Poviedka:
Pridaná: 12.10.2014, 22:01:37
Čítaná: 3761×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: Fiction
Postavy: Anabel, Kyle, Vera, Mandy, Candy, Chuck
Stručný dej: Len taký letný výtvor "lásky a zrady" z prostredia vysokej školy :).

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

V ten deň sa cítila ako na vode. Bolo jej zle od žalúdka, ako pred každou skúškou. Túto chcela spraviť aby mohla mať príjemnejšie Vianoce. So spolužiakmi stála pred dverami, kde mala skúška prebiehať. Malo kto sa zmohol na slovo. Netrvalo dlho a profesor sa ukázal. Prísny v tvári otvoril dvere do učebne a postupne usadzoval podľa abecedy. Anabel pozrela na svoju priateľku stojacu oproti nej. Prikývli si a dodali si tak navzájom odvahu.

Sadla si hneď druhá do poslednej lavice a čakala na zvyšok pokiaľ sa posadí na svoje vopred určene miesto. Vyložila si potrebné veci na lavicu a potom už len registrovala človeka sediaceho o lavicu nižšie. Prihovoril sa jej. Pootočil hlavu smerom k Anabel a veselým hlasom povedal: "Dúfam že všetko ovládaš. Budeš mi radiť." Zasmiala sa. "To dosť pochybujem, že poradím, ale dobre." Usmial sa a očami si ju premeral. Chvíľu sa zhovárali ako starí priatelia, na čo priateľka sediaca na pravo sa posunkami snažila upútať Anabelinu pozornosť. Pýtala sa kto to je, ale Anabel len dvihla ramená na znak, že toho človeka vôbec nepozná. Viac sa však nezhovárali. Začala prebiehať skúška.

"Kto to bol?" Spýtala sa Lenka, keď s Anabel vychádzali z budovy školy. Bolo po skúške a výsledky sa mali dozvedieť na internete. Anabel sa pousmiala. "Nemám ani bledomodrú šajnu. Zdá sa byť v pohode. Len neviem či si opravil výsledok, ktorý som mu trikrát zopakovala." Lenka mala však potrebu rozoberať svoje výsledky, tak o chalanovi zo skúšky sa viac nebavili.

Skončili Vianoce a začal nový semester. Študenti si vydýchli, že skúšky boli úspešne za nimi. Dni prebiehali skoro stereotypne. Z nudnej chvíle si však Anabel so svojimi priateľkami Lenkou, Verou, Candy a Mandy vyšli na disko. Chceli vypnúť a jednoducho sa zabaviť. Klub s názvom 69, vždy plný vysokoškolákov, dnes vzýval prázdnotou. Babám to nejako nevadilo. Anabel sa odlúčila od báb a podišla k baru objednať prvé kolo. Oprela sa o pult obidvoma lakťami a so širokým úsmevom pozrela na barmana. Kevin vedel, čo ma Anabel na mysli. Bol to typický holohlavý svalovec pre ktorého je typický znak: tetovanie. Ornamenty sa ťahali z pod rukáva až po jeho dlaň, ktorá práve utierala pohár. Žmurkol na ňu a pokračoval v rozhovore tam kde naposledy prestali.

"Už tam konečne pôjdeš alebo zase trucuješ?" Anabel zamrkala a koketne na neho pozrela z pomedzi svojich hustých čiernych rias. Jej zelené oči žiarili ako zelené smaragdy.

"Vieš, že to na mňa neplatí ty potvora. Ukážeš sa tam a basta." Anabel odula peru.

"Fajn. Pôjdem. Kde je to pitie?" Kevin sa na široko usmial a podal jej poháre kvalitného silného alkoholu.

"Dokiaľ ťa tam sám nedokopem tak si myslím, že nie." Anabel sa robila, že nič nepočula a žmurkla na rozlúčku.

