolal Fred. „Odkiaľ si inak splašil tie príšerné komplimenty?“

„Z muklovskej knižnice. Miestny knihovník ma ubezpečil, že je to tutovka,“ povedal George a zaškeril sa.

Fred otvoril ústa a zase ich zavrel. Niekedy nemá zmysel, rozčuľovať sa nad detailmi. Predsa len nebol v takej dobrej forme, ako si myslel.

Stál na rušnej londýnskej ulici a bezstarostne si pohmkával.

„Tu operátor,“ ozvalo sa mu v uchu. „Dievčina sa každú chvíľu ukáže. Ako poznávacie znamenie uviedla latex. Našiel som si to v muklovskej knižnici. Je to lesklé oblečenie, ktoré pripomína kožu.“

Fred mal zlý pocit zo spojenia muklovská knižnica a jeho brat, ale toto znepokojenie si nechal pre seba. Po ceste prichádzalo jeho dnešné rande. Dlhé čierne vlasy, vysoké čižmy a priliehavé šaty, ktoré sa leskli ako morská hladina. Musel uznať, že ten latex má niečo do seba.

Zoznámenie prebehlo hladko a on súhlasil, že zájdu do Dagmarinho obľúbeného podniku. Bolo mu trošku divné, že všetci muklovia v bare majú na sebe aspoň časť odevu z toho latexu. Ale George ho ubezpečil, že je to teraz u muklov v móde a že ide o úplne bežnú vec.

Podnik mal aj ďalšie vychytávky, ktoré akoby pochádzali priamo z rokfortských žalárov. Po stenách viseli reťaze a rôzne iné kovové nástroje, ktoré určite neboli určené k príjemným veciam. Na dlážke boli červené fľaky, ktoré mu pripomínali krv. Hudba ktorá sa vinula z reproduktorov krásne dolaďovala atmosféru mučiarne.

„Dáme si nejaký drink?“ opýtala sa ho Dagmar a bez toho, že by počkala na pritakanie, privolala čašníčku. „Pre mňa to, čo vždy a tuto pre fešáka jeden semafor.“

Fredovi mierne primrzol úsmev na perách. „Čo je ten semafor za elixír?“

„Neboj sa zlatko. Tento „elixír“ budeš dnes potrebovať,“ povedala a záhadne sa usmiala.

„Všetko ide podľa plánu,“ ozval sa Georgov hlas v uchu. „Tentokrát vynecháme komplimenty a zahráme to na vtipného. Mám tu nejaké vtipy z knižnice...“

Fred začul, ako jeho brat prekladá knihy a prevrátil oči. To zas bude fiasko. Než však stihol odrapotať prvý vtip, postavili pred nich nápoje. Na jeho strane stola sa ocitli tri poháriky so zelenou, červenou a čiernou tekutinou. Niečo mu našepkávalo, že by to piť nemal, ale výzva v jeho živote vždy prevážila zdravý rozum a ani teraz tomu nebolo inak. Postupne do seba semafor nahádzal a cítil ako sa mu telom rozlieva teplo.

„Ako sa cítiš?“ opýtala sa ho Dagmar a škerila sa od ucha k uchu.

„Výborne!“ zakričal Fred a rozvalil sa do kresla.

„Takže si ideme zatancovať.“

Vyskočil zo sedadla a uklonil sa. „Smiem prosiť?“

„Ehm. Myslím, že by sme sa mali držať plánu.“ Ozval sa Georgov hlas v jeho uchu, ale on si to nevšímal. Dagmar ho chytila za ruku a viedla ho na parket. Tam to ihneď rozbalili štýlom opičí tanec. Telom sa mu pritom rozlievala páľava a jeho hlava bola ľahšia a ľahšia.

Dagmar ich bujaré tanečné kreácie presunula k baru. „Delírium!“ plesla po pulte. „A hneď!“

Postavili pred nich pohár veľkosti malého vedra a v ňom plávala hustá čierna tekutina. Do rúk im dali slamky a oni ich ponorili až na dno. Drink zapálili a na pokyn začali sať, čo im sily stačili. Keď už boli takmer na dne, priliala čašníčka do pohára hustý červený likér a oni pokračovali až do sladkého konca.

Počul, ako mu do ucho niečo hovorí George, ale nevnímal to. Svet sa začal príjemne krútiť a on sa nechal unášať na vlnách opitosti. Dagmar ho vzala za ruku a viedla ho do stredu miestnosti, kde zo stropu viseli reťaze. Po ceste sa na všetkých kýval so širokým úsmevom. Tešilo ho, že jeho pozdravy opätujú. Vyzliekla mu košeľu a tričko a ruky mu spútala do okov. Predklonila sa k jeho uchu a zašepkala. „Keď ťa švihnem bičíkom, zakričíš: Ďakujem moja pani!“

Asi mu to malo všetko prísť nejaké divné, ale on nevedel nájsť dôvod prečo a tak len omámene pritakal.

