Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozhodujúce finále medzi Bash a Marrkom Riccolim, bystrohlavskými užívateľmi, ktorí v absolútne voľnej téme museli vytasiť všetky svoje poviedkárske zručnosti, schopnosti a zbrane... KTO sa stane víťazom a získa titul Majster?
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
„PETÚNIA?“
Jedno sobotné ráno preťalo takéto volanie pokojné ticho maličkého nástupišťa skoro ako hrom a zopár ľudí, očakávajúcich príchod vlaku, bezpečne vytrhlo z driemot. Volajúci hlas patril usmievajúcemu sa červenovlasému dievčaťu, ktoré tu dnes čakalo na návštevu v podobe milujúcej sestry.
„To musíš tak ručať, ty teľa?“ ozvalo sa z ešte len prichádzajúceho vlaku na celú stanicu. Následne sa v okne prvého vozňa zjavila Petúniina hlava a mimoriadne napajedene hľadela na svoju mladšiu sestru. Scéna to bola dokonalá, čo vám poviem.
„Prepáč,“ usmievala sa Lily Evansová, keď pomohla Petúnii dostať veľký kufor z vlaku. Tvárila sa mimoriadne zvedavo, keď sa jej pýtala „Mala si dobrú cestu?“
„Ja neviem,“ sarkasticky sa ozvala Petúnia. „Najskôr sa pokúšam prejsť na to hlúpe nástupište nesprávnou stenou, potom mi pani vo vlaku ponúkne na obed skákajúce žaby a nakoniec akejsi žene z tašky vyskočí varená sliepka. Dá sa to nazvať dobrou cestou?“ a pokračovala v hundraní. „Nechápem, prečo práve ja som ťa musela ísť skontrolovať,“ odfrkla si Petúnia popod nos a obzerala sa okolo seba.
„Nehovor,“ uškrnula sa Lily, keď sa pomaly vybrali k pristavenému koču, spoločne ťahajúc za sebou obrovský kufor. „Mama písala, že si si to priam vydupala.“
„Ja že by som si niečo takéto vydupala?“ Petúniina tvár jemne sčervenala, ale v odvracaní mečbalov bola vždy dobrá a tak vypálila aj teraz. „Mama hovorí takéto hlúposti stále. No musím uznať, že to tu vyzerá normálne. Myslela som, že ma tu budú čakať nejaké mäsožravé rastliny, alebo niečo podobné.“ A s obavami nazrela do neďalekej záhrade.
Obe dievčatá nastúpili do koča. Pochopiteľne, pustiť Petúniu do dreveného voza, páchnuceho zatuchlinou, nebol najlepší nápad, a tento deň bol pravdepodobne aj dôvodom, prečo sa neskôr Petúnia zaprisahala k večnému boju s nečistotami.
„Je dvadsiate storočie a my sa budeme voziť, skoro ako nejaké vidláčky,“ hundrala Petúnia a sestre hoci pomaly, predsa len uberala z trpezlivosti.
„Tak prečo nevystúpiš a nejdeš za kočom?“ navrhla jej Lily.
„Nebuď hlúpa,“ odvetila Petúnia. „A kde vlastne trčí kočiš. To tu asi budeme celý deň čakať, kým nám niekto podaruje koňa, nie?“ povedala a vzápätí sa koč sám od seba pohol. Výkrik, ktorý nasledoval, začuli ľudia až v Rokville. Tento prenikavý škrekot sa na celé dva týždne stal témou číslo jedna ako pre krčmovú inteligenciu čarodejníckej dedinky. Ešte nikdy sa totiž zo strašidelného domu na kopci neozývali hlasy za denného svetla.
„Zbláznila si sa?“ Lily si držala uši a popritom sa jemne usmievala.
„Náš koč si ide len tak sám od seba ale ja som tá, čo sa zbláznila?!“ Petúnia vystrašene hľadela dopredu.
