Poviedka:
Pridaná: 23.3.2014, 12:58:11
Čítaná: 6390×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci si mali nakombinovať tri postavy, každú z inej generácie, ktoré stanovali porotcovia. Všetky tri postavy by mali mať v príbehu rovnaký priestor, no nemuseli sa v rovnakom čase a priestore nachádzať fyzicky.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Marrko Riccoli - Nečakané šťastie 2 » Jin - Výnimočný 3 » Bash - Sila vôle 4 » Pútnička Melanie - Výlet 5 » Aliyz - Elixír

Zvolené postavy: Walburga Blacková, Charlie Weasley, Albus Severus Potter

V kuchyni starého domu sa šíril neznesiteľný zápach pripomínajúci vôňu trojdňových ponožiek zmiešanú so sladkým kvetinovým parfumom. Krikľavo ružová hmla zahaľovala hrnce, panvice a ostatné predmety úhľadne zavesené na stene. Nad bublajucím kotlíkom sa skláňali dve hlavy. Jedna ryšavá, druhá tmavovlasá, no obe strapaté. Neisto hľadeli na svoj výtvor.

„Charlie, myslím, že sme na niečo zabudli,“ sucho skonštatoval Albus.

„Vravel som ti, že máš požiadať niekoho iného. Nikdy som na tieto elixíry nebol. A tento Fredov škrabopis, určite to mala byť mušia nôžka?“

„A koho iného?“ spýtal sa mladší chlapec ignorujúc pritom mušiu nôžku. „James by ma vysmial. Mama by vyzvedala o koho ide. Otec odradil, že takto si dievča nezískam. A ostatní ju poznajú pridobre...“ vyratúval ostatné možnosti pätnásťročný chlapec.

„Ja si tiež myslím, že by si ju mal jednoducho osloviť. Tieto experimenty s elixírmi nikdy nedopadli dobre,“ zamyslene pozeral do kotlíka Charlie Weasley. „Keby si chcel poradiť nejaký liečivý elixír na draka, tak to by som vedel presne, ale elixír lásky? Počuj, mali by sme to najskôr na niekom vyskúšať.“

Jediný dôvod, prečo súhlasil s pomocou bol ten, že chcel mať istotu. Zaľúbený tínedžer je najväčšia pohroma dnešnej čarodejníckej doby. Nerozmýšľajú, len bezhlavo robia prvé čo im napadne. Ako napríklad Albus Severus, jeho obľúbený synovec, varí elixír lásky.

„Na kom? Je tu len Kreacher. Nechcem aby sa on do mňa zaľúbil!“

„Je tu ešte niekto iný!“ žmurkol na neho sťa päťročné dieťa, ktoré sa práve chystalo vyviesť svoje prvé šibalstvo.

„Kto?“ zasvietili nezbedné ohníčky aj v Albusovych očiach.

Neuvedomovali si to, ale obaja, hoci bol Charlie od Albusa starší, mali veľa spoločného.

„Nasleduj ma, môj drahý spoločník!“ vyzval ho tajomným hlasom Charlie.

Nabral do malej šálky elixír a vyšiel z kuchyne. Jeho synovec mu bol v pätách. Stále rozmýšľal za kým idú. V dome dnes naozaj okrem škriatka nebol nikto. Teda ak nerátal ľudí na obrazoch. V momente, ako mu napadla táto šialená myšlienka, Charlie zamieril k veľkému obrazu v predsieni.

Albus bol pripravený na nadávky a krik, ale aj napriek tomu ho intenzita hlasu Walburgy Blackovej dokázala prekvapiť. Na koži mu vyskočili zimomriavky.

„Konečne sa vám uráčilo! Smradľaví zradcovia, ktorí znesväcujú môj dom!“ revala na nich. Avšak nedostala sa ďalej, pretože Charlie bez varovania na ňu vyšplechol ružovú tekutinu.

Žena na neho sekundu prekvapene hľadela a potom znovu spustila: „Ty papľuha neokrôchaná, posluhovač humusákov, ako si dovoľuješ svojimi zdege...,“ rev prešiel do milého tónu: „...nádhernými ryšavými vláskami spríjemniť mi tento úchvatný deň? Ach, dieťa moje,“ obrátila sa na Albusa Severusa: „ako si len vyrástol. A ako krásne sa smeješ,“ usmiala sa na neho, akoby bol jej najobľúbenejší krstný syn.

Albus s Charliem sa na seba len raz pozreli a šli sa popučiť od smiechu. Nevyberané nadávky Siriusovej mamy prešli do lichôtok a milého hlásku. Pani Blacková sa zmenila na jemnú paničku z predmestia Londýna.

„Ťuťuli, muťuli“ vystriedalo jemnučko, krásnučko, nádherne ...