Baby vybrali stôl v najtmavšom rohu klubu a živo rozoberali dnešný deň v škole. Anabel už niesla pitie a snažila sa registrovať debatu. "Je ho už neznesiem. Ešte raz sa ku mne ozve a budem zúrivá." Anabel hneď vedela o kom je reč. Rozprávali sa o spolužiakovi Chuckovi. Vždy v partií sa našiel niekto, kto aktuálne neznášal Chucka. Na toho človeka ste si potrebovali zvyknúť. Bol komplikovaný, zakomplexovaný a myslel si, že je stredom vesmíru. Neznášanlivosť voči nemu sa rokmi stupňovala. Bola to už len tolerancia nie priateľstvo. Chuck si to však neuvedomoval. Anabel navrhla aby zmenili tému. Zodvihla pohár a žmurkla na svoje priateľky. "Na dnešný večer. Nech každá z nás odtiaľto neodíde sama." Nasledovali ovácie a smiech. Na to si baby s radosťou pripili. S Verou to len tak trhlo. Pravé hrali jej obľúbenú pieseň a už Mandy ťahala na parket. Vera, vysoká štíhla blondína so zelenými očami, dokázala vždy na seba upriamiť pozornosť opačného pohlavia. Tmavovlasá a hnedooká Mandy, ktorá bola o hlavu nižšia bola z tých viac zakríknutejších, ale keď bola pri nej jej verná kamarátka Vera všetko bolo v poriadku. Anabel si rukou prebehla po svojich dlhých kučeravo-ryšavých vlasov a pozerala smerom k barovému pultu. Už dávno prestala vnímať rozhovor Lenky a Candy pri stole a pozorovala Kevina koho práve obsluhuje. Boli to traja rovnako vysoký chalani. Jeden z nich však bol iný. Bolo to postojom, farbou vlasov? Anabel sa však zdal veľmi povedomý. Ako by ho pred tým už stretla. Rozhodla sa zájsť za Kevinom a zblízka si toho známeho - neznámeho chalana obzrieť. Bol oblečený v modrých rifliach a koženej bunde z pod ktorej vykukalo snehobiele tričko. Na pohľad sa hneď zdalo, že málinko posiluje. Keď pristúpila k pultu, jeho tvár už nebola v pološere. Hneď ho spoznala. Tu tvár videla predsa na skúške. Skrátil si strih svojich blonďavých vlasov a zdal sa byť ešte krajší ako predtým. Anabel sa zahriakla. Predsa nie si puberťáčka nie? Prihovor sa mu, alebo ho ignoruj. Rozhodla sa však úplne ináč. Kevin si ju nakoniec všimol a podišiel bližšie k nej.

"Znovu nové kolo?"

Anabel prižmúrila oči smerom ku blonďavému chalanovi.

"Nie Kevin len som sa prišla pozrieť ako sa máš." Kevin pochopil narážku.

"Alebo vieš čo? Chcela by som chipsy."

Kevin hodil po Anabel chipsy, ktoré akoby čistou nepochopiteľnou náhodou pristáli na danom blondiakovi.

"Ups" zahral Kevin. "Nepodal by si to slečne?" ukazujúc na Anabel.

Blondiak blysol pohľadom na Anabel a vo výrazy mal tzv. zmätok. Stal ako prikovaný na mieste nevedel zo seba vydať ani hláska. Anabel však vedela, že ju spoznal, ale sklamalo ju to. Nepovedala nič. Zobrala si svoje chipsy a kráčala smerom k svojim priateľkám.

Zvyšok večera mala pokazenú náladu. Nemyslela si, že ju to tak vezme. To ich stretnutie sa jej zdalo ako zlý žart. Možno preto, že na skúške sa jej nezdal taký neohrabanec ako v dnešný večer. Alebo ju mrzelo skôr to, že ona neurobila na neho taký dojem ako on na ňu? Ďalej to už neriešila. Pridala k Vere a Mandy si zatancovať a nemyslieť na to. Dlho ju to však nedržalo. Rozlúčila sa s priateľkami so slovami, že domov trafí aj sama. Došla k stolu a zobrala si bundu. Prechádzala okolo barového pultu. Ani sa neotočila tým smerom. Vedela však, že Kevin pochopí prečo tak urobila.

Bolo po polnoci, keď vyšla z baru do chladnej noci. Anabel to však vítala ako prijemné schladenie po tej dusnote, ktorú cítila v 69-ne. Vybrala sa smerom k svojmu internátu, keď v tom jej zablokoval cestu, kto iný ako ten blonďaví neandrtálec. Pozerali si do očí a ani jeden z nich nedokázal povedať ani slovo. Lenže vibrácie medzi nimi hovorili samé za seba. Vrhli sa na seba a navzájom si hľadali pery aby sa mohli pobozkať. Boli vyhladovaní. Ako by sa im odopieralo jedlo už mesiace, alebo to bola potreba? Nevedeli však, čo sa v tej chvíli v nich zlomilo.

Vedeli len, že to potrebujú v sebe utíšiť. Zašili sa za roh ošarpanej budovy.

Volal sa Kyle. A ich vzťah bol nedefinovateľný. Bol to vôbec nejaký vzťah? Komunikovali spolu minimum. Stretávali sa len na krátke chvíľky. Vždy keď jeden z nich dostal chuť. Anabel však tento vzťah ubíjal a nepáčilo sa jej to zakrádanie bez toho aby niečo babám povedala. "Kam a s kým ideš?" Večná a stále sa opakujúca odpoveď bola knižnica. Zo začiatku sa to zdalo ako dobrodružstvo.