„Petty, prosím ťa, skús si na to zvyknúť,“ Lily sa pri pohľade na vydesenú sestru neubránila smiechu. „Ak len nechceš celý deň prekričať.“
Cesta kočom pomaly ubiehala.
„A nezabudni, mala by si sa správať ako študentka.“ Lily podávala sestre habit, ktorý si Petúnia s menšou dávkou odporu a rečí navliekla.
Len čo si Petúnia nasadila klobúk, zabočil koč za roh, kde sa im naskytol dych berúci pohľad na mohutný hrad s nespočetným množstvom veží a vežičiek.
„Rokfort,“ oznamovala Lily sestre s nadšením. Videla, že Petúnia sa na hrad pozerá s obavami, onedlho však v sestriných očiach zbadala krátky, priam nevysvetliteľný záblesk radosti.
Príchod do Rokfortu prebehol bez problémov, ak nerátame, že Petúnia sa pri vystupovaní z koča najskôr zľakla a potom škaredo pohádala s kamenným diviakom, strážiacim vchodové dvere. Kufor sa rozhodli zatiaľ nechať na prízemí a miesto toho sa pobrali von do areálu školy. Lily celé dopoludnie len hovorila a hovorila, ukazovala sestre takmer všetko, čo len stálo za spomenutie. Obe sestry sa už dávno takto dobre nezabavili, dokonca Petúnia sa zasmiala na vtipe, ktorý jej Lily povedala. Síce iba na jednom, ale aj to sa rátalo.
Napoludnie sa pobrali na obed. Tu mala Petúnia menšie obavy, pretože ešte stále jej po mysli behali dnešné skákajúce raňajky. Jej obavy však okamžite rozprášil stôl plný tých najkrajších a najchutnejších jedál, aké kedy videla. Hoci sa snažila nedať to príliš najavo, Petúnii sa na Rokforte veľmi páčilo.
Neďaleko sediaca partia chalanov sa práve začala baviť o niečom, čo ich nesmierne zaujalo.
„Počuj Námesačník, dnes ráno som normálne chvíľu myslel, že si zavretý v tej búde.“
„Á prečo?“ opýtal sa prekvapene jeden chlapec a zdvihol pohľad od knihy.
„Začul som zvláštny zvuk, akoby si niekto chcel vyvrieskať hlasivky,“ povedal ten druhý chlapec. „Myslel som, no však vieš.“
Lily a Petúnia na seba pozreli a vybuchli tlmeným smiechom. Takým tým klasickým bezdôvodným chichotom, ako to dievčatá zvyknú občas robiť.
„Nie,“ bez záujmu sa chalan opäť pohrúžil do knihy. „TO bude až o týždeň.“
„Tiež som to počul,“ pridal sa druhý chlapec do rozhovoru. „Ale mne to znelo skôr ako ručanie jeleňov.“
Petúnia sa tvárila urazene, Lily však od smiechu zabehlo, až musela rýchlo siahnuť po najbližšom pohári vody. Toto zobudilo už aj chalanov, ktorí sa ihneď otočili.
„Héééj Evansová!“ okamžite sa ozval James Potter a voľnou rukou ihneď vystrelil do svojich vlasov.
„Héééj a ty si vlastne kto?“ opýtal sa James, pozerajúc na Petúniu.
„A čo je teba po tom?“ oborila sa Petúnia na chalana.
„Prepáč, zabudla som,“ chladne odpovedala Lily. „Potter, toto je moja sestra,“ otočila sa k Petúnii. „Petty, toto je ten kretén, o ktorom som ti hovorila.“
„Bože dobrý!“ skríkol James, šabrnkujúc kusom ryby na noži. „Dve Evansové chodia po svete.“
„Ale bude tu o jedného Pottera menej, ak si tou rybou rýchlo nezapcháš ústa,“ Petúnia síkala ako kobra.