George si plesol dlaňou o čelo.

Dagmar odstúpila a švihla.

Fredovi oči takmer vystrelili z jamôk a z hrdla sa mu vydral bolestný výkrik. Pleskla ho znova. Tentokrát silnejšie a okríkla ho. „No tak mi poďakuj! Ty nevďačník!“

Odmiestniť sa nebolo možné. Z toho by bol veľký malér a tak si odohral svoju rolu dokonca. Prežil ďalších osem rán a po každej z plného hrdla poďakoval jeho domine. Do ucha sa mu rehotal George a kričal na Dagmar nech udiera silnejšie. Diváci pri stoloch jeho utrpenie radostne pozorovali a pri každom plesknutí biča nadšene kričali. Keď sa tortúra skončila, oslobodili ho a on stonajúc odkráčal k stolu, kde boli jeho veci. Po ceste ho sprevádzali silné ovácie, ale jeho prvotné nadšenie z neho nadobro vyprchalo.

„Čo to pri Merlivnovej brade malo znamenať!“

„Nehovor mi, že ti od začiatku nebolo jasné, že sme v sado-maso klube.“ Dagmar tam stála a usmievala sa od ucha k uchu.

„Akom klube?“ zakričal Fred a obliekal si tričko.

„Čo si zadubený?“

Konečne sa mu podarilo nasúkať sa do oblečenie a pozrel sa na svoje rande. „Ty nie si normálna!“ Nečakal ne jej reakciu, otočil sa a zmieril rovno k východu.

V uchu sa mu ozval Georgov hlas. „Sado-maso klub je...“

„Sklapni!“

Fred sedel v kresle a na chrbát si pritláčal uterák namočený do esencie z murtlapa. George stál oproti a po tvári mu behal úsmev.

„Ja som ti hovoril, že sa máme držať plánu. Ale máme aspoň cenné poznatky do našej publikácie. Týmto tempom budeme ma príučku hotovú v predstihu.“

„Týmto tempom sa zo mňa stane mrzák,“ zastonal Fred. „Zajtra ideš na rande ty!“

„Ako myslíš, ale musím poznamenať, že ty si v teréne neprekonateľný.“

George mal čo robiť, aby sa vyhol letiacemu uteráku.

Fred sedel za stolom a chrbát mal v bezpečnej vzdialenosti od operadla. Esencia utlmila najhoršie bolesti, ale ešte chvíľu potrvá kým sa vyspí na chrbte. Nahol sa k uchu na stojane a prezrel si poznámky. „Takže. Spozná ťa podľa červenej ruže. Každú chvíľu by sa mala objaviť na scéne.“

„Ok,“ zašpekal George. „Už ju asi vidím. Je veľmi pekná.“

Fred prevrátil oči. Na krásu sa po včerajšku prestal spoliehať.

„Ahoj ja som Viola.“ Začul z ucha príjemný hlas a vzápätí. „Teší ma ja som Fred.“

Ozajstný Fred sa spokojne usmial. „Som zvedavý čo sa prihodí tebe. Ty mudrlant z knižnice.“

„Povedz mi niečo o sebe Viola.“

„Čo ťa zaujíma?“

„Aký je tvoj názor na náhodné rande?“

Fredovi bolo z ich hrkútania čoraz viac na zvracanie. George vôbec neposlúchal jeho inštrukcie a viedol rozhovor po svojom. Zatiaľ nezískali žiadne relevantné informácie a to celé stretnutie trvalo viac ako hodinu.

„George okamžite sa začni držať plánu!“

„Viola ospravedlň ma na chvíľu.“

Vstal od stola a zamieril na toalety. Presvedčil sa, že sú prázdne a potom s pozrel na seba do zrkadla. „Fred?“

„Tak čo ty romantik máme prácu!“

„Nie je úžasná?“

„Nech je aká chce, nie sme tu preto, aby sme to hodnotili. Pamätáš sa?“

„Ja ti neviem Fred. Cítim sa s ňou skvele. Akoby sme patrili k sebe. Chápeš?“

„Okamžite sa tam vráť a začni reagovať na moje inštrukcie!“

„Nie! S touto žiadne pokusy nebudú!“

„Ty si sa zbláznil!“

George si zložil ucho z ucha a upravil si v zrkadle vlasy. Uškrnul sa sám na sebe, napučil hruď a vykročil za sladkou Violou.

