Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Harry Potter, June Evansová, Hagrid
Stručný dej: Ako vyzeralo prvé stretnutie June a Harryho?
Literárna forma: próza
Žáner: komédia
Slnko vrhalo na Šikmú uličku ostré letné lúče. Malé čiernovlasé dievčatko sedelo u Floriána Fortescuea a lízalo už tretiu zmrzlinu v poradí. Nebolo to preto, že by ich mala tak rada (hoci ich mala veľmi rada), ani preto, že by ju nikdy predtým nejedla. Jednoducho čakala. Čakala na obra, ktorý ju konečne predstaví jej dlho stratenému bratovi. Teda, aspoň pre ňu bol stratený. Volal sa Harry a celých jedenásť rokov žil u svojich muklovských príbuzných. June by sa rada s nimi stretla – bolo by fascinujúce stretnúť svoju tetu aj strýka, a aj bratranca, no jej krstný otec jej to nikdy nedovolil. No najviac zo všetkého túžila stretnúť svojho brata. Dnes mal jedenásť rokov, rovnako ako ona. Boli dvojičky a hoci ho June nikdy predtým nestretla, vedela, že ho spozná hneď, ako ho zbadá. Nie kvôli tej slávnej jazve na čele, pre ktorú je každému známy. Ale preto, pretože k nemu cítila isté spojenie, súrodeneckú lásku, ktorá pretrvávala, hoci sa desať rokov nevideli a nemohli si jeden druhého z útleho detstva pamätať.
Keď zjedla tretiu zmrzlinu a odmietla štvrtú, pretože by sa už nevládala pohnúť, zbadala prichádzať správcu rokfortských lesov, lúk a hájov. Nadšene sa postavila na stoličku a hľadala okolo neho čiernovlasého chlapca. Uvidela ho okamžite. Bol vysoký a strašne chudý, a klusavo cupital vedľa Hagrida, ako každý jedenásťročný, ktorý sa mu snažil v tempe vystačiť. June zoskočila zo stoličky a znova si na ňu sadla. Svojmu krstnému otcovi sľúbila, že ich počká tu, a tu bude čakať.
Hagrid s Harrym prešli nabalení taškami a klietkou so snežnou sovou cez vnútro cukrárne a vynorili sa na zadnom dvore. Harry sa zmätene obzeral, a June na nich zakývala. Nebolo to však potrebné. Ich oči sa na chvíľu stretli a Harry k nej mimovoľne, hoci trochu zahanbene, vykročil. June vstala a predbehla Hagrida, ktorý ich chcel predstaviť. Vystrčila pred seba ruku a hlasom piskľavým od vzrušenia povedala: „Ahoj, Harry, ja som June.“ Chcela dodať „tvoja sestra“, ale to už vedel.
Harry jej stisol ruku a nesmelo sa usmial. „Ja som Harry.“ Zdalo sa, že mu nenapadlo nič viac, čo povedať.
„Nakúpili ste všetko?“ opýtala sa, keď si posadali (Hagrid na dve stoličky). Hagrid prikývol.
„Áno,“ pritvrdil Harry a oči mu žiarili.
„Ešte nikdy si tu nebol, však?“ spýtala sa June veselo.
Harry pokrútil hlavou. „Ty už áno, však?“
June prikývla. „Áno, väčšinou každý rok. Buď cez leto alebo aj na Halloween. Dnes som sem prišla s profesorom Quirrellom.“
„To je ten v turbane?“ spýtal sa Harry. Hagrid prikývol.
„Je veľmi milý, hoci sa vždy niečoho strašne bojí,“ zamyslela sa June. „Je to čudné. Keď odchádzal na cesty po Európe, bol veľmi odhodlaný, ale asi sa mu tam prihodilo niečo veľmi strašné, lebo odvtedy sa bojí aj vlastného tieňa.“
„Chudáčisko,“ skonštatoval Hagrid. Potom vstal. „Očúvajte, decká. Ja musím ešte tutok zájsť do Zašitej uličky, budete v pohode, ne?“
Obaja prikývli. „Junie, vrátim sa tak o pol hoďku. Dávaj tu na Harryho pozor, okej?“
„Jasnačka.“
„Tak si pokecajte a spoznajte sa trochu. Budete spolu predsa chodiť do školy,“ žmurkol na nich a vošiel späť do cukrárne.