„Nechaj ho Petty, nestojí ti za to.“
„Inak a ty tu vlastne čo robíš?“ zamračil sa odrazu jeden z Jamesových kamarátov na Petúniu. „Počul som, že si mukel. A keď tak nad tým premýšľam, muklovia tu nemajú čo robiť.“
„Hovorí kto?“ oborila sa na neho Petúnia.
„Ja,“ odpovedal chalan so samoľúbym úsmevom. „Minulý týždeň som náhodou dával pozor na Dejinách. Preberali sme to.“
„No očividne si na hodine nedával taký pozor, ako by si mal,“ odpinkla ho Petúnia a pozrela na svoju sestru s náznakom, že je na čase týchto hlupákov opustiť. Lenže Lily pozerala na Petúniu rovnako zamyslene.
„Nie, vážne Petty,“ povedala Lily odrazu. „Ako to, že môžeš byť na hrade?“
„Záleží na tom?“ myslela som jednoducho, že ma rada uvidíš.
„Aj som rada, ale ako sa ti sem podarilo dostať?“
Petúnia neodpovedala.
„Petúnia?“
„Áno Petúnia?“ s úškrnom sa pridávali James s kamarátmi.
Debata vyvolala mierny rozruch v okolí.
„Toto nemusím počúvať,“ zvolala Petúnia a rýchlo sa postavila od stola. „Všetko ste pokazili!“ zvolala melodramaticky a rýchlo vybehla zo siene.
„Evansová sa v nej nezaprie,“ zvolal James kamarátom, ale jediný pohľad na Lily ho umlčal.
Lily sa rozbehla za sestrou, lenže kým vybehla zo siene, Petúnie už nebolo. Tak trochu dúfala, že sama príde, preto sa vrátila do Veľkej siene. Tu si k nej prisadol James.
„Čo, sestra sa nenašla?“ uškrnul sa, ale keď zbadal výraz jej tváre, jemne sa poopravil. „Mrzí ma to s tvojou sestrou.“
„To je v poriadku,“ odvetila Lily, sama netušiac, prečo zo všetkých ľudí, ktorí chodia po svete, sa chce vyspovedať práve tomuto kreténovi. „Ona bola vždy taká. Ak sa jej niečo nepodarilo podľa vlastných predstáv, radšej to zničila. To však neznamená, že je zlý človek.“
„To vieš sama najlepšie.“
Vtom začuli vzdialené rinčanie kufra a obaja sa rýchlo rozbehli na dvor. Petúnia už horko ťažko vyhodila svoj objemný kufor do pristaveného koča a chystala sa nasadnúť.
„Petty stoj, kam ideš?“ zavolala prekvapene Lily a pribehla k Petúnii.
„Domov!“ zakričala Petúnia na sestru. „Vlastne, počkaj ešte chvíľu,“ nahnevane vybrala z kufra habit, ktorý jej ráno dala Lily a prudko ho zase zatvorila, pričom habit hodila sestre k nohám. „Už ho nepotrebujem!“
„Fajn, tak si len choď!“
„Len som ti chcela urobiť radosť, no ty s TÝMI tvojimi kamarátmi si to zase celé pokazila“ zakričala takmer až hystericky. Niektorí študenti sledujúci dianie sa začali smiať, čo Petúnii vtlačilo slzy do očí. „Ale mohla som to čakať, keď si taká nenormálna!“ A v hneve rýchlo nastúpila na pristavený koč, ktorý sa za hlasného smiechu niekoľkých okolostojacich okamžite pohol. Petúnia sa cítila ponížená ako ešte nikdy. Poníženie bolo dokonané, keď sa nahnevane pozrela dopredu a zbadala, že na mieste kočiša sedí niečo zvláštne.
„Duch Zloduch k vaším službám,“ predstavil sa a uklonil sa sediacej Petúnii.
Popoludňajším tichom sa opäť nieslo ručanie jeleňov.