Adrenalín z odhalenia na verejných miestach a pocit z toho, že svoj vzťah tají sa zdal byť, ako to pravé pre spríjemnenie jej stereotypného štúdia. Mala však už dosť. Nevedela však povedať, čo k nemu cíti. Láska to nebola. Bola to vášeň. Aspoň si to myslela do toho osudného dňa.

V ten deň šla Anabel s Verou kupovať darček pre Candy. Mala narodeniny a dievčatá jej chystali prekvapenie. Chceli aby to malo šmrnc, ako v tých tuctových amerických filmoch s výkrikom PREKVAPENIE. S taškami plných balónov, ozdôb a darčekov si sadli na lavičku uprostred rozkvitnutého parku. Bol pekný jarný deň. Ľudia s radosťou vítali to, že sa mohli prejsť hoci aj v tričku a mohli svoje bundy nechať doma. Anabel s Verou klabosili o tom ako naplánovať večer aby všetko šlo ako po masle. Opierali hlavy o operadlo lavičky a nechavali sa zohrievať slniečkom. Anabel po dlhšej chvíli už necítila slnečné lúče. Niečo alebo niekto tomu bránil. Bol to Kyle.

"Kyyyyle?!" málinko vykríkla. Anabel len tak podskočila. Cítila sa nesvoja, ako by ju niekto pri niečom zlom prichytil. Vera len prekvapene nadvihla obočie nad Anabeliným správaním. Kyle sa široko na Anabel usmieval.

"Ahoj" pozdravil.

"Em ahoj" vyšlo z Anabel.

"Em...em." naoko zakašľala Vera.

"Jaj prepáč." Anabel sa plesla po čele. "Toto je Kyle. Kyle toto je Vera."

Podali si ruky. Vera sa na Kyle-ho žiarivo usmievala. Anabel vedela, čo sa skrýva za jej žiarivým úsmevom a upreným až hltavým pohľadom.

"Čo tak v meste na prechádzke?" pokračoval ďalej Kyle snažiac sa o komunikáciu.

"Mno my..." začala Anabel ale Vera jej skočila do reči.

"Robíme pre kamarátku narodeninovú party. Neprídeš?" To Anabel ohromilo.

"Ale ja vašu kamarátku nepoznám. Nebolo by to blbé isť rovno na jej narodeninovú party?" spýtal sa Kyle pozerajúc na Anabel.

"Pravdaže, že nie. Však si Anabelin kamoš a môj už tiež. My ťa tam rady uvítame" pokračovala ďalej Vera. Anabel sa prestavalo páčiť, kam to všetko smeruje. Zabrániť tomu však už nemohla. Len sa prizerala tomu ako Kyle a Vera sa dohadujú na čase.

"Anabel, ten tvoj kamoš Kyle je veľmi chutný. Nebude ti vadiť keby som si s ním niečo začala?" pýtala sa Vera sediac na Anabelinej posteli. Party sa konala na Anabelinej izbe o ktorú sa delila so staršími študentkami. Tie sa na jednu noc odpratali k svojim priateľom. Anabel bola vďačná za ich toleranciu a priateľstvo, ktoré ich spájalo. Oproti jej priateľkám boli hotoví anjelikovia.

"Em nie. Isteže môžeš." Anabel sa rozhodla zatĺkať a zatĺkať. Sama však nevedela kam to speje ale vedela, že ta myšlienka sa jej vôbec nepáčila. Pomyslela si však, že Kyle ju odmietne a nebude musieť prezrádzať, čo je medzi nimi.Vera však mala ešte niečo na srdci. Anabel jej posunkom dala najavo nech to vyklopí.

"Mala som pocit, že sa ti páči. Aspoň podľa toho správania na lavičke v meste."

Anabel zamrazilo. Všimla si to a je to len otázkou času. Nervózne sa poobzerala po izbe a všimla si Kyle-ho ako debatuje s Mandy. Letmé úsmevy a nenápadne dotyky. To flirtovanie už presahovalo všetky medze. Dosť ju to vytáčalo. Rozhodla sa. Prešla na koniec izby. Potiahla ho za ruku a bez slova vyšla s ním na chodbu. Kyle však nechápal.

"Áno?"

"Prečo to vlastne skrývame?" spýtala sa nevraživo.

"Prišlo to samozrejme nie?" nechápavo na ňu hľadel.

"Nič ku mne necítiš? Len vášeň a sex?"

Ticho.

"To mi stačilo." vbehla naspäť do izby.