June aj Harry sedeli chvíľu mlčky, hľadajúc správne slová. June cítila, že Harry je v rozpakoch a hľadala všemožné cesty, ako mu to uľahčiť. Napokon sa opýtala: „Ako sa ti býva s tetou a strýkom?“
Harry skrivil tvár. „No, nie veľmi dobre.“
„Naozaj?“ June bol prekvapená. „Môj krstný otec mi vždy vravel, že to bolo to najlepšie miesto, kam ťa mohol potom, čo naši rodičia zomreli, odniesť.“
Harry si odfrkol. „Dal by som čokoľvek za to, aby som mohol vyrastať v tomto svete,“ povedal obdivne a oči mu zablúdili k zmrzline na vedľajšom stole. Jednu si hneď aj objednal a June sa medzitým vypytovala na život v muklovskom svete. Nevedela si predstaviť, ako také auto vyzerá a ako je možné, že funguje na nejakú tekutinu a prístroj vložený v „kapote“. Žasla nad tým, že majú „televízory“, krabice, kde sa ľudia nielenže rozprávajú, ale hrajú celé príbehy. Potešilo ju však, že poznajú rozprávky, kde vystupujú čarodejnice, hoci vo väčšine prípadov sú zlé.
Harry jej na všetky trpezlivo odvetil, hoci očividne chcel veľmi vedieť všetko o tom jej svete.
„A kde si vyrastala ty?“
„Na Rokforte. Škole, kde budeš študovať.“
„Aká je?“
„Úplne nádherná. Má sedem poschodí, aj žaláre. Obrazy sú veľmi zdvorilé, aj keď niektorým sa nechce posielať odkazy.“
„Odkazy?“
„No, rozprávajú, vieš? No a niekedy, keď potrebuješ niečo narýchlo odkázať, poprosíš o to obraz. Niektorí sú ochotnejší, niektorí menej.“ Harry sa z toho, zdá sa, nevedel spamätať„Neboj, zvykneš si. Najkrajšie na Rokforte sú asi jeho vežičky. Najvyššia je Astronomická. Učí sa tam astronómia. Máme aj Severnú, a aj Chrabromilskú. Tam sídli jedna z fakúlt.“
„Fakúlt?“ Harry to slovo buď nikdy nepočul, alebo v muklovskom svete malo iný význam.
„No, na začiatku roka sú prváci rozdelení do štyroch fakúlt. Bystrohlav je pre tých šikovných. Bifľomor je pre tých, ktorí sa dobre učia. Slizolin je pre tých prefíkaných, a Chrabromil pre tých odvážnych. Tam chodili aj naši rodičia.“
June zacítila z Harryho miernu bolesť. „Prepáč. Bolo to netaktné,“ zamumlala ospravedlňujúco.
Harry pokrútil hlavou. „Nie, nebolo. Len o nich toho veľa neviem. Teta so strýkom mi povedali, že zahynuli pri autonehode.“
June dvakrát šokovane otvorila ústa a potom ich znova zatvorila. „Prečo?“ bola jediná otázka, ktorá jej napadla.
Harry pokrčil plecami. „Vraj boli nenormálni, lebo vedeli čarovať. Preto mi nikdy nepovedali, že som čarodejník.“
„Och, to skutočne?“
Harry pritkol.
„Lenže nikdy si nerobil čudné veci? Ja som skoro podpálila kuchyňu, aj bradu profesora Dumbledora. Raz som zhodila strom v Zakázanom lese a tak...“ Myslela na to množstvo prúserov, ktoré počas svojho života vyrobila. Nebolo pochýb, že je čarodejnica.
„Podpálila si niekomu bradu?“ Harrymu sa to zdala byť tá najcoolovejšia vec na svete.
June sa zachichotala. „To áno. Ale je to môj krstný otec. On ma vychovával.“
Harry sa zamračil. „Počkaj – nie je on riaditeľ? Hagrid povedal, že...“
June mu skočila do reči. „Hej, je.“
Harry obdivne zahryzol do jahody na vrchu zmrzliny. „Tak to sa teda máš.“
June mykla plecom. „Neviem. To uvidím, až keď nastúpim do školy. Vieš, trochu sa toho bojím. Všetci učitelia v škole ma poznajú a teraz mu budú musieť učiť.“
„A čoho sa bojíš?“
„Že ich prestanem mať rada,“ zasmiala sa sama nad svojou odpoveďou. Harry sa pridal. „Ja som raz zafarbil učiteľke parochňu na modro.“
June vybuchla smiechom. „Ona nosila parochňu?“ Harry sa uškrnul. „Hej. To bol druhý šok, čo sme v ten deň zažili.“ Obaja sa rozrehotali na plné kolo a nevedeli prestať.