***
Lily si len smutne vzdychla a pobrala sa s Jamesom naspäť do hradu, žmoliac v rukách habit. Cestou do klubovne sa však zarazila a pozornejšie si habit obzrela. Z vrecka vytiahla malý, úhľadne zabalený predmet a list. Prekvapená, pozerala na balíček a potom sa rozhodla otvoriť list. Nasledovalo ešte väčšie ohromenie, pretože na obálke bola oficiálna pečiatka Rokfortu.
Milá Petúnia,
Musím priznať, že ma za celé moje pôsobenie na čele Rokfortu nikto o niečo takéto nepožiadal a preto nemám najmenší problém, vyhovieť Ti s tvojou prosbou. Tvoj nápad s narodeninovým prekvapením sestry ma úprimne dojal.
A. P. W. B. Dumbledore
PS: Návštevu hradu môžeš považovať aj za malú útechu, však Ty vieš čoho.
„Páni, nevedel som, že Dumbledore má v mene celú abecedu,“ poznamenal James a očkom hodil po Lily, či sa tomu vtipu zasmeje.
No Lily si čítala list znova a znova a do očí sa jej pomaly začali tlačiť slzy.
„Čo sa stalo?“ mierne sa opýtal James. Bol prekvapený, keď mu dovolila aby ju objal.
„Veď ja mám zajtra narodeniny,“ vzlykla celá nešťastná, zaborená do Jamesovho habitu. „Kvôli tomu teda prišla. A ja som jej ešte do očí povedala, nech odíde!“
„Hmm,“ Jamesovi Potterovi prvýkrát v živote došli slová a vyslovil tú najhlúpejšiu poznámku, aká mu len mohla v tejto chvíli napadnúť. „Tak teda, všetko najlepšie?“
Priemer od užívateľov: 16,68 / 20
HODNOTENIE: gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem
Richio: 2,5 – 3,5 – 5 – 4,5 – 5 – 3; spolu 23,5
Aj tebe chcem najskôr pogratulovať, že si sa svojou tvorbou prebojoval až sem a porazil svojich skúsených súperov. Námet poviedky vznikol asi z nie veľmi presvedčivých myšlienok, vo všeobecnom pohľade to bolo nevysvetliteľné, tak trochu šialené a príliš nereálne, asi si skutočne tápal, bolo to vidno – aspoň čo sa týka úvodných pasáží. No ak sa na poviedku pozriem odbornejším okom, musím uznať, že si to mal skutočne premyslené. I keď rušili ma isté momenty, ako napríklad to, že Lily svoju sestru neoslovovala Tuni, ako je tomu v origináli, príbeh si previedol na gradovanom opise jedného dňa, ktorý bol situovaný do nám známeho prostredia a to je skvelé! V tomto prípade si nemusel strácať riadky opismi, zameral si sa na vzťah medzi dvoma už vtedy trochu nenávidenými sestrami, zároveň si vykreslil vzťah Lily a Jamesa a zároveň sa pohľad striedal z pocitov Lily na šibalského Jamesa. Dialógy boli zvládnuté u teba asi najviac zo všetkých poviedok práve tu. Nič si neopinkal jednou vetou, práve dialógom som získal atmosféru zasadenú v reálnom plynutí času a situovaní miesta. Poviedka priniesla teda skutočne rôznorodé myšlienky a motívy. Bola humorná, vtipná, nebolo to trápne. V obsahu by som možno vytkol zanedbanie obrazu Petúnie, možno mohla byť viac v obavách a zároveň aj strachu. Neviem si predstaviť, že by sa Petúnia rozprávala s okrídleným diviakom a žartovala o kočišovi, keď je všade okolo nej ovzdušie nabité mágiou a predsa len má svoju hrdosť... Výhodu máš v tom, že sme sa nedozvedeli, koľko mali postavy rokov, teda slovník postáv posúdiť neviem, i keď zišlo by sa trošku viac ucelených myšlienok, nejaké konkrétnejšie vyrovnanie, zanechať myšlienku... Z vnútornej konštrukcie – škrípala štylistika, niektoré vety boli použité nesprávne, no a opäť sa ti vyskytli tvoje obľúbené čiarky, túto chybu si však za toľko finálových kôl už vylepšil. Za vykreslenie Jamesa máš u mňa plus, záver bol geniálny, skutočne pobavil, list celú poviedku oživil. Na záver maličká rada – v tvojom pôsobení v písaní sa nesnaž o stvárnenie vážnych tém, nechoď do ľútosti, plaču, strachu, jednoducho sa odosobni a píš všetko veselé, alebo paroduj. To sú žánre, s ktorými vieš skutočne uspieť! Držím palce!