„To mi nemôžeš urobiť,“ kričal do prázdna toaliet Fred. „Ja som kvôli nášmu prieskumu dostal lepru! Nechal sa bičovať! Robil som zo seba idiota! Haló!“ Bezradne sa oprel do kresla a od bolesti vyskočil.

Toto nie je spravodlivé. On sa narobí, ako mulica a na oplátku má len utrpenie a bolesť a henten odborník sa na všetko vykašle, akonáhle mu rozum padne do nohavíc. Bezmocne sa zosunul naspäť do kresla a na tvári sa mu rozlial ironický úsmev.

A čo čakal? Nie je to tak vždy? Jeden sa môže aj pretrhnúť a nedosiahne ničoho a druhý na čo siahne, to premení v zlato. Musel uznať, že tieto dni naozaj nebol vo forme. Švihol prútikom smerom k pergamenu a brko po ňom začalo behať ako splašené.

Pozn. č. 153

Spoliehajte sa len sami na seba!

Priemer od užívateľov: 17,29 / 20

Gramatika – obsah – téma – dojem - progres

Richio: 6 – 8 – 8 – 7; spolu 29

Tak toto bolo podarené. Aj keď mi chýbala dávka čarodejníckeho sveta, bolo zaujímavé čítať o dvojičkách v muklovskom svete. Že by vymysleli takúto knihu, to by som ani nepovedal, v každom prípade – nápad a obsah boli super. Ako ale každá tvoja poviedka – čiarkový ignorant, preklepový ignorant... bohužiaľ, máme tu aj takú kategóriu na hodnotenie. Ale musím uznať, že štylisticky to bolo oveľa lepšie. Či už tebou, alebo jednoduchosťou príbehu, to posúdiť neviem, čítalo sa to dobre. Chválim nenásilný humor. Vieš, o čom si písal...

cuca: 8 - 8 - 7 - 8 - 10; spolu 41

Ten začiatok... jémine, veľmi som sa pobavila! Spravil si to presne tak, ak som si predstavovala! Som naozaj spokojná! A fakt že som sa pobavila. A to nie len na začiatku, ale aj na celej poviedke! To, že sa mi páčila aj pred tými poslednými úpravami, to si vedel, ale musím povedať, že po nich bola ešte lepšia!

To prvé rande a lepra, proste lol! Tie debaty bratov, tie rady a to všetko, naozaj si to urobil veľmi dobre. Najviac ma potešilo, ako si zmenil tie drinky. Myslím, že je to naozaj omnoho lepšie takto. Také - uveriteľnejšie. Oh, a čo mňa veľmi pobavilo, bol ten odchod z toho klubu, ako sa George snažil Fredovi vysvetliť, čo to SM je a ten ho zahriakne. :D No a ten koniec a tá záverečná myšlienka - super! Akože, naozaj som s týmto dielkom spokojná. Bolo iste najvtipnejšie - aspoň ja mám ten pocit. Aj keď... zaujímavé je, že ja mám od teba aj tak radšej také tie psychologické dielka. :) No na to, že ti, podľa tvojich slov, téma nesadla, tak si sa s ňou popasoval viac ako dobre. :) A musím povedať, že som veľmi spokojná s našou spoluprácou a za ňu ti musím dať naozaj plný počet bodov.

Kira: 5 - 9 - 10 - 8; spolu 32

Úplne sa viem stotožniť s Fredom. On si odskákal to najhoršie a potom sa na neho jeho vlastný brat hneď pri prvej príležitosti vykašle. Ts, ts, ts. :D

Prečítal by som to takmer na jeden nádych, len škoda, že tam bolo toľko preklepov a rozhádzaných čiarok. Jasné, jasné, gramatika rozhodne nie je najdôležitejší prvok pri poviedkach, veď na to máme aj rozdelené kategórie, ale mne to stále dokáže dokonalý príbeh trochu pokaziť. A to som sa fakt snažil žmúriť oči!

No v každom prípade ťa chválim, pretože to bolo pútavo a dobre napísané, rovnako aj ten ľahký, plynulý štýl bol dosť príjemný. Fajne, fajne. :)

A tú muklovskú príručku by som spálil.

Čiarky aj tam, kde nie sú potrebné.

Bohvie sa píše spolu.

Chýbajúce čiarky.

Na niektorých miestach chýbali dokonca aj interpunkčné znamienka.

Preklepy.

[ » na začiatok « ]