„Myslím, že ten elixír funguje minimálne na obrazy,“ skonštatoval Charlie.

„Ale prečo nás má rada oboch?“ pošepky sa spýtal Albus.

Charlie len pokrčil plecami: „Možno preto, že sme v tom momente stáli pred ňou obaja. Malo by to účinkovať podľa toho, kto pred danou osobou stojí ako prvý. Alebo tam pridaj nejaké svoje chlpy a zblázni sa len do teba. Ak som teda dobre pochopil Fredov návod,“ vysvetľoval.

„Musíme zistiť, koľko bude účinkovať. Nechcem aby Amelia bola pod jeho účinkom dlho. Úplne bude stačiť, keď si ma všimne. Myslíš, že jej neublíži?“ napadlo zrazu Albusovi.

„Stále ti vravím, že by si ju mal radšej osloviť. Žiaden elixír nie je lepší, ako ...“

„Už som to počul Charlie. Ale ja v jej prítomnosti nedokážem povedať ani slabiku!“ skočil mu otrávene do reči Albus.

„Oh, peknučký chlapček, ty predsa nemôžeš mať problémy s dievčatami. Určite ťa oslovujú sami od seba. Tie tvoje nádherné zelené oči ich musia priťahovať ako vábničky. Nemáš...“ hlas pani Blackovej zanikol v záhyboch tmavej ťažkej látky, ktorú na jej obraz znovu prevesil Charlie.

„Keď budeme odchádzať, zistíme, či ten elixír ešte funguje. Nemám chuť počúvať tie jej milé rečičky. Tuším je to horšie ako nadávky. Teraz poď do kuchyne porozprávame sa. Najskôr ju skúsiš osloviť a...“ začal mu radiť muž, ktorý si doteraz nenašiel žiadnu ženu na dlhší ako trojdňový vzťah.

Albus znechutene prevracal očami, ale nepovedal ani slovo. Už len preto, že Charlie bol ochotný mu pomôcť, počúval jeho rady. Aj keď len jedným uchom dnu, druhým von.

Chcel použiť elixír. Popri Charlieho monológu o vetách a veciach, ktoré zaujmú ženy, rozmýšľal do čoho by elixír zamiešal.

Možno by bolo najlepšie dať ho ráno do džúsu, ktorý Amelia s obľubou pije. Alebo večer, keď sa učí. Prinesie jej nejaký nápoj. Ale to by jej musel niečo povedať. Nie, musí to byť niečo, čo pije ona sama od seba.

Už to má, na metlobalovom tréningu. Tam predsa pijú nejaké tie tekutiny. Zamieša ho do jej fľašky. Nepozorovane. Hlavne nepozorovane. Ešte do elixíru pridá svoj vlas. Potom bude mať oči len pre neho.

„A ak toto nebude fungovať, tak potom si pre mňa za mňa použi aj ten elixír,“ počul kdesi v pozadí Charlieho hlas. Rýchlo sa spamätal a prikývol.

„Teraz to tu poupratujme, skontrolujeme tú harpyu na obraze a pôjdeme,“ zavelil nakoniec Charlie.

V momente, keď Albus dával dole látku, ktorá zahaľovala obraz pani Blackovej sa stali tri veci.

Nikto ich nečakal a určite aj preto sa o nich nasledujúce roky rozprávalo pri rodinných oslavách. Pri každej sa spomenula minimálne jedna.

Prvá bola taká najobyčajnejšia. Otvorili sa dvere. Avšak osoba, ktorá v nich stála vyrazila Albusovi dych. Samotná Amelia, jeho tajná láska so zvedavým úsmevom pozerala dnu. Dlhé blond vlasy jej povievali v letnom vánku. Pomaly, étericky akoby sama jej osobnosť vyžarovala čarovnú moc. Ale to mohla byť len Albusova halucinácia, ktorú si vsugerovalo jeho zamilované srdce.

Za ňou zazrel Jamesa. Držal ju okolo pása a vo chvíli, keď zbadal svojho brata a strýka mu zamrzol úsmev. Rovnako, ako Albusovi, ktorý na neho vrhol vražedný pohľad.

Druhá bola najneočakávanejšia. Obraz, ktorý sa dlhé roky snažili generácie Potterovcov, Weasleyovcov, samotný syn pani Blackovej a dokonca aj slávny Albus Dumbledore dať zo steny dole, presne ten ktorý dlhé roky odolával kúzlam, odlepovacím elixírom, či iným spôsobom zvesenia, sa s rachotom odlepil od steny a padol lícom na podlahu.

