Poviedka:
Pridaná: 20.1.2015, 22:09:00
Čítaná: 2767×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Dominika Slobodová, Sirius Black, James, Remus, Peter, Lily, Alice

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Nasledujúcich pár dní sa mi Sirius vyhýbal. Aspoň som mala taký pocit. Celý víkend som ho nikde nevidela, a Jamesa som sa nechcela pýtať. Zrejme vedel, rovnako ako aj Remus a Peter, čo sa stalo a ako Siriusovo vyznanie lásky mne dopadlo, a cítila som sa trápne. Lily sa ma niekoľkokrát spýtala, čo je so Siriusom, že vraj nie je vo svojej koži a nečastuje dievčatá naokolo baličskými rečami, ale iba som pokrčila plecom a povedala som, že nič neviem. Myslím, že Lily už vtedy vedela, že jej klamem, ale nevyzvedala, a mne to vyhovovalo. Problémom bolo, že potom, čo som Siriusa tri dni nevidela, začal mi chýbať. Chcela som späť svojho najlepšieho priateľa, chcela som ho podpichovať, precvičovať si s ním kúzla, zakrádať sa s ním v Zakázanom lese a najmä sa s ním porozprávať o jeho problémoch, hoci momentálne som jeho najväčším bola zrejme ja.

Keď prišiel pondelok, vstala som s veľkým očakávaním, ktoré potlačilo aj moje príležitostné návaly hnevu voči tomu, ako sa správal. Tešila som sa, že ho na hodinách znova uvidím, a dúfala som, že sa akýmsi zázrakom všetko vráti do normálu. Dosť som sa mýlila, a zistila som to hneď pri vchode do Veľkej siene, kde som narazila priamo na Siriusa. A Claudiu Lambertovú z Bifľomoru, ktorá na ňom visela ako pijavica. Lepšie povedané, na jeho ústach.

Šokovane som zastala a civela na Siriusa, ako sa až nechutne oblizuje s o rok mladšou študentkou a bojovala som s nutkaním zavolať mravnostnú políciu (rozumej Filcha). Naštvane som zrúkla a prešla okolo nich, potláčajúc potrebu poriadne Siriusa kopnúť do nohy. Sadla som si na lavičku vedľa Alice, ale radšej sa ma nič nepýtala.

„Pri Merlinovej brade, nemôže sa Sirius muckať s Claudiou niekde inde, napríklad na menej verejnom mieste ako altánok, alebo most, alebo niekde, kde nám nebudú svoju vášeň strkať rovno pod nos?“ Lily si sadla oproti mne a v tej chvíli som vedela, kto je na škole skutočnou mravnostnou políciou.

„Dačo mi hovor,“ prevrátila som očami a položila lyžičku späť do pudingu. „Idem na hodinu, uvidíme sa tam,“ rozlúčila som sa a vyletela z Veľkej siene tak rýchlo, ako to len šlo.

Sirius už zmizol aj s Claudiou niekde v ďalších zákutiach hradu a moja nálada sa postupne znormalizovala. Zároveň som sa však začala dívať na veci iným smerom a uvedomila som si, že Black by potreboval poriadne prefackať, aby sa spamätal. Zaumienila som si, že pri najbližšej príležitosti toto uvedomenie uvediem do praxe.

Nemusela som dlho čakať. Keď som zabočila k učebni OPČM, zbadala som ho, ako sedí na schodoch a číta knihu o metlobale. Podišla som k nemu a založila som si ruky v bok, čakajúc, kým zdvihne oči ku mne a dá na sebe znať moju prítomnosť. Urobil tak takmer okamžite a keď ma zbadal, nahodil kamennú tvár, a iba jeho čierne oči prezrádzali, čo vo mne jeho príchod privolal.

„Neviem, či ti mám vraziť, alebo ťa objať,“ povedala som napoly naštvane, napoly súcitne a spustila som ruky pozdĺž tela.

Sirius pohodil hlavou, až sa jeho vlasy trochu odsunuli spred očí a s predstieraným nezúčastneným tónom sa spýtal: „Prečo?“

„Pretože si nevážiš samého seba ani ostatných naokolo,“ odvetila som, ešte stále stojac.

Sirius sa zamračil: „Tým myslíš seba?“

Zalapala som po dychu, hoci som podvedome očakávala iracionálny protiútok. Napriek tomu, že svoje slová nemyslel vážne, zranili ma a chvíľku som ho iba prepaľovala očami. Potom som odvrkla: „Nie, hlavne teba. Čo sa s tebou porobilo?“

Sirius si vzdychol, pozrel do zeme a pretrel si oči. „Ty.“

Vyslovil to tak, akoby nastal koniec sveta a mne ho vtedy prišlo tak ľúto, že som sa vykašľala na svoj hnev a sadla som si k nemu. Prichádzala tá ťažšia časť rozhovoru, na ktorú som si cez víkend zabraňovala myslieť, a teraz som veľmi rýchlo premýšľala, ako správne sformulovať slová.