Cuca: 4,5 – 4 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 26,5
Tak... ja teda popravde Záškodníkov rada nemám. Nerada o nich čítam, aj keď... je fakt, že sú celkom cool. A toto, aj keď to bolo z ich obdobia, a aj keď tam vystupovali, vôbec mi to neprekážalo! Najprv som bola trochu zmätená, ale potom si to všetko pekne upratal/a a mne bolo jasné, čo sa deje. Skvelý nápad a výborné spracovanie, teda aspoň podľa môjho názoru. Naozaj super nápad, ktorý by mi teda nikdy nenapadol a výborné vypointovanie. Ten koniec ma naozaj na chvíľku prinútil len tak sedieť a pozerať niekam do prázdna. Silné... :D Musím vypichnúť dve veci, ktoré ma prinútili zasmiať sa nahlas. „Takým tým klasickým bezdôvodným chichotom, ako to dievčatá zvyknú občas robiť.“ A ešte: „Páni, nevedel som, že Dumbledore má v mene celú abecedu.“ Ďakujem za veľmi zaujímavú poviedku, ktorá mala humor, emócie, pointu, vyvrcholenie, vysvetlenie... všetko! :)
Siriusly Sirius: 0 – 3 – 5 – 5 – 5 – 3; spolu 21
Páči sa mi, ako si použil/a také tie vedľajšie informácie z kníh, pretože takto si môže aspoň čitateľ povedať, že "aha, takže to možno vážne takto bolo". A to je veľmi veľké plus, ak ti to čitateľ dokáže zožrať. No odhliadnuc od toho, keby tam neboli tie Jamesove poznámky, tak by som mal ešte väčší problém dočítať to. Vážne, ľudia... čo sa to s vami deje? Mali ste predsa super tému! Nástupište je nespisovne, správne je nástupisko. Preklepy. Chýbali čiarky a navyše boli aj na miestach, kde neboli potrebné. Chýbali interpunkčné znamienka na niektorých miestach. Vaším v jednotnom čísle, vašim v množnom.
Micho: 4 – 4 – 5 – 4 – 5 – 3; spolu 25
V skutku originálne poňatá poviedka, ponúkajúca alternatívny pohľad do prostredia Rokfortu. Oceňujem dialógy, vykreslenie charakterov postáv, použitie umeleckých prostriedkov, ako aj myšlienku ako takú. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že poviedka mala trošku väčší potenciál ako bol prejavený. Ukončiť Petúninu návštevu dôvodom, že nahnevala na Lily a jej kamarátov mi príde trochu nelogická, keďže príde na Rokfort práve kvôli Lily a jej narodeninám. Zadanie bolo v podstate zvládnuté dosť dobre, trošku mi však celkový dojem pokazil záver.
Jin: 3,5 – 4 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 25,5
Hneď druhá dlhá veta bola trošku nezrozumiteľná. Musela som si ju prečítať viackrát, aby som zistila, kedy a kde sa to odohráva. Zopár preklepov (do neďalekej záhrade)... Ale inak fajn. Poviedka sa mi páči, hoci rovnako ako prvá, bola trošku jednoduchšia. Na druhej strane mám pocit, že si zapojilo viac fantázie a že si sa pokúsilo povedať nám niečo nové. Dúfam (hoci neviem, či je to v poviedke spomenuté, už si nepamätám), že sa jednalo o mladšie roky Lily a Petunie. Približne tak druhý-tretí ročník Lily na Rokforte. Trošku sa mi však nepáčilo, že Lily sa správala dospelejšie ako Petunia, hoci Petunia je staršia a vždy som ju považovala za síce trošku úzkoprsú, ale inak celkom rozumnú osobu.