Ani nevnímala okolie a zabávajúcich sa ľudí, keď schmatla fľašu tvrdého. Podišla ku skrini, narýchlo zobrala bundu na najvyššej poličke a vybehla von na chodbu. Kyle tam už nebol a bolo jej to jedno. Chcela zapiť žiaľ, ktorý náhle pocítila. Niečo k nemu cítila? Nie? Tak prečo ju to tak zobralo. Priložila si fľašu k ústam a veľkými dúškami nasávala. Nachvíľu sa jej zahmlil zrak. Ta chuť prerazila jej vnútro tak, že zakašľala. Keď sa po chvíľke spamätala, schovala fľašu do bundy a nejako zliezla tých pár poschodí internátu smerom k východu.

Anabel sa prebudila vo vlastnej posteli. Vonku ešte len svitalo. Ukrutná bolesť prešla jej spánkami a ešte hodnú chvíľu nič nevnímala. Zvonilo jej v ušiach a mala pocit, že sa jej hlava roztriešti na milión kúskov. Po hodnej chvíli však precitla a uvedomila si, že nutne potrebuje na záchod. Bola oblečená v pyžame. V duchu poďakovala svojim priateľkám. Skúsila opatrne vstať. Zatočila sa jej hlava a oprela sa o poschodovú posteľ. Dotkla sa vytrčenej nohy. Predpokladala, že je to jej spolubývajúca, ale nebola. Bola to Vera a nie sama. Prizrela sa bližšie a zaostrila zrak. Bola to facka, keď toho muža spoznala. Bol to Kyle. Ich nahé tela boli popletané a nedbalo zakryté prikrývkou. Spali. V tu chvíľu do Anabel sa zabodli neviditeľné nože. Prišlo jej zle. Nie však od alkoholu, ale od toho výjavu pred sebou. Potácala sa a ledva vyšla z izby. Obula si topánky, ktoré jej boli hneď po ruke a opäť utiekla, ako pred pár hodinami s tým rozdielom, že nemala so sebou fľašu. Potácala sa zo strany na stranu. Nejako sa jej však podarilo dostať ku schodom. Vykročila, ale pošmykla sa. Cítila ako každý jeden schod ju bije do tela. Pocítila ranu do chrbta potom do brucha. Keď však dopadla na rovnú zem, nedokázala vydať zo seba hláska. Upadla do bezvedomia.

Kyle sa prebudil ani nie o 10 minút pred pádom Anabel. Cítil pri sebe nahé ženské telo. Blonďavé vlasy však prezrádzali, že to nebola Anabel ale Vera. Buchol si po čele a nadával si. Ako to mohol spraviť? Cítil sa ako špina. Opatrne sa od nej odtiahol a snažil sa potichu zliezť z postele. Pochybne si v duchu navrával, že Anabel by sa o tom vôbec nemusela dozvedieť. Keď zliezol a pozrel smerom na dolnú posteľ, Anabel tam nevidel. Prekvapene zostal pozerať na miesto, kde Anabel pred pár hodinami uložil. Ako to bolo možné? Keď ju s Verou našli nejavila ani známky života. Kyle sa začínal báť. Zanadával si a obliekol si trenírky a rifle. Vybehol na chodbu s cieľom nájsť Anabel a prosiť na kolenách aby bol medzi nimi naozajstný vzťah. Došiel ku schodisku a našiel ju tam ležať. Doráňanú a v bezvedomí. "ANABEL!" vykríkol.

Po 6 mesiacoch....

Anabel už nebola tou, čo bývala. Prerušila štúdium, zanevrela na Veru a ostané priateľky. Presťahovala sa do malého mestečka neďaleko svojho bydliska. Kyle-a od návštevy v nemocnici nevidela.

Dnes prišla z práce skôr a chystala sa na rande. Každý jeden jej nápadník sa vždy niečím podobal na Kyle-a. Bol to zámer? To však nik netušil len samotná Anabel. Stretli sa u neho v byte. Volal sa Harry. Bol milý a uvaril jej večeru. Všetko prebiehalo hladko a došlo aj k dezertu. Anabel mala však namysli

iný dezert. Naklonila sa ponad stôl a pritiahla ho svojou rukou k sebe. Zašepkala mu pár slov do ucha, nad ktorými sa Harry nervózne zasmial a začervenal. Vstal a nechal sa ňou viesť do vlastnej spálne. Zavreli sa dvere. Po pár minútach spoza dverí vyznel výkrik umierajúceho človeka. Nastalo ticho. Dvere sa otvorili. Vyšla z nich Anabel s úsmevom na perách a celá od krvi. Prešla k stolu, kde s Harrym večerala, po svoju kabelku a vybrala obálku. Vytiahla z nej fotografie mužov, ktorých doposiaľ zavraždila. S obľubou si ich pozerala. Usmiala sa a vytiahla fotoaparát so slovami: "Idem si odfotiť ďalšiu svoju trofej."

KONIEC

[ » na začiatok « ]