Tretia tak trochu vyplynula z tých dvoch predošlých. Albus Severus uvoľnil zovretie svojej ruky a flakónik s elixírom lásky sa mu vyšmykol a padol rovno na obraz. Fľaštička sa rozbila, elixír rozlial na plátno. Táto udalosť sa samozrejme spomínala najmenej.

„Och, moji najmilovanejší, myslím, že som si uderila hlavu. Ale to nevadí, hlavne, že sa vám nič nestalo. Ste v poriadku deti moje?“ ozval sa ustarostený hlas pani Blackovej z obrazu otočeného k podlahe.

Všetci ticho stáli a pozerali jeden na druhého.

Albus pochopil, že Amelia si ho všimla dostatočne. Elixír už nepotreboval. A to nielen preto, že James ho znovu predbehol a uchmatol si to najlepšie, čo v Rokforte našiel.

Znovu rozmýšľal, koľko je pravdy na proroctve, ktoré vyriekla Luna pred Jamesovým narodením. Jamesov šťastný osud. Nikdy sa nemusel snažiť. Albusovi to bolo vždy jedno. Ale teraz začal rozmýšľať, prečo práve on nebol to dieťa.

Aj on chcel byť šťastný!

Z tohto, pre neho pochmúrneho dňa, si vzal predsa len niečo. Charlieho rady sa mu zázrakom vynárali v mysli pri každej príležitosti, keď chcel osloviť dievča. Netušil, že to majú na svedomí ružové výpary z elixíru lásky, ktorých sa nadýchal, keď sa rozprávali v kuchyni.

Body užívateľov: 19,09 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadanie – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 4 – 2,5 – 5 – 3,5 – 5 – 1,5; spolu 21,5

Malo to naozaj dobrý začiatok, svižný, s dobrými poznámkami, ten sa ti jednoducho podaril. Ale postupne sa akoby strácal zmysel. Štylistika sa zhoršila a niektoré vety som si musel prečítať trikrát, aby som pochopil, pri tom nemala až takú dôležitú výpovednú hodnotu. Vôbec som netušil, ako je to s tým dievčaťom, najprv boli v miestnosti, zrazu v inej, potom pri portréte, zrazu už nie, potom len tak prišli James s tým dievčaťom – z akého dôvodu? Ale nápad super, len to chcelo lepšie prevedenie.

Cuca: 5 – 2,5 – 4,5 – 3 – 5 – 2; spolu 22

Toto bol trošku jeden veľký chaos. :D Celkovo to s tým obrazom, že to aj na neho pôsobilo, že padol... neviem si predstaviť, že by na obraz mohol takýto elixír pôsobiť! Ale... ok... :D A aj to, že sa „zamilovala“ do oboch... Ale to je vec názoru, ok... Prečo ale nevarili normálny elixír lásky, ale nejaký iný, napísaný Fredom? Nevedela som sa do toho veľmi začítať... Jediná vec, ktorá vo mne vyvolala nejaké emócie bolo to, keď tam James prišiel s Albusovou vyvolenou. No, ale tak on sa neozval... A to s tým Luniným proroctvom som celkom presne nepochopila... Chýbal mi tam nejaký koniec. A zbytočne veľa si sa venoval/a začiatku a ten koniec mi prišiel už odfláknutý. Mrzí ma to, ale toto kolo tu boli výrazne lepšie veci... :)

Kira: 3 – 5 – 4,5 – 5 – 5 – 4; spolu 26,5

Pre túto poviedku mám tri slová: vtipné, originálne, živé. Albus bol úžasný, Charlie bol úžasný a ešte aj na Walburge Blackovej som sa parádne zabavil. Ďakujem za veľmi príjemné čítanie!

Nie je "bublajucím", ale "bublajúcim".

Chýbali čiarky.

Micho: 5 – 4 – 4,5 – 3,5 – 4 – 3,5; spolu 24,5

Páčilo sa mi vybudovanie príbehu na kontraste pani Blackovej v kontexte dodržania zadania.

Pán Sova: 4 – 5 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 27

Tak táto poviedka bola super! Zo začiatku som bol na pochybách, ale ako náhle prišla veta o Kreacherovi, bolo to fakt geniálne. Pokračovalo to perfektnou kontrastnou zmenou pani Blackovej, nádhernými ryšavými vláskami, ťuťuli muťuli, trojdňovým vzťahom a ďalšími perfektnými vetami. Táto poviedka mi zdvihla náladu. A časť o tom, že sa stali tri veci som si vedel úplne živo predstaviť, ako v spomalenom filme. Štýl písania bol pútavý a ani chvíľu ma nenudila. Vyskytlo sa pár preklepov (bublajucím), alebo niekde chýbala čiarka, ale príbeh bol skvelý. Veľmi tesne druhá najlepšia poviedka kola.

Body celkom: 140,59

Poradie: 2.

[ » na začiatok « ]