„Je mi to ľúto, Sirius,“ začala som pravdivo. „Ale nemôžem si nakázať, aby som ťa ľúbila, a nemôžem od teba chcieť, aby si na mňa čakal, alebo aby si sa so mnou priatelil, ak ti to nebude príjemné,“ hovorila som rýchlo a dúfala som, že moje posledné slová vyvráti mávnutím ruky, no iba mlčal.

Sklamane som zvesila plecia a nevedela som, čo robiť. Mám odísť? Mám ostať? Mám mu vynadať? Alebo byť ticho?

Nakoniec som vstala a povedala: „Ak potrebuješ čas na premyslenie, máš ho toľko, koľko chceš. Len neklam samého seba a nesnaž sa utiecť pred tým, čo cítiš. Pretože potom nikdy nezistíš, čo chceš.“

Vstala som a odišla som na dievčenské záchody, až kým nezazvonilo. Zvyšok vyučovania som sa pre zmenu vyhýbala ja jemu, celý čas premýšľajúc o jeho myšlienkových pochodoch. Keď som si večer sadla do kresla k ohňu a začítala sa do starých keltských dejín, v klubovni nebol už takmer nikto. Po celom dni sa mi konečne podarilo uvoľniť sa a prestať na Siriusa myslieť, a nakoniec som nad knihou zadriemala.

Prebudil ma ľahký dotyk na ramene, a prudko som zdvihla hlavu. Vo svetle vyhasínajúceho ohňa som zbadala Siriusovu siluetu a potichu som zašepkala jeho meno.

„Zaspala si tu. Nechceš ísť hore? Bude ťa bolieť krk, ak budeš spať celú noc tu,“ povedal.

Pousmiala som sa. „Vlastná skúsenosť?“

Sirius sa uškrnul. „Neblázni, nikdy som dobrovoľne knihu pred spaním nečítal.“

„To hovor vieš komu,“ odvetila som a pretrela si oči. „Boli ste na potulkách?“

„Dnes je spln,“ odvetil Sirius a ja som sa plesla po čele. „Ako sa cíti?“

„Zajtra mu bude lepšie,“ pokrčil Sirius ramenom a sadol si do kresla vedľa mňa. Prehodil si ľavú nohu cez pravé koleno a naklonil sa bližšie k ohňu. Chvíľu doň hľadel, akoby zbieral vôľu či odvahu, a potom sa pomaly ozval: „Prepáč mi, čo som ti povedal. Mala si pravdu. Ako vždy. A... je jedno, že som sa do teba... veď vieš, ale si moja najlepšia kamarátka. Bez teba by som už dávno skončil... Morálne, myslím,“ pozrel na mňa a pousmial sa. „A vieš, pokiaľ mi vieš prepáčiť a preniesť sa cez to, čo som ti povedal, strašne rád by som sa s tebou naďalej priatelil. Neviem si predstaviť, že by som ťa stratil,“ dodal a svaly na tvári sa mu napäli očakávaním.

Dojato som sa usmiala, a potom, v duchu obnovenia nášho priateľstva, som sa zasmiala a zvolala: „To si píš, že by si bezo mňa skončil. Už bolo na čase, aby si si to uvedomil!“

Sirius pregúlil očami a stiahol čelo. „Že som ti to povedal. Teraz to použiješ proti mne vždy, keď to bude možné.“

„Na to môžeš vziať jed,“ žmurkla som naňho.

„Ale iba taký, čo si vyrobím sám. Tvoj by ešte nefungoval poriadne,“ rýpol do mňa a ja som otvorila ústa v predstieranom urazení sa. Obaja sme vedeli, že elixíry neboli moja parketa.

„No dobre, Black, toto kolo si vyhral,“ uznala som s úsmevom. „Idem spať. Aby ma nebolel ten krk. Dobrú.“

Obaja sme vstali.

„A ja idem čítať tú knižku,“ povedal rýchlo a vystrčil bradu, akoby za to mal dostať Metlobalový pohár.

„Nehovor, niekto na teba uvalil Imperius?“ spýtala som sa pri schodoch do dievčenskej spálne.

Sirius sa uškrnul a prikývol: „Napíš na Ministerstvo, Slobodová, zrejme áno.“ A s týmito slovami zmizol na schodoch do chlapčenských spální. Chvíľu som tam ešte stála, smejúc sa z našej výmeny slov a uvedomila som si, že už dávno som nebola taká šťastná. Mrzelo ma naše nedorozumenie, no dokonca aj jeho zaľúbenie sa práve do mňa upevnilo naše priateľstvo a bola som si istá, že prekonalo aj tú najhoršiu skúšku a že ho už nič neprelomí.

[ » na začiatok « ]