Zuzka Šmatláková
Text s názvom Návšteva, ktorá zmenila všetko, znie, akoby ho napísal ktosi mladší, či možno menej skúsený. Pointa je zaujímavá, len samotné písanie nie je až také vyzreté. Štylistika občas zakrivká, čo však nie je veľká tragédia. V postavách a dialógoch tušiť, že autor/ -ka má veľký potenciál. Rovnako aj vykreslenie prostredia sa veľmi podarilo, čo mi však trochu nesedí – ako mohli Lily s Jamesom začuť kolieska kufra až z Veľkej siene? Nebýva vo Veľkej sieni veľký ruch? Každý, kto píše, by mal uvažovať, či svet – tak ako ho zobrazuje – môže fungovať, či je uveriteľný. Ja verím, že autor/-ka textu na to postupne príde, pretože – ako som spomenula – má rozhodne talent. Treba sa však poriadne rozpísať. To, že Petúnia mala v skutočnosti dobrý úmysel a svoju sestru mala vlastne rada, je celkom podobné prekvapeniu, ktoré sa dostalo čitateľom Harryho Pottera potom, ako mysľomisa odhalila Snapeovo tajomstvo. Niekedy je veľmi ťažké neuveriť prvému dojmu a veriť v dobro v ľuďoch – aj to je jednou z poínt Harryho Pottera, veľmi sa teším, že rovnako je tomu aj v tomto krátkom príbehu. A aby som nezabudla – je zaujímavé sledovať, ako autor/ -ka vykresľuje hlavné postavy. Ľudia nie sú dobrí alebo zlí, ani Lily s Jamesom nie sú v príbehu len umelými figúrkami s vlastnosťami, ale sú ľuďmi (čarodejníkmi), ktorí majú svoje „muchy“ a môžu sa aj mýliť.
Lenka Matúšková
Druhá poviedka má o niečo väčšie ambície; hovorí o postavách, ktoré už poznáme, v období, v ktorom sme ich nemali možnosť pozorovať, pretože (pokiaľ si spomínam) jedna je v pôvodnom diele dospelá a druhá mŕtva. Na začiatok je nutné povedať, že by som celkom určite (ale hneď!) zmenila názov. Je zbytočne dlhý, a potom – možno je to len moja chyba, ale absolútne nemám pocit, že by tá návšteva zmenila vôbec niečo. Vzťah sestier bol nie príliš dobrý už predtým, a ostal takým aj na konci. Vzťah Jamesa a Lily by sa aj tak rozvinul, len možno pomalšie, ale od začiatku bol tak nastavený. Okrem toho nie je sesterská ne/láska dobre podaná – tu sa nachádza jedno zo slabých miest príbehu. Štýl písania tiež nie je zlý, ale chýba mu ešte skúsenosť a ambícia „niečo chcieť svetu povedať“, podobne ako v prvom príbehu. Ale, aspoň je tu vystopovateľná aká – taká pointa. A dokonca akési zavádzanie čitateľa, ktorý spočiatku za veľké prekvapenie bude považovať odhalenie Petúnie ako čarodejníka. Čo sa samozrejme nestane a to je dobre. Ďalšia slabôstka je, že autorovi akosi uniklo odhaliť čitateľovi, čo bolo v „malom balíčku“. Ale aspoň sme pochopili zámer jednej sestry a zármutok druhej. Z oboch poviedok je táto o čosi markantnejšia. Toľko z mojej strany; dúfam, že som viac pomohla ako ublížila, snažila som sa o konštruktívnu kritiku. Držím palce ašpirujúcim autorom a nech sa nenechajú odradiť!
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...