Keď sa dokázali znova nadýchnuť, Harry sa spýtal: „A aké predmety budeme mať?“
„Och, je ich veľa. Budeme mať čarovanie. To učí profesor Flitwick. Je vedúcim Bystrohlavu. Potom transfiguráciu, tú učí profesorka McGonagallová, a vedie Chrabromil. Potom je v prvom ročníku aj herbológia. Tú učí vedúca Bifľomoru, profesorka Sproutová. A ešte aj elixíry. Tie učí,“ skrivila tvár, „profesor Snape.“ Harry otvoril ústa v nemej otázke, no June mu do toho skočila: „Áno, je dosť nepríjemný. Ako malá som sa ho bála. Vlastne, aj teraz sa ho bojím. Je to dosť... no, nie je radosť sa s ním rozprávať. Nikdy som z neho necítila nič iné, len hnev, nenávisť a nadutosť. Navyše, je vedúcim Slizolinu a podľa ostatných ich dosť zvýhodňuje, preto Slizolin vždy vyhrá školský pohár.“
Harry zdvihol ruku. „Počkaj, počkaj počkaj. Necítila si z neho nič iné?“
June sa pousmiala. „Joj, nepovedala som ti to. Vieš, mám takú špeciálnu schopnosť, ktorú má málo čarodejníkov. Volá sa emotmágia. Znamená to, že viem vycítiť emócie druhých. Ako napríklad teraz. Si prekvapený a zmätený, ale v skutočnosti veľmi šťastný,“ vysvetlila rýchlo a Harry prikývol. „Wau, to je super,“ povedal obdivne.
June pokrčila ramenami. „Niekedy je to skôr na obtiaž, ale čo už s tým narobím.“
Harry prikývol, akože chápe a pozrel sa na sovu položenú na stoličke vedľa.
„Už si jej vybral meno?“ opýtala sa June so záujmom a obišla stôl, aby otvorila dvierka na klietke a pohladkala sovu po hlave. Tá potichu zaškriekala a poslušne ostala sedieť na bidielku.
Harry potriasol hlavou, až mu jeho strapaté vlasy lietali okolo.
„Je veľmi pekná. A aj múdra, keď vie, že má ostať v klietke. Zrejme sa neuspokojí s hocijakým menom,“ povedala a zavrela dvierka.
Harry sa zatváril prekvapene a trochu vyplašene. „Neboj, nájdeš jej to správne,“ ubezpečila ho June. Keď si sadala, Hagrid práve vchádzal späť do cukrárne.
„Tak čo, decká, pokecali ste si?“
Obaja svorne prikývli.
Hagrid preniesol svoj pohľad na Harryho. „Budeme musieť ísť, žeby si nezmeškal vlak k tete a strýkovi. Junie, počkáš na mňa a potom pôjdeme späť do školy, dobre?“
June prikývla a smutne sa usmiala na Harryho. Vedela, že cíti to isté, čo ona. Bol dojatý a šťastný, ale nechcel sa s ňou rozlúčiť.
„Môžem ti napísať list?“ opýtala sa náhle.
Harrymu sa nadšením rozžiarili oči. „To by mi prišiel sovou?“
June prikývla. „Jasné!“
Harry prikývol. „Určite áno. Buď taká dobrá.“
June sa zasmiala. „Určite ti napíšem. Hneď ako prídem na Rokfort, dobre?“ sľúbila a vstala.
Harry prikývol. „To bude super.“ Obaja takto chvíľu stáli oproti sebe, váhajúc, čo urobiť. Nakoniec sa June opýtala: „Nebude ti vadiť, ak ťa objímem?“
Harry pokrútil hlavou. „Nie, vôbec nie.“
June sa mu šťastne vrhla okolo krku a Harry ju pevne stisol okolo ramien. June mala pocit, že už dávno ho nikto neobjímal, ak vôbec niekedy niekto.
Keď sa pustili a s Hagridom sa odobral preč, June im mávala až kým nezmizli v mase ľudí. Dávno sa necítila taká šťastná. Celý život snívala o tom, že sa znova stretne s bratom a teraz mala pocit, že ten chýbajúci článok v jej živote konečne zapadol na miesto. Bola ešte malá, ale zaprisahala sa, že vždy bude stáť po jeho boku a pomáhať mu. A túto prísahu nikdy počas svojho života neporušila.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...
Kameň mudrcov sa v Gringottbanke nachádzal v trezore s číslom 713.
Je toho veľa, čo by som vám všetkým chcel dnes večer povedať, ale najprv musím spomenúť stratu skvelého človeka, ktorý tu mal sedieť a tešiť sa z hostiny spolu s nami. Prosil by som, aby sme všetci vstali a zdvihli svoje čaše na pamiatku Cedrica Diggoryho.
prof. Albus Dumbledore HP4: Ohnivá čaša (kap. 37, str. 699)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018